Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9C-19-2021.pdf
PDF · 85.69 KB
Case nature
Subarea
9C/19/2021
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: O.. D. D., D..: XX.XX.XXXX, N. O. Š. XXX, XXX XX A. v zákonnom zastúpení: L.. W. D., D..: XX.XX.XXXX, N. O. Š. XXX, XXX XX A. proti žalovanému: Základná škola Československej armády, IČO: 36159042, so sídlom Československej armády 22, 080 01 Prešov o návrh na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Podaním došlým súdu 19.04.2021 sa maloletá žalobkyňa v zastúpení svojim otcom domáhala voči označenej povinnej strane vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým
- Ad. 1. Povinnej osobe uloží, aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania.
- Ad. 2. Povinnej osobe uloží, aby neobmedzovala vstup do školského zariadenia mňa bez platného právneho dôvodu a aby mi bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť školské povinnosti.
- Ad. 3. Povinnej osobe nariadi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakáže, aby zasahovala do mojich základných práv a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií.
2. Súd listom zo dňa 27.04.2021 zaslal L.. W. D. ako zákonnému zástupcovi (otcovi) žalobkyne, ktorý v jej mene návrh podal „Výzvu“ nasledujúceho znenia:
„ V spore žalobcu: D. D., O. Š. XXX proti žalovanému: Základná škola, Československej armády 22, Prešov, Ako zákonnému zástupcovi maloletej Nikoly Novotnej - analogicky poukazujúc na nižšie citované rozhodnutie NS ČR (z dôvodu totožnosti právnej úpravy s úpravou v SR) Vás vyzývame, aby ste v lehote 10 dní súdu preukázali, že ste na tunajší súd podali žalobu o schválenie úkonu - podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keďže nejde o bežnú záležitosť a určenie opatrovníka pre mal. D. pre tento úkon, keďže Váš právny názor ohľadne ne/zákonnosti testovania a predloženia čestného vyhlásenia o bezinfekčnosti vyžadovaného odporcom spôsobujúci nevpustenie mal. D. do priestorov ZŠ môže byť v rozpore so záujmami maloletej (§ 31 ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Podľa § 111 písm.i) C.m.p. - V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o schválení právneho úkonu maloletého.
Podľa § 119 C.m.p. - Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého. Podľa § 28 OZ - Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. 33Cdo/2289/2011 - Podle § 28 obč. zák., jestliže jsou zákonní zástupci povinni též spravovat majetek těch, které zastupují, a nejde-li o běžnou záležitost, je k nakládání s majetkem třeba schválení soudu. Ustanovení § 28 je pak třeba vykládat v souladu s celkovým pojetím občanského zákoníku (§ 1 odst. 2 a 3 obč. zák.) tak, že se jeho právní režim analogicky vztahuje i na nakládání zákonného zástupce s neběžnými osobními záležitostmi zastupovaného (srovnej Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 279 - 280). Podání jakékoliv žaloby je bezesporu neběžnou záležitostí, která může mít daleké dosahy do sféry nezletilého (např. krom vzniklých práv a povinností, o kterých je rozhodováno v řízení, taktéž nutnost hradit náklady soudního řízení); v daném konkrétním případě lze proto přisvědčit odvolacímu soudu, že zákonní zástupci žalobce i) potřebovali k podání žaloby v zastoupení tohoto žalobce souhlas soudu v souladu s § 176 odst. 1 a § 179 o. s. ř. Ze shora uvedeného vyplývá, že dovolací důvod podle § 241a odst. 2 písm. b/ nebyl uplatněn právem. Nedostatek procesní způsobilosti nezletilého žalobce D. G. není neodstranitelnou vadou řízení. Dospěl- li odvolací soud k závěru, že nezletilý žalobce nebyl procesně způsobilý podat žalobu a že jeho zákonní zástupci za něj nemohli žalobu podat bez schválení soudu, měl postupovat podle § 104 odst. 2 o. s. ř. a vést zákonné zástupce nezletilého k odstranění uvedeného nedostatku, resp. k jeho zhojení spočívajícím ve vyžádání rozhodnutí, jímž by soud schválil zákonným zástupcům podání žaloby za žalobce i) podle § 176 odst. 1 a § 179 o. s. ř. Rovnako Vám oznamujeme, že Vami navrhovaný petit pod Ad 1. je neurčitý, keďže nie je zrejmé akého protiprávneho konania sa má povinná osoba zdržať a upustiť. Túto neurčitosť je potrebné v lehote 15 dní odstrániť.“
3. Predmetná výzva bola L.. W. D. doručená dňa 30.04.2021 a tento na ňu nereagoval.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z toho, že ak je účastníkom civilného konania maloletý, tento musí byť zastúpený zákonným zástupcom, ktorým sú najbežnejšie jeho rodičia. Aj v týchto prípadoch však platí vo výzve citované ustanovenie § 31 ods.2 Zákona o rodine.
5. Podľa § 28 OZ - ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. 5.1. Schvaľovaniu úkonov súdom podliehajú také úkony, ktoré nie sú bežnou vecou pri správe majetku maloletého alebo nie sú bežnou osobnou vecou maloletého. Pri riešení otázky schvaľovania podanej žaloby súdom by malo byť zásadou, že podanie žaloby maloletým vyžaduje schválenie súdom a iba výnimkou by mali byť prípady opačné (Bubník, G.: Schvalování důležitých úkonu nezletilého soudem. Socialistická zákonnosť č. 6/1966, str. 341). Výnimkou by mali byť iba spory o nepatrné hodnoty, prípadne spory o nárokoch, ktorých dôvod je nesporný. Uvedený názor vychádza zo zohľadnenia dôsledku podania žaloby, najmä hrozby vzniku povinnosti náhrady trov konania, keď začatie konania vo väčšine prípadov so sebou prináša aj riziko neúspechu a nevyhnutnosti znášania trov konania, pričom ich výšku spravidla vopred nemožno ani presne odhadnúť. 5.2. Súd teda zastáva názor, že tak ako uvádza vyššie citované rozhodnutie NS ČR, podanie žaloby resp. návrhu na začatie konania je vždy nie bežnou osobnou záležitosťou maloletého. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že preto, aby podaná žaloba (v tomto prípade konkrétne návrh na vydanie neodkladného opatrenia) mohla mať procesné účinky je potrebné, aby najprv poručenský súd schválil tento úkon, ktorý súd vo svojom prípise vymedzil, pričom súd starostlivosti o maloletých by sa zaoberal aj otázkou, či zákonný zástupca bol oprávnený konať za maloleté dieťa, keď k nemožnosti zastúpenia vedie už len potenciálna možnosť rozporu záujmov maloletého dieťa a jeho zákonného zástupcu - rodiča. Podľa vo veci konajúceho súdu v prejednávanej veci mohlo dôjsť k rozporu záujmov maloletého týkajúceho sa prospešnosti a potreby výkonu povinnej školskej dochádzky a svetonázorom otca odmietajúceho testovanie na COVID, tvrdiac jeho nezákonnosť.
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 6.2. Na výzvu súdu, týkajúcu sa odstránenia nedostatku procesnej podmienky Ing. Daniel Novotný nereagoval a preto súd inú možnosť ako konanie zastaviť nemal. Jeho postup tak vychádza z ustálenej súdnej praxe a príkladom okresný súd poukazuje na O rozhodnutie NS ČR 21Cdo/890/2003 - „Z uvedených ustanovení vyplýva, že o stret záujmu medzi rodičmi a deti pôjde nielen v prípadoch, keď rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného existuje a je v konaní zistený; ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine rozširuje ochranu maloletých i na prípady, keď stret záujmu iba hrozí, pritom však nemusí vôbec nastať. V takomto prípade potenciálne hroziacej kolízie záujmov je zákonný zástupca, i keď inak jeho právo zastupovať maloleté dieťa nie je dotknuté, vylúčený zo zastupovania a jeho procesné úkony učinené za dieťa sú neúčinné. Uvedené vzhľadom na posudzovaný prípad znamená, že plná moc udelená žalobkyňou ako zákonným zástupcom za maloletého žalobcu advokátovi nemôže mať zamýšľané účinky a konanie o dovolaní podané jeho prostredníctvom žalobkyňou za maloletého žalobcu bolo nutné zastaviť.“ O rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 4Co/930/2014 - „Ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka je treba vykladať tak, že sa jeho právny režim analogicky vzťahuje i na nakladanie zákonného zástupcu s nebežnými osobnými záležitosťami maloletého. Podanie žaloby maloletým je nesporne nebežnou záležitosťou, ktorá môže mať dosah do sféry maloletého /napr. okrem vniknutých práva a povinností, o ktorých je rozhodované v konaní, taktiež nutnosť hradiť náklady konania/. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že zákonní zástupcovia maloletého, okrem svojho súhlasu /i za predpokladu, že by so žalobou vyslovila súhlas aj matka maloletého/, potrebujú k podaniu danej žaloby aj súhlas súdu v zmysle § 176 ods. 1 a § 179 O.s.p.. Tak aj odvolací súd dospel k záveru, že maloletý žalobca nebol procesne spôsobilý podať danú žalobu a jeho zákonní zástupcovia za neho nemohli podať žalobu bez schválenia súdu. Keďže uvedený procesný nedostatok nebol odstránený ani v rámci odvolacieho konania, je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nedostatok podmienky konania vecne správne.“ O rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 17Co962/2013 - „Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že maloletí sú zo zákona oprávnení len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade právnych úkonov, ku ktorým nemá maloletý spôsobilosť, konajú za neho jeho zákonní zástupcovia. Bežné majetkové náležitosti vykonávajú zákonní zástupcovia za zastúpeného sami. Tie majetkové záležitosti, ktoré nie je možné považovať za bežné, vyžadujú k platnosti právneho úkonu schválenie súdu. Súd právny úkon, ktorý sa týka nie bežnej majetkovej záležitosti, schváli len vtedy, ak je v záujme zastupovaného maloletého dieťaťa. V právnej teórii a súdnej praxi sa za nie bežné majetkové záležitosti, ktoré vyžadujú schválenie súdu, považuje napríklad uzavretie dedičskej dohody, odmietnutie dedičstva, dovolanie sa neplatnosti závetu a nadobudnutie alebo prevod nehnuteľností. Za vec, ktorá si vyžaduje k platnosti právneho úkonu schválenie súdu, sa podľa názoru odvolacieho súdu považuje aj podanie akejkoľvek žaloby za maloletého na súd, z dôvodu, že podanie takejto žaloby môže mať ďalekosiahle dosahy do majetkovej sféry maloletého, napríklad v prípade neúspechu môže viesť ku vzniku povinnosti platiť trovy konania. Z právnej praxe vyplýva, že je zásadou, že podanie žaloby maloletým si preto vyžaduje schválenie súdom. V rozpore s týmto názorom nie je ani odvolateľom citovaná veta formulovaná pri rozhodnutí č. 22, uverejnenom vo Výbere z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z roku 1984, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že zmysel rozhodnutia je práve taký, že v prípade, ak by podanie žaloby súviselo so správou majetku maloletého a išlo by o žalobu presahujúcu rámec bežného hospodárenia, je súhlas súdu nevyhnutný. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ 1/ nemohol prostredníctvom svojho zástupcu podať žalobu bez schválenia súdu, bol preto správny. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď podľa § 104 ods. 2 O.s.p. (keď tento nedostatok považoval za odstrániteľný nedostatok podmienok konania), vyzval právneho zástupcu navrhovateľa 1/ na predloženie rozhodnutia o schválení podanej žaloby súdom a pokiaľ právny zástupca navrhovateľa 1/ v súdom stanovenej lehote takéto rozhodnutie nepredložil, konanie podľa § 104 ods. 2 posledná veta O.s.p. pre nedostatok podmienok konania zastavil. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že súd mohol z vlastnej iniciatívy začať konanie vo veci schválenia právneho úkonu za maloletého, nakoľko takéto konanie je konaním návrhovým, preto súd nemôže začať konať bez návrhu, z vlastného podnetu.“ 6.3. Keďže v prejednávanej veci napriek súdnej výzve zo strany zákonného zástupcu žalobcu nedošlo k preukázaniu súdom požadovaného schválenia právneho úkonu maloletej, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako konanie zastaviť pre nedostatok procesných podmienok. Nepodanie návrhu možno chápať ako nezáujem pokračovať v predmetnom konaní, keďže medzitým došlo k zmene podmienok pre vstup do školy a negatívny test zákonného zástupcu - rodiča (voči, ktorého predkladaniu neodkladné
opatrenie smerovalo) už potrebný nie je a tým tvrdené neoprávnené konanie povinnej osoby (aj keby hypoteticky v čase podania návrhu na vydanie NO takým naozaj bolo) nepokračuje a pokračovať nemôže.
7. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7.1. V prejednávanej veci zastavenie konania procesne zastavil žalobca, keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a tento sa fakticky jeho stranou ešte nestal, nebolo potrebné o nároku na náhradu trov konania rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.