Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-10-2021.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senátu zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne V.. N. Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, R., zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Chvostekom, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovaným: 1) N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, R., 2) V.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, Y., zastúpenému JUDr. U. N., advokátom, R. XXXX, U., 3) S. G., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, 4) Y. D., rod C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. konfederácia, H. XX, XXXX Z., 5) C. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, R., 6) Z. G., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, R., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/11/2018-185 zo dňa 16.01.2020 v spojení s uznesením č.k. 15C/11/2018-217 z 25.11.2020 a opravným uznesením č.k. 15C/11/2018-221 z 27.01.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s uznesením z 25.11.2020 a opravným uznesením z 27.1.2021.
Priznáva žalovanému v 2. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovaným v rade 1. a 3. - 6. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovaným, ktorým bola v tom čase žalovaná v 1. rade U. C. a v 2. rade V.. N. C. vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 23.02.2018 žalobu, ktorou žiadala určiť, že darovacia zmluva uzatvorená 04.09.2013 medzi darkyňou U. C. a V.. N. C., ktorá sa týka darovania spoluvlastníckeho podielu v čiastke 3 k celku budovy, súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na pozemku označenom ako stavebná parcela číslo XXXX o výmere 351 m2 v katastrálnom území Pardubice, časť Obce Zelené předměstí, obec Pardubice (ulica Macanova), kraj Pardubický a je zapísaná v katastri nehnuteľností na Katastrálnom úrade pre Pardubický kraj, Katastrálne pracovisko Pardubice, Čechovo náb. 1791, pre katastrálne územie Pardubice časť Zelené předměstí, obec Pardubice, na LV č. XXXX, je neplatná. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 04.09.2013 uzavrela jej matka U. C. darovaciu zmluvu s jej bratom V.. N. C., na základe ktorej mu darovala spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorú uviedla v žalobe. V.. N. C., ako žalovaný v 2. rade, využil zlý zdravotný stav matky, ktorá je vo vysokom štádiu demencie ťažkého stupňa na uzatvorenie darovacej zmluvy. Darovacia zmluva podľa žalobkyne je neplatná z dôvodu nespôsobilosti darkyne takúto zmluvu uzatvoriť. Právne žalobu odôvodnila ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V žalobe bolo uvedené,
že naliehavosť právneho záujmu žalobkyňa osvedčila skutočnosťou, že podanou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie protiprávneho stavu, pretože je ohrozené jej vlastnícke právo z titulu zákonného dedenia. Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že darovacia zmluva bola podpísaná a autorizovaná advokátom a lekárska správa, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, je z obdobia pred podpísaním zmluvy. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o duševnej poruche matky, ktorá by ju robila neschopnou k právnemu úkonu. V priebehu konania navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu, že v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP žalobca sa nemôže domáhať určenia neplatnosti darovacej zmluvy, lebo ide o právnu skutočnosť a takáto žaloba by bola prípustná, len ak by to vyplývalo z osobitného predpisu, a taká možnosť z osobitného predpisu nevyplýva. Súd prvej inštancie s odkazom na § 137 Civilného sporového poriadku uviedol, že predmetom konania na základe žaloby je určenie neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. Ide o určenie právnej skutočnosti, pričom žalobou to je možné požadovať len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Poukázal na komentár k citovanému zákonnému ustanoveniu, podľa ktorého „za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku sa v praxi pripúšťali žaloby na určenie právnej skutočnosti vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná nemá výpovednú hodnotu či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva). Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemajú k dispozícií žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva).“ Súd prvej inštancie vzhľadom na komentár k Civilného sporovému poriadku, ustanoveniu § 137 písm. d) uviedol, že je zrejmé, že predmetom konania malo byť určenie existencie právnej skutočnosti. Žalobkyňa žalobou chcela docieliť, aby žalovaná v 1. rade, jej matka, sa znova stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy. Nebolo však možné určiť, že žalovaná v 1. rade je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v Českej republike. Súd prvej inštancie odkázal aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 125/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa čl. 24 bod 1 výlučnú právomoc majú tie súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov konania, v ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Teda súd by nemohol rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie - Českej republike. Výlučnú právomoc by mal súd v Českej republike, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť nachádza. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe nemohol vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa žiadala o určenie neplatnosti právneho úkonu a takáto možnosť z hmotného práva nevyplýva. Aj prípadný rozsudok o určení neplatnosti darovacej zmluvy by bol nevykonateľný, pretože by nemohol byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva v inej členskej krajine Európskej únie, lebo vo vecných právach k nehnuteľnostiam môžu rozhodovať len súdy členskej krajiny, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Pre uvedené dôvody žalobu zamietol v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci.
2. Z dôvodu, že pôvodne žalovaná v 1. rade, U. C. rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, po vyhlásení rozsudku dňa XX.XX.XXXX zomrela, uznesením č.k. 15C/11/2018-217 z 25.11.2020 rozhodol súd prvej inštancie podľa § 63 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku o pokračovaní v konaní s N. C., ako žalovaným v 1. rade, S. G., ako žalovanou v 3. rade, Y. D., ako žalovanou v 4. rade, C. Y., ako žalovanou v 5. rade a Z. G., ako žalovanou v 6. rade, ako osobami, ktoré okrem žalobkyne a žalovaného v 2. rade prichádzali do úvahy ako dedičia po U. C..
3. Opravným uznesením č.k. 15C/11/2018-221 z 27.01.2021 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, argumentujúc tým, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s argumentáciou, že žaloba, ktorá bola podaná, nevyplýva z osobitného právneho predpisu. Osobitným dôvodom neplatnosti právneho úkonu pre prípad, keď právny úkon urobila osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí pre tento úkon nespôsobilou, je skutočnosťou, ktorá vyplýva z § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a takýto výrok by bol dôležitý ako podklad pre ďalšie konanie o určenie vlastníctva pred súdom Českej republiky. Ak mal súd prvej inštancie podľa žalobkyne za to, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, nemal odôvodňovať napadnutý rozsudok nad rámec svojej právomoci. Súd prvej inštancie hneď na začiatku konania bezodkladne nezastavil konanie podľa § 9 CSP, a to po podaní žaloby, ale toto konanie viedol 2 roky s rozsiahlym dokazovaním, až nadbytočným, ktorým spôsobil žalobkyni trovy konania. Takýmto postupom boli porušené základné princípy Civilného sporového poriadku, článku 2 a § 9 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa uviedla, že nemohla mať istotu, že súd Českej republiky bude o takejto žalobe jednať, pretože predmetom nie je nehnuteľnosť, ale darovacia zmluva ako právny úkon, ktorý podpísala osoba na území Slovenskej republiky konajúca v duševnej poruche s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd vec spravodlivo posúdil.
5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so skutočnosťami a právnou argumentáciou uvádzanou žalobkyňou v odvolaní nesúhlasí. Všetkými skutočnosťami a právnymi argumentmi sa zaoberal a vysvetlil ich v písomnostiach, ktoré boli súdu predložené v priebehu konania. Odôvodnenie rozsudku považuje za jasné a výstižné a v plnom rozsahu sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, preskúmal taktiež konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať rozsudok z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.04.2021 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.
7. Žalobkyňa, ako zo žaloby vyplýva, podala žalobu, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej 04.09.2013 medzi darkyňou U. C. a V.. N. C., predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Českej republiky. V žalobe odkázala na ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, t.j. na ustanovenie procesného predpisu, ktorý v čase podania žaloby na súd 23.02.2012 už platným nebol. Od 01.07.2016 civilné sporové konanie upravuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ust. § 137 uvádza demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom právnu úpravu platnú do prijatia Civilného sporového poriadku výrazne modifikuje. Úplne nová koncepcia jednotlivých druhov žalôb je v písm. c) a d) § 137 Civilného sporového poriadku. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, ktorá je interpretačným pravidlom, vyplýva, že medzi osobitné predpisy podľa písm. d) § 137 Civilného sporového poriadku patrí Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a pod. Ak sa žalobkyňa žalobou podanou za účinnosti Civilného sporového poriadku, domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu, domáhala sa určenia právnej skutočnosti, čo je možné požadovať len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ňou uplatnený žalobný návrh z osobitného predpisu nevyplýva. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, odkazuje na výklad k ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, z ktorého jasne vyplýva, že žalobe, tak ako bola žalobkyňou formulovaná, nemohol vyhovieť z dôvodov, ktoré uviedol v rozsudku.
8. Odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; správnemu rozhodnutiu o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania vychádzajúci z pomeru úspechu k neúspechu vo veci.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, preto mu odvolací súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, kvantifikáciu ktorých zrealizuje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným v rade 1. a v rade 3. - 6., s ktorými sa v konaní pokračovalo z dôvodu úmrtia pôvodne žalovanej U. C., nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa k odvolaniu nevyjadrili a zo spisu ani nevyplýva, že by im trovy s konaním vznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.