Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoCsp-23-2020.pdf
PDF · 96.17 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou - advokátkou, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka proti žalovanému: I. Č., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XXX, v konaní o zaplatenie 26,- Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Csp/169/2019-39 zo dňa 06.03.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust. § 52 a nasl. ust. § 100 a § 107 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ust. § 177, § 255, § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 803106371 dňa 19. 11. 2015 podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalobca ako veriteľ požičal žalovanej ako dlžníčke sumu 450,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť. Konečný termín splatnosti bol 19. 11. 2016. Žalovaná neplnila tento svoj dlh riadne a včas, preto žalobca ako veriteľ vyzval žalovanú na úhradu celého záväzku a od zmluvy odstúpil. Z doložených listín zo strany žalovanej, ako aj z písomných vyjadrení žalobcu vyplýva, že došlo k odstúpeniu od tejto zmluvy zo strany žalobcu ako veriteľa pre neplnenie záväzku riadne a včas a to v období, ktoré udáva žalovaná medzi 26. 2. 2016 až 27. 7. 2016, o čom svedčí aj posledná výzva na úhradu zo strany žalobcu na čl. 34 doložená žalovanou, v ktorej udáva, že posledná výzva bola 11. 5. 2015 a že dlh sa stal splatným naraz. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku a v takom prípade ide o nárok na bezdôvodné obohatenie.
4. Z tohto je zrejmé, že uplynula premlčacia lehota stanovená v § 100 Občianskeho zákonníka, v súlade s § 107 ods. 1, 3 o premlčaní bezdôvodného obohatenia a od tohto dátumu už uplynula dvojročná aj trojročná premlčacia doba a teda žaloba podaná dňa 20. 11. 2019 bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Námietka premlčania zo strany žalovanej je teda v celom rozsahu dôvodná.
5. Okrem toho súd prvej inštancie zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19. 11. 2015 neobsahuje všetky náležitosti stanovené Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a z tohto dôvodu by sa aj bez vyššie uvedeného považovala za bezúročnú a bez poplatku a teda žalovaná by bola povinná vrátiť žalobcovi len nezaplatený zvyšok istiny, t. j. sumu 26,- Eur, pretože samotný žalobca udáva v žalobe, že žalovaná mu doteraz vrátila sumu 424,- Eur zo sumy 450,- Eur.
6. Zároveň podotkol, že v súlade s ust. § 52 Občianskeho zákonníka a nasl. zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a to predovšetkým ustanovenie vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru o zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o úvere, ako aj ustanovenia, resp. dohody o zmluvnej pokute vo výške 30,- Eur za každú jednu upomienku, čo v tomto prípade predstavuje sumu 240,- Eur za 8 upomienok. Ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by súd nemohol priznať a musel žalobu zamietnuť.
7. Súd prvej inštancie sa taktiež stotožnil s neplatne dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 38,67 % ročne z poskytnutého úveru, ktorá je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, pretože za obdobné úvery poskytované bankami v uvedenom období boli úroky vo výške cca 16 % ročne. Aj z tohto dôvodu by sa zmluva považovala za bezúročnú a bezpoplatkovú.
8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistením a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 803106371 zo dňa 19.11.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca ako veriteľ poskytoval žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 450.- Eur. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník uhradí celkovú čiastku 750,- Eur ak nie je dohodnuté inak do 19.11.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti notárovi. V tejto súvislosti poukázal na bod 3 v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z toho vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 750,- Eur s termínom splatnosti 19.11.2016. Ak je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikovaná splátka vo výške 750,- Eur pozostávajúca zo sumy istiny vo výške 450,- Eur z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 126,- Eur a úroku vo výške 174,- Eur (38,67% zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku) je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórne náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere- výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V zmluve je jasne určené rozlíšenie splátky istiny úrokov a poplatkov a to 450,- Eur a 126,-Eur a 174,- Eur jedna splátka vo výške 750,- Eur. Rovnako nie je správne konštatovanie absencie údajov o dobe trvania termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3 zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nedôveryhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z toho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom, bol si vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol z dôvodu premlčaného nároku. Žalobca sa s týmto záverom nestotožňuje nakoľko má za to, že žaloba bola podaná v stanovenej lehote to je ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol zo strany žalovaného odoslaný dňa 11.11.2019 teda posledný deň kedy si mohol predmetný nárok uplatniť. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 391 ods. 1 CSP rozsudok Okresného súdu Revúca ( zrejme ide iba o chybu v písaní, lebo rozhodoval Okresný súd Humenné) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila aj keď jej bolo doručené.
10. Odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.05.2021 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a to predovšetkým ustanovení vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru o zmluvnej pokute vo výške 33,- Eur ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku o úveru v lehote dohodnutej zmluve o úvere ako aj ustanovenia resp. dohody o zmluvnej pokute vo výške 30,- Eur za každú jednu upomienku čo v tomto prípade predstavuje 240,- Eur za 8 upomienok. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by súd nemohol priznať a musel žalobu zamietnuť. Taktiež sa súd prvej inštancie stotožnil aj s neplatne dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 38,60% ročne z poskytnutého úveru, ktorá je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi pretože za obdobné úvery poskytované bankami v uvedenom období boli úvery vo výške 16% ročne. Aj z toho dôvodu považoval súd prvej inštancie zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovovú. Súd prvej inštancie zároveň žalobu zamietol z dôvodu, že nárok je premlčaný v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, pretože uplynula dvojročná aj trojročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná dňa 20.11.2019 a bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu došlo medzi 26.02.2016 až 27.07.2016. O tom svedčí i posledná výzva na úhradu zo strany žalobcu na č.l. 34 doložená žalovanou, v ktorej udáva, že posledná výzva bola 11.05.2015 a dlh sa stal splatným naraz. Keďže sa odstúpením od zmluvy zrušil od počiatku, ide iba o nárok na bezdôvodné obohatenie.
12. Žalovaná uviedla, že zaplatila už celú čiastku 450,- Eur. Namietala premlčacieho nároku, lebo sa jednalo o bezdôvodné obohatenie. Zároveň namietala, že v zmluve sa uvádza RPMN vo výške 23,66% a v skutočnosti to bolo 300% a rovnako aj zmluvný úrok 38,67% ročne je neprijateľný. Ide o úžeru.
13. V danom prípade nebolo sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi stranami bol založený spotrebiteľskou zmluvou. Preto sa spravuje aj príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.
14. Predmet prieskumu odvolacieho súdu, potom vymedzuje uplatnená odvolacia argumentácia odvolateľa. Jednou zo základných náležitostí odvolania (§ 363 CSP) je uvedenie, z akých dôvodov považuje odvolateľ rozhodnutie súdu za nesprávne (odvolacie dôvody), čo možno chápať, ako povinnosť tvrdenia odvolateľa pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je potom odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že existenciu iných odvolacích dôvodov než ktoré uviedol odvolateľ, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nezisťuje. Ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, neprihliada nane. Jedinou výnimkou je, ak zistí existenciu vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli odvolateľom uplatnené. Odvolací súd tiež na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva (§ 373 ods. 1 CSP). Dôvody odvolania môže teda odvolateľ doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
15. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) znamená, že odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania. Odvolateľ teda v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ktorým vymedzením sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na dôvody vymedzené v odvolaní.
16. Žalobca v odvolaní namietal, že spotrebiteľ sa v bode 3 zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 750,- Eur ak nie je dohodnuté inak do 19.11.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo v hotovosti mandatárovi. Nemožno preto hovoriť o absencii výšky počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere má byť jasne určené rozlíšenie splátky istiny úrokov a poplatkov. Zároveň má byť správne konštatovanie absencie údajov o dobe trvania a termínu splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne uvedené v bode 3 o úvere. Poukázal na to, že strany sa dohodli, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 19.11.2016. Preto mal za to, že zmluva nemôže byť posúdená
ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Zároveň, že žalovaný mohol od zmluvy odstúpiť a že svojím podpisom potvrdil vôľu uzavrieť zmluvu o úvere. Z obsahu odvolania teda vyplýva, že jeho odvolacie dôvody v tejto časti vôbec nekorešpondujú so závermi súdu prvej inštancie tak ako ich popísal odvolací súd vyššie a tým ako súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z iných dôvodov a to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň aj z dôvodu premlčania. K otázke premlčania sa žalobca v odvolaní vyjadril. Namietal, že žaloba bola podaná ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, pretože návrh na vydanie platobného rozkazu bol odoslaný dňa 19.11.2019, teda posledný deň kedy si mohol predmetný nárok uplatniť. V danom prípade žalovaná namietala premlčanie a súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca od zmluvy odstúpil, pričom posledná výzva mala byť 11.05.2015 a dlh sa stal splatným naraz. Žalovaná uviedla, že došlo k odstúpeniu od zmluvy medzi 26.02.2016 až 27.07.2016. K tejto otázke sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril, pričom žalovaný jednoznačne žiadal aby žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu všetky doklady k predmetnej pôžičke, doklady o zaplatení ako aj všetky výzvy za ktoré požaduje úhradu, aby bolo zrejmé či naozaj bola nesplatená istina a či bola splatnosť celej pohľadávky až 19.11.2016. Alebo pre konanie žalobcu sa stala splatnou skôr, teda je premlčaná. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi. Argumentácia žalobcu, ktorou odvolací súd je viazaný, keďže preskúmava napadnuté rozhodnutie len so žalobcom uvedených dôvodov nie celkom korešponduje z dôvodmi na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v otázke premlčania. Preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, ako konštatovať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jeho závery neboli relevantným spôsobom žalobcom napadnuté. Odvolacie argumenty žalobcu tak boli pre rozhodnutie vo veci samej nerozhodné bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadávať.
17. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania, preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Vyjadrenie k odvolaniu nezaslala a ani si trovy odvolacieho konania neuplatnila. Preto odvolací súd aplikujúc zásadu hospodárnosti v zmysle článku 17 základných zásad CSP rozhodol, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).