Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62C-40-2021.pdf
PDF · 88.46 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/40/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľky: L. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. Č.. XX, Q., proti odporcovi: L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. Č.. XX, Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 04.05.2021 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tak, že odporca je povinný nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 (desať) metrov, nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom navrhovateľka býva a písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovať navrhovateľku s tým , že súd nariaďuje kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila vecne tým, že je bývalou partnerkou (družkou) odporcu, s ktorým udržiavala partnerský vzťah od 06/2018 - 01/2019 a počas tohto obdobia sa dozvedela niekoľko závažných skutočností ohľadom osoby odporcu (odporca niekoľkokrát fyzicky v minulosti napadol jeho predchádzajúcu družku, bol právoplatne odsúdený za vraždu s udelením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 17 rokov, počas výkonu trestu podstúpil liečenie zo závislosti narkotík /heroín/, fyzicky napadol maloletého vtedy 4 ročného syna navrhovateľky, odcudzil niekoľko predmetov vo vlastníctve navrhovateľky, viaceré fyzické útoky na navrhovateľku a napokon skutočnosť, keď odporca na výzvu príslušníka policajného zboru odmietol zastaviť ním vedené vozidlo, čo malo za následok naháňačku, ktorá bola ukončená 23-ma výstrelmi na vedené motorové vozidlo a tak odporca bol opätovne uväznený v ústave na výkon trestu odňatia slobody), ktoré skutočnosti viedli k ukončeniu ich vzťahu. Navrhovateľka si našla nového partnera, s ktorým začal žiť v jej byte na Q. E. F. Q.. Po tom, čo sa o tejto skutočnosti odporca dozvedel, začal sa písomne (prostredníctvom listov z ústavu na VTOS) vyhrážať a napádať navrhovateľku; adresoval jej i list p. Q. (bývalá a súčasná družka odporcu), pričom prevažná väčšina obsahu listu sa týka navrhovateľky, kde ju odporca obviňuje z toho, že je dôvodom prečo nemôže byť so svojím synom, prečo je odsúdený a niekoľkokrát v liste uvádza, že „pôjde do teplákov“. Z textu predmetného listu zo dňa 20.04.2019 zdôraznila, že „vieš že som pomstychtivý! A toto jedno jej neodpustím a ide za mnou“. Z obsahu jedného z ďalších listov adresovaných priamo navrhovateľke vyplýva, že odporca má záujem sa s ňou stretnúť, citujúc určité zdôraznené pasáže listu „A preto už dopredu ťa varujem neskríž mi cestu PROSÍM!!! Ak to skúsiš, tak omlouvám sa ti dopredu!!! Maca nezavadzaj mi, lebo ťa smetiem s ním. UHNI! Prosím! Varoval som ťa a varujem!“ Po prepustení odporcu z výkonu trestu odňatia slobody bola navrhovateľke zasielané výhražné sms-ky a správy prostredníctvom komunikačných aplikácií, z ktorých citovala: „Silné reči len keď som tu nebol. Ale už som tu!!! Tá korona-karanténa vám predĺžila životnosť“ /L. W.. „L. odkazuje, že ten potkan sa pochoval na čele s tebou“ /M. Q./. Navrhovateľka ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že jej byt sa nachádza na Bojnickej ulici č. 21 v Bratislave a odporca po prepustení z ústavu na výkon trestu začal
bývať na Bojnickej ulici č. 25 v Bratislave, rozhodla sa navrhovateľka so svojím partnerom odsťahovať z uvedenej adresy a nové bývanie našli v obci D. F. L.. Avšak odporca sa osobne dostavil do D. v sprievode ďalších ľudí a vyvolal konflikt s navrhovateľkou, pričom fyzicky napadol aj jej aktuálneho priateľa. Po tomto incidente navrhovateľka podala trestné oznámenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, ktoré trestné oznámenie však bolo zo strany polície zamietnuté; rovnako aj partner navrhovateľky podal trestné oznámenie v Maďarsku. O uvedenom incidente vedelo niekoľko susedov, nakoľko videli odporcu potulovať sa okolo domu navrhovateľky. Pokiaľ ide o byt na Bojnickej ulici v Bratislave, navrhovateľka uviedla, že jej susedia tam bývajúci niekoľkokrát telefonicky a písomne upozornili navrhovateľku, že z jej bytu sa ozýva hluk, ako keby v byte niekto bol. Navrhovateľka však byt nevyužíva, býva s mladším dieťaťom v D., pričom starší navrhovateľkin syn taktiež býva mimo Bratislavy a do bytového domu chodí maximálne po poštu do schránky, ktorá sa nachádza v suteréne. Z týchto informácií navrhovateľka nadobudla pocit, že odporca ešte stále vlastní kľúče od predmetného bytu a chodí tam. Dňa 12.02.2021 okolo 15.30 hod. navrhovateľka v sprievode jej známej bola v bytovom dome na Q. E. vybrať poštu z poštovej schránky a pri nastupovaní do vozidla priskočil k nej odporca, zabúchal na okno jej motorového vozidla so slovami „skapeš“ a s urážlivým gestom (prostredný prst ruky). Vo vozidle sa nachádzal aj maloletý syn navrhovateľky a od toho času má navrhovateľka obavu chodiť po poštu. Obavu má aj jej maloletý syn, ktorého správanie sa od uvedenej skutočnosti zmenilo - ukrýva sa pod sedadlom auta, keď navrhovateľka ide vybrať poštu na Q. E., pomočieva sa, budí sa zo spánku a pod. po incidente v dome v D.. Obava navrhovateľky o svoj život a zdravie vychádza jednak z minulosti odporcu, ako aj z aktívneho zisťovania adresy navrhovateľky len 5 dní po jeho prepustení z ÚVTOS a vyvolania konfliktu na novej adrese bývania navrhovateľky. Nakoľko odporca myslel vážne svoj úmysel stretnúť sa s navrhovateľkou, je vysoká a dôvodná obava, že aj zvyšné veci, ktoré adresoval navrhovateľke myslel vážne. Navrhovateľka uskutočnila všetky možné kroky k tomu, aby minimalizovala stretnutie s odporcom (odsťahovanie sa z vlastného bytu), avšak nakoľko vlastní nehnuteľnosti neďaleko miesta, kde odporca aktuálne býva a je tam nútená chodiť po poštu, nie je možné vylúčiť ich opätovné stretnutie, a preto navrhovateľka má strach z naplnenia odporcových vyhrážok, keď by jej mohol ublížiť.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 331 ods. 1, veta prvá CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
10. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia Ústavy SR upravujúceho základné ľudské právo na nedotknuteľnosť osoby, ktoré pôsobí voči každému (erga omnes) a prislúcha každému človeku z titulu jeho ľudskej existencie a dôstojnosti, je nepochybné, že trvanie nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je potrebné osvedčovať vecnými dôkazmi vo forme listín osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť a trvanie jej nároku na ochranu osobnosti, nakoľko ochrana absolútneho práva na nedotknuteľnosť osoby sa garantuje ústavnoprávne vždy a každému z dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti tohto základného ľudského práva. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že právo navrhovateľky, ktorému sa má na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytnúť bezodkladná právna ochrana, s prihliadnutím na osobnostnú povahu subjektívneho práva navrhovateľky nepochybne existuje, čím je splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Pokiaľ však ide o druhú zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúcu v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, súd na základe navrhovateľkou uvedených skutočností zistil, že odporca ako bývalý partner navrhovateľky nemá žiadne vlastnícke, užívacie alebo iné vecné právo k bytu navrhovateľky na Bojnickej ulici č. 21 ani k domu F. D., v ktorom navrhovateľka býva, preto nie je dôvod na obmedzenie alebo zamedzenie vstupu odporcu do domu alebo bytu, v ktorom navrhovateľka býva a táto nemá žiadnu zákonnú povinnosť umožniť mu vstup do predmetných nehnuteľností. Navyše sama navrhovateľka ani netvrdila, že odporca by sa bol niekedy násilím dobýjal do jej bytu na Bojnickej ulici v Bratislave alebo do domu v D., preto nie je vecne opodstatnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom má byť zákaz vstupu odporcu do jej bytu a domu, nakoľko telesná i psychická integrita navrhovateľky priamo v jej byte alebo dome sa vzhľadom na doterajšie správanie odporcu nejaví byť ním ohrozená. Vzhľadom na to, že odporca nemá žiadne legitímne právo užívať byt na Bojnickej ulici č. 21 v Bratislave, navrhovateľke nič nebráni v tom, aby okamžite vymenila zámok na svojom byte, ak sa domnieva, že odporca ako jej bývalý partner stále disponuje kľúčmi od predmetného bytu.
13. Z navrhovateľkou predložených listov napísaných odporcom je pravdepodobné, že tieto písal v čase výkonu svojho trestu odňatia slobody a následne po jeho prepustení prebiehala komunikácia účastníkov (okrem údajného incidentu v D.) už len prostredníctvom sms-iek, resp. internetových aplikácií, avšak z listinných dôkazov nemožno určiť obdobie tejto komunikácie a navrhovateľka neustálila časové obdobie týchto správ ani v návrhu v rámci opisu rozhodujúcich skutočností, pričom z navrhovateľkou predloženej mobilnej komunikácie vyplýva, že ide o správy z obdobia leta (25. júla), nevedno ktorého roka, čo nepochybne nie je čas rozhodujúci pre nariadenie ňou v súčasnosti požadovaného neodkladného opatrenia, t. j. nejde o udalosti, ktoré by nastali bezprostredne pred vydaním tohto uznesenia a zakladali by potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov v podobe zákazu kontaktovania navrhovateľky zo strany odporcu. Navrhovateľka nijako neosvedčila skutočnosť, že odporca neustále a vytrvalo aj po prepustení z väzenia bez akéhokoľvek podnetu kontaktuje navrhovateľku výhražnými správami. Súd
uvádza, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomer účastníkov vzhľadom na neúnosnosť situácie existujúcej v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nevyhnutnosť nastolenia okamžitej úpravy pomerov účastníkov nie je vo všeobecnosti daná, ak navrhovateľ osvedčuje/preukazuje svoju obavu z ohrozenia jeho telesnej alebo psychickej integrity listinami z dávnejšieho, resp. nie aktuálneho obdobia. Vzhľadom na uvedené, ale aj s prihliadnutím na obsah elektronickej komunikácie a zhodnotenie kvantity odoslaných správ, ktorá nevykazovala znaky šikanovania alebo neprimeraného obťažovania, súd nevzhliadol dôvod na uloženie povinnosti, aby odporca písomne, telefonicky, elektronicky alebo inými prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku.
14. Navrhovateľka neosvedčila ani ňou tvrdenú skutočnosť, že po incidente v D. (nevedno kedy) podala trestné oznámenie na odporcu pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, nakoľko žiadne trestné oznámenie, prípadne správu z policajného zboru o spôsobe vybavenia tohto trestného oznámenia k návrhu nepripojila, a preto súd nemal osvedčený skutkový stav, čas kedy k incidentu došlo ani konkrétne okolnosti, ktoré sa podľa tvrdení navrhovateľky mali udiať F. D., a preto riadne neosvedčila svoje presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz priblíženia sa odporcu na vzdialenosť kratšiu ako desať metrov, je v súčasnosti potrebné a opodstatnené.
15. Z vyššie uvedených dôvodov, keď navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov náležitými a z časového hľadiska relevantnými listinnými dôkazmi, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne nedôvodný podľa § 328 ods. 1 zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd rozhodol v tomto uznesení aj o trovách konania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP za uplatnenia princípu procesného úspechu strán, súd nepriznal procesne úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).