Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/22/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého: B. B., nar. XX. júla XXXX, trvale bytom T. S. XXX/X, N., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov matky: O. U., nar. 4. mája XXXX, D. S. XXX a otca: B. B., nar. XX. marca XXXX, T. S. XXX/X, N., o návrhu navrhovateľky: M. B., nar. 4. marca XXXX, T. S. XXX/X, N., na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -7 zo dňa 7. apríla 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením, č.k. -7 zo dňa 7. apríla 2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka v návrhu uviedla, že Okresný súd Veľký Krtíš uznesením, č.k. -11 zo dňa 18.09.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zrušil náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého. Uviedla tiež, že dňa 25.03.2021 maloletý ušiel od svojej matky a vrátil sa k navrhovateľke v zanedbanom stave a zlom psychickom rozpoložení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila potrebou úpravy z dôvodu ohrozenia fyzického a duševného zdravia maloletého.

1.2 Súd prvej inštancie z obsahu opatrovníckeho spisu konštatoval, že citovaným uznesením (č.k. -11 zo dňa 18.09.2020) bola zrušená náhradná osobná starostlivosť navrhovateľky o maloletého, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -45 zo dňa 22.12.2011, a to z dôvodu, že náhradná osobná starostlivosť neplnila svoj účel, súd mal za osvedčené, že maloletý sa v domácnosti navrhovateľky nachádzal do 09.09.2020, kedy jej domácnosť po nezhodách opustil a vyjadril sa, že u nej nechce zotrvať. Samotná navrhovateľka priznala, že výchovu maloletého nezvláda. Okresný súd pritom maloletého nezveril do osobnej starostlivosti matky, hoci sa toho v konaní domáhala, nakoľko mal za to, že rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, sa majú dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému; v konaní nevyplynulo, že by sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodnúť nevedeli. Zo záznamu opatrovníka maloletého zo dňa 29.03.2021 okresnému súdu vyplynulo, že pred opatrovníka sa dňa 26.03.2021 dostavil otec s maloletým, títo uviedli, že maloletý z domácnosti matky ušiel, necítil sa tam dobre, matka starostlivosť o neho zanedbávala a maloletý sa v tom čase nachádzal u otca. Otec maloletého pôvodne uviedol, že najlepším riešením by bolo opätovné zverenie maloletého do starostlivosti jeho

starej matky (navrhovateľky); po sociálnom poradenstve uviedol, že náhradná osobná starostlivosť bola zrušená hlavne z dôvodu, že navrhovateľka nezvládala východu maloletého. Maloletý zároveň uviedol, že nechce vyrastať v prostredí starej matky, kde bol len neustály krik a osočovanie. Otec uviedol, že žije v nezmenených podmienkach na adrese trvalého pobytu, je zamestnaný v pohrebnej službe. Uviedol tiež, že si podá návrh na zverenie maloletého do svojej starostlivosti s určením vyživovacej povinnosti zo strany matky a na matku podá trestné oznámenie.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , (ďalej len „“) a ustanovenie (ďalej len „“). Poukázal na absenciu niektorých náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z návrhu však vyvodil, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd vyjme maloletého z osobnej starostlivosti matky a zverí ho do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

1.4 Súd poukázal na účel a význam neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veci osobnej starostlivosti o maloleté deti; v takom prípade môže súd neodkladným opatrením nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, ho odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd. Poukázal na prevládanie požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, potrebu osvedčenia toho, že je potrebné v záujme maloletého bezodkladne zakročiť v otázke osobnej starostlivosti o neho.

1.5 Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a správy opatrovníka dospel okresný súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa správy opatrovníka sa už maloletý nenachádzal v starostlivosti navrhovateľky, ako tvrdila v návrhu, ale minimálne od 26.03.2021 u svojho otca, ktorý zvažoval podanie návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Otec je zamestnaný, jeho bytové podmienky sú nezmenené. Maloletý sa tak v súčasnosti nachádza u jedného zo svojich rodičov a zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že by otec nevedel zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého. Vzhľadom k uvedenému okresný súd nezistil dôvod bezodkladne upraviť pomery ohľadom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je zabezpečená. Takýmto spôsobom sa realizovalo aj ustanovenie o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “), podľa ktorého sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletému majú dohodnúť rodičia. V tomto smere nesúhlas navrhovateľky nie je relevantný, táto nie je nositeľkou rodičovských práv a povinností. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevyplynulo, že by matka nesúhlasila s aktuálnym umiestnením maloletého do osobnej starostlivosti otca. Ak sa však rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nedohodnú, je namieste podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností na súd. Nie je však daná potreba okamžitej úpravy osobnej starostlivosti o maloletého, absentuje tak základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia.

1.6 Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ bola v minulosti náhradná osobná starostlivosť starej matky o maloletého zrušená, dôvodom pre takýto postup bolo nezvládnutie starostlivosti o maloletého zo strany navrhovateľky, čo navrhovateľka sama priznala; maloletý tiež pred opatrovníkom vyjadril názor, že nechce vyrastať v prostredí navrhovateľky, kde bol neustály krik a osočovanie. Maloletý vo veku 15 rokov vie relevantne vyjadriť názor na osobnú starostlivosť o neho. Okresný súd uzavrel, že pokiaľ by aj prichádzala do úvahy potreba bezodkladnej úpravy pomerov, maloletého by do osobnej starostlivosti navrhovateľky nezveril.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p. a nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala o zverenie maloletého do jej starostlivosti. Správu opatrovníka považovala za nepravdivú a tvrdila, že maloletý od matky ušiel nie k otcovi, ale nachádza sa celý čas v jej starostlivosti, starala sa o neho 12 rokov a chce sa aj naďalej. Žiadala, aby súd prehodnotil jej dôvody a vypočul maloletého a aj jeho rodičov.

2.1 Tvrdila, že maloletý sa u otca nezdržiava ani minútu, od navrhovateľky nechce odísť k nikomu. Tvrdil, že u nej mu nič nechýba. Maloletý jej uviedol, že matka ho len využívala, chodil kradnúť drevo, musel ho aj rozpíliť. Musel tiež chodiť chovať ovce, čo zarobil, jeho mama zobrala na alkohol a cigarety. Nekúpila mu za zarobené peniaze ani topánky. Maloletý tak prišiel bosí naspäť ku navrhovateľke, jeho matka predala všetky veci maloletého za alkohol.

2.2 Odvolateľka tiež tvrdila, že maloletý usúdil, že mu u nej nič nechýba, ľutuje, že od nej odišiel. Keď v minulosti od navrhovateľky maloletý odišiel, bolo to z dôvodu, že chodil na kúpalisko so svojou sestrou, stretol sa tam so svojou matkou a ona ho nahovorila, aby k nej maloletý ušiel. V domácnosti matky však prišiel na to, že jeho matka neustále pije, podporovala tiež maloletého v alkohole a fajčení. Maloletý mal byť veľakrát slovne dourážaný, mal spať v kuchyni na dlážke. Takéto veci sa maloletému u navrhovateľky nestávali, u navrhovateľky sa maloletý učil, u matky nemal dostatok prostriedkov na učenie, nemal ani mobil. Ak by malo ísť o peniaze, tak tie nech si nechá jeho matka, navrhovateľka chce maloletého vychovávať, maloletého si nedá zničiť. Starala sa o neho od jeho 4 rokov a bude sa aj naďalej, rodičia o maloletého nemali záujem až do súčasnosti a ona ho vychovala až do dospelosti.

3. Vyjadrenia k odvolaniu podané neboli okrem správy opatrovníka, ktorú vypracoval na žiadosť odvolacieho súdu.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní vec preskúmal v rozsahu ustanovenia a C.m.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie navrhovateľky za dôvodné, v zmysle , ako vecne správne potvrdil.

5.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom č.k. -45 zo dňa 22.12.2011 maloleté deti B., B., nar. XX.XX.XXXX, O., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, deti B. B. a O. U. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky M. B. s tým, že táto bola oprávnená i povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia s obmedzením, že iba v bežných veciach má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Citovaným rozsudkom okresný súd upravil vyživovaciu povinnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom. Rozsudok č.k. -45 zo dňa 22.12.2011 neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa účastníci ako aj opatrovník maloletých detí vzdali svojho práva podať odvolania proti všetkým vyhláseným výrokom rozsudku.

6.1 Z opatrovníckeho spisu rovnako vyplýva, že Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom č.k. -62 zo dňa 23.09.2020 zrušil náhradnú osobnú starostlivosť vo vzťahu k maloletej O. B. a maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca. Toto rozhodnutie stalo právoplatným dňa 02.11.2020. Okresný súd Veľký Krtíš zároveň uznesením č.k. -11 zo dňa 17.09.2020 konajúc o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad maloletým B. B., nar. XX.XX.XXXX rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -45 zo dňa 22.12.2011 zrušuje. Uvedené rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 10.10.2020. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že maloletý dňa 09.09.2020 po nezhodách so starou matkou opustil jej domácnosť a odišiel bývať k svojej matke, ešte predtým opustila domácnosť starej matky už plnoletá B. a vo februári 2020 aj maloletá O.. Maloletý pred kolíznym opatrovníkom tvrdil, že nechce zostať v starostlivosti starej matky a stará matka rovnako priznala, že výchovu maloletého už nezvládala a so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti súhlasila. Okresný súd uzavrel, že náhradná osobná starostlivosť v čase vydania rozhodnutia neplnila svoj účel a od 09.09.2020 sa ani nerealizuje.

6.2 Z návrhu navrhovateľky vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dáva z dôvodu, že maloletý ušiel od svojej matky, vrátil sa k navrhovateľke v zanedbanom stave a v zlom psychickom rozpoložení; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu potreby úpravy pomerov v dôsledku ohrozenia fyzického a duševného zdravia maloletého.

7. Na výzvu odvolacieho súdu vykonal opatrovník maloletého sociálne zisťovanie, a to po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a podaním odvolania zo strany starej matky. Zo záverov sociálneho

zisťovania vyplýva, že maloletý B. v čase vypracovania správy býva u starej matky M. B., ktorá má prenajatý dvojizbový byt na adrese N., T. víťazstva XXX/X na prízemí obytného domu. Byt je kompletne zariadený, udržiavaný v čistote a poriadku, maloleté deti (okrem B. je v domácnosti starej matky aj jeho brat D.) majú vlastnú izbu, každý z maloletých detí má svoje samostatné lôžko, maloletý B. má u starej matky všetky potrebné veci. Stará matka poukázala na svoje príjmy ako aj výdavky. Pred opatrovníkom navrhovateľka uviedla, že maloletý po opustení domácnosti svojej matky býva u nej, k otcovi bývať nechce ísť, otec nemá o neho žiaden záujem. Tvrdila, že roky zabezpečovala starostlivosť o maloletého, bude ju zabezpečovať aj naďalej. Maloletý B. pred ňou priznal chybu, ospravedlnil sa jej a sľúbil, že s ním nebude mať do budúcna žiadne výchovné problémy a že ju bude rešpektovať. Opatrovník maloletého vykonal pohovor aj s maloletým, ktorý uviedol, že z domácnosti starej matky pred rokom odišiel, lebo mal nezhody, túžil po voľnejšom prístupe, ktorý sa mu javil v domácnosti biologickej matky. Teraz však má za to, že to nebolo správne a ak narozprával na starkú, že kričala, bola to pravda, ale bolo to kvôli tomu, že on bol drzý a oponoval vo všetkom, čo mu stará matka povedala. Prisľúbil, že viac sa tak správať nebude, starú matku bude vo všetkom rešpektovať. Dôvod, prečo opustil domácnosť matky, bola skutočnosť, že musel manuálne pracovať, chodiť na drevo, pomáhať v domácnosti a uvedomil si, že nechce bývať v takých skromných podmienkach ako má u matky a u starej matky bolo lepšie. Taktiež uviedol, že v domácnosti otca bývať nemôže a už ani nechce, lebo otec sa vyjadril, že jeho manželka s tým nesúhlasí, že má zverenú sestru O. a teda nech maloletý býva u starej matky, kde roky vyrastal. S otcom sa pritom stretáva každý deň, keďže bývajú v tom istom vchode bytového domu, s matkou nie je v žiadnom kontakte, odkedy odišiel. Priznal, že matke klamal, keď mal ísť do školy pre úlohy počas dištančnej formy vyučovania, miesto školy trávil čas u svojej priateľky vo S. R.. Maloletý sa tak vyjadril, že chce bývať v domácnosti starej matky a nechce bývať ani u jedného z rodičov.

7.1 Zo správy zo sociálneho zisťovania vyplývajú aj stanoviská rodičov maloletého; otec maloletého uviedol, že žije na tej istej adrese ako stará matka, ten istý vchod len iné poschodie, so svojou manželkou I. B. a spoločným maloletým dieťaťom H. V. B. (nar. XXXX); od mesiaca február 2020 v ich domácnosti žije aj jeho dcéra O. B., ktorá mu bola zverená rozsudkom okresného súdu, čím došlo k zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti nad maloletou z dôvodu, že stará matka ju výchovne nezvládala. Otec pritom poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti je nezamestnaný, poukázal na svoje príjmy. Vyjadril sa, že on nemôže zabezpečovať starostlivosť o syna B., nakoľko s tým jeho manželka nesúhlasí, on má zverenú v starostlivosti dcéru O., plánuje od 18.05. vycestovať do D., kde má dohodnutú prácu v meste C.. Počas jeho neprítomnosti manželka odmieta zabezpečovať starostlivosť o ďalšie jeho dieťa (maloletého B.); trestné oznámenie, ktoré plánoval podať na matku maloletého nepodal, nakoľko maloletý odmietol vypovedať. Matka maloletého v rámci sociálneho zisťovania uviedla, že v súčasnosti žije v obci D. S. spolu so svojím druhom A. N., ich spoločnými deťmi V. (nar. XXXX), V. (nar. XXXX) a synom druha A.. Do 25.04.2021 s matkou býval aj maloletý B., vo vzťahu ku ktorému bola zrušená náhradná osobná starostlivosť. Opatrovník uviedol, že rodina matky maloletého býva v jednoizbovom byte, kde majú k dispozícii jednu izbu, väčšiu kuchyňu. Vlastníkom bytu je M. N., otec druha matky. Matka maloletého nepracuje, poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve deti, poukázala na svoje výdavky. Pomery v domácnosti matky sú stiesnené, vyživovaciu povinnosť voči maloletému D. si neplní a neudržiava s ním žiaden kontakt. Matka uviedla, že maloletý B. neušiel z jej domácnosti, odišiel k otcovi s jej vedomým s tým, že sa dohodol s otcom, že mu bude zverený do osobnej starostlivosti. V prípade, že by jeho manželka nesúhlasila, mal bývať v byte starej matky, ktorá býva v tom istom vchode. Matka tvrdila, že maloletý B. v jej domácnosti nikdy nehladoval, vždy mal dostatok jedla, každý deň teplú stravu, dostatok oblečenia, netýrala ho, ani jej druh. Maloletý nemusel ťažko pracovať a nikto ho určite neposielal kradnúť drevo. Vyžadovala však, aby sa zapájal do domácich prác a pomáhal, pretože len ležal v posteli a bol na mobile, javil sa lenivý, pohodlný, nechcel sa pripravovať ani do školy, poznámky za neho prepisovala matka. Ak niečo od maloletého vyžadovala, bol drzý a odvrával. Matka maloletého nesúhlasila, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko ho stará matka výchovne nezvládala, sama pritom v rámci konania o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti sa vyjadrila, že už sa starala o ich deti dosť, je rad na nich ako na rodičoch. Maloletý sa podľa vyjadrení matky môže kedykoľvek kde vrátiť, ale ak nechce žiť s ňou v domácnosti, nech výchovu a starostlivosť o neho zabezpečuje jeho otec, ktorého maloletý najviac rešpektuje.

8. Neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka

rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný; meritórnym rozhodnutím, pokiaľ účastníci podajú návrh, môže o veci rozhodnúť inak. Pri nariadení neodkladného opatrenia je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie; miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia; pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať dokazovanie; nie je potrebné vyjadrenie ostatných účastníkov.

9. V prejednávanej veci pre odvolací súd zo spisového materiálu vyplýva, že maloletý sa narodil z rozpadnutého partnerského vzťahu rodičov, títo nie sú manželmi, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nežili v spoločnej domácnosti, obaja medzičasom nadviazali iné partnerské vzťahy. Už v minulosti súd prvej inštancie rozhodoval a rozhodol o zverení nielen maloletého B., ale aj ostatných maloletých detí pochádzajúcich zo vzťahu O. U. a B. B. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Najstaršia dcéra B. B. medzičasom dovŕšila plnoletosť, ktorou náhradná osobná starostlivosť vo vzťahu k nej zanikla; vo vzťahu k maloletej O. bola náhradná osobná starostlivosť rozsudkom okresného súdu zrušená a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Následne tak v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ostal maloletý B. a maloletý D. s tým, že okresný súd náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad maloletým B. zrušil formou neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na formu rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia toto sa stalo právoplatným a nadobudlo vykonateľnosť dňom 18.09.2020.

9.1 Z obsahu spisu a obsahu skutkových zistení odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci neboli naplnené predpoklady ustanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia C.m.p., ktorým je neodkladné opatrenie vo veciach maloletého. Zo spisu nevyplýva, že by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, naopak z tvrdení navrhovateľky ako aj zo správy vyplýva, že maloletý po odchode z domácnosti matky je v starostlivosti starej matky maloletého (navrhovateľky), ktorá v súčasnosti vykonáva riadnu starostlivosť o maloletého. Nemožno tak dôvodne argumentovať, že by život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého bol vážne ohrozený alebo narušený. Nejde ani o neodkladné opatrenie podľa C.m.p. (neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého), kedy môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

9.2 Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade neboli splnené zákonné požiadavky. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mimoriadne stručného, splnenie týchto zákonných požiadaviek nevyplýva. Aj keď navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia ohľadne starostlivosti o maloletého, resp. tvrdenia o zanedbávaní starostlivosti o maloletého zo strany matky, v odvolaní doplnila, ňou tvrdené skutočnosti neodôvodňujú taký záver, na základe ktorého by bolo možné konštatovať ohrozenie života a zdravia a priaznivého vývoja maloletého, resp. na základe ktorého by bolo možné konštatovať spor o tom, kto má v súčasnosti maloletého vychovávať a v domácnosti koho má maloletý žiť.

9.3 Odvolací súd pripomína, že sa javí, že maloletý, vo veku 15 rokov, v priebehu jedného roka viackrát zmenil svoj názor, u ktorého z rodičov, resp. starej matky chce žiť, prispôsobuje takéto stanovisko svojim potrebám vyplývajúcim z veku, ako aj z jeho ďalších záujmov. Vyvíja sa aj stanovisko navrhovateľky, ktorá na jednej strane pri zrušení náhradnej osobnej starostlivosti tvrdí, že výchovu a starostlivosť o maloletého nezvláda, na druhej strane v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naopak tvrdí, že výchovu a starostlivosť o maloletého chce naďalej zabezpečovať.

9.4 Faktický stav zistený odvolacím súdom je teda taký, že maloletý v súčasnosti žije v domácnosti starej matky; javí sa, že o jeho výchovu je riadne postarané. Otec maloletého s takýmto umiestnením maloletého do starostlivosti starej matky súhlasí. Odvolací súd však pripomína, že otec maloletého žije so svojou rodinou v tom istom bytovom dome ako stará matka maloletého. S maloletým sa dennodenne stretáva, v jeho starostlivosti je staršia sestra maloletého, ktorá bola v minulosti zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Nie je možné tak dôvodne tvrdiť, že otec maloletého na jeho súčasnej výchove aspoň svojou dennou prítomnosťou v jeho bezprostrednom okolí neparticipuje. Zároveň matka maloletého sa vo vyjadrení realizovanom pred opatrovníkom nevyjadrila, že trvá na tom, aby maloletý zotrval v jej domácnosti a v jej starostlivosti, poukázala na dohodu s otcom, že maloletému bude zverený do starostlivosti, a v prípade, že by manželka otca so zverením maloletého do osobnej

starostlivosti nesúhlasila, bude bývať v byte starej matky. Takýmto spôsobom v zásade matka vyjadrila súhlas s tým, aby starostlivosť o maloletého zabezpečovala stará matka maloletého (navrhovateľka).

9.5 Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, faktický stav (bývanie maloletého u starej matky) je súladný s vyjadrenými stanoviskami rodičov maloletého, ako i starej matky. V takomto prípade nemožno dôvodne tvrdiť, že by život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého bol vážne ohrozený, niet osoby, ktorá by sa v rozpore s právnym a faktickým stavom domáhala starostlivosti o maloletého.

9.6 Z takto konštatovaných vzájomných vzťahov medzi maloletým, rodičmi a starou matkou vyplýva, že nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, starej matke však nič nebráni, aby podala samostatný návrh na opätovné zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie sám zváži, či nie je dôvod k takémuto postupu ex offo, prípadne k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému z dôvodu, že rodičia maloletého spolu nežijú a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletého. Ak sa navrhovateľka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, resp. do jej starostlivosti, s prihliadnutím na osobitosti prípadu vyplývajúcich z vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že takýto návrh presahuje rozsah dokazovania, ktorý vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené platí najmä v prípade, že navrhovateľka sa už minulosti pri zrušení prv nariadeného zverenia maloletého do jej náhradnej starostlivosti vyjadrila, že starostlivosť o maloletého už nezvláda.

10. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd postupom podľa , napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, nezistiac dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie.

10.1 Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie §52 C.m.p. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.

11. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vyjadrenie matky k podanému odvolaniu bolo odvolaciemu súdu doručené až potom, ako súd o podanom odvolaní rozhodol; z uvedeného dôvodu nebolo možné na skutočnosti uvádzané matkou prihliadať. Ani tieto skutočnosti by však neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).