Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Cb-40-2021.pdf
PDF · 98.41 KB
Case nature
Subarea
34Cb/40/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: LEGATE s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 35 846 909, proti odporcovi: KERAMON Mobile, s.r.o., so sídlom Konvetná 7, Bratislava, IČO: 48 283 916, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.4.2021 zamieta.
II. Odporca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.4.2021 navrhovateľ doručil elektronickými prostriedkami súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol súdu uložiť odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi 248 kusov v návrhu definovaných hnuteľných vecí.
2. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha vydania hnuteľných vecí, teda ochrany svojho vlastníckeho práva voči odporcovi, ktorý tieto veci- skladové zásoby vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene zadržiava a ktoré sa nachádzali ku dňu 15.2.2021 na prevádzke navrhovateľa v Trebišove. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ odôvodňuje naliehavou hrozbou škody presahujúcou sumu 63 tisíc €, predstavujúcou hodnotu zadržiavaných vecí, pričom v priamej príčinnej súvislosti s ich neoprávneným zadržiavaním dochádza k postupnej strate na ich hodnote a ak tento stav bude trvať dlhý čas, dôjde až k stavu ich nepredajnosti pre ich technologickú zastaranosť. Návrh tiež odôvodňuje naliehavou potrebou umožniť navrhovateľovi ako telekomunikačnému podniku riadne prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete vo verejnom záujme, ktorého súčasťou je aj predaj mobilných telefónov koncovým zákazníkom. Potreba ukončenia protiprávneho stavu neoprávneného zadržiavania vecí odporcom je zdôraznená aj s ohľadom na plnenie povinností navrhovateľa v čase núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu pandémie spôsobenej vírusom COVID-19.
3. Navrhovateľ tvrdí, že je držiteľ oprávnenia na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a služieb, ktorý vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme (ďalej "Telekomunikačný podnik"). Podľa § 64 ods. 1 Zákona č. 551/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách je navrhovateľ pri poskytovaní verejných služieb povinný mať prijaté zodpovedné technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb. Zároveň je povinný počas vyhlásenej mimoriadnej situácie zabezpečovať prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete a verejnej služby, vrátane povinnosti zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia, pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní.
4. Za účelom plnenia svojich povinností vo verejnom záujme navrhovateľ vybudoval sieť obchodných zástupcov, ktorým bol do decembra 2020 aj odporca. Postavenie obchodného zástupcu nadobudol dňa 1.11.2020 zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 28.10.2020 od pôvodného obchodného zástupcu KERAMON Trade, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Konventná 7, Bratislava, IČO: 36 754 072 (ide o pôvodného obchodného zástupcu na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 30.11.2012), pričom ide o spoločnosť personálne a majetkovo prepojenú s odporcom. V tejto súvislosti nadobudol odporca do svojej držby aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v prevádzke navrhovateľa označenej ako "POS 874" na adrese M. R. Štefánika 12, Trebišov, pozostávajúce z mobilných telefónov, koncových telekomunikačných zariadení, príslušenstva a ďalšieho tovaru v celkovej hodnote 63.634,19 €, ktorých vlastníkom je navrhovateľ a ktoré obchodný zástupca predával konečným zákazníkom v mene a na účet navrhovateľa.
5. Navrhovateľ dňa 10.12.2020 doručil odporcovi list, ktorým mu odňal oprávnenia obchodného zástupcu, odstúpil od zmluvy o obchodnom zastúpení a vyzval odporcu na vrátenie všetkých vecí, ktoré boli obchodnému zástupcovi poskytnuté na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Právo na jednostranné zrušenie/odňatie oprávnení obchodného zástupcu vyplývalo navrhovateľovi zo zmluvy o obchodnom zastúpení. Navrhovateľ zároveň jasne špecifikoval každý z 9 dôvodov odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení. Na tomto základe zaniklo odporcovi právo oprávnenej držby týchto vecí a vznikla povinnosť ich vydať navrhovateľovi. Navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie vecí do dvoch pracovných dní listom zo dňa 22.12.2020, doručeným odporcovi 22.12.2020. Odporca tieto veci nevrátil navrhovateľovi a dňa 15.2.2021 ich vyniesol z prevádzky a naďalej ich bez akéhokoľvek právneho dôvodu zadržiava.
6. Navrhovateľ sumarizuje dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že odporca nemá právny dôvod na zadržiavanie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha, hrozí rýchle znehodnotenie týchto vecí v priebehu času (v čom poukázal na článok v PC REVUE zo dňa 3.7.2020) a zároveň ide o veci, ktoré navrhovateľovi slúžia na prevádzku a poskytovanie služieb vo verejnom záujme, vrátane predaja koncových zariadení svojim zákazníkom, ktorí si ich objednali. Navrhovateľ poukazuje aj na to, že odporca je dlžný na daniach a poistnom 60.511,57 € (v čom poukázal na informácie zverejnené na webovom sídle Finančnej správy, Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne Dôvera), pričom ide o sumu, ktorá podľa navrhovateľa presahuje hodnotu hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom jeho návrhu a teda je tu obava, že tieto hnuteľné veci budú zaradené do prípadnej exekúcie, v ktorej budú speňažené, pričom návrat do predošlého stavu je v exekúcii vylúčený. Navrhovateľ je tiež toho názoru, že nariadením nedokladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu podľa § 336 ods. 1 CSP.
7. Navrhovateľ súdu na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny:
- potvrdenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb zo dňa 14.3.2016, 14.5.2018 a Potvrdenie Telekomunikačného úradu SR o splnení oznamovacej povinnosti č. 1398/12/06 zo dňa 5.12.2006,
- zmluvu o predaji časti podniku,
- oznámenie o predaji časti podniku - email U.. D. zo dňa 1.11.2020,
- zmluvu o obchodnom zastúpení,
- osobitný dodatok SME,
- zostavu skladových zásob žalobcu - excel POS 874,
- Dodacie listy a preberacie protokoly POS 874,
- Čestné vyhlásenie so zostavou skladových zásob
- Poverenie pre osobu podpisujúcu čestné vyhlásenie,
- Výzva na vydanie vecí zo dňa 22.12.2020,
- Doklad o emailovom doručení výzvy na vydanie veci zo dňa 22.12.2020
- Zostava skladových zásob žalobcu podľa inventúry ku dňu 15.2.2021 POS 874.
8. Dňa 19.4.2021 sa k veci vyjadril aj odporca, ktorý sa s návrhom oboznámil nahliadnutím do elektronického súdneho spisu dňa 16.4.2021. Odporca tvrdí, že navrhovateľ už podal 4 obdobné návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, pričom už v troch mu bolo vyhovené. Návrhy aj vydané uznesenia považuje za nezákonné a šikanózne.
9. K návrhu uvádza, že medzi stranami je sporná platnosť odstúpenia od zmluvy o obchodnom zastúpení. Nenamieta, že došlo k zániku zmluvy o obchodnom zastúpení (za predpokladu, že táto bola vôbec platne uzatvorená), avšak k tejto skutočnosti podľa odporcu nedošlo na základe odstúpenia od zmluvy, ale na základe výslovného prejavu vôle oboch strán sporu zmluvu ukončiť.
10. Odporca namieta, že navrhovateľ neosvedčil svoje vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom tohto návrhu. Zároveň uviedol, že k hnuteľným veciam vykonáva zádržné právo za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky voči navrhovateľovi, čo mu oznámil listom zo dňa 29.12.2020. Oprávnenosť výkonu zádržného práva je taktiež medzi stranami sporná. K opomenutiu skutočností ohľadne výkonu zádržného práva v návrhu považuje odporca za účelové.
11. V pomerne obsiahlej argumentácii odporca uvádza, že navrhovateľ riadne neosvedčil svoje vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam a žiadna z ním predložených listín nepreukazuje/ neosvedčuje jeho vlastníctvo týchto vecí. Ak navrhovateľ v návrhu uvádza, že za hnuteľné veci už zaplatil svojim dodávateľom, je pre odporcu otázne, prečo navrhovateľ nepredložil súdu dodávateľské faktúry.
12. Odporca namieta, že v predmetnej veci nemožno vydať neodkladné opatrenie, nakoľko by to bolo v rozpore s § 126 Občianskeho zákonníka, ako jedinej výlučnej cesty domáhania sa vydania veci a teda šlo by o nezákonný postup. Rovnako je toho názoru, že vo veci neexistuje neodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu. Má za to, že povinnosti navrhovateľa stanovené zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách sa týkajú výlučne poskytovania telekomunikačných služieb a nie predaja tovarov - telekomunikačných zariadení. Argumentáciu možnou škodou v dôsledku exekúcie vedenej v prospech tretích subjektov považuje za bezpredmetnú, ktorá nemá oporu v exekučnom poriadku, pričom poukazuje na to, že ustanovenie § 61 o vylúčení navrátenia do predošlého stavu bolo s účinnosťou od 1.4.2017 vypustené z exekučného poriadku a nebolo nahradené žiadnym obdobným ustanovením.
13. K veci ďalej uvádza, že predmetné hnuteľné veci zadržiava z dôvodu pohľadávky voči navrhovateľovi na zaplatenie odstupného vo výške 870.780,29 €, ktorá bola splatná 28.12.2020. O tejto skutočnosti informoval odporca navrhovateľa listom zo dňa 29.12.2020. Navrhovateľovi opakovane ponúkol možnosť nahradenia zádržného práva dodatočnou zábezpekou, na čo navrhovateľ nereagoval.
14. Odporca teda svoju argumentáciu zhrnul tak, že absencia možnosti predaja hnuteľných vecí nezasahuje do plnenia povinností navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú zo zákona o elektronických komunikáciách. Predmetné veci nemôžu byť zexekvované v prípadnej exekúcii na majetok odporcu. A že odporca zadržiava tieto veci oprávnene v rámci výkonu zádržného práva a že vo veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a ani tu nie je potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto navrhol súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
15. Odporca k svojmu vyjadreniu súdu predložil nasledovné listiny:
- odpoveď odporcu na odstúpenie navrhovateľa od zmluvy zo dňa 14.12.2020 doručovaná navrhovateľovi e-mailom právneho zástupcu odporcu,
- odpoveď odporcu na výzvu navrhovateľa zo dňa 23.12.2020 doručovaná navrhovateľovi e-mailom právneho zástupcu odporcu,
- oznámenie odporcu o výkone zádržného práva zo dňa 29.12.2020 doručované navrhovateľovi e- mailom konateľa odporcu a doporučenou poštou spolu s doručenkou,
- odpoveď odporcu na odstúpenie navrhovateľa od zmluvy zo dňa 14.12.2020 doručovaná navrhovateľovi e-mailom právneho zástupcu odporcu,
- oznámenie odporcu o výkone zádržného práva zo dňa 29.12.2020 doručované navrhovateľovi e- mailom konateľa odporcu a doporučenou poštou spolu s doručenkou,
- odpoveď odporcu na oznámenie navrhovateľa o odmietnutí zádržného práva zo dňa 08.01.2021 doručovaná navrhovateľovi e-mailom právneho zástupcu odporcu, odpoveď odporcu na výzvu navrhovateľa zo dňa 04.02.2021 doručovaná navrhovateľovi e-mailom právneho zástupcu odporcu.
16. Následne dňa 4.5.2021 navrhovateľ reagoval na podanie odporcu, v ktorom uviedol, že odporca v podstate len potvrdil dôvodnosť podaného návrhu. Spochybňovanie vlastníctva hnuteľných vecí považuje za absurdné už zo samotnej podstaty obchodného vzťahu, kedy tieto veci mal odporca za účelom ich predaja v mene a na účet navrhovateľa. Navrhovateľ popiera existenciu zádržného práva
odporcu s poukazom na § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že výkon zádržného práva bol vylúčený čl. 13 bod. 15 zmluvy o obchodnom zastúpení. Navrhovateľ v celosti odmieta vykonštruovanú pohľadávku odporcu na odstupné, pričom uvádza, že keby táto aj existovala, nemohol odporca uplatniť na veci zádržné právo, keďže v čase jeho uplatnenia už nebol oprávneným držiteľom týchto vecí z dôvodu, že tieto mal najneskôr dňa 28.12.2020 vrátiť navrhovateľovi. Právo na vrátenie veci do dvoch pracovných dní vyplývalo navrhovateľovi z článku 7 bod 21 zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom táto povinnosť odporcovi vyplývala aj z článku 26 ods. 11 tejto zmluvy. Navrhovateľ tvrdí, že právo na odstupné odporcovi nevzniklo. Poukazuje na to, že si tento nárok uplatňuje podľa zmluvy, resp. článku zmluvy, ktorý sám odporca považuje za neplatný a preto ide o úkon v jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi. Spochybňuje vznik nároku aj z dôvodu, že k odstúpeniu od zmluvy o obchodnom zastúpení došlo z dôvodu viacnásobného porušenia zmluvných povinností a preto je takýto nárok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Namieta, že táto pohľadávka ani nemohla byť splatná tak, ako to uvádza odporca, keď faktúra, ktorou si tento nárok uplatnil bola navrhovateľovi doručená až 28.12.2020, so splatnosťou v ten istý deň, čo nebolo v zmluve dohodnuté. Preto by prípadná splatnosť tejto pohľadávky bola 30 dní v zmysle § 365 Obchodného zákonníka. Záverom uvádza, že aj s prihliadnutím na uplatnenú pohľadávku, výkon zádržného práva nie je v súlade zo zásadou primeranosti. Odporca okrem vecí uvedených v návrhu zadržiava veci v hodnote 1,8 mil. €, teda dvojnásobne presahujúcu tvrdenú pohľadávku odporcu.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 326 od. 1 ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
21. Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
22. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
23. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
24. Pojem osvedčovanie nie je možné považovať za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v meritórnom konaní. Osvedčovanie - na rozdiel od dokazovania - znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012). Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012). Zároveň je potrebné poukázať na to, že navrhovateľ sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP (čo nie v konaní sporné a tento právny názor zastávajú ako strany, tak súd), ktorým sa domáha svojich nárokov vyplývajúcich § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čomu inak zodpovedá žaloba na plnenie - vydanie veci (reivindikačná žaloba).
25. Z § 330 ods. 2 CSP vyplýva, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. S prihliadnutím na citované ustanovenie nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, no, ako to vyplýva z výkladu citovanej právnej normy, spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný, argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, z povahy veci je však zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a pod. (K., M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár). (Uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. júla 2017, sp. zn. 8 Cob 144/2017).
26. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 CSP, je súd rovnako toho názoru, že povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na plnenie, o vydanie hnuteľných vecí, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej je možné posúdiť jeho opodstatnenosť. Ide o obdobný výrok, ktorým uložením povinnosti v rámci neodkladného opatrenia by sa rozhodlo o tom, čo má byť na základe vykonaného dokazovania posúdené v konaní vo veci samej. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o tom, čo je medzi účastníkmi sporné, by sa rozhodlo už nariadením okamžite vykonateľného neodkladného opatrenia.
27. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného navrhovateľom ako nedôvodný zamietol, pretože to povaha veci neumožňuje.
28. K návrhu sa z vlastnej iniciatívy vyjadril odporca a následne aj navrhovateľ. Z týchto vyjadrení je zrejmé, že súčasný stav medzi stranami, vyplývajúci primárne zo zmluvy o obchodnom zastúpení je sporný. Odporca namietal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, ktorý dostatočne nepreukázal vlastníctvo vecí, ktorých vydania sa dožaduje. Súd v danom štádiu však nemá dôvodné pochybnosti o vlastníctve týchto vecí. Táto skutočnosť podľa názoru súdu nebola doposiaľ sporná ani medzi stranami, čo vyplýva aj z priebehu ich obchodného vzťahu, z ktorého vyplývajú súčasné spory. Sám odporca tiež zrejme nemá zásadné pochybnosti o vlastníctve týchto vecí, keďže vecne sa bráni výkonom zádržného práva. Z vyjadrení strán je však zrejmé, že ich spor presahuje predmet tohto konania a už len táto samotná skutočnosť z povahy veci vylučuje nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ako osobitného procesného postupu bez ohľadu na predbežný názor súdu o dôvodnosti stranami vznesených argumentov. Nariadenie neodkladného opatrenia by malo za následok vylúčenie možnosti vec meritórne prejednať. Právna úprava § 330 ods. 2 CSP vo svojom obsahu nemá nahrádzať riadne konanie bez ohľadu na názor navrhovateľa na opodstatnenosť svojich argumentov, prípadne opodstatnenosť obrany protistrany. Ako bolo uvedené vyššie takéto neodkladné opatrenie je prípustné iba v špecifických prípadoch, ktorým tento nie je.
29. Záverom súd len v stručnosti uvádza, že navrhovateľ ani neosvedčil existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Dôvody uvádzané navrhovateľom sú formulované značne všeobecne a podľa názoru súdu bez vecnej súvislosti s podaným návrhom v tom, že by odôvodňovali potrebu zásahu súdu do sporných pomerov strán. Súd nespochybňuje povinnosti navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú zo zákona o elektronických komunikáciách, avšak nezistil, akým spôsobom súčasný sporný stav zasahuje do výkonu týchto povinností. Aj keď je možné pripustiť, že súčasný stav navrhovateľovi môže komplikovať jeho bežnú obchodnú činnosť, toto nie je možné hodnotiť ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd z návrhu nezistil ani možné ohrozenie exekúcie, ktorá by mohla nasledovať po meritórnom prejednaní veci.
30. Predmetom konania 34Cb/40/2021 bol iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žaloba vo veci samej podaná nebola, teda toto rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým konanie konči. Z uvedených dôvodov súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Navrhovateľ v danom prípade nebol vo veci úspešný. Odporca sa v konaní vyjadril, aj keď z vlastnej iniciatívy, pričom je právne zastúpený a teda je zrejmé, že mu trovy konania vznikli a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %, zodpovedajúci jeho úspechu vo veci. Na uvedenom podľa názoru súdu nemení nič ani skutočnosť, že ho súd na vyjadrenie nevyzval a ani to, že ide o osobitný druh konania, v ktorom sa spravidla rozhoduje bez vyjadrenia odporcu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že odporca vo svojom vyjadrení podal aj návrh na spojenie veci podľa § 166 ods. 1 CSP, v danom prípade však o tomto spojení rozhoduje sudca, u ktorého sa konania začalo skôr, preto súd o návrhu v tomto konaní nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).