Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Csp-154-2017.pdf
PDF · 146.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/154/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobkyne: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XX, právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., IČO: 47246863, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., IČO: 44250029, so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, o zaplatenie 883,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 883,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne o sumy 883,- Eur od 27.7.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2017 domáhala voči pôvodnému žalovanému Consumer Finance Holding, a.s. zaplatenia sumy 883,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 20.05.2012 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX na sumu 2.000,-Eur. Dňa 24.06.2013 so žalovaným uzatvorila zmluvu poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX na sumu 2.000,-Eur. Predmetné zmluvy uzatvárala z dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní zmlúv žalobkyni zástupca žalovaného predložil zmluvnú predtlač, ktorú podpísala bez toho, aby bližšie porozumela jej obsahu. Zástupca žalovaného jej pri podpise povedal, že ak chce pôžičku, musí predmetné zmluvy podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardné zmluvy. Predmetné zmluvy však nespĺňajú viaceré podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahujú rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a rozhodne nepostačuje, ak úrok je zahrnutý do jednej splátky spolu s istinou a poplatkami. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva pre veriteľa povinnosť akúkoľvek odplatu (úrok a poplatky) spojenú s poskytnutím úveru výslovne uviesť do textu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko predmetné úverové zmluvy nespĺňajú zákonnú podmienku § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sú poskytnuté úvery v zmysle §11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch bez úrokov a bez poplatkov a žalobkyňa bola potom povinná vrátiť žalovanému z úverových zmlúv len istinu poskytnutých úverov. Žalovanému zo zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX uhradila celkovo sumu 2.576,32 Eur, hoci bola povinná vrátiť len sumu 2.000,-Eur , teda žalovanému zaplatila sumu 576,32 Eur bez právneho dôvodu. Z dôvodu prípadného premlčania si uplatňovala len sumu 423,-Eur. Zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX žalovanému uhradila sumu 2.460,-Eur, hoci bola povinná vrátiť sumu 2.000,-Eur, teda zaplatila celkovo sumu 460,- Eur bez právneho dôvodu.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.10.2017 vo vzťahu k námietke, že išlo o formulárovú zmluvu uviedol, že zmluvy boli uzatvorené písomnou formou a žalobkyňa obe vlastnoručne podpísala. Zmluvné podmienky, ktoré boli súčasťou zmlúv, ako aj ďalšie písomnosti boli žalobkyni odovzdané predtým než došlo k podpísaniu zmlúv a teda si ich mohla preštudovať a zvážiť, či hodlá vstúpiť do záväzkového vzťahu so žalovaným za daných podmienok. V podmienkach k zmluvám resp. vo VOP sú upravené také práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré sú nemenné s ohľadom na akéhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu, jedná sa o také dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ktoré nemusia byť z povahy veci dojednané individuálne. Vo vzťahu k námietke, že zmluvy neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšenie, uviedol, že v Zmluve 1 je v čl. V. „Schválená pôžička“ uvedená výška splátky - 82,82 Eur, počet 36, termín splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca je uvedený v čl. 6 bod 6.2 VOP. Z VOP bod 6.4 vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Konečná splatnosť je uvedená priamo v zmluve, a to 05/2015. V zmluve 2 je v čl. III. „Pôžička“ uvedená výška splátky 62,38 Eur, počet splátok 60, termín do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca v čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok a podľa bodu 6.3 prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a konečná splatnosť uvedená v zmluve 08/2018. Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu zmlúv nepožadoval rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny a nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny význam. Zmluva obsahuje výšku splátok, termín splatnosti aj počet splátok, ktoré údaje sú uvedené aj v splátkovom kalendári, v ktorom je uvedený aj súhrny prehľad výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15. V zmysle rozsudku za zmluvu o úvere bez úrokov a bez poplatkov sa bude považovať len taká zmluva, ktorá neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice, avšak len za podmienky, ak v absentujúcej náležitosti ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Rozpísanie splátky na istinu, úrok a poplatky nemôže podľa žalovaného zhoršiť jeho schopnosť posúdiť rozsah záväzku, najmä s poukazom na to, že v zmluve bola uvedená celková suma pôžičky. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nie sú dané dôvody na to, aby boli zmluvy považované za bezúročné a bez poplatkov a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo aj výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov a teda v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež ich počet a termíny. Súd nemôže vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES, na ktorý sa žalovaný odvoláva. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň nepriamy účinok. Ten však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad v rozpore so zákonom. Nemožno vo svetle výkladu v rozsudku Súdneho dvora vykladať zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje.
5. Žalovaný v duplike nesúhlasil s názorom žalobkyne, že rozpísanie splátky na istinu, úrok a poplatky by akýmkoľvek spôsobom zhoršilo jeho schopnosť posúdiť rozsah záväzku, najmä s poukazom na to, že v zmluve bola uvedená celková suma pôžičky. S týmto záverom sa stotožnili aj viaceré súdy, ktoré zmenili dovtedajšiu rozhodovaciu prax a na rozhodnutia ktorých žalovaný poukázal. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žiadnym spôsobom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských
úveroch (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahrňujúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenia naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie tohto zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty (istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté neboli). Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h) smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď citovaná smernica nemá horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.
6. Žalovaný podaniami zo dňa 15.4.2019, 04.05.2020, 25.1.2021 a 23.02.2021 doplnil svoje vyjadrenia. Vo vzťahu k námietke, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšenie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, kde dovolací súd vyjadril záver, že pokiaľ predmetné ustanovenie z č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Najvyšší súd SR vyslovil obdobné závery aj v ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018. Je teda zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil opakovane, akým spôsobom vykladať predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. tzv. eurokonformným spôsobom a to aj v súlade s najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Aktuálna právna úprava predmetného ustanovenia, účinná od 1.5.2018 je len potvrdením eurokonformného výkladu predmetného ustanovenia, ktorý doposiaľ nebol jednotný, pričom slová „termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov“ nahradil slovami „frekvencia splátok a“, pričom tak odstránil možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené ako aj samotný účel ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch vyplývajúci z dôvodovej správy k tomuto zákonu a ustanoveniu, t.j. že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy, je zrejmé, že žalovaný si túto svoju zákonnú povinnosť splnil. Z dôvodovej správy jasne vyplýva, že účelom predmetného ustanovenia je zrozumiteľné informovanie spotrebiteľa o termínoch, výške splátok a trvaní povinností splácať splátky, čo si žalovaný jednoznačne splnil, a to v čl. III Zmluvy č. XXXXXXX - Pôžička, kde sa uvádzajú základné charakteristiky úveru - výška pôžičky 2.000,- Eur, splátka 62,38 Eur, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti - 06/2018 do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci (čl. 6.2 VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy) a rovnako v čl. V. Zmluvy č. XXXXXXX - Schválená pôžička, kde sa uvádzajú základné charakteristiky úveru - Pôžička 2.000,- Eur, splátka 82,82 Eur, počet splátok 36, termín konečnej splatnosti - 05/2015. Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že v zmluvách sa nachádzajú aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Všetky predpoklady pre výpočet RPMN, ktoré sú doplnené do vzorca RPMN sú uvedené v článku III. Pôžička a V. Schválená pôžička a sú označené príslušným písmenom zo vzorca, konkrétne splátka „Ak“, výška úveru celkom „S“, počet splátok „n“, RPMN „X“, interval splátok. V tomto smere žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/7/2017, v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že predpokladmi použitými pre výpočet RPMN je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Všetky tieto údaje zmluvná dokumentácia obsahuje. Výpočet RPMN, resp. predpoklady na výpočet sú rovnako uvedené v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobca podpísal spoločne
so Zmluvou dňa 24.06.2013 a sú jej súčasťou. Okrem iného, predpoklady na výpočet RPMN a vzorec na jej výpočet obsahuje aj Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve o úvere je uvedený, časť III. Pôžička a V. Schválená pôžička takto „Počet splátok: 36, 60. Termín konečnej splatnosti: 05/2015, 06/2018, termín splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) je uvedený v článku 6., bode 6.2 VOP. termín splátok (do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca) je uvedený v článku 6., bode 6.2 Zmluvných podmienok. Z uvedeného je zrejmé, že akýkoľvek spotrebiteľ musí byť schopný z týchto údajov zistiť, že pri pravidelnom platení jeho úverová zaťaženosť skončí dňa 20.05.2015 a 20.06.2018. Opačný výklad je šikanóznym výkladom práva a jeho súdna ochrana sa úplne míňa poslaním súdneho konania. Žiadny právny predpis na uvedenie konečnej splatnosti vo formáte deň - mesiac - rok, neexistuje. Zákon ukladá len povinnosť uviesť tento údaj tak, aby spotrebiteľ vedel určiť koniec splácania úveru, čo žalovaný splnil. V tomto smere zhodne uviedol aj ESD v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci Home Credit c/a O. W., sp. zn. C-42/15 takto: Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
7. Žalobkyňa v podaniach zo dňa 11.01.2021 a 05.02.2021 k vyjadreniam žalovaného uviedla, že predmetné zmluvy nespĺňajú podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne neobsahujú uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) a nie sú v nich uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (§9 ods. 2 písm. j zákona o spotrebiteľských úveroch). Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy musí byť informovaný kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru, t.j. ktorým konkrétnym dňom, mesiacom a rokom a to bez akýchkoľvek dodatočných matematických operácií. Nadväzne je potrebné mať za to, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú údaj o dobe trvania zmluvy a o termíne konečnej splatnosti úveru, keďže uvedenie nepresného, eventuálne nepravdivého, termínu konečnej splatnosti úveru sa vo svojich dôsledkoch rovná neuvedeniu tohto údaju vôbec. V danom prípade predmetné zmluvy obsahujú len údaj 5/2015 resp. 06/2018, pričom z takto vyjadreného údaja nie je možné objektívne stanoviť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. V tomto prípade je nutné, aby údaj o termíne konečnej splatnosti úveru bol uvedený konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Iba samotná dedukcia termínu konečnej splatnosti nepostačuje pre naplnenie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f). Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z tohto dôvodu je preto nutné dospieť k záveru, že termín konečnej splatnosti úveru nie je určený postačujúcim spôsobom tak, aby spotrebiteľ mal možnosť bez akýchkoľvek pochybností vedieť, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru. V predmetných zmluvách absentuje aj uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Údaj o RPMN predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože by mal zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto aj z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške
RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nepochybné, vzhľadom na vyššie uvedenú požiadavku smerníc na jasné a zrozumiteľné vypracovanie zmluvných podmienok, že v predmetných zmluvách tento údaj chýba, nakoľko nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN.
8. Uznesením č. k. 2Csp/154/2017-78 zo dňa 12.03.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom strany, a to so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, ako právnym nástupcom žalovaného.
9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 13.05.2021, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca žalobkyne a právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich doterajších argumentoch. Právny zástupca žalovaného doplnil, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. v akej výške má byť úver splácaný, čo žalovaný jednoznačne splnil, a to s poukazom na článok III. zmluvy č. XXXXXXX o pôžičke, kde sa nachádza základná charakteristika úveru, a teda jednak výška úveru 2.000,- Eur, taktiež splátka úveru - 62,38 Eur, ako aj počet splátok - 60 a termín konečnej splatnosti - jún 2018. Takisto pokiaľ ide o deň, teda do 20. dňa v príslušnom kalendárnom roku, tento sa nachádza v článku 6. 2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a rovnako tak aj na zmluve č. XXXXXXX, kde sa v článku V. schválená pôžička uvádza jednak pôžička, teda sumu 2.000,- Eur, splátka 82,82 Eur, počet splátok 36, termín konečnej splatnosti máj 2019 a rovnako termín konkrétny dátum splatnosti je uvedený rovnako vo Všeobecných obchodných podmienkach. Z takto uvedených v informácii je spotrebiteľ schopný uviesť a sám si aj zistiť, kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o výpočet RPNM, bolo preukázané, že tento bol vypočítaný v súlade s prílohou č. 2 z. č. 129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve boli uvedené správne údaje, ako aj všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN.
10. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pričom zistil tento skutkový stav:
11. Na základe zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 20.05.2012 (č. l. 4 spisu) poskytol predchodca žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ žalobkyni ako dlžníčke v postavení spotrebiteľa pôžičku vo výške 2.000,-Eur. Žalobkyňa sa zaviazala splácať pôžičku v 36 mesačných splátkach vo výške 82,82 Eur, pričom celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 2.981,52 Eur. V čl. V. zmluvy označenom ako Schválená pôžička sú uvedené ďalšie údaje týkajúce sa pôžičky, a to: RPMN 32 %, ročná úroková sadzba úveru 32 % a priemerná RPMN 21,68 %, celkové náklady spotrebiteľa 981,52 Eur, termín konečnej splatnosti 5/2015.
12. Dňa 24.06.2013 uzatvorili žalobkyňa v postavení dlžníčky a predchodca žalovaného Consumer Finance Holding, a.s. v postavení veriteľa Zmluvu o poskytnutí pôžičky (č. l. 5 - 6 spisu). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku v sume 2.000,-Eur, ktorú sa zaviazala žalobkyňa splácať v 60-tich splátkach vo výške 62,38 Eur až do celkovej sumy pôžičky 3.618,04 Eur. V čl. III. Zmluvy s názvom „Pôžička“ sú uvedené ďalšie náležitosti: celkové náklady spotrebiteľa 1.618,04 Eur, priemerná hodnota RPMN 20,44 %, fixná ročná úroková sadzba: 32 %, RPMN: 28,2 %. Termín konečnej splatnosti 06/2018. V čl. VIII. bod 6.2. Zmluvy je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve stanovené inak, splátky sú splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V rovnaký deň ako zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX boli podpísané aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 8 spisu) a Vyhlásenie klienta o spracovaní osobných údajov (č. l. 7 spisu).
13. Z prehľadu splátok k zmluve č. XXXXXXX (č. l. 9-11 spisu) vyplýva, že žalobkyňa uhradila celkom sumu 2.576,32 Eur. Posledná splátka zaplatená dňa 10.11.2016 vo výške 30,-Eur.
14. Z prehľadu splátok k zmluve č. XXXXXXX (č. l. 12-14 spisu) vyplýva, že žalobkyňa uhradila celkom sumu 2.460,-Eur, posledná splátka bola vo výške 100,-Eur uhradená dňa 12.10.2016.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku oboch zmluvných vzťahov (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20111201.html>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo; d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Právny vzťah medzi zmluvnými stranami posúdil súd ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý aplikoval citovanú právnu úpravu spotrebiteľského práva. Zo skutkových zistení nesporne vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dve formulárové zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou predtlače, ktorými žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver. Znenie zmlúv bolo vopred pripravené žalovaným, vpisovali sa doň len údaje týkajúce sa dlžníka, údaj o schválenej pôžičke. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobkyni na základe uzavretých dvoch formulárových zmlúv túto charakteristiku spĺňa. Súd preto v súvislosti s rozhodovaním o žalobkyňou uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia preveroval, či dojednané zmluvné podmienky v daných zmluvných vzťahoch vychádzajú z prijateľných zmluvných podmienok a či náležitosti uvedené v Zmluvách, ktoré sú obligatórneho charakteru (§ 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.) sú v súlade so zákonom. Dospel pritom k jednoznačnému záveru, že oba úvery poskytnuté žalovaným je potrebné posúdiť ako bezúročné a bez poplatkov a to z nasledovných dôvodov:
17. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 20.5.2012, súd zistil, že v nej absentuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k), nakoľko sa v nej nenachádza termín jednotlivých splátok úveru.
18. Súd vo vzťahu k argumentácii žalobkyne uvádza, že v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval síce zákon č. 129/2010 Z. z. uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, avšak aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, posúdenie, či predmetná zmluva obsahuje náležitosť požadovanú v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, si vyžaduje eurokonformný výklad, podľa ktorého uvedené zákonné ustanovenie stanovuje povinnosť uvedenia údaja o splátke, konkrétne jej výškou, počtom a termínmi, nie však jej rozpisom na jednotlivé položky, z ktorých pozostáva, pretože uvedené zákonné ustanovenie svojim znením súčasne iba spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje (t.j. istinu, úrok a príp. poplatky). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný síce nebol povinný v zmluve rozpísať každú splátku na úroky, istinu a poplatky, avšak bol povinný uviesť v zmluve nielen výšku, počet ale aj termíny (teraz frekvencia splátok) splátok ako celku. V predmetnej zmluve sa však nenachádza údaj, ku ktorému dňu sú splátky splatné, ani to, či sú splátky splatné mesačne, týždenne prípadne v inom časovom úseku. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, čo v danom prípade neumožnila, keďže sa v zmluve vôbec nenachádza údaj o dátume splátok, napr. k 15. alebo 20. dňu v mesiaci. Žalovaný tvrdil, že tento údaj sa nachádza v čl. VI. Bod 6.2. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej v texte len „VOP“), avšak VOP súdu nepredložil. Súd však uvádza, že pokiaľ by sa aj tento údaj nachádzal vo VOP, uvedená náležitosť má vyplývať priamo zo zmluvy a nie z VOP. Vo všeobecnosti platí, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité. Zároveň nebolo preukázané, že by boli v danom prípade individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Na absenciu tejto náležitosti zmluvy potom nadväzuje aj absencia podmienky uvedenej v ust. § 9 ods. 2 pod písm. f), podľa ktorého zmluva musí obsahovať termín konečnej splatnosti úveru. Z ustálenej judikatúry súdov síce vyplýva, že tento údaj nemusí byť uvedený vždy len konkrétnym dátumom, musí byť však uvedený tak, aby podmienky zmluvy umožnili spotrebiteľovi bez ťažkostí a zložitých výpočtov identifikovať termín konečnej splatnosti úveru. To však údaje obsiahnuté v predmetnej zmluve neumožňujú, keďže v zmluve je síce obsiahnutý údaj o počte splátok a o konečnej splatnosti 05/2015, avšak v zmluve sa nenachádza údaj o konkrétnom dni v mesiaci, v ktorý majú byť splátky splatné. Absenciu uvedenia týchto náležitostí zákon č. 129/2010 Z. z. v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
19. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 24.6.2013, v tejto zmluve je nesprávne uvedený údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j), a to ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný nesprávne uviedol jednak celkové náklady spotrebiteľa a celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť - pri súčine 60 splátok x 62,38 Eur predstavuje celková čiastka 3.742,80 Eur, teda viac ako je uvedené v zmluve, kde sa uvádza celková čiastka vo výške 3.618,04 Eur a celkové náklady spotrebiteľa 1.618,04 Eur.
20. Rovnako aj výška RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, a to v nižšej výške. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške 28,2%, ktorá je nižšia ako úroková sadza 32 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalovaný uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalovaný seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa
v súvislosti s poskytnutým úverom a jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia a môže byť minimálne rovnaká. Z údajov zo zmluvy vyplýva, že RPMN za úver 28,2 % je nižšia než úroková sadzba úveru 32 %, čo pri správnosti oboch údajov nie je možné. Nesprávny údaj o výške úrokovej sadzby alebo o RPMN za úver môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť pre neho v skutočnosti nevýhodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vychádzajúc z nesprávnych informácií od poskytovateľa úveru. Nesprávnosť uvedenia RPMN za úver zákon č. 129/2010 Z. z. v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN s tým, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť ich matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021 podľa ktorého zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Predpokladmi potrebnými na výpočet RPMN sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Zákon teda vyžaduje od dodávateľa len to, aby tieto údaje boli obsiahnuté v zmluve. Z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať matematický výpočet RPMN. Na druhej strane zmluva musí obsahovať predpoklady potrebné pre výpočet RPMN, medzi inými aj frekvenciu splátok, ktorý predpoklad však v zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 20.5.2012 absentuje.
22. Keďže ku konštatovaniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd pristúpi v prípade, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje čo i len jedna z obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd sa už ďalšími vytýkanými nedostatkami predmetných zmlúv nezaoberal.
23. Žalobkyňa tým, že „preplatila“ poskytnuté spotrebiteľské úvery o hodnotu istiny, ktorú s poukazom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť bola povinná žalovanému ako veriteľovi vrátiť, plnila de facto bez právneho dôvodu, úmerne k čomu došlo na strane žalovaného (veriteľa) k bezdôvodnému obohateniu. K uvedenej problematike sa vyjadril napr. aj Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 43/2020 zo dňa 12.05.2020, v zmysle ktorého bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere, má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie.
24. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobkyňa zaplatila žalovanému na základe oboch spotrebiteľských zmlúv o 883,- Eur viac, pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka vydať. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný výšku a dátumy úhrad jednotlivých splátok nijako nerozporoval.
25. Súd zároveň priznal žalobkyni aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5% zo sumy 883,-Eur odo dňa podania žaloby, ktorá bola podaná dňa 27.07.2017. Výška úrokov z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. K prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,00 % a po pričítaní 5 percentuálnych bodov úroky z omeškania predstavujú výšku 5,00 % ročne.
26. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
29. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.