Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : Raw Meat s.r.o., so sídlom Mamateyova 10/1586, 851 04 Bratislava, IČO : 50 922 360, právne zastúpený : HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO : 36 727 334, proti žalovanému : Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: PO/ , O-375/2019 zo 16. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Trnava (ďalej aj ako len „IP Trnava“ alebo „inšpektorát práce) oznámením o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 07.06.2019 oznámil žalobcovi, že výkonom kontroly dňa 19.11.2018 boli inšpektorátom práce zistené nedostatky, o čom bol spísaný Protokol č: ITA-1.63-2.4/P-A24, 28-19 zo dňa 11.01.2019 v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 23.01.2019 (ďalej len ako „protokol“) a preto postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) za spáchanie správneho deliktu uvedeného v časti Nelegálne zamestnávanie bod 1 a 2 protokolu, konkrétne za porušenie ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o nelegálnej práci“) (bod 1) tým, že zamestnávateľ (žalobca) využíval dňa 19.11.2018 o 10.00 hod., v čase výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, na kontrolovanom pracovisku Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, závislú prácu, a to triedenie a balenie mäsa, fyzických osôb : O. D., V. D., C. V., O. O., K. V., T. D., Q. K., V. X., W. K., O. I., štátnych príslušníkov tretej krajiny (Ukrajiny) a nesplnil podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu [ o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“)] a za porušenie ustanovenia v nadväznosti na (bod 2) tým, že zamestnávateľ (žalobca) využíval dňa 19.11.2018 o 10.00 hod., v čase výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, na kontrolovanom pracovisku Hlavná 1088,

925 03 Horné Saliby, závislú prácu, a to triedenie a balenie mäsa fyzickej osoby : J. J., trvale bytom B., povolenie na zamestnanie RG0988633, pričom s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu [ v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „“)]. V danom oznámení bol žalobca súčasne v súlade s správneho poriadku poučený, že má možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj, že má možnosť podať návrh na doplnenie podkladov vrátane predloženia listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do 7 dní od doručenia oznámenia.

2. Žalobca k oznámeniu o začatí správneho konania zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 04.07.2019 doručené inšpektorátu práce dňa 08.07.2019.

3. Inšpektorát práce rozhodnutím číslo : R 155/2019/SE, , 2019/12442 zo dňa 25.07.2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa bod č. 1 uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v v štvrtom bode tým, že využíval dňa 19.11.2018 o 10.00 hod., v čase výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, na kontrolovanom pracovisku Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, závislú prácu, a to triedenie a balenie mäsa, fyzických osôb : O. D., V. D., C. V., O. O., K. V., T. D., Q. K., V. X., W. K., O. I., štátnych príslušníkov tretej krajiny (Ukrajiny) a nesplnil podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu ( ), čím porušil ustanovenie v nadväznosti na a tiež za to, že dňa 19.11.2018 o 10.00 hod., v čase výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, využíval na kontrolovanom pracovisku Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, závislú prácu, a to triedenie a balenie mäsa fyzickej osoby : J. J., trvale bytom B., povolenie na zamestnanie RG0988633, pričom s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (), čím porušil v nadväznosti na

4. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že inšpektorát práce uskutočnil podľa v nadväznosti na a až 5 u žalobcu dňa 19.11.2018, na kontrolovanom pracovisku : Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení a tiež na kontrolu dodržiavania ustanovenia s tým, že predmetom hlavnej činnosti žalobcu je o. i. mäsiarstvo. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v protokole, ktorý bol dňa 11.01.2019 prerokovaný s konateľom žalobcu s Oleksandrom Podsolomkom, a to spolu s prekladateľom p. A. Z.. Účastníkovi konania bolo umožnené sa vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v bodoch protokolu v lehote 7 dní od prevzatia protokolu. Účastník konania sa k protokolu vyjadril, na základe čoho bol vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa 23.01.2019 s tým výsledkom, že obsah protokolu zostal v platnosti v pôvodnom znení.

5. Inšpektorát práce dôvodil, že dňa 19.11.2018 o 10:00 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu (žalobcu) : Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, kde pre účastníka konania vykonávali závislú prácu konkrétne fyzické osoby (uvedené v bode 3 tohto rozsudku) s tým, že išlo o práce súvisiace so spracovaním, triedením a balením mäsových výrobkov, pričom v čase výkonu inšpekcie práce sa na pracovisku nachádzal aj konateľ spoločnosti Oleksandr Podsolomko, ktorému bola osobne odovzdaná žiadosť o predloženie dokladov ku kontrolovaným zamestnancom. Po preverení kontrolovaných zamestnancov v registri poistencov Sociálnej poisťovne bolo zistené, že menovaní zamestnanci nie sú v čase výkonu kontroly registrovaní v registri poistencov Sociálnej poisťovne a zamestnanci O. D., V. D., C. V., O. O., K. V., T. D., Q. K., V. X., W. K., O. I. nemajú povolenie na zamestnanie. Tiež bolo zistené, že kontrolovaný zamestnanec J. J. mal povolenie na zamestnanie (č. pov. RG 0988633). Účastník konania (žalobca) predložil nariadenie 221018/1 zo dňa 22.10.2018 a pozvánky pre kontrolovaných zamestnancov s výnimkou zamestnancov : V. X., W. K., O. I., pre ktorých pozvánky nepredložil. V predmetnom nariadení sa o.i. uvádza, že v období od 01.11.2018 do 20.12.2018 každý pracovný pondelok a štvrtok v mesiaci je nutné organizovať „Deň otvorených dverí“ pre potenciálnych výrobných pracovníkov podľa nasledujúceho plánu. V pozvánkach pre jednotlivých

zamestnancov je o.i. uvedené, že pozvánka zahŕňa oboznámenie sa s areálom, prezentáciu práce, oboznámenie sa s predpismi BOZP, skúšku pracovného oblečenia, prehliadku výroby s vedúcim zmeny.

6. Inšpektorát práce ďalej uviedol, že v zmysle skutočností zistených počas výkonu inšpekcie práce dňa 19.11.2018 o 10,00 hod uvedených v protokole v znení dodatku č. 1 zo dňa 23.01.2019 k protokolu mal preukázané, že kontrolované fyzické osoby vykonávali pre účastníka konania závislú prácu, pričom účastníkom konania neboli predložené žiadne doklady preukazujúce splnenie podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín dodajúc, že podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky pre jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázal na to, že kontrolovaní zamestnanci sa na území Slovenskej republiky zdržiavali s platnými biometrickými cestovnými pasmi, ktoré ich síce oprávňujú sa voľne pohybovať na území Slovenskej republiky, avšak podmienky výkonu zamestnania upravuje v ustanovení , pričom tieto podmienky v čase výkonu inšpekcie práce splnené neboli s výnimkou J. J., ktorý mal povolenie na zamestnanie, tento vykonával pre účastníka konania závislú prácu, pričom v čase výkonu inšpekcie práce dňa 19.11.2018 nemal založený pracovnoprávny vzťah s účastníkom konania a nebol prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne.

7. K predloženým čestným vyhláseniam zamestnancov, v ktorých sa uvádza, že dňa 19.11.2018 sa kontrolované fyzické osoby zúčastnili akcie „Deň otvorených dverí“ za účelom oboznámenia sa s pracovnými podmienkami, pracovnými ponukami, miestom výkonu práce za účelom uchádzania sa o pozíciu zamestnanca a nevykonávali osobne prácu a ani opakované činnosti vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, neboli im udeľované pokyny, nevykonávali prácu v pracovnom čase v mene zamestnávateľa, za mzdu alebo odmenu, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a taktiež im nebola poskytnutá žiadna odmena inšpektorát práce uviedol, že tieto považuje za účelové, nakoľko boli kontrolovanými zamestnancami podpísané až v júli 2019, teda po začatí správneho konania o uložení pokuty, pričom kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania bola uskutočnená dňa 19.11.2018.

8. K tvrdeniam účastníka konania (žalobcu), že kontrolované fyzické osoby sa nachádzali na kontrolovanom pracovisku z dôvodu konania akcie „Deň otvorených dverí“ za účelom obsadenia voľných pracovných miest, inšpektorát práce uviedol, že uvedené tvrdenia sú v rozpore so zisteniami inšpektorov práce z výkonu inšpekcie práce, ktorá sa uskutočnila v súčinnosti s oddelením cudzineckej polície SR, počas ktorej bol inšpektormi práce preukázaný výkon závislej práce kontrolovanými zamestnancami, a to triedenie a balenie mäsa na pracovisku účastníka konania (kontrolované fyzické osoby boli pri výkone závislej práce fyzicky skontrolované inšpektormi práce), a teda mal preukázané, že pracovná činnosť vykonávaná menovanými fyzickými osobami naplnila znaky závislej práce v zmysle - vykonávanie práce vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

9. Inšpektorát práce rovnako poukázal na to, že pozvánky predložené účastníkom konania na akciu „Deň otvorených dverí“ mali byť podľa tvrdenia účastníka konania kontrolovaným zamestnancom odoslané na základe prejavenia záujmu menovaných zamestnancov o účasť na uvedenej akcii, pričom počas výkonu inšpekcie práce však účastník konania nepredložil pozvánky pre V. X., W. K. a O. I., ktorá skutočnosť je tiež uvedená v protokole a účastník konania sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. Tiež poukázal na skutočnosť, že účastník konania nepredložil doklad o tom, že by tieto pozvánky boli kontrolovaným zamestnancom aj reálne odoslané (napr. predložením podacieho lístku). S poukazom na uvedené mal za to, že účastník konania nepreukázal doručenie predložených pozvánok kontrolovaným zamestnancom.

10. V súvislosti s vyjadrením účastníka konania, že v protokole z výkonu inšpekcie práce je uvedené kontrolované pracovisko : EU Poultry s.r.o., ul. Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, pričom inšpektor

práce tento nedostatok odstránil až na námietky účastníka konania tvrdiac, že išlo o chybu v písaní s čím nemožno súhlasiť, inšpektorát práce uviedol, že uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce (adresa sídla spoločnosti EU Poultry s.r.o., s ktorou má účastník konania uzatvorenú Rámcovú zmluvu o dielo je totožná s adresou kontrolovaného pracoviska účastníka konania - žalobcu).

11. Ďalej k tvrdeniu účastníka konania, že nahlásil 50 voľných pracovných miest prostredníctvom informačného systému na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že toto taktiež nepreukazuje, že kontrolované fyzické osoby nevykonávali v deň kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania pre účastníka konania závislú prácu.

12. Inšpektorát práce poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti, teda, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie dodajúc, že z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt tiež nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Tiež poukázal na to, že účastník konania je teda zodpovedný za nedostatky zistené pri výkone inšpekcie práce, keďže zamestnával štátnych príslušníkov tretej krajiny, pričom nesplnil podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu

- (bod č. 1 protokolu).

13. V súvislosti s vyjadrením účastníka konania, že prijal opatrenia na predchádzanie vzniku akýchkoľvek pochybností o nelegálnom zamestnávaní fyzických osôb inšpektorát práce skonštatoval, že povinnosťou účastníka konania je prijať opatrenia tak, ako mu boli nariadené v protokole, avšak prijatie týchto opatrení účastníka konania nezbavuje zodpovednosti za nedostatky zistené výkonom inšpekcie práce a nie je dôvodom pre zastavenie správneho konania a neuloženie sankcie. Rovnako poukázal na to, že skutočnosť, že s niektorými kontrolovanými osobami boli uzatvorené pracovné zmluvy, taktiež nezbavuje účastníka konania jeho zodpovednosti.

14. Inšpektorát práce na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že účastník konania (žalobca) porušil povinnosť vyplývajúcu z predpisov v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

15. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty dôvodil tým, že v rámci dokazovania nenašiel žiadne poľahčujúce okolnosti, ktoré by mieru zodpovednosti zamestnávateľa (žalobcu) znižovali alebo vylučovali dodajúc, že pri určovaní výšky pokuty bral do úvahy aj priťažujúcu okolnosť, že účastník konania nelegálne zamestnával až 11 fyzických osôb cudzej štátnej príslušnosti.

16. Citujúc ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii dôvodil, že je povinnosťou správneho orgánu uložiť za uvedený správny delikt sankciu, pričom pokuta bola stanovená blízko spodnej hranice zákonom ustanovenej sadzby, keďže pokuta môže byť uložená až do výšky 200 000 eur. Poukázal na to, že pri určovaní výšky pokuty zohľadnil všetky okolnosti a prihliadal na skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie (zistenia uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia). Ďalej uviedol, že bral do úvahy aj spôsob spáchania správneho deliktu, teda že účastník konania využíval závislú prácu 10 štátnych príslušníkov tretej krajiny, bez toho, aby boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu () a v prípade Kostiantyna Kovaletsa bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu () s tým, že ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil aj to, že sa jedná o spoločensky nežiaduce konanie, ktoré je spôsobilé poškodiť štát, ako i zamestnancov dodajúc, že nižšia pokuta by nepôsobila dostatočne represívne, vzhľadom na vysoký počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb.

17. Inšpektorát práce ďalej argumentoval, že pri rozhodovaní o výške sankcie sa riadil ustanovením a prihliadal najmä na to, že uvedené porušenie nie je v zmysle ustanovenia citovaného zákona považované za závažné porušenie dodajúc, že toto porušenie je závažným v tej súvislosti, že je spôsobilé poškodiť štát, ako aj zamestnancov pri uplatňovaní si oprávnených nárokov vyplývajúcich z výkonu závislej práce. Uvedeným nedostatkom boli menovaní zamestnanci ukrátení na právach, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov v pracovnoprávnej oblasti. Poukázal na to, že uložil pokutu blízko spodnej hranice zákonom ustanovenej sadzby, a to vo výške 10 000 eur vzhľadom na to, že podľa ustanovenia . je minimálna pokuta pri nelegálnom zamestnávaní súčasne 2 a viac fyzických osôb 5 000 eur, pričom v tomto prípade účastník konania nelegálne zamestnával až 11 fyzických osôb (2 zamestnancov v čase výkonu inšpekcie práce zamestnával legálne). Záverom uzavrel, že po zvážení skutkového stavu a priťažujúcich okolností je pokuta vo výške 10 000 eur, vzhľadom na závažnosť správneho deliktu, ktorého sa účastník konania dopustil opodstatnená, nakoľko nižšia pokuta by v tomto prípade nepôsobila dostatočne výchovne, preventívne a represívne. Výška pokuty musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností, pričom takýto účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, ktorý nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom.

18. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania (žalobca) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/4731, O-375/2019 zo dňa 16.10.2019 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie účastníka konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.

19. Žalovaný po opise priebehu administratívneho konania a odvolacích námietok posudzoval ich dôvodnosť. K námietke, že inšpektorát práce nepreukázal a neodôvodnil skutočnosti, na základe ktorých dospel k tomu, že kontrolované osoby naplnili obligatórne znaky pojmu závislá práca v zmysle ustanovení , v čoho dôsledku nedostatočne zistil skutočný stav žalovaný uviedol, že inšpekcia práce bola u účastníka konania vykonaná v súčinnosti s oddelením cudzineckej polície SR. Z administratívneho spisu vyplynulo, že pri výkone inšpekcie práce každý z kontrolovaných zamestnancov vykonával závislú prácu a to konkrétne spracovanie a balenie mäsových výrobkov na pracovisku účastníka konania, a teda inšpektorát práce mal za preukázané, že pracovná činnosť vykonávaná menovanými fyzickými osobami naplnila znaky závislej práce v zmysle - vykonávanie práce vo vzťahu k nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

20. K argumentácii účastníka konania, že v danom prípade zo strany kontrolovaných osôb išlo o účasť na „Dni otvorených dverí“ za účelom oboznámenia sa s pracovnými podmienkami a následnou možnosťou získania zamestnania prostredníctvom sociálnych sietí, čím preukázal, že dôvodom prítomnosti týchto osôb bol vyššie uvedený účel a z ich strany nešlo o výkon pracovnej činnosti, resp. závislej práce žalovaný uviedol, že kontrolovaným osobám nebola prezentovaná práca, ako je uvedené v predložených pozvánkach (nesprevádzal ich vedúci výroby a neukazoval im výrobu), ale kontrolovaní zamestnanci sami prácu vykonávali, konkrétne spracovávali mäso za pracovnými pultami v pracovnom oblečení, tak ako aj p. K. I., s ktorou mal účastník konania riadne uzavretý pracovnoprávny vzťah a prihlásil ju do registra Sociálnej poisťovne, pričom uvedená zamestnankyňa vykonávala rovnakú prácu ako ostatné kontrolované fyzické osoby, čiže išlo o závislú prácu.

21. K námietke účastníka konania, že inšpektorát práce na viacerých miestach v protokole nesprávne uviedol, že inšpekcia práce bola vykonaná u kontrolovaného subjektu : Raw Meat s.r.o. na pracovisku EU Poultry s.r.o., ul. Hlavná 10088, 925 03 Horné Saliby, pričom však nejde o pracovisko spoločnosti EU Poultry s.r.o., ale o pracovisko spoločnosti Raw Meat s.r.o. nachádzajúcej sa na adrese totožnej so sídlom spoločnosti EU Poultry s.r.o., pre ktorú na základe Rámcovej zmluvy o dielo zabezpečovala spracovanie kuracieho mäsa podľa objednávok objednávateľa - spoločnosti EU Poultry s.r.o. žalovaný

uviedol, že v danom prípade išlo o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení protokolu, pričom inšpektorát práce predmetnú chybu opravil.

22. K argumentácii týkajúcej sa čestných vyhlásení kontrolovaných osôb, ktorých predmetom je vyhlásenie, že osobám zo strany spoločnosti neboli ukladané žiadne pokyny k práci, neexistoval medzi nimi a spoločnosťou vzťah nadriadenosti a podriadenosti a za účasť na „Dni otvorených dverí“ s nimi nebola dojednaná a ani im nebola poskytnutá odmena ako fundamentálny znak pracovnoprávnych vzťahov žalovaný uviedol, že predložené čestné vyhlásenia vytvorené po výkone inšpekcie považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa sankcií za porušenie právnych predpisov odkazujúc súčasne na ustanovenie § 39 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že čestné prehlásenie môže urobiť len účastník konania a nie je prípustné zo strany iných subjektov.

23. K tvrdeniu účastníka konania, že nahlásil 50 voľných pracovných miest prostredníctvom informačného systému na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žalovaný skonštatoval, že toto nepreukazuje, že kontrolované fyzické osoby nevykonávali v deň kontroly pre účastníka konania závislú prácu.

24. K pozvánkam predložených účastníkom konania na akciu „Deň otvorených dverí“, ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia kontrolovaným zamestnancom odoslané na základe prejavenia záujmu menovaných zamestnancov o účasť na uvedenej akcii žalovaný uviedol, že počas výkonu inšpekcie práce účastník konania nepredložil pozvánky pre V. X., W. K. a O. I. dodajúc, že účastník konania nepredložil ani doklad o tom, že by tieto pozvánky boli kontrolovaným zamestnancom aj reálne odoslané (napr. predložením podacieho lístku) a teda žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal doručenie predložených pozvánok kontrolovaným zamestnancom. Rovnako skonštatoval, že tvrdenie účastníka konania, že s niektorými kontrolovanými osobami boli uzavreté pracovné zmluvy ho nezbavuje zodpovednosti za nedostatky zistené pri výkone inšpekcie práce.

25. Žalovaný poukázal aj na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, čo znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie dodajúc, že pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

26. K argumentácii účastníka konania, že výsluch osôb nachádzajúcich sa na kontrolovanom pracovisku prebehol bez prizvania tlmočníka, pričom tieto osoby (ukrajinskej národnosti) neovládali slovenský jazyk žalovaný uviedol, že z protokolu vyplýva, že tento bol prerokovaný dňa 11.01.2019 s konateľom spoločnosti Oleksandrom Podsolomkom spolu s prekladateľom p. A. Z., bolo mu umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v bodoch protokolu v lehote 7 dní od prevzatia protokolu, tento sa k protokolu vyjadril písomne, pričom nevzniesol žiadnu námietku k tomu, že kontrolované osoby neovládajú slovenský jazyk resp. že by sa vyskytli jazykové problémy pri prebiehajúcej kontrole.

27. Žalovaný mal po komplexnom posúdení predmetného právneho prípadu za to, že inšpektorát práce pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce dodajúc, že pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

28. K výške uloženej pokuty poukázal žalovaný na to, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 10 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže

vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ S poukazom na uvedené žalovaný skonštatoval, že sankcia vo výške 10 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.

29. Súčasne žalovaný poukázal na to, že príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce nedávajú správnym orgánom inšpekcie žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty.

30. Záverom žalovaný uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a v jeho odôvodnení dodajúc, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keď účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

31. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci inšpektorátu práce na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

32. Žalobca poukázal na to, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia) je podmienená zákonnosťou postupu správnych orgánov predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia dodajúc, že napáda rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) a postup pri jeho vydaní v celom rozsahu, nakoľko konajúce orgány verejnej správy nepostupovali v správnom konaní v súlade so zákonom. Podanou žalobou žalobca žiada posúdiť, či si žalovaný, aj inšpektorát práce zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí; či žalovaný, aj inšpektorát práce zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkom konania (žalobcom); či napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) obsahovalo zákonom predpísané náležitosti a či napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi a či procesné pochybenia uvedené v správnej žalobe sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia).

33. Vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu žalobca poukázal na to, že inšpektorát práce v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že fyzické osoby O. D., V. D., C. V., O. O., K. V., T. D., Q. K., V. X., W. K., O. I., J. J. vykonávali závislú prácu bez toho, aby preukázal a odôvodnil skutočnosti, na základe ktorých dospel k tomu, že kontrolované osoby naplnili obligatórne znaky pojmu závislá práca v zmysle ustanovení , v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutočný stav veci. Taktiež zdôraznil, že inšpektorát práce neuviedol, ako dospel k zisteniu, ktorá osoba akú činnosť mala vykonávať, od kedy do kedy v rozhodný deň ju mala vykonávať, neuviedol ako vyhodnotil dôkazy a podklady, ktoré predložil s tým, že inšpektorát práce nezistil skutočný stav ani dodatočne na základe týchto predložených dokladov, naviac inšpektorát práce v protokole vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu a vykonávaniu závislej činnosti skonštatoval, že „zrejme týmto dôvodom“ by malo byť

to, že fyzické osoby sa nachádzali na pracovisku ul. Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby (pôvodne v protokole označené ako pracovisko spoločnosti EU Poultry s.r.o.).

34. Žalobca považoval tvrdenie a právne posúdenie, že vyššie menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu za nesprávne, nepodložené, nepreukázané a najmä neodôvodnené, nakoľko inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia (takmer identicky ako v protokole) uvedené len striktne (resp. arbitrárne) konštatuje, bez uvedenia skutočností, ktorými by preukázal naplnenie znakov závislej práce uvedených v . V tejto súvislosti dôvodil, že na to, aby mohla byť činnosť menovaných osôb považovaná za závislú prácu, museli by tieto osoby na pracovisku v čase kontroly dostávať od povereného zamestnanca pokyny a musel by byť zjavne prítomný prvok subordinácie zamestnávateľa a zamestnanca ako ďalší znak závislej práce. Rovnako poukázal na to, že napriek tomu, že odplatnosť výkonu práce nie je podľa súčasného právneho stavu obligatórnym znakom závislej práce, uvedené osoby by za vykonávajú činnosť museli mať dojednanú odmenu, keďže táto tvorí jednu z podstatných charakteristík pracovného pomeru. S poukazom na uvedené uzavrel, že menované fyzické osoby nenapĺňali ani jeden znak závislej práce definovaný v . Preto považoval závery protokolu, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné dodajúc, že inšpektorát práce neuviedol, na základe akých myšlienkových úvah dospel k záveru, že v danom prípade by sa malo jednať o výkon závislej práce.

35. Ďalej poukázal na to, že zo zoznamu predložených dokladov je zrejmé, že inšpektorátu práce bolo predložené Nariadenie 221018/1 zo dňa 22.10.2018, ktoré preukazuje príkaz organizovať pre potenciálnych výrobných pracovníkov „Deň otvorených dverí“, čo vysvetľuje okolnosti a dôvody, z ktorých sa uvedené osoby nachádzali dňa 19.11.2019 (správne malo byť uvedené 19.11.2018) na pracovisku ul. Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, keďže disponoval 50 voľnými pracovnými miestami, čomu zodpovedá aj ich nahlásenie prostredníctvom informačného systému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny p. D. J., ktorá je ním splnomocnená na tieto úkony s tým, že doklad o nahlásení voľných miest na ÚPSVaR zo dňa 24.10.2018 predložil. Taktiež poukázal na to, že inšpektorom práce predložil aj pozvánky adresované jednotlivým kontrolovaným osobám, ktoré im boli odoslané na základe prejavenia záujmu o účasť na „Dni otvorených dverí“ za účelom oboznámenia sa s pracovnými podmienkami a následnou možnosťou získania zamestnania prostredníctvom sociálnych sietí, čím preukázal, že dôvodom prítomnosti týchto osôb bol spomínaný účel a z ich strany nešlo o výkon pracovnej činnosti (resp. závislej práce). V tejto súvislosti tiež dodal, že uvedené tvrdenie preukázal aj čestnými vyhláseniami prítomných osôb, ktorých predmetom je vyhlásenie, že im z jeho strany neboli ukladané žiadne pokyny k práci, neexistoval medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti a za účasť na týchto dňoch s nimi nebola dojednaná a ani im nebola poskytnutá odmena ako fundamentálny znak pracovnoprávnych vzťahov.

36. Ďalej argumentoval, že inšpektorátu práce predložil aj dokument preukazujúci účel „Dňa otvorených dverí“, ktorým bolo oboznámenie potenciálnych zamestnancov s pracovnými podmienkami, pričom po jeho uskutočnení zúčastnené osoby mali vyplniť formulár spokojnosti na poskytnutie spätnej väzby a vyjadrenie prípadného záujmu o kontaktovanie za účelom pracovného pohovoru a poskytnutia práce. Tiež poukázal na to, že ďalšími predloženými dôkazmi boli aj : Doklad preukazujúci nahlásenie voľných pracovných miest na ÚPSVaR zo dňa 24.10.2018; splnomocnenie pre p. D. J.; čestné vyhlásenie konateľa p. Oleksandra Podsolomka o zabezpečovaní potenciálnych pracovných síl prostredníctvom sociálnych sietí; čestné vyhlásenia dvoch osôb prítomných na „Dni otvorených dverí“ dňa 19.11.2018; čestné vyhlásenia kontrolovaných osôb v slovenskom a ukrajinskom jazyku zo dňa 02.07.2019; formulár spokojnosti a poskytnutia spätnej väzby; interná - Predchádzanie nelegálnemu zamestnávaniu; písomná informácia o prijatých opatreniach zo dňa 18.01.2019.

37. Žalobca tiež poukázal na to, že v priebehu konania inšpektorátu práce oznámil, že fyzické osoby O. O. (nar. XX.XX.XXXX) a W. K. (nar. XX.XX.XXXX) sú u neho od 30.01.2019 v pracovnom pomere a O. I. (nar. XX.XX.XXXX) bol u neho v pracovnom pomere od 12.02.2019 do 23.4.2019. V tejto súvislosti dodal, že k uzavretiu pracovných zmlúv u týchto osôb došlo po zúčastnení sa na Dni otvorených dverí a prejavení záujmu o pracovnú ponuku a zároveň až po predmetnej kontrole uskutočnenej dňa 19.11.2018.

38. Rovnako poukázal na to, že v súlade so závermi protokolu prijal dňa 21.01.2019 opatrenia na predchádzanie možného porušenia , ktorú doručil inšpektorátu práce doplniac, že predmetnú internú smernicu dodržiava, čím predchádza vzniku akýchkoľvek pochybností o nelegálnom zamestnávaní fyzických osôb. Ďalej poukázal na to, že pred ani po výkone kontroly nedošlo u neho k porušeniu zákona vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu, riadne si plní záväzky z pracovnoprávnych vzťahov, má uhradené všetky odvody na poistnom a daniach vo vzťahu k svojim zamestnancom.

39. Žalobca uviedol, že pôvodne plánoval zamestnávať 40 až 50 fyzických osôb, ale v súvislosti s predmetným správnym konaním, počas ktorého je zapísaný v zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, už dlhší čas nemá možnosť zamestnávať ďalších ľudí, čo tvorí pre neho podstatnú prekážku v podnikaní.

40. Trval na tom, že inšpektorát práce sa nedostatočne vysporiadal s predloženými dokladmi (resp. dôkazmi), pričom tieto pri formulovaní svojich záverov vôbec nevzal do úvahy a rovnako tak neuviedol dôvod, prečo tak neurobil. Ďalej zdôraznil, že výsluch osôb nachádzajúcich sa na pracovisku ul. Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, v čase kontroly, prebehol zo strany inšpektorátu práce bez prizvania tlmočníka, pričom tieto osoby (ukrajinskej národnosti) neovládali slovenský jazyk, pričom z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že by bol dodatočne vykonaný výsluch dotknutých osôb za účelom objasnenia dôvodov a okolností, pre ktoré sa v čase kontroly nachádzali na pracovisku, čo zodpovedá tomu, že výsluch dotknutých osôb nebol vykonaný. V tejto súvislosti dodal, že inšpektori si výlučne poznačili identifikačné údaje osôb nachádzajúcich sa v čase kontroly na pracovisku, avšak bez toho, aby ich vypočuli za účelom podania vysvetlenia, z akého dôvodu sa jednotlivé osoby nachádzali na pracovisku.

41. Naviac dôvodil tým, že inšpektori vykonávajúci kontrolu na pracovisku fyzicky vôbec neboli a preto nemohli konštatovať, akú činnosť osoby nachádzajúce sa na pracovisku v čase kontroly vykonávali dodajúc, že inšpektorát práce vychádzal iba zo svojvoľnej úvahy, keď prezumoval, že osoby nachádzajúce sa na pracovisku vykonávali činnosť uvedenú v predmete činnosti a to v režime závislej práce dodajúc, že tieto závery nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi (podkladmi).

42. Ďalej poukázal na to, že inšpektorát práce v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že okrem porušenia , ktoré upravujú podmienky zamestnávania príslušníkov tretích krajín a , keď údajne porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, nakoľko sa prítomné osoby na území Slovenskej republiky zdržiavali len s platným biometrickým cestovným pasom bez udeleného povolenia na pobyt a zamestnanie, pričom nebolo preukázané splnenie podmienok na zamestnávanie cudzincov tretích krajín. K uvedenému žalobca uviedol, že účel návštevy týchto fyzických osôb objasnil trvajúc na tom, že tieto nemali povinnosť disponovať týmito povoleniami doplniac, že doklady by boli potrebné až po skutočnom prejavení záujmu o konkrétne pracovné miesto a po absolvovaní pracovného pohovoru, o ktorý však tieto osoby mali prejaviť záujem až vo formulári spokojnosti a spätnej väzby, do ktorého mali uviesť svoje stanovisko, či ich práca zaujala a či majú záujem o ďalšie kroky smerujúce k uzavretiu pracovného pomeru spolu s uvedením kontaktných údajov, avšak tento proces z dôvodu kontroly fyzických osôb nebol ukončený. S poukazom na uvedené uzavrel, že preukázanie splnenia podmienok na zamestnávanie príslušníkov tretích krajín teda nebolo v danom prípade potrebné.

43. Za svojvoľný a nelogický označil tiež argument inšpektorátu práce o tom, že na predložené čestné prehlásenia osôb prítomných na pracovisku v čase kontroly neprihliadal z dôvodu, že boli vyhotovené (a podpísané) až po kontrole dodajúc, že v takomto postupe nevzhliada nič neobvyklé, keďže vyhlásenie o skutočnostiach (a okolnostiach), ku ktorým došlo počas kontroly mohli uskutočniť (vyhotoviť) až v čase po kontrole. Vo vzťahu k uvedenému označil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za značne iracionálne.

44. Mal za to, že inšpektorát práce sa už v štádiu kontroly a vyhotovovania protokolu dopustil zjavných pochybení, ktoré navodzujú dôvodné pochybnosti o riadnom priebehu kontroly a preto vyhotovený protokol nemôže byť dostatočným podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bola uložená pokuta. V tejto súvislosti dodal, že v odvolaní namietal, že argumentácia inšpektorátu práce uvedená v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je excesívne formalistická a neprípustná.

45. Žalobca opakovane namietal, že stav opísaný v prvostupňovom rozhodnutí (ako aj v protokole) bol zistený nedostatočne a neobjektívne, inšpektorát práce sa opomenul vysporiadať s predloženými dôkaznými prostriedkami na preukázanie účelu prítomnosti osôb počas kontroly uskutočnenej dňa 19.11.2018, v čoho dôsledku inšpektorát práce nesprávne právne posúdil skutkový a právny stav zistených skutočností.

46. Ďalej žalobca uviedol, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je nedostatočné, neurčité a arbitrárne, poskytujúce len formálne konštatovanie poverených zamestnancov inšpektorátu práce, že došlo k porušeniu zákonných ustanovení a podmienok týkajúcich sa výkonu závislej práce a zamestnávania príslušníkov tretích krajín, a že kontrolované osoby sú cit. „zamestnanci“ bez relevantného odôvodnenia a bez materiálnych dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ by bolo jeho úmyslom obchádzať zákon alebo sa vyhýbať plneniu si svojich zákonných povinností vo vzťahu k zamestnancom, neuzavrel by s niektorými osobami, ktoré sa zúčastnili predmetného Dňa otvorených dverí pracovné zmluvy, ale by ich zamestnával bez pracovných zmlúv.

47. Vo vzťahu k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaný svojím postupom v rámci odvolacieho konania a samotným vydaním napadnutého rozhodnutia prehĺbil stav nezákonnosti a svojvoľnosti a to tým, že sa s podstatnými argumentmi uvedenými v odvolaní fakticky odmietol zaoberať a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným inšpektorátom práce neskúmajúc podklady, na základe ktorých inšpektorát práce rozhodoval.

48. V celom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní a vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu doplnil, že v správnom konaní si konajúce orgány verejnej správy nezaobstarali také dôkazy, z ktorých by vyplýval skutkový stav tak, ako je uvedený v oboch rozhodnutiach. Opätovne poprel, že by v rozhodnutiach menované fyzické osoby vykonávali v čase kontroly pracovnú činnosť, keď o tejto skutočnosti neexistuje žiaden relevantný dôkaz (napríklad fotodokumentácia, audiovizuálny záznam, výpovede svedkov a podobne). Vo vzťahu k tvrdeniu, že inšpekcia bola vykonávaná v súčinnosti s oddelením cudzineckej polície SR uviedol, že táto skutočnosť žiadnym spôsobom nezbavuje inšpektorát práce, aby si pri výkone inšpekcie zabezpečil také podklady, na základe ktorých by bolo možné preukázať ním tvrdený skutkový stav. Mal za to, že v konaní dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu sa tieto fyzické osoby zdržiavali v čase kontroly na jeho pracovisku a z akého dôvodu mali na sebe oblečené obdobné ochranné odevy, ako jeho zamestnanci.

49. Taktiež mal za to, že spochybňovanie čestných vyhlásení dotknutých fyzických osôb - účastníkov Dňa otvorených dverí je rovnako svojvoľné, nakoľko zdôvodnenie žalovaného, že čestné vyhlásenie môže v správnom konaní (v zmysle § 39 správneho poriadku) urobiť výlučne účastník konania neznamená, že v konaní nemohol účinne predložiť inšpektorátu práce čestné vyhlásenia tretích osôb, ktoré by boli plnohodnotným dôkazným prostriedkom v konaní. V tejto súvislosti citoval § 34 ods. 1 a 2 správneho poriadku.

50. Žalobca ďalej poukázal na to, že o nedostatočne zistenom skutkovom stave svedčí aj skutočnosť, že inšpektorát práce nezaprotokoloval stav zistený na mieste kontroly riadne, keď sa pri prebiehajúcej kontrole vyskytli jazykové problémy. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný si v rámci odôvodnenia rozhodnutia účelovo zamieňa pojmy „kontrolovaný subjekt“ a „kontrolované osoby“, aby vyvrátil námietky o nedostatkoch kontroly dodajúc, že v prípade kontrolovaných fyzických osôb, ktoré boli účastníkmi Dňa

otvorených dverí sa jednalo o štátnych občanov Ukrajiny, ktorí slovenský jazyk neovládajú, prípadne niektoré z nich ovládajú slovenský jazyk iba veľmi čiastočne na to, aby mohli podávať vyjadrenia orgánom verejnej moci.

51. Žalobca mal za to, že pokiaľ by konajúce orgány verejnej správy riadne zistili skutočný stav veci, museli by bezpodmienečne dôjsť k záveru, že prítomnosť fyzických osôb označených vo výroku prvostupňového rozhodnutia nevykazovala znaky závislej práce, ktoré sú definované v ustanovení .

52. Záverom žalobca poukázal na povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, pričom dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. ).

53. Žalobca požiadal o nariadenie pojednávania podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

54. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť.

55. K dôvodom správnej žaloby uviedol, že pokuta vo výške 10 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v v nadväznosti na a za porušenie v nadväznosti na citovaného zákona.

56. Žalovaný mal za to, že výkonom inšpekcie práce bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že žalobca porušil vyššie citované ustanovenia K argumentácii žalobcu, že kontrolované fyzické osoby u neho v čase kontroly nevykonávali pracovnú činnosť, žalovaný poukázal na protokol, podľa ktorého boli dotknuté fyzické osoby skontrolované pri výkone závislej práce na pracovisku žalobcu, a to inšpektormi práce za prítomnosti príslušníkov cudzineckej polície.

57. V súvislosti s čestnými vyhláseniami kontrolovaných fyzických osôb predloženými žalobcom v správnom konaní žalovaný uviedol, že v zmysle § 39 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, pričom v tomto prípade sa však nejedná o čestné vyhlásenie účastníka konania, a preto inšpektorát práce predmetné vyhlásenia hodnotil ako listinné dôkazy z hľadiska ich obsahu, pričom dospel k záveru, že tieto sú účelovo vyhotovené takmer rok po ukončení inšpekcie práce.

58. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa predložených pozvánok adresovaných jednotlivým kontrolovaným osobám žalovaný poukázal na to, že odoslanie týchto pozvánok žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal (napr. poštou, e-mailom, prípadne osobne) a tiež z predložených pozvánok vyplýva, že tieto neboli vyhotovené pre všetky fyzické osoby, ktoré boli počas inšpekcie práce skontrolované na pracovisku žalobcu, pričom k tejto skutočnosti sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril.

59. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, že využíval dňa 19.11.2018 o 10.00 hod., v čase výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, na kontrolovanom pracovisku Hlavná 1088, 925 03 Horné Saliby, závislú prácu, a to triedenie a balenie mäsa, konkrétnych fyzických osôb.

60. K námietke žalobcu, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav s prihliadnutím na jazykové problémy pri prebiehajúcej kontrole, keďže dotknuté osoby boli štátni občania Ukrajiny, ktorí slovenský jazyk neovládali, prípadne niektoré z týchto osôb slovenský jazyk ovládali iba čiastočne na to, aby v ňom mohli podávať vyjadrenia orgánom verejnej moci žalovaný uviedol, že z protokolu vyplýva, že tento bol prerokovaný dňa 11.01.2019 s konateľom žalobcu spolu s predkladateľom, bolo mu umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v bodoch protokolu v lehote 7 dní od prevzatia protokolu, tento sa k protokolu písomne vyjadril, pričom nevzniesol žiadnu námietku k tomu, že kontrolované osoby neovládali slovenský jazyk, resp. že by sa vyskytli jazykové problémy pri prebiehajúcej kontrole.

61. Žalovaný poukázal na to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané, konajúce orgány verejnej správy sa riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. V závere uviedol, že v rámci výkonu inšpekcie práce, ako aj v prebiehajúcom správnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupovali tak, aby chránili aj práva žalobcu, ktorý bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia dodajúc, že inšpektorát práce sa so všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.

62. Žalobca v replike zopakoval skutočnosti uvedené v správnej žalobe.

63. Žalovaný dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

64. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

65. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

66. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

67. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

68. Podľa inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

69. Podľa . inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

70. Podľa . Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

71. Podľa Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

72. Podľa na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 73. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

74. Podľa nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

75. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

76. Podľa zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len "modrá karta"),

b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo f) spĺňa podmienky podľa § 23a.

77. Podľa , závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

78. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) nevzhliadnuc vady trestania podľa , napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), nariadil na prejednanie veci samej podľa pojednávanie na deň 13. mája 2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

79. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním zo dňa 10. mája 2021. Správny súd preto s poukazom na ustanovenie konal v neprítomnosti žalovaného.

80. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v správnej žalobe a následne zaslaného vyjadrenia. Tvrdil, že konajúce orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutia len na domnienkach a nie na dôkazoch. Poukázal na to, že uloženie sankcie bolo založené na tej skutočnosti, že fyzické osoby vykonávali závislú prácu, avšak z ich strany nebolo preukázané, že o závislú prácu išlo. Uviedol, že žalobca nepopiera, že tieto osoby sa zdržiavali na pracovisku, rovnako nepopiera, že nemali pracovné povolenie, avšak mal za to, že samotná táto skutočnosť, a to s poukazom na vysvetlenia žalobcu ohľadom dôvodu účasti týchto osôb na pracovisku /akcia Deň otvorených dverí/ je na prijatie záveru, že sa v danom prípade jednalo o závislú prácu nedostačujúca. Ďalej poukázal na to, že inšpektori neboli na pracovisku, kde sa tieto osoby nachádzali, keďže išlo o uzavreté pracovisko s tým, že inšpektori si tieto osoby následne vyvolávali, identifikovali ich, avšak nevykonali s nimi žiadny pohovor, keďže tieto osoby neovládali slovenský jazyk. S poukazom na uvedené mal za to, že zistenia konajúcich orgánov verejnej správy nie sú preukázané, čo má za následok, že rozhodnutie je nezákonné a tiež tvrdil, že sankcia bola uložená nezákonne. Ďalej uviedol, že žalobca inšpektorom, aj konajúcim orgánom verejnej správy vysvetľoval ako prebieha nábor zamestnancov, pričom sa jedná o ukrajinských štátnych príslušníkov, keď aj konateľ žalobcu je tejto štátnej príslušnosti s tým, že týmto uchádzačom o zamestnanie je vysvetlený samotný priebeh pracovnej činnosti v rámci Dňa otvorených dverí. Rovnako poukázal na to, že účastníci tejto akcie následne vydali čestné vyhlásenia, ktorými potvrdili, že sa nejednalo o závislú prácu a že za túto nedostávali mzdu. Na otázku predsedníčky senátu ohľadom prítomnosti fyzických osôb na uzavretom pracovisku v pracovnom oblečení uviedol, že tieto osoby vykonávali danú prácu v danom momente, prácu robili nejaký čas, aby si ju vyskúšali. Právom záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení a navrhuje správnemu súdu, aby rozhodol v zmysle navrhovaného žalobného petitu.

81. Vychádzajúc z obsahu správnej žaloby v nadväznosti na priebeh administratívneho konania mal správny súd ustálené, že spornou právnou otázkou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či konkrétne fyzické osoby (menované v bode 3 rozsudku) prítomné na pracovisku žalobcu dňa 19.11.2018 t.j. v deň inšpekcie práce vykonávali pre žalobcu závislú prácu ako štátni príslušníci tretej krajiny bez toho, aby boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa resp. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu (J. J.). Žalobca nerozporoval prítomnosť konkrétnych fyzických osôb na jeho pracovisku dňa 19.11.2018, ani skutočnosť, že nedisponovali príslušným dokladom v zmysle , avšak tvrdil, že nakoľko tieto fyzické osoby nevykonávali pre neho závislú prácu v zmysle U. práce, týmito dokladmi disponovať nemuseli, resp. nemusel mať uzatvorený pracovnoprávny vzťah s pánom J. J.. Žalobca tvrdil, že menované fyzické osoby boli dňa 19.11.2018 prítomné na jeho pracovisku ako účastníci „Dňa otvorených dverí“, a to výlučne za účelom overenia, či majú resp. nemajú záujem vykonávať pre žalobcu danú činnosť (spracovateľ hydiny) v pracovnoprávnom vzťahu.

82. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca za účelom preukázania vyššie uvedeného tvrdenia predložil prítomným inšpektorom práce dňa 19.11.2018, t. j. v deň inšpekcie, pozvánku na pohovor a návštevu výrobného závodu, ktoré sa mali uskutočniť v dňoch 01.11.2018 do

20.12.2018 a to za účelom spoznania pracovných podmienok a pracovnej ponuky v rámci projektu „Deň otvorených dverí.“ Z uvedenej pozvánky vyplýva, že návšteva podniku zahŕňala : oboznámenie sa s areálom, prezentácia práce, oboznámenie sa s predpismi BOZP, skúšku pracovného oblečenia, prehliadku výroby s vedúcim zmeny. Rovnako predložil nariadenie 221018/1 zo dňa 22.10.2018, z obsahu ktorého vyplýva, že akcia pre potenciálnych výrobných pracovníkov zahŕňala vítanie hostí, exkurziu po celom areály podniku, prezentáciu výrobných podmienok, oboznámenie sa s pravidlami bezpečnosti práce vo výrobe, testovanie pracovného oblečenia, exkurziu vo výrobe, návštevu prevádzky spracovania mäsa a diskusiu. Z uvedeného nariadenia rovnako vyplýva, že zoznam potenciálnych zamestnancov musí byť pripravený a schválený tri dni pred „Dňom otvorených dverí.“ Z prílohy zo dňa 07.11.2018 vyplýva, že dňa 19.11.2018 mali pracovisko žalobcu navštíviť : J. J., O. O., C. V., Q. K., V. D., O. D., T. D., K. V. (v zmysle prílohy 2 je preukázané, že dňa 19.11.2018 boli tieto osoby prítomné na pracovisku žalobcu, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zoznamu kontrolovaných osôb). Z prílohy 3 (zo dňa 12.11.2018) predmetného nariadenia vyplýva, že dňa 19.11.2018 mali pracovisko tiež navštíviť V. X., W. K., O. I. (v zmysle prílohy 4 je preukázané, že dňa 19.11.2018 boli tieto osoby prítomné na pracovisku žalobcu, táto skutočnosť je rovnako preukázaná aj už spomínaným zoznamom kontrolovaných osôb).

83. Taktiež je z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobca predložil čestné vyhlásenia, prostredníctvom ktorých T. D. a W. K. dňa 17.01.2019 čestne vyhlásili, že dňa 19.11.2018 sa zúčastnili akcie „Deň otvorených dverí“ za účelom oboznámenia sa s pracovnými podmienkami, pracovnými ponukami, miestom výkonu práce za účelom uchádzania sa o pozíciu zamestnanca. Súčasne vyhlásili, že v uvedený deň nevykonávali osobne prácu a ani opakované činnosti vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, neboli im udeľované pokyny, nevykonávali prácu v pracovnom čase, vo svojom mene, za mzdu alebo odmenu, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a taktiež, že im za účasť na tejto akcii nebola dojednaná ani im poskytnutá žiadna odmena.

84. Obsahom administratívneho spisu mal tiež správny súd preukázané, že jedinou kontrolovanou osobou, s ktorou mal žalobca uzatvorený pracovný pomer (na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17.07.2018 bola K. I. (bytom v SR, v obci I.). Rovnako z obsahu protokolu vyplýva, že predmetom hlavnej činnosti kontrolovaného subjektu je o.i. mäsiarstvo, pričom žalobca v čase výkonu inšpekcie zamestnával cca 2 zamestnancov, z toho bola jedna žena (K. I.), mladistvých ani osoby so zdravotným postihnutím nezamestnával (túto skutočnosť konateľ žalobcu potvrdil svojim podpisom a nijako nerozporoval).

85. Z obsahu protokolu tiež vyplýva, že v čase výkonu inšpekcie sa na pracovisku nachádzal aj konateľ žalobcu Oleksandr Podsolomko, ktorému bola osobne odovzdaná žiadosť o predloženie dokladov ku kontrolovaným zamestnancom s tým, že tento predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú s p. K. I., rovnako k uvedenej zamestnankyni predložil registračný list FO - prihlášku do registra poistencov Sociálnej poisťovne a evidenciu dochádzky za november 2018. Vo vzťahu k ostatným kontrolovaným osobám predložil dokumenty uvedené v bode 82 tohto rozsudku.

86. Z obsahu protokolu mal tiež správny súd preukázané, že tento bol dňa 11.01.2019 prerokovaný s konateľom žalobcu Oleksandrom Podsolomkom spolu s prekladateľom p. A. Z.. V súvislosti s predkladateľom p. A. Z. správny súd rovnako poukazuje na to, že zo zoznamov kontrolovaných osôb, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že táto osoba dňa 19.11.2018 tieto zoznamy podpísala, čo pre správny súd evokuje fakt, že prekladateľ A. Z. bol prítomný aj pri inšpekcii práce. Táto skutočnosť však zo strany žalovaného potvrdená nebola.

87. Inšpektorát práce v protokole uzavrel, že v čase kontroly osoby konkretizované v bode 3 tohto rozsudku vykonávali pre žalobcu závislú prácu, keď vykonávali práce so spracovaním, triedením a balením mäsových výrobkov, pričom tým, že tieto osoby nedisponovali povolením v zmysle , žalobca nesplnil podmienky na ich zamestnávanie podľa citovaného ustanovenia, čím porušil ustanovenie v nadväznosti na ustanovenie zákona č.

resp. vo vzťahu k fyzickej osobe - J. J., ktorý preukázateľne disponoval povolením na zamestnanie RG0988633, avšak preukázateľne nemal so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (), žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na

88. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nerozporoval prítomnosť konkrétnych fyzických osôb na svojom pracovisku dňa 19.11.2018, rovnako nerozporoval, že tieto osoby mali oblečený pracovný odev, avšak tvrdil, že tieto osoby nevykonávali závislú prácu, ale boli „len“ na akcii „Deň otvorených dverí.“

89. Z dodatku č. 1 zo dňa 23.01.2019 k protokolu zo dňa 11.01.2019 (ako aj zo samotného protokolu) vyplýva, že výkon inšpekcie práce dňa 19.11.2018 sa vykonal za spoluúčasti zamestnancov národnej jednotky boja s nelegálnou prácou s tým, že kontrolované fyzické osoby boli z prevádzky, kde každý z kontrolovaných zamestnancov vykonával závislú prácu (a to konkrétne spracovanie a balenie mäsových výrobkov) presunutí do miestnosti, kde inšpektori práce jednotlivé osoby zapisovali do zoznamu kontrolovaných osôb a overovali v registri poistencov Sociálnej poisťovne. Tento priebeh kontroly potvrdil na pojednávaní aj právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že inšpektori práce na uzavretom pracovisku neboli, jednotlivé osoby si vyvolávali s tým, že s nimi pohovor nevykonali. Súčasne potvrdil, že tieto osoby vykonávali danú prácu v danom momente, keď prácu robili nejaký čas, aby si ju vyskúšali (bod 80 rozsudku).

90. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že kontrolované fyzické osoby neboli vypočuté.

91. Správny súd v danej veci zastáva názor, že konajúce orgány verejnej správy mali dostatočný podklad vo vykonanom dokazovaní na vyvodenie zodpovednosti žalobcu za porušenie ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie , ako aj ustanovenia v nadväznosti na

92. V danom prípade bola preukázané prítomnosť konkrétnych štátnych príslušníkov tretej krajiny na pracovisku žalobcu (čo žalobca nespochybňoval), pričom preukázateľne neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa Rovnako bola preukázaná prítomnosť fyzickej osoby - J. J., ktorý disponoval povolením na zamestnanie, avšak žalobca s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah. Taktiež všetky okolnosti daného prípadu preukazujú, že prítomné fyzické osoby vykonávali pre žalobcu závislú prácu. Tento záver správnemu súdu vyplýva z nasledovných skutočností : fyzické osoby sa nachádzali na uzavretom pracovisku v pracovnom oblečení, na tom istom pracovisku, na ktorom sa nachádzala jediná fyzická osoba - K. I., ktorá mala so žalobcom uzatvorenú pracovnú zmluvu. Podľa protokolu v čase výkonu inšpekcie práce zamestnával žalobca 2 osoby, pričom jednou z nich bola práve K. I.. Preto je dôvodné uzavrieť, že žalobca výkon svojej podnikateľskej činnosti v oblasti mäsiarstva zabezpečoval práve prostredníctvom prítomných osôb a predloženými písomnými dokladmi nasimuloval situáciu, že sa jedná iba o potenciálnych uchádzačov o zamestnanie. Správny súd v tejto súvislosti dôvodí, že z pozvánky na pohovor a návštevu výrobného závodu, ani z predloženého nariadenia nevyplýva, že by „pozvané osoby“ mali vykonávať, hoci aj na skúšku konkrétnu pracovnú činnosť. Túto činnosť však vykonávali, „na skúšku“, ako potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní. Rovnako je namieste označiť „skúšku pracovného oblečenia“ osôb, ktoré sa mali zúčastniť pohovoru a návštevy výrobného podniku za účelové (a z pohľadu správneho súdu aj za nezvyčajné), práve vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že sa nemá jednať o závislú prácu a tieto osoby si pracovný odev v zmysle pozvánky, ako aj nariadenia mali len vyskúšať. V tejto súvislosti správnemu súdu nie je zrejmý účel „skúšky pracovného oblečenia“ a tento žalobca ani neozrejmil. Rovnako je pre správny súd relevantná aj ďalšia skutočnosť a to, že žalobca dňa 24.10.2018 oznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že disponuje 50 voľnými pracovnými miestami, spoločnosť bola založená dňa 22.06.2017 a v deň inšpekcie zamestnával iba 2 osoby. Všetky uvedené skutočnosti preto správnemu súdu dostatočne preukazujú záver konajúcich orgánov verejnej správy, že v danom prípade sa jednalo o závislú prácu kontrolovaných fyzických osôb, keď konkrétnu pracovnú činnosť vykonávali a to za prítomnosti konateľa žalobcu, ako to vyplýva z Nariadenia 221018/1 (exkurzia vo výrobe, návšteva

prevádzky spracovania mäsa - zodpovedná osoba Oleksandr Podsolomko) a rovnako aj z pozvánky

- prehliadka výroby s vedúcim zmeny, teda vykonávali prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (žalobcu) a podriadenosti zamestnanca, osobne pre žalobcu, podľa pokynov zamestnávateľa (žalobcu), v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedený záver nie sú spôsobilé zvrátiť ani predložené čestné prehlásenia, ktoré aj správny súd vyhodnocuje ako účelové, ani predložené pozvánky, vo vzťahu ku ktorým nebolo, ako správne poukázali konajúce orgány verejnej správy preukázané, že vôbec boli konkrétnym osobám aj zaslané a rovnako ani Nariadenie 221018/1. Všetky uvedené doklady majú, podľa názoru správneho súdu, nasimulovať situáciu, že nejde o závislú prácu, ale ide „len o prehliadku výrobného podniku“.

93. S poukazom na uvedené skutočnosti preto nemôže obstáť obrana žalobcu, že s niektorými prítomnými fyzickými osobami neskôr uzatvoril pracovné zmluvy, konkrétne ide o - O. O. (nar. XX.XX.XXXX) a W. K. (nar. XX.XX.XXXX), ktorí sú u neho od 30.01.2019 v pracovnom pomere a O. I. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý bol u neho v pracovnom pomere od 12.02.2019 do 23.4.2019.

94. Podľa názoru správneho súdu si žalobca musel byť vedomý toho, že pokiaľ inšpektori práce zistia prítomnosť štátnych príslušníkov tretej krajiny na jeho pracovisku bez toho, aby spĺňali podmienky na zamestnávanie podľa , resp. bez toho, aby mal s konkrétnou osobou uzatvorenú pracovnú zmluvu, vystavuje sa riziku deliktuálnej zodpovednosti za správne delikty vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu. Preto pokiaľ skutočne mal záujem uskutočniť prehliadku výrobného závodu pre potenciálnych zamestnancov, mal túto realizovať tak, aby nijakou skutočnosťou nebolo možné spochybniť, že prítomné osoby závislú prácu nevykonávajú.

95. Vo vzťahu k námietke, že prítomné osoby neovládali slovenský jazyk správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že inšpektori práce s týmito osobami výsluch neuskutočnili, tieto osoby iba legitimovali a určovali príslušnosť k zamestnávateľovi (žalobcovi), pričom žalobca nerozporoval, že tieto osoby mali byť prítomné práve na jeho pracovisku. Preto z dôvodu, že výsluch sa nerealizoval, tieto osoby ani nemuseli mať tlmočníka.

96. Podľa názoru správneho súdu konajúce orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav, tento správne právne posúdili a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili, vyporiadajúc sa so všetkými namietanými relevantnými skutočnosťami. Rovnako náležite s poukazom na ustanovenie odôvodnili aj výšku pokuty, ktorá bola uložená v zákonnom rámci.

97. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

98. V správnom súdnom konaní úspešnému žalovanému správny súd náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na , z ktorého vyplýva, že orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný je, možno priznať náhradu trov konania len výnimočne, pričom správny súd výnimočný dôvod v danom prípade nevzhliadol.

99. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.