Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-19-2021.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Subarea
1CoE/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: R. R., T.. X.X.XXXX, H. Y. Č.. XXX, o vymoženie 164,60 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 3Er/233/2015-13 z 14.12.2016, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a exekučné konanie zastavuje.
Účastníkom nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa domáha vymoženia sumy 164,60 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, pričom rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
5. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany povinnej podané nebolo.
6. Dňa 14.10.2020 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz.
7. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné zastaviť.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 22.3.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 21811/09 zo dňa 15.12.2009. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
11. Odvolací súd mal na základe lustrácie v Obchodnom vestníku za preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4OdK/215/2020 zo dňa 7.9.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku 177/2020 dňa 14.9.2020, bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej a povinná bola zbavená všetkých dlhov.
12. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
13. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
14. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp.zn. SR 21811/09 zo dňa 15.12.2009. Pohľadávka, vymoženia ktorej sa oprávnený domáha voči povinnej v tomto exekučnom konaní je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR uspokojená len v konkurze.
15. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vzhľadom k tomu, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinnej sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že oprávnený žiada v tomto konaní o vymoženie pohľadávky, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekučného konania s poukazom na § 167f ods. 2 ZKR, k čomu odvolací súd i pristúpil, po predchádzajúcom zrušení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania, nakoľko vymáhaná pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, preto zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na čom je v podstate koncipovaný aj sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za týchto okolností odvolaciemu súdu neostávalo iné než uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a v zmysle § 167f ods. 2 ZKR exekučné konanie zastaviť.
17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. O nároku na náhradu trov konania účastníkov (oprávneného a povinnej) odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 tak, že žiadnemu z nich nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz, a preto žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať na ťarchu procesné zavinenie na zastavení konania.
21. O nároku na náhradu trov konania súdneho exekútora bolo rozhodnuté podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak je dôvodom zastavenia exekúcie vyhlásenie konkurzu na majetok povinného, tak v takom prípade trovy súdneho exekútora znáša oprávnený. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).