Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2Co-27-2020.pdf
PDF · 116.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcov 1. C. J., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, T. 2. K. R. J., nar. X.X.XXXX, P. J. I. XX, T., obaja tč. bytom D. D. J., zastúpení advokátom JUDr. Matúšom Hríbom, so sídlom Na Hradbách 5, Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému Správcovské bytové družstvo IV Košice, so sídlom Levočská 3, Košice, IČO: 00 216 666, zastúpeného advokátom JUDr. Tibor Sásfai, so sídlom Fejova 4, Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.9.2019 č.k. 41C/419/2016-320
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 6.10.2016 žalobcovia žiadali o vydanie medzitýmneho rozsudku, že „je daný základ ich nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na príslušenstve pohľadávky žalovaného titulom nedoplatku a zálohových platieb za užívanie bytu č. 5 je na I. A. Č.. XX E. T., vyplatenej žalovanému z výťažku na dražbe v dražobnom konaní sp.zn. PDS 82/36-2014-JŠ“. Súd prvej inštancie žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 21.3.2018 č.k. 41C/419/2016-149 s odôvodnením, že žaloba je neurčitá, lebo nie je zrejmý žalobou uplatnený procesný nárok a súčasne, že je nedôvodná, pretože sa žalobcovia nedomáhali ochrany v konaní o neplatnosť dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Na základe odvolania žalobcov bol predmetný rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach z 18.7.2018 sp.zn. 2Co/178/2018 pre porušenie procesných práv sporovej strany, a súdu prvej inštancie bolo uložené, aby postupoval v súlade s § 129 Civilného sporového poriadku (CSP), vyzval žalobcov na úpravu žalobného petitu a až následne sa zaoberal dôvodnosťou žaloby, prednostne sa vysporiadajúc s námietkou premlčania vznesenou žalovaným.
2. V opätovnom konaní žalobcovia podaním z 8.10.2018 upravili svoju žalobu tak, že žiadali od žalovaného zaplatenie sumy 16.664,19 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného prijatím výťažku z dobrovoľnej dražby z neplatného právneho úkonu.
3. Dražba bola vedená podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na základe návrhu záložných veriteľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na I. A. XX-XX E. T. zastúpených správcom - žalovaným, na uspokojenie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov z nedoplatkov na platbách spojených s užívaním bytu č. 5 na II. poschodí bytového domu na ulici I. XX E. T.Š., v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Predmetom dražby bol byt v podielovom spoluvlastníctve žalovaných vrátane podielov na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku,
ako boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. územia Košice Jazero. Z výťažku z dražby bola uspokojená pohľadávka záložných veriteľov v celkovej výške 22.297,82 €. Žalobcovia vychádzajúc zo špecifikácie pohľadávky ku času prvého kola dražby (9.10.2014), ktorá na istine činila len 5.633,63 € tvrdili, že nad uvedenú sumu žalovanému poukázaná platba z výťažku z dražby predstavuje bezdôvodné obohatenie, pretože zodpovedá neúmerne vysokému, a teda nezákonne uplatnenému nároku na penále.
4. Súd prvej inštancie právne vec posudzoval podľa §2, §7, §17, §21 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, §8, §14, §15 zákona č. 182/93 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, §100, §107, §451 Občianskeho zákonníka (OZ) o bezdôvodnom obohatení a premlčaní nároku na jeho vydanie dospejúc k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o existencii svojho nároku, z ktorých všetkých dôvodov žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že platobným rozkazom Okresného súdu Košice II v konaní sp.zn. 45Ro/195/2010 bola uložená žalovanému v 2. rade povinnosť k úhrade nedoplatkov spojených s užívaním bytu vo výške 1.488,34 € na istine, 1.656,23 € na zmluvnej pokute, a povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1.488,34 € od 16.5.2010 až do zaplatenia, ktorý nárok predstavoval nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu za obdobie roku 2008 a 2009. Z obsahu zápisnice o vykonaní písomného hlasovania v bytovom dome na I. XX-XX zo dňa 18.2.2014 súdu vyplynulo, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vyslovili súhlas s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalovaných na účely úhrady nákladov spojených s užívaním bytu a služieb vyčíslených k 5.2.2014, vo výške 14.126,10 €, ktoré nedoplatky zahrňovali už aj dlh žalobcov z obdobia roka 2010 až január 2014. Z písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 9.12.2014 týkajúcej sa dražby bytu žalobcov vo veci PDS-82/2014 zistil, že byt bol vydražený 2.12.2014 za sumu 47.000 €, náklady a odmena dražobníka činili 8.064,86 €, výťažok dražby 22.297,82 € predstavujúci zabezpečenú pohľadávku veriteľa - vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na I. XX-XX E. T. bol odovzdaný záložnému veriteľovi, zostávajúca časť výťažku z dražby 16.637,32 € bola poukázaná žalobcom v 1. a 2. v rade po odpočítaní nákladov súvisiacich s notárskou úschovou 210,17 €. Dražba bola úspešná až v druhom kole dňa 2.12.2014, ku ktorému dňu predmetom uspokojenia bola pohľadávka voči žalobcom špecifikovaná na istine vo výške 5.986,19 €, penále 13.893,97 € (1.934,43 € + 11.959,54 ), neuhradené trovy exekučného konania 1.275 €, náklady spojené so zriadením exekučného práva 39,83 €, trovami konania a trovami právneho zastúpenia 1.102,83 € (450,95 € + 651,88 €). Súd konštatoval, že predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo unesenie dôkazného bremena na strane žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia, jeho výške a o tom, že je to práve žalovaný, kto sa na ich úkor obohatil, ktoré skutočnosti žalobcovia nepreukázali. Súd ďalej uviedol, že nárok voči žalobcom na zaplatenie neuhradených nákladov za služby spojené s užívaním bytu vrátane zmluvnej pokuty 2,5 promile za každý deň omeškania vyplýva už priamo zo súdneho rozhodnutia a nebolo sporné, že žalobcovia boli v omeškaní s platbami za dlhšie obdobie, čo v prípade neuhrádzania istiny znamenalo nárast príslušenstva pohľadávky. Ak si žalobca uplatnil preukázateľne neuhradený dlh na platbách spojených s užívaním bytu aj za obdobie roku 2010 až január 2015, vrátane súvisiacich nárokov na zmluvnú pokutu, nejednalo sa o nezákonný postup, keď dražba bola vedená na základe platného rozhodnutia väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v súlade s právami a povinnosťami žalobcov ako vlastníkov ako vyplývali zo zmluvy o výkone správy, obsahom, ktorej zmluvy bola aj povinnosť vlastníka pri omeškaní s úhradou svojich splatných záväzkov uhradiť sankciu 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Súd poukázal na to, že uvedená zmluvná pokuta bola aj predmetom právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci Okresného súdu Košice II sp.zn. 45Ro195/2010.
6. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tiež nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazujúc na § 14b, § 15, § 88 ods. 3 zákona č. 182/93 Zb., keď prostriedky získané z úhrad za plnenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú majetkom správcu, ale vlastníkov bytov a nebytových priestorov a takisto výťažok z dražby nebol príjmom správcu - žalovaného, ale vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na I. XXv-55 T.W., ktorá pohľadávka je aj predmetom zákonného záložného práva a títo vlastníci bytov a nebytových priestorov sú navrhovateľmi dražby.
7. Nemožnosť vyhovenia žalobe súd odôvodnil aj premlčaním nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobcovia uplatnili na súde až po uplynutí subjektívnej dvojročnej a objektívnej
trojročnej premlčacej lehote podľa § 107 OZ majúc za to, že nárok na plnenie bol na súde riadne uplatnený až doplnením žaloby 8.10.2018. Uvedené podanie, ktorým žalobcovia vyčíslili sumu žiadaného plnenia považoval za zmenu žaloby, keďže pôvodný nárok sa podľa názoru súdu dotýkal určenia existencie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 137 písm. c) CSP. O pripustení zmeny návrhu rozhodol uznesením zo 16.1.2019 č.k. 41C/419/2016-251.O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) zohľadňujúc plný procesný úspech žalovaného v konaní, ktorému priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.
8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal im náhradu trov konania.
9. Odvolatelia nepovažovali za správny názor súdu prvej inštancie o premlčaní ich nároku uvádzajúc, že podaním zo dňa 8.10.2018 došlo k úprave žalobného návrhu, nie k jeho zmene, o ktorej by bolo potrebné rozhodnúť osobitným uznesením, pretože žalobcovia uplatňovali nárok vždy na rovnakom skutkovom základe a ustálili iba jeho výšku. Od času vydania výťažku z dražby 10.12.2014 plynula žalobcom subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uplatnenie nároku, a pokiaľ žalobu podali dňa 6.10.2016, uplatnili svoj nárok na súde včas. Nesúhlasili ani so záverom súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v konaní, pretože žalovaný ako správca bol oprávnený na účtovanie sankcie za omeškanie s plnením dlhu, a to aj v zmysle zmluvy o výkone správy, z ktorého dôvodu ho považovali za aktívne legitimovaný subjekt na vydanie bezdôvodného obohatenia. K nezákonnosti uplatneného nároku uviedli, že zmluva o výkone správy, z ktorej mal vyplývať voči žalobcom nárok na zaplatenie sankcie 2,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy úhrad spojených s užívaním bytu, má charakter zmluvy spotrebiteľskej a výška tam dohodnutej sankcie nie je v súlade so zákonnou úpravou vyplývajúcou z nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., ktorý v rozhodnom období stanovoval nárok na poplatok z omeškania 1 promile z dlžnej sumy a v neskoršom období 0,5 promile z dlžnej sumy denne. Uvedené zmluvné ustanovenie preto považovali žalobcovia za odporujúce zákonu, a preto neplatné. Pre prípad, ak odvolací súd neuzná opodstatnenosť ich námietok žiadali, aby pri rozhodnutí o trovách konania bol zohľadnený fakt, že žalobca v 2. rade je starobným dôchodcom, ktorý pre nevysoký dlh na bežných platbách prišiel o vlastníctvo k bytu a pri návratoch na Slovensko prespáva už len u rodiny, či známych a je v nepriaznivom zdravotnom stave po viacerých operáciách, a rovnako tak je veľmi skromná príjmová situácia žalobcu v 1. rade, ktorému by úhrada trov spôsobila vážne problémy.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť stotožňujúc sa zo správne vyhodnotenou námietkou premlčania, keď zhodne so súdom prvej inštancie zastával názor, že až podaním z 8.10.2018 žalobcovia kvalifikovane uplatnili nárok v súdnom konaní, keď boli zastúpení právnym zástupcom a disponovali tiež presným rozpisom dlhu, na základe čoho mohli svoj nárok vyčísliť. Pôvodnou žalobou sa bez pochybnosti domáhali určovacieho výroku, teda určenia, že základ nároku žalobcov je daný, hoci tento návrh bol nezrozumiteľne označený ako návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku. Premlčacia lehota na včasné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia plynula od 10.12.2014 v súvislosti s poukázaním výťažku z dražby, a ak žalobcovia svoj nárok uplatnili na súde až v roku 2018, stalo sa tak po uplynutí subjektívnej dvojročnej aj objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaný považoval za správne aj stanovisko súdu prvej inštancie o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže výťažok z dražby nebol príjmom správcu, ale vlastníkov bytov a nebytových priestorov a fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu v súlade § 8, § 10 zákona č. 182/93 Z.z.. Zákonné záložné právo na zabezpečenie pohľadávok spojených s úpravou, údržbou bytového domu, úhradou mesačných preddavkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzniká práve v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade s § 15 zákona č. 182/93 Z.z.. Vlastníci bytového domu sa rozhodli o realizácii svojho práva, títo sú nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností bez ohľadu na skutočnosť, že správca zastupuje vlastníkov pri vymáhaní škody, pri podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, či v konaní pred súdom. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom súdu o nepreukázaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, k čomu uviedol, že je potrebné rozlišovať uplatňovanie sankcií u bytov nájomných, na ktoré poukazovali žalobcovia v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., čo sa nevzťahuje na byty vlastnícke, čo bol aj prípad žalobcov, vo vzťahu ku ktorým môže byť odlišná úprava sankcie - zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti zdôraznil, že sankcia spojená s oneskorenou úhradou záväzku spojenú s užívaním bytu vo výšku 2,5 promile z dlžnej sumy denne bola voči žalobcom priznaná aj právoplatným súdnym rozhodnutím v rozkaznom konaní a v zmysle zákona č. 182/93 Z.z. s prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.
11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
12. Krajský súd v Košiciach prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. dh/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13.mája 2021 v pojednávacej miestnosti č. dv 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
15. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a postupu predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutiu zistil, že pokiaľ sa aj súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci pri hodnotení premlčania nároku, v končenom dôsledku to nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia, keď zamietnutie žaloby odôvodňovali aj ďalšie súdom uvedené dôvody a to absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného aj nepreukázanie existencie práva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.
16. K otázke spresnenia, či zmeny žaloby, ktoré vyhodnotenie procesného úkonu žalobcov zo dňa 8.10.2018 bolo významné pre posúdenie otázky premlčania odvolací súd uvádza, že požiadavka na určitý a zrozumiteľný žalobný petit reflektuje zásadu materiálnej vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. V spore riešená otázka, odpoveď na ktorú sa nachádza v znení výroku súdneho rozhodnutia, musí byť zrozumiteľná v takej miere, aby bolo možné vyhovieť požiadavkám uplatneným v konaní žalobcom. Súčasne platí, že obsah žaloby a predmet konania nie je výlučne viazaný na žalobný petit, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktoré umožňujú bez pochybností predmet sporu individualizovať. Pokiaľ podanie neumožňuje napriek aplikácii zásad výkladu právnych úkonov pokračovať v konaní, je povinnosťou súdu v zmysle § 129 CSP vyzvať sporovú stranu na odstránenie vád podania. Za zmenu žaloby sa považuje, ak sa novým podaním rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, alebo ide o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 1,2 CSP). V prejednávanej veci zo žaloby podanej dňa 6.10.2016 vyplýva, že žalobcovia žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s dražbou bytu v ich spoluvlastníctve č.b.5 na I. XX E. T., ktorý bol vydražený na uspokojenie pohľadávky vo výške 22.297,82 €, keď žalobcovia zastávali názor, že ak suma uspokojovaná na istine predstavovala len 5.633,63 €, v zostávajúcom rozsahu (16.664,19 €) ide o príslušenstvo, ktoré je uplatňované neoprávnene. Žalobcovia navrhovali vydanie „medzitýmneho rozsudku“, že základ nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia na príslušenstve pohľadávky je daný“ uvádzajúc, že nedisponujú listinami, na základe ktorých by správnosť vymoženého príslušenstva overili, a objektívne vyčíslili sumu vymáhaného nároku. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 18.7.2018 konštatoval, že medzitýmny rozsudok nepredstavuje meritórne rozhodnutie o právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva, ale iba formu rozhodnutia súdu už v prebiehajúcom konaní o uplatnenom nároku. Poukázal na to, že spôsob vymedzenia nároku žalobcov nenasvedčuje tomu, aby išlo o určovaciu žalobu. V tejto súvislosti odvolací súd tiež uviedol, že žalobcovia sa nemôžu dovolávať v sporoch založených na súkromnoprávnych záväzkoch súdnej ochrany pred vlastným nezodpovedným konaním, ktoré je im na ujmu a v dôsledku, ktorého konania sú v dôkaznej núdzi, keď z ich vyjadrení vyplynulo, že nedisponujú dokumentmi, ktorými by ako bývalí vlastníci bytu disponovať mali a mohli, ako sú zmluvy o výkone správy k bytovému domu, vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu, súdne rozhodnutia týkajúce sa nedoplatkov za užívanie bytu, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že tieto listiny buď stratili, nevzali si ich pri odsťahovaní z
bytu, či eventuálne sa možno domnievať, že listiny sa nedostali do ich dispozície, pretože si nepreberali doručované zásielky.
17. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vyzval žalobcov na upresnenie petitu žaloby, na ktorú výzvu žalobcovia reagovali podaním zo dňa 8.10.2018 v ktorom uviedli, že žiadajú priznať nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 16.664,19 € s úrokmi z omeškania 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Z uvedeného podania v spojení so skutkovými tvrdeniami, ktoré boli obsahom žaloby nemožno nijako vyvodiť, aby išlo o odlišný, než pôvodným podaním uplatňovaný nárok, ktorý by vyplýval z iných skutkových okolností. Nebol preto správny postup súdu prvej inštancie, ak vo veci rozhodol uznesením o pripustení zmeny žaloby, ktoré procesné rozhodnutie však nijakým spôsobom nezasiahlo do právneho postavenia ktorejkoľvek zo sporových strán. Posudzovanie úpravy žalobného petitu zo dňa 8.10.2018 ako nového žalobného návrhu, aj keď neboli splnené podmienky vyplývajúce zo zmeny skutkových okolností uplatňovaného nároku, sa však odrazilo v nesprávnom vyhodnotení námietky premlčania vznesenej žalovaným. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky (§ 107 ods.1, ods.2 prvá veta OZ), Žalobcovia v konaní uplatňovali nárok na vydanie finančného plnenia tvrdiac, že žalovaný prijal čiastku 16.664,19 € bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatného právneho úkonu. O tom, že malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v danej výške, o osobe toho, kto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, vedeli najneskôr 10.12.2014 z oznámenia o výsledku dražby, písomnej správy o výkone záložného práva a odovzdaní výťažku, obsahujúcom aj spôsob vyúčtovania výťažku z dražobného konania. Dražobnému konaniu predchádzalo vyčíslenie dlžnej sumy ku dňu 1.12.2014 a na požiadanie vlastníka bytu aj ku dňu 9.10.2014. Z vyčíslenia žalovanej pohľadávky ku dňu 9.10.2014 vo výške 19.725,71 € bolo zrejmé, že na istinu pripadá hodnota 5.633,63 €, v zostatku ide o náklady trov konania a sankcie, a z oznámenia o výsledku dražby zo 4.12.2014 vyplynulo, že na účely úhrady pohľadávky záložného veriteľa bola poukázaná suma 22.297,82 €. Žalobcovia teda objektívne disponovali všetkými informáciami na uplatnenie nároku v súdnom konaní, na ktorých svoj nárok založili. Odo dňa 10.12.2014 plynula žalobcom dvojročná subjektívna aj trojročná objektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 OZ, a pokiaľ žalobu podali na súde dňa 6.10.2016, svoj nárok uplatnili včas.
18. Napriek záveru odvolacieho súdu, že námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná, odvolací súd sa stotožňuje s ďalšími právnymi závermi súdu prvej inštancie, že žalobe nebolo možné vyhovieť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, a pre nepreukázanie nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. V súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v konaní, ktoré je založené na tvrdení žalobcov, že neoprávnene prijal výťažok z dražobného konania, je významné ustanovenie § 15 zák.č. 180/1993 Z.z., podľa ktorého na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V konaní bolo nesporné, že pohľadávka, na uspokojenie ktorej bol vedený výkon dobrovoľnej dražby, sa dotýkala práve pohľadávok súvisiacich s bytom v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Záložné právo slúži na zabezpečenie a uspokojenie práv záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva, ktoré je možné dosiahnuť aj uspokojením na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z., ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. Právne úkony týkajúce sa domu, jeho spoločných častí a zariadení, príslušenstva a bytu, realizuje správca v mene a na účet vlastníkov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu dohodnúť na uspokojenie svojich pohľadávok vykonanie záložného práva formou dobrovoľnej dražby prijatím rozhodnutia podľa § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Aj keď oni sami výkon záložného práva nerealizujú, sú to práve oni, ktorí sú záložnými veriteľmi, keď plnenia plynúce z platieb jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predstavujú majetok týchto vlastníkov spravovaný správcom na oddelenom účte (§8 zákona č. 182/93 Z.z.). To že navrhovateľom dražby a teda dražobníkom boli vlastníci bytov a nebytových priestorov zastúpení správcom žalovaným jednoznačne vyplývalo aj z oznámení o dobrovoľnej dražbe, z oznámenia o výsledku dražby, aj písomnej správy o výkone záložného
práva. Tomuto subjektu bol tiež poukázaný výťažok z dražby na určený účet. Nie je teda podstatné či správca konal ako subjekt oprávnený v mene vlastníkov a na ich účet, pokiaľ majetkový prospech sa výlučne vzťahoval na vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Ak teda žalobca uplatnil nárok voči žalovanému ako správcovi bytového domu, učinil tak vo vzťahu k subjektu, ktorý z titulu svojho postavenia nie je nositeľom hmotnoprávnych práv a povinností zo záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť prijatím plnenia z výťažku z dražby.
20. Za správne považuje odvolací súd aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali, aby im patrilo právo na vrátenie výťažku z dražby, ktoré právo odvodzovali od údajne nezákonne vymoženého príslušenstva pohľadávky. Pohľadávka ktorá bola predmetom uspokojenia výťažku z dražby predstavovala nesplnený záväzok žalobcov na platbách spojených s užívaním bytu vrátane nároku na zaplatenie penálov (zmluvnej pokuty) 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania a trov konania, ktorá v časti vyplývala zo súdnych rozhodnutí, a v časti bola vyčíslená ako splatné a neuhradené platby za užívanie bytu do času konania dražby. Žalobcovia nezdôvodnili, prečo by z výťažku dražby nemali byť uspokojené neuhradené trovy súdneho, exekučného, či dražobného konania. Ak žalobcovia zastávali názor, že dobrovoľná dražba sa viedla na pohľadávku uplatnenú v rozpore so zákonom, mali svoje práva uplatniť v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách návrhom na určenie neplatnosti dražby v lehote troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu. Nemožno pritom nechať bez povšimnutia, že povinnosť žalobcov ako vlastníkov bytu na zaplatenie sankcie 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, bola obsahom zmluvy o výkone správy, a tento nárok bol aj predmetom právoplatného súdneho rozhodnutia (platobného rozkazu). Zo skutkových tvrdení tak nebolo možné vyvodiť existenciu žiadneho právneho titulu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď oprávnený subjekt obdržal finančné prostriedky len v rozsahu splatných a neuhradených záväzkov žalobcov súvisiacich s vlastníctvom bytu.
21. Pre prípad neúspechu v spore, žalobcovia žiadali zohľadniť pri rozhodovaní o trovách ich nepriaznivé sociálne a majetkové pomery, teda sa dovolávali aplikácie § 257 CSP. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, avšak nejedná sa o automatické pravidlo, ale prvok individualizácie, keď ustanovenie § 257 CSP neslúži primárne na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa sa prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, zohľadňujú sa tiež okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
22. Aj keď zástupca žalobcu odkazoval na nepriaznivé sociálne pomery žalobcov, tieto skutočnosti neboli žiadnym spôsobom preukázané, a ani z priebehu sporu nevyplýva existencia takých okolností na strane žalobcov. Odvolací súd vzal do úvahy, že práve nedôsledné plnenie povinností žalobcov ako vlastníkov bytu viedlo k dražobnému konaniu. S dražbou spojené negatívne následky vo forme straty majetku, sa žalobcovia snažili kompenzovať finančným vyrovnaním z výťažku z dražby. Pokiaľ boli pri uplatňovaní svojho nároku v konaní neúspešní, sú povinní znášať tomu zodpovedajúcu procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejavuje aj v ich povinnosti k náhrade trov konania. Odvolací súd nezistil existenciu žiadnych výnimočných dôvodov pre aplikáciu § 257 CSP, správne preto súd prvej inštancie rozhodol, ak žalobcom ako neúspešnej sporovej strane uložil povinnosť k náhrade trov konania protistrany podľa § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu 100 %.
23. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od zásady procesnej zodpovednosti žalobcov za vedenie súdneho sporu ani v odvolacom konaní, preto v súlade s § 396 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti procesne neúspešným odvolateľom.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).