Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Uznesenie_17CoCsp-9-2021.pdf
PDF · 97.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/9/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. G., U.. X.X.XXXX, R. L.B., L. U. XX, o zaplatenie 1.974,83 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/129/2020-112 zo dňa 9.12.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 1.974,83 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.12.2019 do zaplatenia. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 16.9.2013 uzavreli strany sporu formulárovú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, kde žalobca bol veriteľ a žalovaná bola dlžníčkou. Na základe tejto zmluvy sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanej úver vo výške 3.000 eur vo forme pôžičky. Išlo o bezúčelový úver / splatenie záväzkov klienta. Úroková sadzba bola fixná, vo výške 17,9 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 150 eur, výška anuitnej splátky bola dojednaná na 54,12 eura. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na 18.10.2013, bolo dohodnutých 120 anuitných splátok. Splatnosť anuitnej splátky bola dojednaná mesačne na 18. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť úveru bola dojednaná 18.9.2023. RPMN bola dohodnutá na 21,48 %, priemerná RPMN predstavovala 18,84 %. Celková čiastka na zaplatenie predstavovala 6.680,40 eur. Úver bol dojednaný bez poistenia. Bola dohodnutá aj možnosť predčasného zosplatnenia úveru v prípade, ak klient nespláca úver riadne a včas, za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Prvoinštančný súd zistil, že o úver požiadala žalovaná dňa 16.9.2013. Uviedla, že je vydatá, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 600 eur. Pri výdavkoch, ako sú kreditné karty, povolené prečerpanie, ručiteľské záväzky a ostatné výdavky má uvedenú nulu a pri splátkach úverov 106 eur. Žalovaná úver prestala splácať v septembri 2019, kedy sa dostala do omeškania s úhradou časti splátky vo výške 34,22 eur a nasledujúce mesiace už nezaplatila nič, čo vyplýva z listiny označenej ako „stav omeškaných splátok na úvere“, ktoré predložil žalobca. Žalobca listom zo dňa 21.10.2019 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok 169,08 eur do 26.10.2019, v opačnom prípade upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. K úhrade omeškaných splátok nedošlo, preto listom z 23.12.2019 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru k 23.12.2019 a vyzval žalovanú na úhradu celej pohľadávky, ktorú vyčíslil na 2.069,34 eur. Prvoinštančný súd zistil, že žalovaná celkovo uhradila v prospech žalobcu 3.884,02 eur.
Prvoinštančný súd vyzval žalobcu, aby preukázal splnenie povinnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., pričom upozornil ho aj na to, že z predložených listín k žalobe nie je preukázané, že by veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity žalovanej, a to v súvislosti s preverovaním príjmu. Prvoinštančný súd právny vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014. Aplikoval ust. § 1 ods. 2 tohto zákona, vychádzal z § 2 písm. a/, b/, d/, z § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 tohto zákona a ďalej z § 11 ods. 1, 2 tohto zákona. Uzavrel, že v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákonodarca jasne uviedol ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nielen uvedenie výšky RPMN, ale aj uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Účelom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informácie o tom, z akých kritérií sa vychádza pri výpočte RPMN, inak by išlo pre neho len o strohý údaj obmedzujúci sa len na výšku RPMN, ktorý by pre neho nemal patričnú výpovednú hodnotu. Je nepochybné, že v zmluve spomínané predpoklady použité pre výpočet RPMN neboli konkretizované, a to bez ohľadu na to, že jednotlivé komponenty, z ktorých sa vypočítava výška RPMN, boli v zmluve uvedené, ale len z dôvodu, že predstavujú iné povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tieto predpoklady nemusia byť v zmluve uvedené výslovne pod označením „predpoklady použité na výpočet RPMN“, ale musí byť v zmluve zrozumiteľne uvedené, z čoho konkrétna výška RPMN sa vypočítala. Prvoinštančný súd uviedol, že uvedené vyplýva zo Smernice Európskeho parlamentu a rady 208/48/ES z 23.4.2008, a to z čl. 10 ods. 2 písm. g/. Absencia tejto náležitosti spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že nebolo preukázané ani to, že by žalobca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou v súvislosti s preverovaním bonity žalovanej, a to konkrétne jej príjmu. Žalovaná síce v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla výšku svojho mesačného zárobku 600 eur netto. Bolo však povinnosťou žalobcu tento údaj preveriť. Žalobca sa spoliehal len na doložený report zo Sociálnej poisťovne, ktorý však nemožno považovať za hodnoverný, keďže sa v ňom uvádza výška minimálneho vymeriavacieho základu ešte v SK. Hodnovernosť tohto údaju je spochybnená aj ďalším údajom z neho vyplývajúcim, a to, že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku. Vzhľadom na rok narodenia žalovanej (1971) a okolnosť, že report bol vypracovaný v roku 2014, je vylúčené, že by bola poberateľkou dôchodku, čo nakoniec pred prvoinštančným súdom potvrdila samotná žalovaná. Žalobcovi preto pri tejto pochybnosti o obsahu informácie zo Sociálnej poisťovne nič nebránilo vyzvať žalovanú na predloženie dokladu o jej príjme, čo však neurobil. Pritom zákonodarca mu stanovuje povinnosť zistiť sociálnu, ekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo predstavuje nielen zisťovanie, ale aj preverovanie bonity spotrebiteľa. Informácie pre rozhodnutie o tom, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spotrebiteľom uzavrie, alebo si má veriteľ zabezpečiť sám tieto informácie, a to aj za spolupráce so žiadateľom o úver, alebo údajmi z príslušných databáz, vyplýva priamo zo zákona. Za hodnoverné je potrebné považovať iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovi finančnej situácie. Údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, pri odbornej starostlivosti sa predpokladá, že budú aj overené. Prvoinštančný súd považoval tento úver bezúročný a bez poplatkov preto, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalovaná mala vrátiť žalobcovi 2.850 eur, keďže bol dohodnutý aj poplatok za poskytnutie úveru 150 eur a pri vzájomnom započítaní pohľadávky žalovanej na úver s týmto poplatkom reálne bol poskytnutý úver len vo výške 2.850 eur (nie 3.000 eur), žalovaná zaplatila viac na úver, než žalobcovi reálne patrí. Preto prvoinštančný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si trovy konania. Namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/, f/ a b/ CSP. Žalobca v odvolaní namietal záver prvoinštančného súdu vo vzťahu k neuvedeniu predpokladov potrebných pre výpočet RPMN. Uviedol, že v zmluve sú všetky údaje potrebné ako predpoklady na výpočet RPMN, a to výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru, dátum zmluvy. V prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. je určená rovnica, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Dáva do rovnováhy ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Zákon nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nežiada ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady
v zmluve uviesť, čo banka, ako vyplýva z vyššie uvedeného, splnila. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku. Ďalej žalobca namietal záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti pre spôsob overenia bonity žiadateľa o úver. Žalobca na posúdenie bonity využil až 3 rôzne zdroje informácií. Z reportu zo Spoločného registra bankových informácií vyplýva, že k dátumu podania žiadosti o úver nebola žalovaná v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného v SRBI, nemá žiadnu omeškanú splátku, dodržiavala platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnila riadne a včas. Z predmetnej listiny vyplýva, že žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej žalobca využil možnosť informácie zo žiadosti o úver, kde samotná žalovaná ako žiadateľka o úver poskytla žalobcovi informácie, z ktorých vyplývajú údaje o rodinnom stave, príjmoch žalovanej, ako aj údaje o ďalších záväzkoch, poskytnuté žalovanej a ich odhadovanej výške. Žalobca si vyžiadal aj report zo Sociálnej poisťovne pre účely preverenia zamestnanosti a príjmu žalovanej deklarovaného v žiadosti o poskytnutie úveru. Žalovaná uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru, že jej priemerný čistý mesačný príjem u zamestnávateľa ŽSR činí 600 eur. Banka si uvedený príjem u daného zamestnávateľa pred poskytnutím úveru preverila v systéme Sociálnej poisťovne za posledné 3 mesiace, podľa ktorého bola žalovaná u zamestnávateľa zamestnaný aspoň 89 dní a za predposledný mesiac mala vymeriavací základ aspoň 618 eur. Banka pred poskytnutím úveru brala do úvahy príjem žalovanej, pričom z reportu vyplynulo, že žalovaná mala príjem aspoň 618 eur u zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky za predposledný mesiac, čo banka akceptovala. Žalobca jednoznačne postupoval aj pri overovaní príjmu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na doplnenie, resp. opravu, čo súdu vyplýva z ust. § 129 ods. 1 CSP.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalobca v odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol dôvody ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, písm. h/ CSP a písmeno f/ CSP.
6. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je odvolacím dôvodom okolnosť, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces predstavuje právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkých relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania, pretože nie každý nesprávny postup súdu znemožňuje realizáciu práv strany sporu dosahujúci intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami, ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, alebo predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
8. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) ako ďalší odvolací dôvod predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento dôvod je naplnený vtedy, ak na zistený skutkový stav súd 1) neaplikoval príslušnú právnu normu, 2) aplikoval nesprávnu právnu normu, 3) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo 4) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
9. Odvolací súd ako prvú skúmal odvolaciu námietku vo vzťahu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, keď prvoinštančný súd uzavrel, že zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, keď predpoklady použité pre výpočet RPMN neboli konkretizované ako samostatná náležitosť zmluvy. Je pravdou, že ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v rozhodnom období ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy predpokladá, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobca sa v odvolaní bránil, že nie je povinnosťou uvádzať pre výpočet RPMN v spotrebiteľskej zmluve konkrétny matematický vzorec uvedený v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Táto okolnosť nakoniec prvoinštančným súdom vytýkaná žalobcovi ani nebola. Prvoinštančný súd však vytkol absenciu špeciálnych označení predpokladov pre výpočet RPMN v zmluve ako osobitná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Slúži na orientovanie spotrebiteľovi na trhu s cieľom získať pre seba čo najvýhodnejší úver. Preto aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. je tento indikátor uvedený ako podstatná náležitosť úverovej zmluvy pri spotrebiteľských úveroch. Zo zákona vyplýva, že je potrebné uviesť všetky predpoklady použité na výpočet výšky RPMN. Zákon však nevyžaduje od dodávateľa, aby predpoklady pre výpočet RPMN boli v zmluve špeciálne označované ako samostatný bod zmluvy o úvere s vymenovaním predpokladov pre výpočet RPMN, ktoré sú naviac uvedené v zmluve ako samostatné náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.). Výklad tak, ako ho uviedol prvoinštančný súd nevyplýva ani z gramatického, ani z teleologického výkladu daného zákonného ustanovenia. Pre účely splnenia podmienky úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. preto postačuje, že v texte úverovej zmluvy sa jednotlivé údaje potrebné na dosadenie do všeobecne známeho vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nachádzajú. Ide o údaj ako výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátky, úroková sadzby, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru a dátum zmluvy. Zmluva, ktorá je predmetom skúmania, takéto údaje obsahuje, preto nie je možné považovať úver, ktorý je predmetom preskúmania, za úver bezúročný a bezpoplatkový práve pre absenciu údajov uvedených v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. Záver prvoinštančného súdu preto v tejto časti nie je správny.
10. Ďalej odvolací súd skúmal odvolaciu námietku v súvislosti s bonitou spotrebiteľa. Prvoinštančný súd vyhodnotil skúmanie bonity spotrebiteľa žalobcom tak, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto je úver bezúročný a bezpoplatkový. Prvoinštančný súd k uvedenému záveru dospel preto, že žalobca údaje získané z reportu zo Spoločného registra bankových informácií, zo žiadosti o úver a z reportu zo Sociálnej poisťovne si nepreveril. Veriteľ je povinný posúdiť úverovú schopnosť klienta. Táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že bonitu žalovaného zisťoval na základe obsahu reportu zo Spoločného registra bankových informácií, zo žiadosti o úver a z reportu zo Sociálnej poisťovne. Bolo povinnosťou žalobcu posúdiť pomery dlžníka, teda spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ veriteľ nepristúpi k hodnoteniu získaných informácií s odbornou starostlivosťou, nemôže vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Len v prípade, pokiaľ veriteľ by nezískal o spotrebiteľovi údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo by nenahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, teda by úver poskytol bez akýchkoľvek informácií, došlo by zo strany veriteľa k hrubému porušeniu povinnosti pristupovať k bonite spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou a v takom prípade by bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Záver prvoinštančného súdu o hrubom porušení povinností vyplývajúcich z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. však je potrebné považovať za nesprávny, pretože veriteľ mal k dispozícii údaje o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave žalovaného ako spotrebiteľa a zároveň aj nahliadol do Spoločného registra bankových informácií a preveril si príjmy žalovaného zo Sociálnej poisťovne. Preto v tomto rozsahu považoval odvolací súd závery prvoinštančného súdu za nesprávne. Právne posúdenie veci nezodpovedalo skutkovým zisteniam prvoinštančného súdu. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania a z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd nezistil, že by žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného ako spotrebiteľa podľa 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta, tretia veta Zákona o spotrebiteľských úveroch.
11. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Úlohou prvoinštančného súdu bude opätovne preskúmať náležitosti úverovej zmluvy, vo vzťahu k bonite spotrebiteľa je potrebné vyhodnotiť, či postup veriteľa bol v súlade s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou pri zisťovaní bonity spotrebiteľa. Pokiaľ sa nepreukáže porušenie odbornej starostlivosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, v takom prípade môže nastať len sankcia vyplývajúca z § 12 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. Prvoinštančný súd po vyhodnotení všetkých relevantných okolností opätovne o uplatnenom nároku žalobcu rozhodne. Prvoinštančný súd v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania v novom rozhodnutí o veci.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.