Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-32-2021.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Subarea
6S/32/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre, so sídlom Fraňa Mojtu 18, 950 51 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 16576-9000/2020 zo dňa 15.01.2021 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 16576-9000/2020 zo dňa 15.01.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.02.2021 (ďalej len „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 16576-9000/2020 zo dňa 15.01.2021, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 15212-6000/2020-OD zo dňa 20.11.2020, ktorým boli podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. f) ZoVO proti vyhodnoteniu ponúk (žalobca ako navrhovateľ v podaných námietkach namietal postup kontrolovaného pri vyhodnocovaní ponúk).
2. Krajská knižnica Karola Kmeťka v Nitre, so sídlom Fraňa Mojtu 18, 950 51 Nitra, IČO: 35 630 272 (ďalej len „kontrolovaný“) vyhlásil dňa 10.09.2020 zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) č. 191/2020 pod zn. 32429 - WYS (ďalej len „Oznámenie“) verejnú súťaž na predmet zákazky pod názvom ,,Zabezpečenie stravovania zamestnancov Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre formou stravovacích poukážok na roky 2021 - 2023“ (ďalej len „verejné obstarávanie“). Predpokladaná hodnota verejného obstarávania bola stanovená na XXX.XXX,XX EUR a výsledkom verejného obstarávania mala byť rámcová dohoda uzatvorená s víťazným uchádzačom. Predmetom verejného obstarávania bolo ,,zabezpečenie poskytovania stravovania zamestnancov Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre formou stravovacích poukážok v zmysle ustanovení § 152 Zákonníka práce, v stravovacích zariadeniach v počte a nominálnej hodnote podľa požiadaviek verejného obstarávateľa.“ Dňa 14.10.2020 zverejnil kontrolovaný vo svojom profile na webovom sídle ÚVO dokument ,,Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk“, podľa ktorej do verejného obstarávania predložili ponuky dvaja uchádzači: ? Up Slovensko, s. r. o., Tomášikova 23/D, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 674 (ďalej len „Up Slovensko“) a ? GGFS s.r.o., Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690. Víťazným uchádzačom sa stala spoločnosť Up Slovensko.
3. Spolu so správnou žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho rozhodnutiach), ako aj v dôsledku nevymazania spoločnosti Up Slovensko zo zoznamu hospodárskych subjektov (ktorej bol v zmysle rozhodnutia PMÚ uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia, tzn. rozhodnutia súdu) bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný uchádzač verejného obstarávania a jeho ponuka bola kontrolovaným odmietnutá. Ak by bola spoločnosť Up Slovensko v súlade s rozhodnutím PMU vymazaná zo zoznamu hospodárskych subjektov, úspešným účastníkom verejného obstarávania by bol žalobca.
4. V ďalšom žalobca návrh o priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu, preto právne následky napadnutých rozhodnutí by mohli mať na žalobcu preukázateľne ťaživé následky, v dôsledku čoho žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností môže vzniknúť preukázaná hrozba závažnej ujmy na majetku, značná finančná škoda, resp. vážny nenapraviteľný následok.
5. Žalobca zdôraznil, že vedie viacero súdnych konaní v obdobných právnych veciach založených argumentačne na analogických dôvodoch, začatých skôr ako toto súdne konanie, pričom od právneho posúdenia týchto skôr začatých konaní závisí ďalšia prax (súdov i ÚVO) a preto má zato, že je v súlade so zachovaním princípu právnej istoty, v záujme samotného obstarávateľa a tiež v súlade so zachovaním zásady hospodárnosti súdneho konania, efektívnosti jeho vedenia a v súlade s verejným záujmom, aby bol priznaný tejto správnej žalobe odkladný účinok.
6. V ďalšom žalobca dôvodil, že je možné predpokladať vznik aj ďalších (odvodených, povahou však nemenej závažných) právnych následkov, kedy sa aj ostatné spoločnosti, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, budú naďalej zúčastňovať verejných obstarávaní a potenciálne budú vyhodnotení ako úspešní uchádzači, čím bude naďalej dochádzať (na ujmu žalobcu a bez jeho zavinenia) k odmietaniu ponúk žalobcu.
7. Žalobca poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Ignorovaním zákazu účasti (tzn. umožnením, aby sa subjekty so zákazom zúčastňovali verejných súťaží a potenciálne ich vyhrali) sa bezpochyby žalobcovi (ako aj ostatným nesankcionovaným súťažiteľom) odopiera možnosť úspechu vo verejných súťažiach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda.
8. Žalobca uviedol, že priamym a nezvratným právnym následkom napadnutých rozhodnutí by bol nielen negatívny finančný dopad na žalobcu, ale vzhľadom na povahu činnosti žalobcu (zabezpečovanie stravovania formou stravných lístkov poskytované v rôznych častiach SR) aj sociálny dopad na zamestnanosť, pričom platí, že čím viac zákaziek žalobca získa, tým viac zamestnancov potrebuje pre výkon svojej činnosti. V dôsledku očakávateľného poklesu tržieb žalobcu, by tak mohlo v konečnom dôsledku dôjsť k nútenému znižovaniu počtu zamestnancov žalobcu.
9. Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, nie je v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť.
10. Žalovaný sa k návrhu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.04.2021, v rámci vyjadrenia k predmetu žaloby s tým, že podľa žalobcu v preskúmavanej veci ide o nezákonný postup verejného obstarávateľa ako aj nevymazania spoločnosti Up Slovensko zo zoznamu hospodárskych subjektov, v dôsledku čoho bol žalobca vyhodnotený ako neúspešný uchádzač verejného obstarávateľa a jeho ponuka bola odmietnutá. Podľa žalobcu, ak by bol dotknutý subjekt v súlade s rozhodnutím PMÚ vymazaný zo zoznamu hospodárskych subjektov, úspešným uchádzačom by sa stal žalobca ako jediný účastník verejného obstarávania. Žalobca zároveň uviedol, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov.
11. Z ust. § 185 SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe, je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
12. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikovaný, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím návrh nespĺňa požiadavky stanovené v § 185 SSP. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme.
13. K odôvodneniu návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom o skutočnosť, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobcove podnikanie je „závislé“ od zákaziek vyhlásených prostredníctvom verejného obstarávania, nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uvedené vyplýva aj rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/165/2018 zo dňa 13.05.2019, v ktorom súd konštatoval cit.: „SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvalifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.“ Žalovaný tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, kde najvyšší súd vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Taktiež žalovaný poukázal na rozsudok štvrtej komory všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. T-461/08 zo dňa 20.09.2011, kde sa v bode 211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Platná úprava totiž neukladá povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Navyše, na základe vyššie uvedeného a citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie, aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, nie je daný jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy.
14. V závere žalovaný konštatoval, že nie je opodstatnené, resp. účelné vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj z dôvodu, že predmetná súťaž bola ukončená tým, že dňa
04.02.2021 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou Up Slovensko k uzavretiu rámcovej komisionárskej dohody, ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2021 zo dňa 10.02.2021.
15. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
16. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
18. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
19. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
20. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
21. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.
22. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych práv uvedených v odsekoch 3. až 9. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného, správny súd uzatvára, že nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nebol vôbec osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje konkrétne a reálne uvedenie a preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.
23. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
24. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
25. Odôvodnenie návrhu odkladného účinku s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, uvedené v odsekoch 6. a 7. tohto rozhodnutia, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, bez opory v zákone, keď podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z uvedeného je nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétnej fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby s reálnym priamym dopadom. Preto odôvodnenie žalobcu s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, je pre individuálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, irelevantné.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).