Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-30-2020.pdf
PDF · 116.33 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobcov: 1. O.. E. P., nar.: X. XX. XXXX, trvalý pobyt: J. XXXX/XX, T., 2. W. D., nar. X. X. XXXX. trvalý pobyt: Š. XXXXX/ XA, T., obaja zast.: AKSK, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 15, IČO: 36 859 711, proti žalovanej: O.. C. H., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: F. XXX/XX, Ž. F. U., zast.: JUDr. Ján Reptiš, advokát so sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Ž. F. U., katastrálny odbor, zapísanej v liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „B.“ č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. Ž., obec C. Ž., okres Ž. F. U., z r u š u j e .
II. Prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcov nehnuteľnosť parcelu registra „B. č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. Ž., obec C. Ž., okres Ž.O. F. U., identifikovanú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným 2. 11. 2020, úradne overeným 18. 11. 2020, číslo: G.-XXX/XXXX, v podieloch o veľkosti 1 z celku.
III. Prikazuje do vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť parcelu registra „B.“ č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. Ž., obec C. Ž., okres Ž. F. U., identifikovanú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným 2. 11. 2020, úradne overeným 18. 11. 2020, číslo: G.-XXX/XXXX.
IV. Zriaďuje vecné bremeno in rem zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez parcelu registra „B.“ č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. Ž., obec C. Ž.I., okres Ž. F. U., identifikovanú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným 2. 11. 2020, úradne overeným 18. 11. 2020, číslo: G.-XXX/XXXX, v prospech vlastníka nehnuteľnosti vedených Okresným úradom Ž. F. U., katastrálny odbor, zapísaných v liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely registra „B.“ č.: XX druh pozemku záhrada o výmere 59 m2 XX,druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2, XX, druh pozemku záhrada o výmere 532 m2, XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2, XX,druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 48 m2, XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, XX,druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, a stavba súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „B.“ č. XX
V. Zriaďuje vecné bremeno in rem zodpovedajúce právu prechodu a prejazdu cez parcelu registra „B.“ č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom
území C. Ž., obec C. Ž., okres Ž. F. U., identifikovanú geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotoveným 2. 11. 2020, úradne overeným 18. 11. 2020, číslo: G.-XXX/XXXX, v prospech vlastníka nehnuteľnosti vedených Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, zapísaných v liste vlastníctva č. XXX, a to pozemky parcely registra „B.“ č.: XX druh pozemku záhrada o výmere 96 m2 XX,druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, XX, druh pozemku záhrada o výmere 521 m2, XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, XX/X,druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2, XX,druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 112 m2, a stavba súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „B.“ č. XX.
VI. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
VII. Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“), 8. 12. 2020, domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C. Ž., a to parcela registra „B.“ č. XX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 288 m2, zapísanej v liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX (ďalej len „parcela č. XX/X“), pričom žalobcom patria podiely o veľkosti 1, t. j. spolu 1, ktorým zodpovedá výmera 144 m2 a žalovanej patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, čo taktiež predstavuje 144 m2.
2. Podanie žaloby odôvodnili žalobcovia tým, že ako podieloví spoluvlastníci nemajú záujem na ďalšom zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve k parcele č. XX/X a z tohto dôvodu žalovanú listom z 6. 7. 2020 oslovili za účelom zrušenia a usporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou, čo sa však nepodarilo. Žalobcovia sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi každý z nich s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam zapísaných v LV č. XXX a žalovaná je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v LV č. XXX. Žalobcovia za účelom zrušenia a usporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele č. XX/X nechali vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, v ktorom je uvedený návrh usporiadania rozdelením pozemku na polovicu, keďže uvedené delenie je reálne možné a návrh rozdelenia je realizovaný tak, aby strany sporu mali možnosť prístupu k studni, ktorou prechádza hranica navrhovaného rozdelenia. Podľa žalobcov je potrebné pre užívanie nehnuteľností sporových strán zriadiť aj vecné bremená, ktorých obsahom je právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníka nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX a XXX a taktiež zriadiť vecné bremeno, predmetom ktorého by bolo zriadenie a uloženie inžinierskych sietí, prípojky vody a kanalizácie, plynu a prípojku nízkeho napätia elektrickej energie a užívať, prevádzkovať, opravovať a odstraňovať zriadené a uložené inžinierske siete. Žalobcovia sa niekoľkokrát pokúšali so žalovanou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, k vzájomnej dohode však doposiaľ nedošlo.
3. Žalobcovia ako prílohu žaloby predložili výpis z LV č. XXX, XXX a XXX, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 6. 7. 2020, s dokladom o doručení žalovanej, oznámenie žalovanej k návrhu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 14. 7. 2020, elektronická správa medzi zástupcami strán sporu z 17. 8. 2020, časť katastrálnej mapy s grafickým znázornením polohy nehnuteľnosti a parcely č. XX/X, geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovený 2. 11. 2020, úradne overený 18. 11. 2020, č. G.-XXX/XXXX.
4. Dňa 22. 1. 2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe. Vo svojom vyjadrení uviedla, že skutočnosti opísané v žalobe sa zakladajú na pravde a voči ním nemá žiadne námietky, avšak podľa jej názoru sa žalobou nič nevyrieši a dôjde len k zmene titulu užívania parcely č. XX/X. Žalobu považuje za nadbytočnú, pretože súčasný stav je porovnateľný so stavom, ktorý bude vytvorený v prípade realizácie navrhovanej zmeny, pričom obmedzenia vlastníkov v tom prípade výlučne budú existovať i naďalej a nič sa nezmení. Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k parcele č. XX/X vzniknú dva pozemkové útvary, pričom veľkosť bude zodpovedať spoluvlastníckemu podielu,
ktorý mali strany sporu evidovaný a vznikne ťarcha na každom novovytvorenom pozemku, ktorá bude spočívať v obmedzení práv druhého vlastníka pri realizácii užívania parciel, ktoré budú vo výlučnom vlastníctve. Žalovaná nikdy nebránila v užívaní predmetu spoluvlastníctva žalobcom, aby ho užívali podľa potreby a v rozsahu svojich práv, ani raz nezamedzila vstup na parcelu č. XX/X. Podľa žalovanej je nemysliteľné, aby po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spravila krok zo svojho domu a vstupovala na cudzí pozemok, aby nemala žiadne práva na tento pozemok okrem vecného bremena v práve prechodu, pričom takisto plocha, ktorá je o tej istej výmere v danom prípade ponúkaná do jej výlučného vlastníctva môže byť užívaná žalobcami. Žalovaná taktiež potvrdila, že prebiehali rokovania medzi stranami sporu pred podaním žaloby ohľadom odkúpenia predmetu spoluvlastníctva. V tomto smere však považovala sumu 17 500 € za neprimerane vysokú, a preto odmietla riešenie vzniknutej situácie uzavretím kúpnej zmluvy. Po zvážení všetkých skutočností by žalovaná súhlasila s mimosúdnym vyriešením veci a vyplatila by sumu 17 500 € rovnakým dielom žalobcom.
5. Na vyjadrenie žalovanej reagovali žalobcovia podaním doručeným súdu 26. 2. 2021, v ktorom poukázali na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení nepoprela žiadne zo skutočností prezentovaných žalobcami, ktorí naďalej nemajú záujem na tom, aby zotrvali v podielovom spoluvlastníctve. Nesúhlasia s názorom žalovanej, že podaním žaloby sa nič nevyrieši, pretože minimálne bude zrušené podielové spoluvlastníctvo, čím zároveň zanikne aj predkupné právo spoluvlastníkov. Žalovaná taktiež uviedla, že má záujem vlastníctvo odkúpiť za sumu 17 500 €, avšak žalobcovia nepovažujú túto sumu za primeranú v hodnote ich majetku, sú tak ochotní spraviť za kúpnu cenu 25 000 € za predpokladu, že im budú nahradené všetky náklady spojené s týmto konaním.
6. Na vyjadrenie žalobcov následne reagovala žalovaná podaním doručeným súdu 16. 3. 2021, v ktorom opätovne vyjadrila nesúhlas s podanou žalobou. Pokiaľ ide o dobu užívania predmetnej parcely č. XX/ X, tak žalovaná nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na základe darovacej zmluvy 10. 1. 2013, ako aj v zmysle dodatku č. 1 z 26. 2. 2013. Žalobcovia nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnej parcele dedením v konaní vedenom pod sp. zn. 23D/99/2017, pričom počas celej doby užívania sa nestalo, že by sa strany sporu stretli priamo pri užívaní predmetných nehnuteľností, ako aj spornej plochy až na poslednú fázu tohto obdobia, kedy žalovanú žalobcovia oslovili ohľadom možnosti odkúpenia spoluvlastníckeho podielu, ako i nehnuteľnosti, ktoré mali nadobudnúť dedičským rozhodnutím. V tom období žalovaná nemala žiadne požiadavky na zmenu a bola spokojná s tým, čo užívala. Žalobcovia jej ponúkli za odkúpenie parcely č. XX/X najprv sumu 25 000 €, ktorú neskôr znížili na 17 500 €, čo žalovanej považovala za neprimeranú sumu s poukazom na stav nehnuteľností, a preto túto ponuku neakceptovala. Žalovaná ponúkala sumu 12 500 €, s tým však žalobcovia nesúhlasili, následne bola podaná žaloba na súd. Zámerom žalobcov je iba vylúčiť žalovanú zo spoluvlastníctva, hoci medzi nimi žiadne spory ohľadom predmetu spoluvlastníctva nevznikali. Na jednej strane nebude existovať spoluvlastníctvo, na strane druhej sa vytvorí nový spôsob ťarchy, a to vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu v prospech jednej a druhej strany a podľa vyjadrenia žalobcov toto podielové spoluvlastníctvo by malo byť zrušené len preto, aby nemala žalovaná v budúcnosti predkupné právo na parcelu č. XX/X, pričom strany sporu aj po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bude zaťažovať vecné bremeno.
7. V čase podávania návrhu existuje podľa žalovanej povinnosť druhého podielového spoluvlastníka rešpektovať práva ostatných spoluvlastníkov a neobmedzovať v ich rozsahu užívania, ktorý rozsah je daný spoluvlastníckym podielom. Uvedená povinnosť nikdy nebola zo strany žalovanej porušená. Na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa žalovanej neexistuje žiaden dôvod, žalovaná navyše v tomto vidí ako dôvod osobitného zreteľa pre nevyhovenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Je taktiež pre ňu nemysliteľné, aby parcela č. XX/X bola rozdelená tak, že pri nehnuteľnosti, ktorú užíva žalovaná, nemá ani 10 cm plochy vo vlastníctve, pričom i druhá budova označená ako parcela č. 86 je vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná tak nemôže vyjsť z vlastného domu, ktorý má vo výlučnom vlastníctve a má len právo prechodu a prejazdu bez možnosti uskladniť si veci na predmetnej ploche. Navrhovaný spôsob rozdelenia parcely č. XX/X je pre ňu absolútne neprijateľný a pritom je väčšinová podielová spoluvlastníčka predmetnej parcely č. XX/X. Je potrebné podľa názoru žalovanej pokiaľ by sa mala riešiť predmetná otázka, aby bol určený znalec a ten sa vyjadril k možnosti riešenia užívacích a vlastníckych vzťahov k novovzniknutým parcelám. Súd by mal citlivo zvážiť predmetnú otázku a nariadiť znalecké dokazovanie, pretože geometrický plán na deľbu nie je možné ani zapísať, pretože nie sú uvedené navrhované zmeny s priradením vlastníka a rozhodne nerieši previazanosť jednotlivých spoluvlastníkov do budúcna, rieši len otázku, ktorá nie je
uvádzaná v návrhu, a to voľný predaj svojho majetku bez uplatnenia predkupného práva a je potrebné zvážiť, či toto prevažuje nad ťarchami, ktoré vznikajú na vecné bremená a komplikáciami pri užívaní. Z uvedeného dôvodu žiada žalobu zamietnuť.
8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. 5. 2021, strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaná navrhla, aby parcela č. XX/X bola daná do jej výlučného vlastníctva v prípade, aby bola zriadená ťarcha z dôvodu práva na prechod pre tento pozemok, zároveň navrhuje znalecké dokazovanie, pretože predložený nákres zo strany žalobcov nezodpovedá potrebám znaleckého dokazovania. Súd zároveň v súlade s § 150 ods. 2 CSP vyzval zástupcu žalobcov, aby sa vyjadril, či existujú na parcele č. XX/X spoločné inžinierske siete, k čomu a nevedel vyjadriť. Prítomná žalovaná však uviedla, že žiadne spoločné inžinierske siete cez parcelu č. XX/X neprechádzajú, ani v nej neboli uložené, je vedená iba vzdušne elektrická prípojka, avšak v tomto prípade žiadala žalobcov, aby si zriadili vlastnú elektrickú prípojku aj z dôvodov možnej poistnej udalosti.
9. Pri posúdení skutkových okolností prípadu, okresný súd vychádzal z žalobcami predložených listín, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že žalobcovia a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi parcela č. XX/X o veľkosti spoluvlastníckych podielov 1/4, 1/4, a 1/2. Žalovaná je vlastníkom pozemkov zapísaných v LV č. XXX a žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných v LV č. XXX. Všetky tieto nehnuteľnosti sú situované tak, že parcela č. XX/ X je bezprostredne susediacou parcelou k ostatným parcelám vo vlastníctve žalobcov a žalovanej. Žalobcovia pred podaním žaloby oslovili žalovanú ako podielovú spoluvlastníčku s možnosťou uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva návrhom z 6. 7. 2020, ktorý bol žalovanej doručený 8. 7. 2020. Ako vyplýva z písomnej odpovede žalovanej z 14. 7. 2020, ako aj z jej vyjadrení v konaní pred súdom, dohodu odmietla uzavrieť.
10. Podľa 142 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
11. Podľa 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré boli uvedené v predmetnej žalobe, spornými ostali iba predstavy strán sporu o riešení otázky, v akej právnej forme sa má ďalej užívať parcela č. XX/X. Kým žalobcovia nechceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou a navrhli hneď prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to jej reálne rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a pre jej lepšie a účelnejšie využitie navrhli zriadiť vecné bremená k novovzniknutým parcelám, žalovaná žiadala zachovať status quo, teda ponechať spornú parcelu naďalej v podielovom spoluvlastníctve argumentujúc, že navrhovaným riešením sa nič nevyrieši a bude obmedzovaná vo využití susediacich nehnuteľností v jej vlastníctve. Žalovaná nevidela význam v tom, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením parcely č. XX/X, bude každá zo strán sporu vlastniť časť tejto nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckeho podielu s tým, že v prospech novovytvorených nehnuteľností sa zriadia vecné bremená.
13. Okresný súd v tomto smere uvádza, že ustanovenia OZ vychádzajú zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 2. 1996, sp. zn. 5 Cdo 169/95). Žalovaná z tohto pohľadu nemôže trvať na tom, aby súd nezrušil podielové spoluvlastníctvo len preto, že s tým nesúhlasí alebo že jej to nedáva žiadny význam, resp. je pre ňu výhodnejšie zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Na požiadavke žalobcov
nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve nemá žiaden vplyv, ktorý z podielových spoluvlastníkov a akým spôsobom nadobudol a ako dlho užíval nehnuteľnosť. Taktiež je bez právneho významu, či v minulosti bránil niektorý z podielových spoluvlastníkov inému podielovému spoluvlastníkovi v užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Preto už len samotná skutočnosť, že jeden z podielových spoluvlastníkov nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou je dostatočným dôvodom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
14. V § 142 OZ sú upravené jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne je upravené ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 169/95, sp. zn. 2 M Cdo 3/2004, sp. zn. 5 Cdo 93/2010). Vzhľadom na predložený geometrický plán zo strany žalobcov mal okresný súd za preukázané, že reálne rozdelenie parcely č. 87/1 ako nezastavaného pozemku, nachádzajúceho sa medzi ostatnými nehnuteľnosťami strán sporu, je reálne možné, pričom takéto rozdelenie vychádzalo z veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu a navyše bolo navrhnuté tak, aby každá zo strán sporu mala prístup k studni nachádzajúcej sa na tomto pozemku. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti tohto pozemku. Cieľom je dosiahnuť stav, aby aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. V tomto prípade sa uvedený cieľ rozdelením parcely č. 87/1 podarí dosiahnuť, pretože tá aj po rozdelení naďalej bude slúžiť účelu, na ktorý je určená, t. j. dvor k nehnuteľnostiam žalovanej a žalobcov.
15. Predpokladom reálneho rozdelenia pozemku je, že to je dobre možné, pričom súd je povinný prihliadať na veľkosť podielov a účelné využitie veci. V danom prípade mal súd preukázané, že pri navrhnutom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva bolo prihliadnuté na veľkosť podielov, pretože každej zo strán sporu pripadne veľkosť pozemku, ktorý zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Táto skutočnosť medzi stranami sporu ani nebola sporná. Predmetná nehnuteľnosť je fakticky aj funkčne deliteľná, pričom strany sporu budú môcť bez obmedzení využívať novovzniknuté parcely, ktoré sú nezastavanými pozemkami. Taktiež obe novovzniknuté parcely budú orientované tak, že budú priamo susediť s miestnou komunikáciou parcelou registra „L.“ č. XXX/X vo vlastníctve obce C. Ž..
XX. Ustanovenia OZ síce stanovujú možnosť podielové spoluvlastníctvo nezrušiť (a návrh tak zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa), táto možnosť sa však nevzťahuje na reálne rozdelenie veci, § 142 ods. 2 OZ túto možnosť výslovne uvádza len pri ďalších dvoch spôsoboch vyporiadania (prikázanie veci za náhradu, alebo predaj veci a rozdelenie výťažku). Preto tvrdenia žalovanej o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa sú bez právneho významu vo vzťahu k navrhnutému spôsobu usporiadania podielového spoluvlastníctva. Okresný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by bránil zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemku, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
17. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 OZ vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/ 89, str. 8, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 93/2010). Uvedené ustanovenie umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj zriadenie vecného bremena. Táto možnosť prichádza do úvahy len pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti v prípadoch, keď je pre dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdelení nehnuteľnosti nevyhnutné vyriešiť problémy ako napr., že stavba má spoločné vodovodné, elektrické či plynové prípojky, alebo novovzniknutý pozemok nemá priamy prístup ku cestnej komunikácii a pod. Vecné bremeno by pritom malo obmedziť vlastníkom novovzniknutých nehnuteľností v rovnakom rozsahu, preto je nutné zriaďovať ho so zreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti. V tomto smere okresný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1715/2010, podľa ktorého „Při zřizování práva chůze a jízdy, odpovídajícího věcném ubřemeni (právo cesty) k nově vzniklé nemovitosti při zrušení a vypořádání spoluvlastnictví rozdělením věci podle § 142 odst. 3 obč. zák., je třeba dbát, aby právo vlastníka zatíženého pozemku bylo omezeno co možno nejméně.“ Obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo 141/2005 z 27. 7. 2005, konštatoval, že „Súd môže zriadiť vecné bremeno v
konaní o zrušenie spoluvlastníctva aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti, ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu.“
18. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena v rozsahu, ako to navrhovali žalobcovia, súd v tejto časti žalobe vyhovel len čiastočne a zriadil vecné bremená, ktorých obsahom je právo prechodu a prejazdu cez pozemky, ktoré budú vytvorené po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v prospech vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, t. č. žalobcov a žalovanej. Možnosť zriadiť vecné bremeno pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zákon upravuje výslovne len pri reálnom rozdelení pozemku, keď je to pre dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva nevyhnutné. Okresný súd však zistil aj na základe vyjadrení strán sporu, že cez predmetné pozemky neprechádzajú žiadne spoločné vodovodné, elektrické, plynové prípojky, pričom pre novovzniknutý pozemok nie je potrebné v prípade žalobcov alebo žalovanej tieto prípojky ani vybudovať vzhľadom na to, že ako sa vyjadrila žalovaná, čo žalobcovia nepopreli, parcela č. XX/X slúžila len ako spoločný dvor pre ostatné nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu, pričom možnosť napojenia existujúcich nehnuteľnosti na inžinierske site je možné priamo z miestnej komunikácie parcely registra „L.“ č. XXX/X tak, aby neprechádzali cez novovzniknutú parcelu vo vlastníctve protistrany. S prihliadnutím na to, že zriadením vecného bremena sa má vlastník novovzniknutej nehnuteľnosti obmedziť v čo možno najmenšej miere, pre neexistenciu spoločných inžinierskych sietí, vedúcich cez parcelu č. XX/X, nepovažoval súd za dôvodné zriaďovať vecné bremeno spočívajúce v práve zriadiť, uložiť, užívať, prevádzkovať, opravovať a odstraňovať inžinierske siete. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
19. Vzhľadom na to, že je možné na pozemok vstupovať len cez jednu vstupnú bránu, ako aj z dôvodu obhospodarovania susediacich nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, bolo potrebné pre účelné využitie novovytvorených pozemkov ako aj pre zabezpečenie prístupu k susedným nehnuteľnostiam zriadiť vecné bremeno prejazdu a prechodu cez pozemky. Ak by súd v danom prípade nezriadil vecné bremeno zodpovedajúce právo prechodu a prejazdu cez novovytvorené pozemky, tak žalobcovia ani žalovaná by k časti svojich nehnuteľností mali obmedzený prístup. Súd bol povinný zohľadniť tú skutočnosť, že vecné bremeno by malo obmedziť vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností v rovnakom rozsahu, čo v danom prípade bolo splnené, keďže tak žalovanej ako aj žalobcom zriadil vecné bremeno, ktoré zodpovedá rovnakému právu a rovnakému rozsahu. Ďalej bol súd povinný zvážiť aj tú skutočnosť, že vecné bremeno je nevyhnuté zriadiť len za predpokladu čo najmenšieho zaťaženia nehnuteľnosti tak, aby vlastníci, resp. spoluvlastníci novovzniknutých nehnuteľností neboli zbytočne obmedzovaní vo svojom vlastníckom práve. Okresný súd záverom uvádza, že riešenie obdobnej skutkovej otázky bolo už predmetom rozhodovania aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 11/2007 z 28. 2. 2008 (zriadenie vecného bremena prechodu cez spoločný dvor), pričom dospel k rovnakému záveru, že pri existencii stavieb vo výlučnom vlastníctve podielových spoluvlastníkov je nutné, aby pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením bol zabezpečený k novovzniknutým parcelám prístup zriadením vecného bremena - práva prechodu, s čím počíta ustanovenie § 142 ods. 3 OZ. Okresný súd preto považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú a pre zabezpečenie ideálneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele č. 87/1 zriadil vecné bremeno v žalobcami navrhovanom rozsahu, ktorému zodpovedá právo prechodu a prejazdu cez novovzniknuté parcely.
20. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania, okresný súd žalovanej nevyhovel a uvedený dôkaz nevykonal. V tomto prípade súd nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pretože žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla, čo konkrétne sa má znaleckým dokazovaním preukazovať, pokiaľ skutočnosti uvedené v žalobe ani výslovne nepoprela. Žalovaná síce spochybňovala geometrický plán, pretože v ňom nie sú uvedené navrhované zmeny s priradením vlastníka, čo však nie je pravdou, pretože geometrický plán predložený žalobcami bol úradne overený a tak spĺňa všetky formálne náležitosti, aby mohol byť spôsobilým podkladom pre zápis práv do katastra nehnuteľností. Žalovaná ho spochybňovala aj z dôvodu, že nerieši previazanosť jednotlivých spoluvlastníkov do budúcna. Čo tým konkrétne žalovaná myslela, doposiaľ nevysvetlila. Úlohou geometrického plánu nie je riešiť tie skutočnosti, ktoré žalovaná považuje za potrebné. Taktiež znalecké dokazovanie za účelom vyjadrenia znalca k možnosti riešenia užívacích vlastníckych vzťahov k novovzniknutým parcelám považuje súd za neúčelné a nadbytočné, pretože otázka, či súd rozdelí nehnuteľnosť na základe žalobného návrhu je posúdenie právne, nie skutkové, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil viaceré kritéria, ktoré môžu byť aj predmetom znaleckého dokazovania (napr. možnosť reálnej deľby pozemku po technickej stránke). V danom prípade
však žalovaná nespochybňovala nemožnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom navrhnutým žalobcami, teda reálnym rozdelením pozemku. Žalovaná len chcela zachovať súčasný stav a teda nezrušiť podielové spoluvlastníctvo k parcele č. XX/X. Keďže možnosť reálneho rozdelenia parcely č. 87/1 tak, ako to bolo zobrazené v geometrickom pláne predloženom žalobcami, medzi stranami sporu nebolo sporné, súd nemal dôvod v tejto veci vykonávať znalecké dokazovanie, a za tým účelom aj vypočúvať znalca, ako to navrhovala žalovaná.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia mali plný úspech v konaní (nepatrný neúspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, nemal vplyv na celkový úspech žalobcov v konaní), vznikol im nárok na náhradu trov konania, okresný súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.