Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39T/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovanej R. E., stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2021 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaná: R. E., O.. X. X. XXXX, Z. V. M.D. XXX/XX, V.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiavala, v období od 05. júna 2018 až do 13. mája 2021 /okrem obdobia od 03.04.2018 do 03.08.2018 a od 01.12.2019 do 01.06.2020, kedy bola vo výkone trestu odňatia slobody/, si neplní riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére Y.. F.., O.. XX.XX.XXXX, umiestnenej na základe rozsudku Okresného súdu v Bratislave II, sp. zn. -26, zo dňa 19.03.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 03.12.2015 v Centre pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ul. č. 9, Pezinok, napriek tomu, že jej táto povinnosť vyplýva predovšetkým z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a taktiež jej bola deklarovaná vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Bratislave II, sp. zn. -26, zo dňa 19.03.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 03.12.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -38, zo dňa 24.11.2015, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa /od mesiaca júl 2018 do mesiaca jún 2019 v sume 28,08 € a od mesiaca júl 2019 v sume 28,79 €/ vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám príslušného ústavného zariadenia, t.č. Centra pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ul. č. 9, Pezinok, v dôsledku čoho za obdobie od mesiaca jún 2018 až do 13. mája 2021 /okrem obdobia, v ktorom sa nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody/, dlhuje na bežnom výživnom sumu 737,26 €, pričom tohto konania sa dopustila napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. , zo dňa 04.06.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 04.06.2018 bola za prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ odsúdená,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c/ .

Za to sa jej

u k l a d á

Podľa , s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovanú R. E. (ďalej len „obžalovaná“) na tunajšom súde dňa 9. júla 2020 obžalobu pod číslom Pv 53/20/1107-7 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c/ , ktorého sa obžalovaná mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovanej za splnenia podmienok uvedených v (obžalovanej bola doručená obžaloba, obžalovaná bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaná bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaná bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti upozornená, pričom obžalovaná sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila) a na ktorom vykonal dokazovanie podľa výsluchom svedkyne U.. K. V.. Postupom podľa súd poveril vykonaním dôkazov, čítaním listín, posudkov a správ prokurátora, ktorý podľa na hlavnom pojednávaní čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy zadokumentované v súdnom spise: č.l. 21-23 - rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 19. 3. 2015; č.l. 24-27 - rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24. 11. 2015; č.l. 28-30 - rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 4. 6. 2018; č.l. 31-32 - správy z ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS; č.l. 33 - rodný list; č.l. 35 - prehľad uhradených a neuhradených dlžných splátok výživného za jednotlivé mesiace; č.l. 46 - odpoveď ÚPSVaR Bratislava; č.l. 47 - potvrdenie o evidencii uchádzačov o zamestnanie; č.l. 48 - potvrdenie o poberaní resocializačného príspevku; č.l. 61 - správa o povesti; č.l. 65,131 - odpis z registra trestov; č.l. 132 - odpoveď na lustráciu v registri priestupkov. Prečítanie zápisnice o skoršej výpovedi obžalovanej prokurátor na hlavnom pojednávaní nenavrhol. Súd dospel k záveru, že takto vykonaným dokazovaním bolo na hlavnom pojednávaní dokázané všetko, čo treba v zmysle v trestnom konaní dokazovať.

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v , pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c/ a že tento skutok spáchala práve obžalovaná.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácií:

Vina je otázka skutková. Výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania bez najmenších rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovanej za spáchaný skutok. Na tomto mieste súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu, pričom ich vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Preto po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť akékoľvek rozumné pochybnosti o vine obžalovanej za spáchaný skutok.

Rodný list preukazoval, že obžalovaná je matkou maloletej Y.. F.., O.. XX.L. XXXX.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 19. 3. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24. 11. 2015 preukazovali, že maloleté dieťa obžalovanej (D.S.) bolo umiestnené v Centre pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ul. č. 9, Pezinok, pričom obžalovaná bola povinná prispievať na výživu jej dieťaťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám príslušného ústavného zariadenia, t.č. Centra pre deti a rodiny Pezinok, so sídlom Nová ul. č. 9, Pezinok.

Z výsluchu svedkyne bolo preukázané, že obžalovaná si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnila riadne a včas po dobu najmenej troch mesiacov, nakoľko svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala nasledovne: „Ja by som mohla uviesť, že pracujem ako sociálna pracovníčka v Centre pre deti a rodiny v Pezinku, kde je umiestnená maloletá D.S., ktorá je dcérou pani obžalovanej. Pani obžalovaná na výživu svojej dcéry neplatí s výnimkou období, v ktorých bola vo VTOS, kedy nám prišli dve platby z príslušného ÚVTOS na úhradu výživného a to v máji 2020 suma vo výške 6,01 € a v júli 2018 suma vo výške 3,76 €. Do 31. 12. 2018 sme dlh na výživnom klasifikovali ako dlh voči štátu, po zmene právnej úpravy od 1. 1. 2019 klasifikujeme ako dlh voči dieťaťu. K dnešnému dňu tak za obdobie vrátane apríla 2021 evidujeme dlh na výživnom vo výške 802,15 €.“.

Skutočnosti uvádzané svedkyňou potrvdzoval i prehľad uhradených a neuhradených dlžných splátok výživného za jednotlivé mesiace.

Správy z ústrednej evidencie väzňov GR ZVJS preukazovali obdobia od 03.04.2018 do 03.08.2018 a od 01.12.2019 do 01.06.2020, v ktorých bola obžalovaná vo výkone trestu odňatia slobody.

Rozsudok Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. , zo dňa 04.06.2018, právoplatný a vykonateľný dňa 04.06.2018 preukazoval, že obžalovaná bola za prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ odsúdená.

Pri hodnotení následku trestného činu súd vychádzal z ustanovení zákona a podzákonných právnych predpisov.

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v ustanovuje: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13).“.

V poznámkach pod čiarou k sa k poznámke č. 13 , na ktorú odkazuje ustanovenie uvádza : „ <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/> o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých “.

Podľa § 2 písm. c/ zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/ ><https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>č. 601/2003 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/> o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“), za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 1 910 Sk mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa sumy uvedené v sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.

Podľa sumy životného minima upravené podľa odseku 2 ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Dňa 1. júla 2013 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima, ktorým suma životného minima podľa §

2 písm. c) zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>o životnom minime bola upravená na sumu 90,42 €. Dňa 1. júla 2017 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima, ktorým suma životného minima podľa zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>o životnom minime bola upravená na sumu 91,06 €. Dňa 1. júla 2018 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima, ktorým suma životného minima podľa zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>o životnom minime bola upravená na sumu 93,61 €. Dňa 1. júla 2019 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima, ktorým suma životného minima podľa zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>o životnom minime bola upravená na sumu 95,96 €. Dňa 1. júla 2020 nadobudlo účinnosť opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o úprave súm životného minima, ktorým suma životného minima podľa zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601/>o životnom minime bola upravená na sumu 98,08 €.

Z hľadiska ustálenia následku trváceho trestného činu do dňa vyhlásenia rozsudku bolo potrebné po vyhodnotení všetkých dôkazov aplikovať citované právne predpisy a následne uplatniť matematické postupy, ako aj zásady jednoduchého účtovníctva (má dať-dal).

Minimálna zákonná vyživovacia obžalovanej určená v súlade s bola: vo výške 28,05 € v období august 2018 až jún 2019; vo výške 28,79 € v období júl 2019 až november 2019; vo výške 29,42 € v období júl 2020 až apríl 2021. Obdobie mesiaca máj 2021 do nej súd nezahrnul, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozsudku zostávali obžalovanej ešte dva dni v ktorých mohla výživné za tento mesiac uhradiť. Na výživnom teda mala obžalovaná dať sumu 747,03 € a keďže dala iba sumu 9,77 €, bol jej dlh na výživnom predstavujúci následok trestného činu vo výške 737,26 €.

Z odpisov z registra trestov bolo preukázané, že obžalovaná je všeobecnou i špeciálnou recidivistkou, nakoľko bola doposiaľ štyrikrát súdne trestaná a to za prečiny (únos, krádež, zanedbanie povinnej výživy, krádež ), pričom na ňu bolo pôsobené uložením troch trestov odňatia slobody, z ktorých dva aj vykonala v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj jedným trestom povinnej práce. Od 17. marca 2021 plynie obžalovanej dvojročná skúšobná doba podmienečného odsúdenia, uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 17. septembra 2020, právoplatným dňa 16. marca 2021, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa písmeno g/, písmeno b/ .

S poukazom na všetky zistené skutočnosti mal súd za preukázané všetky skutkové okolnosti popísané v obžalobe, ako i to, že že tieto bez akýchkoľvek pochybností z formálneho hľadiska napĺňajú všetky zákonné znaky základnej i kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c/ .

Pokiaľ išlo o subjektívnu stránku trestného činu, mal súd z hľadiska zavinenia za preukázané, že konanie obžalovanej popísané v skutkovej vete obžaloby je pokryté priamym úmyslom v zmysle písmeno a/ , nakoľko s ohľadom na spôsob jej konania je zjavné, že chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia

(priamy úmysel). Aj keď oproti právnej úprave kedysi obsiahnutej v osoba páchateľa už nie je medzi kritériami definovanými v zahrnutá (takisto, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý), nemožno ani osobu páchateľa úplne opomenúť pri posudzovaní materiálnych znakov závažnosti prečinu. V danom prípade je tomu tak preto, že najmä pohnútku obžalovanej by nebolo možné dostatočne posúdiť bez zreteľa na to, o akú osobu páchateľa (obžalovanej ) v posudzovanom prípade ide. Preto v spojitosti s pohnútkou činu spočívajúcou v tom, že sa obžalovaná podľa všetkého spoliehala na to, že sa o jej dieťa postará štátne zariadenie, považuje súd za významné aj to, že v osobe obžalovanej ide o ženu, ktorá mala v čase skutku, ako recidivistka, skúsenosti s tým, ako sa v trestnoprávnej rovine rieši neplnenie zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti. Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi (obžalovanej) trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste:

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

V osobe obžalovanej išlo o recidivistku, na ktorú bolo už v minulosti pôsobené najťažším druhom trestu -trestom odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že iným druhom trestu, ako trestom odňatia slobody nemožno na obžalovanú dostatočne pôsobiť.

V prípade obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala už v prípravnom konaní. Priťažujúcu okolnosťou u obžalovanej bolo to, že už bola odsúdená trestnými rozkazmi Okresného súdu Pezinok, sp.zn. a Okresného súdu Bratislava II , sp.zn. . Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich odkolností mohol súd obžalovanej ukladať trest odňatia slobody v rozpätí stanovenom v , t.j. jeden rok až päť rokov.

Súd bol viazaný ustanovením v zmysle ktorého nemohol obžalovanej podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, pretože sa úmyselného trváceho trestného činu dopustila aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Za toho stavu súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej výmery v prípade obžalovanej dostatočne naplní účel trestu sledovaný , ako aj jeho preventívnu a represívnu funkciu.

Hoci obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ju súd podľa pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej za to, že v ústave na výkon trestu s týmto stupňom stráženia bude jej náprava lepšie zaručená.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.