Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobkyne: Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., Jánskeho 1 Spišská Nová Ves, IČO :36 597 350, zastúpená JUDr. Mário Keleti, advokát, AK, Hlavná 35, Hnúšťa, 981 01, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. ZS /R zo dňa 18.04.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice č. ZS zo dňa 23.02.2018, uložil žalobkyni pokutu vo výške 1.000,- eur, podľa a , za porušenie povinnosti ustanovenej v o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neb. pani C. X.A., nar. XXXX, naposledy bytom B. XX, XXX XX B. N. M., (ďalej len „pacientka"), ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 28.02.2018. Žalobkyňa podala včas rozklad proti rozhodnutiu č. ZS z 23. 02.2018, doručený úradu dňa 19.03.2018.

2. Žalovaný predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou napadnutým rozhodnutím č. ZS /R z 18.04.2018 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozkladom napadnuté rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice č. ZS zo dňa 23.02.2018, podľa , , na návrh poradnej - rozkladovej komisie dňa 12.04.2018, lebo po preskúmaní všetkých podkladov dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť./viď zápisnica z 12.04.2018/, podľa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Z. z ") a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „")

3. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonávajúc dohľad na mieste nad zdravotnou starostlivosťou o podnete dcéry pacientky upozorňujúcej na nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť v období od 01.05.2015 do 13.07.2016, konštatoval porušenie ustanovenia , a uviedol, že na výkone dohľadu sa podieľal ako prizvaná osoba, podľa doc. V.. C. R., E.., odborník v medicínskom odbore hematológia a transfuziológia. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán správne dostatočne

objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky na sankciu uloženú rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu označil za primeranú za porušenie uvedenej zákonnej povinnosti, preto rozklad zamietol a potvrdil rozhodnutie.

4. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo zisteného skutkového stavu, kedy išlo o pacientku, „ktorá bola v predchorobí liečená na arteriálnu hypertenziu, hypotyreózu v substitučnej liečbe a hyperlipoproteinémiu. V období od 03.05.2015 do 08.05.2015 bola pre akútny závratový stav hospitalizovaná na Neurologickom oddelení účastníka konania. Pre patologické hodnoty krvného obrazu bola vyšetrená v hematologickej ambulancii účastníka konania, kde bol jej stav zhodnotený ako anémia stredne ťažká, výrazne makrocytová pri deficite vit. B12. V priebehu ďalšieho obdobia bola pacientka ambulantne sledovaná v hematologickej ambulancii účastníka konania, kde bolo pokračované v suplementácii vit. B12, stav bol hodnotený ako perniciózna anémia. V predloženej zdravotnej dokumentácii bola veľmi stručne zaznamenaná anamnéza, chýbajú podrobné údaje o type stravovania/ diéte, gastrointestinálnych ťažkostiach, nekompletná je lieková anamnéza (antimetabolity a iné)a nebola realizovaná štandardná kompletná diferenciálna diagnostika anémie, makrocytózy Er, deficitu vit. B12, diagnóza pernicióznej anémie nebola adekvátne potvrdená. Neboli tiež indikované vyšetrenia morfológie/cytológie periférnej krvi, vyšetrenie hodnoty homocysteínu, prípadne antí IF protilátok, haptoglobínu, holo-transkobalamínu, erytropoetínu a receptorov transferínu, vit. B9, vyšetrenia na hemolýzu, profilov železa a iónov a nebolo indikované vyšetrenie GFS (žalúdka a duodena) + histológie. Začatie liečby deficitu vitamínom B12 bolo bez kompletizácie štandardnej diagnostiky. Terapia vit. B12 i m. bola nadmerná časom aj dávkovaním a bez kontinuálneho sledovania hodnôt vit. B12. Dlhodobá aplikácia vit. B12 nebola zdôvodnená. Onkologické ochorenie bolo detegované až 28.12.2015, po siedmich mesiacoch od „stanovenia diagnózy" pernicióznej anémie a začatia liečby vit. B12. Po detekovaní onkologického ochorenia bola pacientka konzultovaná, ďalej diagnostikovaná a liečená vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. Pacientka mala typ onkologického ochorenia

- adenokarcinóm žalúdka št. IV, high gráde, s multietážovými metastázami - inoperabilný s veľmi zlou prognózou. Išlo o polymorbidnú (závažné diagnózy) pacientku vo vyššom veku a v zlom zdravotnom stave, čo značne zužovalo možnosti výberu efektívnej chemoterapie. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie bolo konštatované, že došlo k oneskoreniu cielenej adekvátnej diagnostiky, detekcie a terapie onkologického ochorenia.

5. Podľa žalovaného porušenie označenej povinnosti spočívalo v tom, že žalobkyňa v období od 03.05.2015 do 08.10.2015 neposkytla pacientke správnu hematologickú starostlivosť a boli zistené nedostatky v hematologickej diagnostike a terapii. Štandardná kompletná diagnostika deficitu vit. B12 nebola vykonaná a diagnóza pernicióznej anémie nebola adekvátne potvrdená. Neboli indikované laboratórne vyšetrenia morfológie/cytológie periférnej krvi, vyšetrenie hodnoty homocysteínu, prípadne anti IF protilátok, haptoglobínu, holotranskobalamínu, erytropoetínu a receptorov transferínu, vit. B9, vyšetrenia na hemolýzu, profilov železa a iónov, nebolo plánované ani ordinované vyšetrenie GFS + histológie. Terapia deficitu vitamínom B12 bola začatá bez kompletizácie štandardnej diferenciálnej diagnostiky a terapia vit. B12 i.m. bola nadmerná časom aj dávkovaním a bez kontinuálneho sledovania hodnôt vit. B12. Dlhodobá aplikácia vit. B12 nebola zdôvodnená.

6. Žalovaný uviedol, že z vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 4/2017 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 26.04.2017, ďalej, že prvostupňový správny preskúmal písomné námietky žalobkyne zo dňa 25.05.2017 proti Protokolu, ktoré, v spolupráci s prizvaným odborníkom doc. MUDr. C. R., CSc., dňa 02.08.2017 so žalobcom prerokoval. Prvostupňový správny orgán v doručenom upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 11.10.2017 o uložení pokuty za porušenie k skutkovým zisteniach a záverom uviedol, že sa žalobkyňa dopustila porušenia povinnosti podľa , mal za to, že podkladom bol protokol a námietky žalobkyne z 28.05.2017 odborné stanovisko z 30.06.2017 odborníka z medicínskeho odboru hematológia a transfuzológia k písomnému vyjadreniu žalobkyne, /doručené 03.11.2017 a následne dňa 05.02.2018, a doručené odborné stanovisko doc. MUDr. C. R., CSc., zo dňa 22.01.2018. Uviedol v nich, že opakovane boli konštatované nedostatky v hematologickej diagnostike, terapii a zdravotnej starostlivosti, ktoré mohli viesť k zdržaniu diagnostikovania (detekcie onkologického ochorenia a k zhoršeniu prognózy i zdravotného stavu pacientky). S obsahom tohto odborného stanoviska bola žalobkyňa vyrozumená dňa 08.02.2018.

7. Žalovaný konštatoval, že aj prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobkyňa ani v podanom rozklade zo dňa 13.03.2018 neuviedla nové skutočnosti, argumenty a ani nenavrhla nové dôkazy, ktoré by vyvrátili záver o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a podala rovnaké medicínske námietky, ktoré korešpondujú s námietkami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 30.10.2017, a teda sú obsahovo totožné i s námietkami zo dňa 25.05.2017, ktoré podala voči Protokolu č. 4/2017 o vykonanom dohľade zo dňa 26.04.2017. Žalovaný následne vyzval žalobkyňu dňa 26.03.2018 na oboznámenie sa so spisovou dokumentáciou a k jeho doplneniu, ku ktorému sa žalobca vyjadril ako v predchádzajúcich písomných vyjadreniach.

8. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový správny orgán sa ani v zápisnici, ani v oznámení o začatí správneho konania, ani v napadnutom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jej odbornými námietkami a vyjadrila názor, že v odbornom stanovisku zo dňa 22.01.2018, doc. V.. C. R., CSc. bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia, uviedol nedostatky v poskytnutej zdravotnej starostlivosti, že jeho stanovisko neobsahuje žiadne konkrétne údaje ani skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, akými úvahami sa spracovateľ riadil. Mala za to, že prizvaný konzultant vychádzal len z časti zdravotnej dokumentácie, túto nehodnotil celú, resp. si ju nevyžiadal a namietala, že do konania mal byť prizvaný nový konzultant alebo mal byť vypracovaný znalecký posudok, a tiež, že výška pokuty je nedostatočne odôvodnená.

9. Podľa žalovaného žalobkyňa ani v rozklade neuviedla nové skutočnosti a konštatoval, že s obsahom už podaných námietok sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal v Zápisnici č. 4/2017 o prerokovaní námietok, k protokolu o vykonanom dohľade zo dňa 02.08.2017, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Predseda úradu konštatoval, že zápisnica č. 4/2017, zo dňa 02.08.2017 obsahuje odborné vyjadrenia sa úradu k medicínskym námietkam žalobkyne zo dňa 25.05.2017, ako i k opätovnému tvrdeniu prizvaného odborníka doc. MUDr. C. R., CSc., ktorý dňa 22.01.2018 zotrval na svojich záveroch a doposiaľ predložených odborných stanoviskách. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne konštatovanie prvostupňového správneho orgánu o tom, že prizvaný konzultant vychádzal len z časti zdravotnej dokumentácie, a túto nehodnotil celú. Prvostupňový správny orgán jasne a zrozumiteľne uviedol, že podkladom výkonu dohľadu je zdravotná dokumentácia pacientky, rozsah realizovaných zdravotných výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti a konštatoval, že správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti sa posudzuje podľa doloženej zdravotnej dokumentácie. Už prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť k výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou Úradu kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Zároveň prvostupňový správny orgán prezentoval, že v procese výkonu dohľadu ani do vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nepredložil žiaden z údajne chýbajúcich záznamov.

10. Predseda úradu tiež s odkazom na a Z. z konštatoval, že podľa , je úrad oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť jej poskytnutia, a ak zistí pochybenie, môže pristúpiť k uloženiu sankcie v súlade s , a , . Uviedol, že s námietkami o prizvaní nového konzultanta, alebo vypracovaní znaleckého posudku sa prvostupňový správny orgán vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a ani v rozklade žalobkyňa neuviedla argumenty, ktorým by vyvrátila svoju zodpovednosť za porušenie . Prvostupňový správny orgán sa zaoberal a vysporiadal v rámci výkonu dohľadu s námietkami, v zápisnici o prerokovaní námietok, alebo v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty. Poukázal na , , , a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a konštatoval, že zistil, že napadnuté rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom obsahuje predpísané náležitosti, a boli ním prešetrené všetky tvrdenia uvedené v protokole a prihliadnúc na charakter a závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu a prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, preto konštatoval, že pokuta vo výške 1.000,- eur je primeraná zisteným nedostatkom a má preventívnu a výchovnú funkciu. 11. Žalobkyňa v správnej žalobe vo veciach správneho trestania namietala k jednotlivým medicínskym aspektom prvostupňového rozhodnutia (resp. jeho výroku), ktoré sú zhodné s napadnutým rozhodnutím uviedla, že odborné argumenty doposiaľ neboli žiadnym spôsobom adekvátne medicínsky podložené, skutočnosťami vyvrátené a je nutné povedať, že z neznámych dôvodov im správny

orgán nevenoval žiadnu pozornosť v tom smere, aby sa s nimi náležíte vysporiadal. K chýbajúcim podrobným údajom o type stravovania (diéte uvádza, že pri nedostatočnom stravovacom režime), diéte s deficitom Fe, vitamínu B12, kyseliny listovej a bielkovín by bola terapeutickou voľbou opätovne suplementácia (po doplnení vyšetrení, ktoré boli aj tak realizované). V tomto prípade sa jednalo o deficit vitamínu B12, pozitivita autoprotilátok, a uvedenie podrobných údajov by nemalo žiaden vplyv na ďalší priebeh liečby. K nekompletnej liekovej anamnéze uvádza, že lieková anamnéza bola uvedená vo všetkých správach (hematologických aj v neurologických), antimetabolity spôsobujúce makrocytózu erytrocytov, eventuálne makrocytózovú anémiu pacientka neužívala, pacientka ani nemala také sprievodné diagnózy, ktoré by si vyžadovali ich užívanie. K tvrdeniu, že nebola realizovaná štandardná kompletná diagnostika deficitu vitamínu B12 a diagnóza pernicióznej anémie ktorá nebola adekvátne potvrdená, uvádza, že jasný hlboký deficit vitamínu B12, pozitivita autoprotilátok proti parietálnym bunkám žalúdka, makrocytóza nad 120 (zachytená v úvode) zo skúseností aj podľa údajov z literatúry svedčí takmer s určitosťou o nedostatku vitamínu B12 (a zvyčajne aj pernicióznej anémii). Do úvahy boli brané všetky dostupné realizované vyšetrenia vrátane predošlých laboratórnych výsledkov a výsledkov zobrazovacích vyšetrení. Perniciózna anémia (PA) a tyreopatia je súčasťou autoimunitných polygrandulárnych syndrómov- APS III, kde sa spájajú autoimunitné ochorenia žliaz s vnútornou sekréciou s inými autoimunitnými ochoreniami ako perniciózna anémia, vitiligo a pod. V tomto prípade šlo o APS III B - typické spojenie pernicióznej anémie a autoimunitnej tyreopatie. Už pri prvom vyšetrení v správe zo dňa 07.05.2015 bol prítomný značný deficit vitamínu B12 a výrazná makrocytóza erytrocytov. Z klinických skúseností aj z literatúry makrocytóza nad 120fl býva typická pre deficit vitamínu B12, a zároveň aj pri neliečenej pernicióznej anémii. Prítomné sú aj pri deficite kyseliny listovej, tento bol však hneď v úvode vylúčený, v správe FOL 29,15-hladina v norme. V dostupnej elektronickej dokumentácii bol v správe z nefrologického vyšetrenia zo 03.07.2014 uvedený záznam z endokrinologického vyšetrenia, a že MUDr. K. zo dňa 11.6.2014 uvedený záznam difúzna lymfoidná tyreoiditída, hypotyreóza na substitučnej liečbe vyhovujúcej, Hashimotova struma,Vitiligo. V diferenciálnej diagnostike myelodysplastických syndrómov, anémie chronických ochorení, hepatopatie, hemolytickej anémie mávajú pacienti menšiu makrocytózu, a ani iné realizované vyšetrenia nesvedčili pre tieto ochorenia: anémia pri hepatopatii - USG brušných orgánov v norme, už v úvode odbery na neurologickom oddelení na hepatálne testy v norme, nebol teda dôvod ich opakovať, anémia chronických ochorení (chronické zápalové ochorenia, reumatoidná artritída) - od začiatku neboli zrejmé anamnestické údaje, v dokumentácii, ani vyšetrené: RF, CRP negat. cANCA, pANCA negat., anémia pri renálnej insuficiencii - kreatinín v úvode v norme, nie je typická výrazne makrocytová anémia.rámci diferenciálnej diagnostiky iných anémií boli vyšetrené celkové bieloviny, albumín, IgG, IgA, IgM, ako skríningové vyšetrenia v diferenciálnej diagnostike mnohopočetného myelómu a boli negatívne, pričom od začiatku bol prítomný deficit vitamínu B12, ktorý nie je typický pre mnohopočetný myelóm. Boli vykonané skríningové vyšetrenia na iné neoplázie, pričom USG vyšetrenie brucha, RTG vyšetrenie hrudníka bolo negatívne v zmysle malignity. Často sa vyskytujú nepriame ukazovatele malignity v laboratórnych testoch ako napríklad vysoká hladina feritínu, pozitivita CRP, hyperfibrinogenémia typická pre karcinómy, hyperkoagulácia v PT alebo APTT, nízke bielkoviny a albumín, nízky cholesterol. V danom prípade žiadny takýto ukazovateľ nebol prítomný. Hemolytická anémia - už v úvode neboli prítomné známky hemolýzy: zvýšený bilirubín, zvýšené S- Fe, pri dlhotrvajúcej hemolýze sa spotrebuje časom vitamín B12, ale aj kyselina listová, ktorá bola v norme. Zároveň sa hemolýza neupraví len liečbou vitamínom B12 ako u tejto pacientky. Ak by bolo podozrenie na hemolýzu, laboratórne testy by sa realizovali a doplnili. Všetky tieto testy a vyšetrenia boli v diferenciálnej diagnostike zohľadnené a vychádzali sme z nich, i keď niektoré Bi, CB, alb.HT Fe boli pôvodne odobraté na neurologickom oddelení/ako aj RTG a USG/, čo ale neznamená, že neboli vykonané a nebol žiaden dôvod ich opakovať. Uvedenú diagnostiku považujeme za dostatočnú a vedúcu k stanoveniu diagnózy, ktorá bola potvrdená. K tvrdeniu, že neboli indikované vyšetrenia morfológie/cytológie periférnej krvi uvádza, že uvedené vyšetrenie by žiadnym spôsobom neprispelo k odhaleniu onkologického ochorenia, nález by svedčal pre deficit vitamínu B12, ktorý bol diagnostikovaný, potvrdený a liečený. K tvrdeniu, že neboli indikované vyšetrenia hodnoty homocysteínu uvádza, že homocysteín môže byť sekundárne zvýšený pri deficite kyseliny listovej a vitamínu B12 a lieči sa podávaním chýbajúceho vitamínu, realizácia vyšetrenia by nijako neovplyvnila priebeh ochorenia ani liečbu. K tvrdeniu, že nebolo indikované vyšetrenie anti IF protilátok uvádza, že sa odporúča vyšetrenie autoprotilátok proti parietálnym bunkám žalúdka alebo proti intrinsic faktoru /IF/ a uviedli sme odbornú literatúru, z ktorej je uvedené tvrdenie celkom zrejmé (Klin. hematológia Sakalová, Bátorová, Mistrík, Hrubiško a kol. 2010 str. 74). IF je vyšetrované v prípade negativity APCA (autoprotilátky proti parietálnym bunkám) a pretrvávajúcemu podozreniu na pernicióznu anémiu. Takéto vyšetrenie v danom prípade vzhľadom na uvedené nebolo potrebné. K

tvrdeniu, že nebolo indikované vyšetrenie haptoglobínu sme uviedli, že už od začiatku nebola hemolýza zrejmá a do úvahy bol braný aj klinický vývoj a táto sa ani neskôr nevyvinula. K tvrdeniu, že nebolo indikované vyšetrenie holo-transkobalamínu uvádza, že hladina vitamínu B12 bola jednoznačná, liečba vitamínu B12 bola s jednoznačným efektom. K tvrdeniu, že nebolo indikované vyšetrenie EPO uvádza, že vyšetrenie je potrebné u hypoproliferatívnych anémií a polycytémií a podobne. Nebol dôvod na opakované vyšetrenie už dovtedy realizovaných vyšetrení, pričom liečba vitamínu B12 bola s efektom. K tvrdeniu, že nebolo indikované vyšetrenie vitamínu B9 uvádza, že vyšetrenie bolo realizované hneď v úvode a hodnoty boli v norme (vyšetrenie dňa 5.5.2015 fol 29,15). K tvrdeniu, že nebolo plánované ani ordinované vyšetrenie receptorov transferínu, profily železa uvádza, že vyšetrenie bolo realizované v úvode dňa 5.5.2015, kedy bola hladina Fe v norme: 13,75, VK Fe 44,18, saturácia Fe po prepočte je 31,12% /NH: 20-55%/, aj v úvode boli hodnoty v erytrocytoch MCHC 39,80 /NH 27-33pg/dl/ a MCHC 333,0 /NH 320-370/ - nejednalo sa o sideropéniu, ani o zvýšené zásoby Fe podľa S-Fe, VKFe, taktiež hladina zásobného Fe bola v norme, feritín 18,20 v norme. Nebol dôvod vyšetrovať solubilné transferínové receptory.K tvrdeniu, že nebolo indikované vyšetrenie profilov iónov uvádza, že vyšetrenia Na, K boli realizované počas hospitalizácie na neurologickom oddelení a boli v norme, podozrenie na myelóm v diferenciálnej diagnostike nebolo. Vyšetrenia nemali vplyv na priebeh ochorenia ani liečbu. K tvrdeniu, že terapia vitamínom B12 bola nadmerná časom aj dávkovaním bez kontinuálneho sledovania hodnôt uvádza, že priamo citovali odbornú literatúru: P.Kubisz a kol.: Hematológia a transfuziológia, 2006, kap. 3.2.4., str. 62: „Pri pernicióznej anémii podávame vitamín B12 parenterálne v dávke 300-1000ug denne počas jedného týždňa ...potom pokračujeme v udržiavacej dávke 1 ampula každý druhý deň, ďalej ampula raz za 2 týždne až do normalizácie krvného obrazu." Vo vyjadrení konzultanta nebolo uvedené, podľa akého zdroja bola liečba nesprávna a nadmerná časom a dávkovaním. Hodnoty boli sledované, 6.10.2015 bola hladina vit. B12 303,00 pmol/l, liečbou sa dosiahla žiadaná hladina, na ktorej udržiavame pacientov /cca 200-300pmol/l/, NH vitamínu B12 je 156-672 pmol/l. Dávka nebola predimenzovaná, posledné odporúčanie bolo 300 ug lx mesačne, teda udržiavacia dávka, krvný obraz bol v tomto období v norme. Uvádza, že realizovaný diferenciálno-diagnostický postup je prakticky v súlade s odborným článkom uverejneným v časopise Interná medicína 2017; 17 (3), strany 51-56, ktorého autorom je doc. MUDr. M. H., CSc., prof.. Po vylúčení nedostatočnej hladiny kyseliny listovej boli vylúčené per exclusionem iné príčiny nedostatku vitamínu B12. O autoimunitnej povahe choroby svedčí aj prítomnosť iných autoimunitných chorôb. V rámci výkonu dohľadu bolo konštatované, že u pacientky nebolo správne indikované GFS vyšetrenie a histológia. Nikde nebolo zdôvodnené, na základe akého odporúčania alebo usmernenia malo byť dané vyšetrenie realizované v danom období. Nebolo zobrané do úvahy vyjadrenie poskytovateľa, že pre indikáciu vyšetrenia nie je v našich podmienkach jednoznačne stanovená časová lehota alebo metodické usmernenie ohľadom časového intervalu, v ktorom by bolo vhodné urobiť EGD pri pernicióznej anémii. Vyšetrenie indikujeme včasné s ohľadom na sprievodné príznaky svedčiace pre možné malígne ochorenie alebo iné ochorenie horného GITu, mladších pacientov (vyššie riziko prekancerózy alebo karcinómu), pacientov nedostatočne reagujúcich na liečbu, alebo pacientov s nejednoznačnou diagnózou. Uvedené skutočnosti u pacientky neboli prítomné. V literatúre sa v spojení s pernicióznou anémiou udáva zvýšený výskyt karcinómu žalúdka. V našich podmienkach nie je stanovená povinnosť ani nutnosť realizovať spomínané vyšetrenie. Postup pri indikácii upravuje v iných štátoch napríklad štandard American Society for Gastrointestinal Endoscopy z roku 2015 o úlohe endoskopie v manažmente prekanceróz žalúdka, ktorý spracováva dáta publikované v literatúre od roku 1980 do marca roku 2014. V ňom sa pre pacientov s pernicióznou anémiou odporúča endoskopia v priebehu 6 mesiacov od stanovenia diagnózy alebo rozvoja symptómov ochorenia horného GITu, nie bezprostredne po stanovení diagnózy. 12. Poukázala na to, že správny orgán len prevzal konštatovania z posudku odborného konzultanta Doc. MUDr. C. R., CSc., ktorý je nedostatočný, nepreskúmateľný a vykonaný na základe nedostatočného zhodnotenia veci a všetkých vykonaných vyšetrení. V priebehu konania uvádzal konkrétne dátumy a hodnoty realizovaných vyšetrení, záznamy z týchto vyšetrení si nevyžiadal ani ich nevyhodnotil. Posudok bol teda vykonaný nekompletne a nedostatočne. Žalobkyňa tvrdila, že uvádzala konkrétne štúdie a literatúru, ktoré sú uvedené vyššie v texte tejto žaloby. Ide o najnovšie odborné znalosti, ktoré boli pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zohľadnené a žiadnym spôsobom neboli vyvrátené. S uvedenými skutočnosťami sa konzultant a najmä žalovaný opätovne nevyporiadal, a uvedený posudok konzultanta Úradu nemohol byť podkladom pre rozhodnutie, a vo veci v tomto smere žiadali vykonať nové dokazovanie znaleckým dokazovaním tak, aby znalec zohľadnil všetky vyššie uvedené tvrdenia a údaje v zdravotnej dokumentácii a porovnal ich s našimi tvrdeniami v podaných vyjadreniach, ako aj v podanom rozklade.

13. Poukázala na listinné zhodnotenie prizvaného konzultanta zo dňa 30.06.2017, kde v krátkosti, strohovito uviedol nedostatky pri poskytovanej zdravotnej starostlivosti a žiadnym spôsobom sa nezaoberal vznesenými odbornými námietkami, a poukázal aj na zápisnicu č. 4/2017 zo dňa 02.08.2017 o prerokovaní písomných námietok. Viaceré vytýkané nedostatky sú na základe tohto posudku len v rovine úvah, nie sú podporené konkrétnymi faktami ani nešpecifikujú konkrétne nedostatky zo strany poskytovateľa. V rozkladom napádanom rozhodnutí sa správny orgán s odbornými námietkami žiadnym spôsobom doposiaľ nevysporiadal. Odborné vyvrátenie jej stanovísk založených na zdravotnej dokumentácii, odborných vedomostiach, odbornej literatúre a súčasných lekárskych štúdiách a výskumoch, nebolo v priebehu celého konania spochybnené žiadnymi odbornými argumentmi. Až dňa 30.10.2017 požiadal žalovaný prizvaného konzultanta o zhodnotenie odborných stanovísk v tomto vyjadrení uvedených. Prizvaný konzultant tieto zhodnotil vo svojom podaní, ktoré obsahuje dva dátumy a to 14.11.2017 a 22.01.2018, ktoré je iba neobsažným vyjadrením bez akejkoľvek výpovednej a dôkaznej hodnoty. Konzultant sa námietkami nezaoberal napriek tomu, že bol v tomto smere o podanie posudku zo strany prvostupňového orgánu požiadaný. 14. Je presvedčená o tom, že odborné stanovisko doc. MUDr. C. R., Csc zo dňa 22.01.2018, ako aj jeho predchádzajúce posudky sú absolútne nespôsobilým podkladom vedúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutí napadnutých žalobkyňou. Aj predchádzajúci odborný posudok doc. MUDr. C. R., Csc, ktorý bol podkladom Úradu v rámci výkonu dohľadu, považuje za nedostatočný, nepreskúmateľný a vykonaný na základe nedostatočného zhodnotenia veci a všetkých vykonaných vyšetrení, a ani rozsiahlym vyhľadávaním v odborných textoch sa nepodarilo nájsť zdroje, z ktorých mohol prizvaný konzultant pri tvorbe svojich posudkov vychádzať. Správny orgán predpokladá, že nedošlo k odovzdaniu celej zdravotnej dokumentácie, a nie je známe, z akých dôvodov sa celou zdravotnou dokumentáciou nezaoberal aj prizvaný konzultant. Preto rozhodnutie správneho orgánu je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu zo strany konzultanta, je aj samo o sebe dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ak vec posudzoval bez kompletnej zdravotnej dokumentácie. Dôvody uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré majú svedčiť o závažnosti zistených nedostatkov spočívajú v zopakovaní skutočností z výrokovej vety rozhodnutia. Z tohto pohľadu výška pokuty bola odôvodňovaná tými istými skutočnosťami ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia ako skutočnosti zakladajúce porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Takéto odôvodnenie pokuty taktiež i samo o sebe zakladá jeho arbitrárnosť. Predseda úradu mal konštatovať, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne konštatovanie prvostupňového správneho orgánu o tom, že prizvaný konzultant vychádzal len z časti zdravotnej dokumentácie, a túto nehodnotil celú. Predseda úradu nedôvodne konštatoval, že s námietkami o prizvaní nového konzultanta alebo vypracovaní znaleckého posudku a o nedostatočnom odôvodnení pokuty sa prvostupňový správny orgán v dostatočnom rozsahu vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K rozsahu svojich námietok v podanom rozklade a rozsah reálneho odôvodnenia napadaného rozhodnutia žalovaného svedčí o nesplnení povinnosti odôvodniť rozhodnutie náležitým spôsobom. Výkon dohľadu sa uskutočňuje na základe o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pričom ukladanie pokút účastníkovi konania sa uskutočňuje podľa . Výkon dohľadu nie je súčasťou správneho konania, a tieto dva konania je nutné náležitým spôsobom rozlišovať, a to jednak z pohľadu náležitostí konania a najmä z pohľadu vydaných rozhodnutí, ktoré sú len súčasťou správneho konania. Tieto rozhodnutia potom musia zodpovedať ustanoveniam a najmä v odôvodnení rozhodnutia musí podrobne rozviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je nesporné, že konzultant sa argumentmi vôbec nezaoberal, tieto nehodnotil a ani ich žiadnym spôsobom nevyvrátil. Vyplýva to jednak z obsahu samotného stanoviska, ktoré je z hľadiska dokazovania bezcenné. Napriek tomu, že v celom konaní a najmä v tomto vyjadrení sme uvádzali konkrétne dátumy vyšetrení, ktoré sú vyššie v texte označené kurzívou, konzultant opätovne konštatuje, že zisťuje nedostatky v predloženej dokumentácii. Žalovaný namiesto doplnenia dokazovania vychádzal len z časti zdravotnej dokumentácie a preto rozhodnutie je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu, čo vyplýva už zo samotného napadnutého rozhodnutia. 15. Správny súd správnu žalobu doručil žalovanému a ten vo vyjadrení opakuje argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a reaguje na žalobné námietky jednotlivo so záverom, že z hľadiska postavenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, konštatuje zodpovednosť žalovanej za úplnosť poskytnutých zdravotných podkladov pre výkon dohľadu, ktoré viedli k záveru o porušení povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti riadne z čoho bol vyvodený záver o administratívnej zodpovednosti žalobkyne.

16. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. dňa 13.05.2021 podľa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou žiadala o preskúmanie a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobkyne a obsahovo potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a účastníkom konania, (ani žalobkyni) nepriznal právo na náhradu trov konania.

17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Podľa o zdravotnej starostlivosti diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade poruchy zdravia alebo choroby, určenie závažnosti poruchy zdravia alebo choroby.

Podľa o zdravotnej starostlivosti liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

Podľa o zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby.

Podľa , ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ().

Podľa posledná veta o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných

Podľa o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou sa na konanie a rozhodovanie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v pokutu až do výšky 3 319,- €, ak ide o fyzickú osobu a 958,- €, ak ide o právnickú osobu.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať' plnenie ich povinností

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, naj mi sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,

a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať' zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 36 správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Podľa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( uvedeného zákona).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) uvedeného zákona (výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou) úrad v rámci výkonu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti a dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

18. Správnou žalobou vo veci správneho trestania žalobkyňa namietala nezákonnosť oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy, podľa , , a . Žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 18.04.2018, ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 23.12.2018. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil v administratívnom konaní vo veci správneho trestania rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa totožne namietala v konaní o výkone dohľadu vykonaným žalovaným, vrátane všetkých štádiách konania, ktorého dokumenty sú obsahom administratívneho spisu a obdobne aj v žalobe tvrdila ku skutkovej stránke veci nezodpovedanie podľa nej rozhodujúcich otázok pre správnosť záveru žalovaného o porušení povinnosti žalobkyňou riadne poskytnúť zdravotnú starostlivosť.

19. Krajský súd v Košiciach zdôrazňuje, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nie je úlohou správneho súdu v procese preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne. Zároveň judikatúra Najvyššieho súdu SR vzťahujúca sa na kontrolnú činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri jej poskytovaní podľa a a s ňou súvisiace administratívne konania v zmysle procesno-právnych podmienok uvedených v správnom poriadku reaguje opakovane s prihliadnutím na individuálnosť a špecifiká každej preskúmavanej právnej veci pred správnym súdom, aj na danú veľmi citlivú požiadavku žalobcov rešpektovať ich práva účastníka konania v rámci administratívneho konania.

20. Správny súd konštatuje, že požiadavka žalobkyne o potrebe zadováženia doplnenia dokazovania, nebola žalovaným akceptovaná. Správna žaloba sa opiera o žalobné body uvedené v § 191 ods. 1 písm. e) písmeno c), písm. d) a namieta porušenie ustanovení § 191 ods. 1 písm. g), ako aj procesné pochybenia, ktoré by mali byť príčinou nezákonnosti rozhodnutia.

21. Závery správneho súdu majú ambíciu reagovať na dôkaznú aktivitu žalobcu v priebehu administratívneho konania, pre spornosť odborných záverov nielen v administratívnom konaní, pre tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav súvisiaci s vyvodením administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobkyni ako poskytovateľke zdravotnej starostlivosti. 22. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa , , aj , poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - žalobkyni, uložená pokuta vo výške 1.000,- € za porušenie , t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne podľa výroku rozhodnutia žalovaného spočíva v tom, že žalobkyňa v období od 03.05.2015 do 08.10.2015 neposkytla pacientke správnu hematologickú starostlivosť, boli zistené nedostatky v hematologickej diagnostike a terapii. Štandardná kompletná diagnostika deficitu vit. B12 nebola vykonaná a diagnóza pernicióznej anémie nebola adekvátne potvrdená. Neboli indikované laboratórne vyšetrenia morfológie/cytológie periférnej krvi, vyšetrenie hodnoty homocysteínu, prípadne anti IF protilátok, haptoglobínu, holotranskobalamínu, erytropoetínu a receptorov transferínu, vit. B9, vyšetrenia na hemolýzu, profilov železa a iónov, nebolo plánované ani ordinované vyšetrenie GFS + histológie. Terapia deficitu vitamínom B12 bola začatá bez kompletizácie štandardnej diferenciálnej diagnostiky a terapia vit. B12 i.m. bola nadmerná časom aj dávkovaním a bez kontinuálneho sledovania hodnôt vit. B12. Dlhodobá aplikácia vit. B12 nebola zdôvodnená. 23. Správny súd odkazuje na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý tvorí základ skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ svojho rozhodovania pri ustálení porušenia citovaného zákona. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Košice (ďalej aj len „Úrad, pobočka"), na základe podnetu, dcéry pacientky, postupujúc podľa , realizoval výkon dohľadu na

mieste u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (žalobkyne) s predmetom výkonu dohľadu - prešetrenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skupinou vykonávajúcou dohľad so záverom o nedostatkoch v hematologickej diagnostike a terapii tým, že došlo k zdržaniu onkologickej diagnostiky a zhoršeniu zdravotného stavu a prognózy liečby u pacientky. Žalobkyňa predložila správnemu orgánu prvého stupňa písomné námietky 25.05.2017, k obsahu protokolu č.4/2017 o vykonanom dohľade a namietala jeho zistenia uvedené v protokole o vykonanom dohľade ktoré žalovaný i odborný konzultant opakovane formulovali vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu postupu liečenia pacientky žalobkyňou. Správny orgán v spolupráci s prizvaným odborníkom tieto vyhodnotili vrátane jeho stanoviska doručeného 5. 2. 2017 a následne prerokoval zápisnične 2. 8. 2017. Po upovedomení o začatí správneho konania žalobkyňa podala námietky 30. 10. 2017, ku ktorým žalovaným prizvaný odborník podal stanovisko a opakovane konštatoval 05.02.2018 nedostatky v hematologickej diagnostike a terapii a súvislosti so zdržaním onkologickej diagnostiky pacientky a zhoršeniu zdravotného stavu a prognózy liečby u pacientky.

24. Podľa žalobkyne s odkazom na ustanovenia správneho poriadku sa vyskytli v rámci dokazovania a hodnotenia jeho výsledkov žalovaným nedostatky a bolo tak povinnosťou správnych orgánov vo sfére správneho trestania na tieto reagovať v preskúmavanej právnej veci. Žalobkyňa pokladala za dôvodnú potrebu preverenia námietok a doplnenie dokazovania, ako predpokladu na vydanie správneho a zákonného rozhodnutia. Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia v štádiu výkonu dohľadu, v ktorom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že sa opieral pri svojich záveroch o medicínske podklady, ktoré poskytla žalobkyňa, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, ide v nich o podklady od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vychádzal vo svojich záveroch o dohľade nad výkonom zdravotnej starostlivosti zo zistení, ktoré uviedol v protokole a vychádzal najmä zo záverov odborne zloženej komisie, ku záverom ktorej si zabezpečil aj odborný posudok osoby odborne zdatnej podľa § , docenta MUDr. C.P. R., CSc. odborníka v medicínskom odbore hematológia a transfuziologia.

25. Krajský súd poukazuje na povinnosť koncentračnej zásady v danom type administratívneho konania s nemožnosťou aplikácie predpisu o správnom konaní pri výkone dohľadu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa nenaplnila koncentračnú právnu zásadu vznesením námietok proti prvotným zisteniam, ktoré boli podkladom pre začatie správneho konania, teda už v štádiu pred začatím administratívneho konania nepredložila dôkazy, iba tvrdenia, s ktorými sa žalovaný podľa nej nevysporiadal. Neskôr aj po začatí administratívneho konania odkázala na námietky t.j. na to, že na posúdenie rozhodných skutočností, ktoré vychádzajú z odborných znalostí odborných podkladov zadovážených v konaní. Žalobkyňa tvrdila, že vykonala všetky zdravotné úkony, aby splnila povinnosť postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lege artis.

26. Treba pripomenúť že popri vymedzení subjektívnej stránky deliktu sa kladie veľký dôraz aj na objekt deliktu, najmä na postup v konaní, ktorého výsledkom bol záver žalovaného o tom, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá zákonom predpokladaným spôsobom. Preto pre záver či zdravotná starostlivosť' bola poskytnutá postupom lege artis, sa i od správneho súdnictva požaduje, aby s vysokou pravdepodobnosťou, ktorá takmer hraničí s istotou vyslovil, kto má pri obhajovaní svojich medicínskych postupov pravdu. Takto sformulovaný úkon je pre správny súd obtiažne nesplniteľný, lebo z jeho strany ide o poskytnutie prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. vrátane samotného procesu zisťovania skutkového stavu a výsledku sporného medzi účastníkmi súdneho konania, ktorý je po odbornej stránke nielen delikátny.

27. Výkon dohľadu prebieha v zmysle zákona na podnet blízkej osoby, ktorá bola dotknutá vo výkone zdravotnej starostlivosti prezentovanej ako nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V procese výkonu dohľadu žalovaný v protokole uzavrel svoje odborné stanoviská, a komentoval námietky proti začatiu administratívneho konania, týkajúce sa predovšetkým v úplnosti a správnosti zistenia skutkového stavu, a to vzhľadom na postup dohľadajúceho orgánu aj napriek faktu, že niektoré otázky žalobcu neboli zodpovedané, keďže neboli vzaté na zreteľ odbornou komisiou, ani prizvanou osobou podľa § 43. Ide najmä o záver a výsledky hematologických vyšetrení a záverov, ktoré mali byť rozhodujúcimi pre ďalšie stanovenie diagnózy a pre ďalšiu liečbu pacientky.

28. Podľa žalobkyne, vychádzajúc z jej pripomienok k protokolu opakovala aj v námietkach k uzneseniu o začatí správneho konania, ako aj v ďalších štádiách administratívneho konania, že sa žalovaný nezaoberal v otázkach odborných, odkazmi žalobkyne na literatúru a na znalosti odborného

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tam konkrétne uvádzané. Posudky komisie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, i odborný posudok MUDr. C.P. R., CSc., a obsah vyjadrení ich sú v obsahu administratívneho spisu. Podľa žalobkyne tieto odborné pripomienky žalobkyne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevyhodnotil a nevenoval im pozornosť ani konzultant v štádiu dohľadu ani neskôr v štádiu administratívneho trestania. Žalovaný mylne podľa žalobkyne vzal za preukázané tvrdenie, že nie je potrebné konfrontovať jej odborný názor o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaným, ani o tom, či správne postupoval procesne aj hmotnoprávne vyhodnocujúc postup žalobkyne. Urobil tak podľa žalobkyne, bez preukázania a existencie nestranného odborného názoru. Podľa názoru žalobkyne v štádiu správneho konania, správny orgán nenapravil pochybenia, ktoré podľa jej názoru vyplývajú už z dohľadovej činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

29. Orgánom verejnej správy prvého stupňa bola žalobcovi uložená pokuta v súlade s a . V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , ako aj vyplývajúce procesnoprávne závery o procesnom uplatnení správneho poriadku na konanie aj podľa uvedeného zákona a to pri ukladaní sankcií za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa .

30. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na základe svojej rozkladovej komisie uzavrel, že skutkový stav bol riadne zistený, a už v priebehu vykonania dohľadu bol správne zhodnotený skutkový stav orgánom prvého stupňa ktorý, vychádzal z odborných stanovísk, ktoré vzal za základ správneho posúdenia a ktoré komentoval vo svojom rozhodnutí. Podľa žalovaného správny orgán prvého stupňa konštatoval, že sa opiera o rozhodnutia odbornej komisie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorej závery sú v protokole, námietkovom konaní a i v záveroch rozkladovej komisie totožné pre účely rozhodnutia samotného žalovaného a ktoré pokladal za základ aj po začatí správneho konania.

31. Podľa § 2 ods. 1 Z. z. 576/2004 a zdravotná starostlivosť je súbor pracovných medicínskych činností, ktoré vykonávajú zamestnanci zdravotníckych zariadení, vrátane poskytovania liekov, pomôcok, vrátane diabetických odporúčaní s cieľom predlžiť život fyzickej osoby, zvýšiť kvalitu jej života, zdravého vývoja budúcich generácii, zdravotnú starostlivosť zahŕňa prevenciu, disperziarnu diagnózu, starostlivosť liečbu biomedicínsky výskum ošetrovateľskú starostlivosť a súvisiacu asistenciu.

32. Podľa správneho súdu z obsahu administratívneho spisu je zjavné, že otázku či odborné stanovisko bolo dostatočným základom a podklady, ktoré mal prvostupňový správny orgán a žalovaný boli dostatočné žalovaný ustálil tak že boli dostatočné. K obsahu žaloby a k jednotlivým žalobným bodom je potrebné uviesť, že odkazujú aj na predpisy upravujúce postavenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a č. , komentujúc stručne skutkové výhrady. V neposlednom rade žalobkyňa namietala, že správne orgány sa ani v štádiu administratívneho konania nevysporiadali s konkrétnymi skutkovými pripomienkami z obdobia výkonu dohľadu. Odkazuje na neúplnosť poskytnutej zdravotnej dokumentácie k poskytnutej starostlivosti a na povinnosť Úradu, ak by tomu tak nebolo vykonať potrebné opatrenia. Žalovaný mal podľa žalobkyne povinnosť vysporiadať sa v celom rozsahu z pripomienkami zo štádia nielen správneho konania a to na základe jej odborných stanovísk, a to v záujme zistenia skutkového stavu. Na tomto mieste správny súd si dovolí pripomenúť skutočnosť, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má špeciálne postavenie v systéme správnych orgánov, a že jeho činnosť sa dotýka ako odbornej stránky veci v rámci výkonu dohľadu na mieste a tiež vyvodzovania administratívnej zodpovednosti. Správny súd uzatvára z hľadiska komentovania obsahu spisu, že vyvodená administratívna zodpovednosť je povinnosťou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a i v posudzovanej veci, prípadným uložením pokuty za správny delikt, za konkrétne porušenie povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

33. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že si je vedomý judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá v súvislosti s postavením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uviedol, že vyplýva z jeho úlohy odborného garanta splniť povinnosť riadne zisťovať skutkový stav, pre ktorým účel bol zákonom zriadený. Zástupca žalobcu uviedol tiež, že v priebehu začatého administratívneho konania si bol vedomý, že v medicínskom odbore hematológia nie je dostatok odborníkov, preto sám nežiadal pre preukázanie a potvrdenie svojich odborných výhrad, vypracovanie iného odborného stanoviska pre konfrontáciu s názorom žalovaného. Odkazujúc na neúplnosť zdravotnej dokumentácie, z ktorej odborný konzultant vychádzal, ako aj na literatúru týkajúcu

sa danej oblasti medicíny, trval na nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom posúdení porušenia povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť riadne. Uviedol, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou si bol po začatí správneho konania vedomý nenáležitého zistenia skutkového stavu a opakovane reagujúc na pripomienky predložené v tomto konaní si vyžiadal stanovisko odborného garanta MUDr. C. R., CSc., ktorý bol veľmi stručný, reagoval na pripomienky žalobkyne, ale žalovaný sa vo svojej podstate s ním stotožnil, hoci sa k ním vlastne vôbec nevyjadril vyčerpávajúco. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že má za to, že vo všetkých štádiách tohto konania sa žalovaný a jeho orgány nevysporiadali s odbornými námietkami žalobkyne a mal za to, že tak neurobil ani jeho odborný garant. Napokon mal zato, že ak žalovaný, alebo jeho garant nemal úplnú zdravotnú dokumentáciu, bolo jeho povinnosťou si ju pre účely hodnotenia vyžiadať. Uviedol, že v súčasnosti v medicínskej oblasti a v medicínskom práve neexistujú Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky spracované odborné postupy, ktoré je potrebné dodržiavať v oblasti hematológie a celkovo možno konštatovať nedostatok odborníkov v tejto oblasti medicínskej vedy, čoho si je vedomý ako žalovaný tak aj žalobkyňa a konštatoval, že odporúčané odborné postupy sú len v oblasti gynekológie. Žalobca poukázal i na to, že žalobkyňa citovala v súvislosti s hodnotením jej zdravotnej starostlivosti aj zahraničné zdroje, z ktorých možno vychádzať pri posudzovaní správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. V záverečnej reči konštatoval, že trvá na podanej žalobe a žiada jej vyhovieť teda zrušiť obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátiť na ďalšie konanie.

34. Žalovaný v celom priebehu súdneho preskumavacieho konania mal zato, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou svojím postavením vykonal všetko potrebné na zistenie potrebného pre rozhodnutie vo veci. Uviedol okolnosti k namietanej žalobkyňou neúplnosti zdravotných podkladov poskytnutých odbornému garantovi, že nie jeho úlohou dopĺňať zdravotnú dokumentáciu, pretože povinnosťou žalobkyne je v zmysle zákona poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v konaní o výkone dohľadu poskytnúť celú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa reagovania správneho orgánu prvého stupňa, po začatí správneho konania na jeho námietky, tak podľa neho k tomu došlo práve opakovaným vyžiadaním odborného stanoviska V.. C. R., CSc., keďže išlo o odbornú stránku veci, ktorú mohol komentovať len samotný odborník. Žalovaný odkázal na obsah odôvodnenia svojho rozhodnutia a vyjadrenia k správnej žalobe. Zvýraznil povinnosti žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti i účastníka administratívneho konania poskytnúť zdravotnú starostlivosť riadne. Potvrdil zhodne so žalobkyňu, že zo strany Ministerstva zdravotníctva SR neexistujú presné postupy v hematologickej zdravotnej starostlivosti avšak, žalovaný vychádzal pri rozhodovaní z konkrétnej zdravotnej dokumentácie od žalobkyne a poukazoval na to, že iné zdroje ako mal a poskytol poradnej komisii ako aj odbornému garantovi neboli predložené a neboli obsahom zdravotnej dokumentácie. Žalovaný žiadal aj na súdnom pojednávaní žalobu zamietnuť, zotrvávajúc na všetkých svojich dôvodoch, pretože má za to, že vykonal všetko potrebné z hľadiska zisteného skutkového stavu i právneho posúdenia a rozhodol zákonne, preto žaloba nie je dôvodná.

35. Podľa správneho súdu závery správneho orgánu prvého stupňa pri formulovaní hodnotení odmietol ďalšie dokazovanie vo veci, pretože uviedol, že v záujme nestranného a nezávislého posúdenia správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi podľa , o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), prizval do procesu výkonu dohľadu odborníka v medicínskom odbore hematológia a transfuziológia. 36. Správny súd konštatuje, o výsledkoch vykonaného dohľadu bol vyhotovený protokol č. 4/2017 z 26.04.2017 voči ktorému žalobkyňa podala námietky. Za účelom objektívneho a nezávislého posúdenia veci žalovaný požiadal prizvaných odborníkov o vypracovanie odborného stanoviska k predloženým námietkam, ktoré následne vyhodnotil a prerokoval so žalobkyňou. Žalovaný tak postupoval podľa a nasl. a z napadnutých rozhodnutí je jasné, že žalobca nebol sankcionovaný za to, že spôsobil úmrtie pacienta. Podľa neho žalobkyňa vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania žalobkyňa síce uviedla, že nesúhlasí so začatím správneho konania z dôvodu, že z jej strany nedošlo k porušeniu právnej povinnosti podľa , ale v prvostupňovom správnom konaní nepredložila žiadne nové alebo ďalšie medicínsky odborné skutočnosti, ktoré by boli spochybnili alebo vyvrátili stanoviská prizvaných odborníkov a nové alebo ďalšie medicínsky odborné skutočnosti spochybňujúce alebo vyvracajúce stanoviská prizvaných odborníkov, ktoré neboli uvedené ani v rozklade žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými by žalovaný mal povinnosť sa vysporiadať.

37. Podľa správneho súdu platí, že vykonávanie dôkazov patrí podľa správnemu orgánu. Preto právo žalobkyne predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov. Žalovaný odôvodnil nevyhoveniu návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazov a uviedol, že prizval do procesu výkonu dohľadu nezávislého odborníka, ktorý konštatoval zo strany žalobkyne pochybenie pri správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. zároveň neurčuje počet, či dôležitosť dôkazných prostriedkov a správny orgán, nie je povinný sa vysporiadať s každou námietkou, má povinnosť náležíte zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať' potrebné podklady pre rozhodnutie a vykonať dokazovanie tak, aby mal zistené a preukázané všetky skutočnosti do takej miery, aby skutkový stav bol spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Je potrebné prisvedčiť tomu, že názor prizvaného odborníka a odborné závery boli žalovaným v napadnutých rozhodnutiach v dostatočnom rozsahu uvedené, hoci primárne dohľad vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby. Žalobkyňa predložila svoje odborné názory, ale nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bola spochybnená správnosť odborných záverov prizvaných odborníkov a neexistoval tak žiaden dôvod, aby za daného skutkového stavu žalovaný pokračoval v dokazovaní, alebo nariadil znalecké posudzovanie. 38. Žalovaný poukázal na právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v rozhodnutiach zo dňa 19.10.2017, zo dňa 25.10.2017 ako aj , ktorými sa za obdobného skutkového stavu veci rozhodlo v prospech žalovaného. Konštatoval, že právny zástupca žalobkyne mohol využiť právo nahliadnuť do spisu, z ktorého mu žalovaný vyhotovil fotokópie odborných posudkov a mala možnosť predložiť vlastný znalecký alebo iný odborný posudok. Žalobkyni bol poskytnutý dostatočný časový priestor na doloženie znaleckého posudku na v prezentovanie svojich námietok a názorov, ale pasívna v snahe zabezpečiť si počas výkonu dohľadu a správneho konania vlastný relevantný dôkaz. Závery a stanovisko odborného garanta MUDr. C. R., E.., ktorého vypracovanie posudku zadal žalovaný, sú vyslovené v kontexte následkov, ktoré u pacienta nastali neskôr, a za ktoré však žalobkyňa nebola žalovaným sankcionovaná. Správny súd pripomína v tejto súvislosti aj existujúce rozhodnutie a názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku č. zo dňa 24.04.2019, podľa ktorého v zmysle hodnotenia dôkazov možno pristúpiť ku konfrontácii záverov znaleckého posudku predloženého žalobkyňou s odbornými zisteniam existujúcimi z výkonu dohľadu obstarané žalovaným, smerujúcimi k výroku vydaných rozhodnutí v administratívnom trestaní. (tiež rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: , 10Szd/l/2013, , , , , , za daného právneho a skutkového stavu). 39. V prejednávanej veci bolo povinnosťou súdu posúdiť zákonnosť postupu žalovaného v správnom konaní ako aj preveriť, či v prejednávanej veci orgán verejnej správy dostatočne zistil skutkový stav odôvodňujúci závery prijaté v jeho rozhodnutí. Pripomína sa, že do konania bol v prizvaný odborný konzultant, predložil žalovanému svoje odborné stanovisko, v ktorom poukázal na pochybenie žalobkyne pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti, v ktorom konštatovala, že intenzívna starostlivosť o pacienta v Nemocnici nebola vykonaná lege artis podľa odporúčaných postupov, zo strany anestéziológov prišlo porušeniu . V závere svojho stanoviska uviedol, že zo strany žalobkyne došlo k nedostatočnej diagnostike, keď neboli vykonané kontrolné laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia, ktoré by ozrejmili základný problém a skonštatoval, že pacientovi mali byť vykonané kontrolné vyšetrenia, mala byť vykonaná dôkladná diagnostika. 40. Správny súd konštatuje, že po ukončení výkonu dohľadu, po začatí správneho konania, ako aj po podaní rozkladu žalobkyňou voči prvostupňovému rozhodnutiu, ju žalovaný vyzval, aby sa oboznámila so spisovou dokumentáciou a tak mala možnosť ustáliť celistvosť ňou samotnou predloženú zdravotnú dokumentáciu, ako reálny podklad výkonu dohľadu. Pokiaľ žalobkyňa žiadala reagovanie na svoje názory vyslovené vo vyjadrení k Protokolu, po začatí správneho konania i v rozklade a zdokladovanie a objektivizáciu tvrdení možno len po doložení iného odborného stanoviska. Podľa názoru správneho súdu, zo strany žalovaného boli dodržané postupy ustanovené zákonom, keď za účelom objektívneho zhodnotenia postupu žalobkyne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi prizval odborného konzultanta, na posúdenie zdravotnej starostlivosti poskytnutej ako zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, ktoré sa mali realizovať tak, aby boli dodržané povinnosti určené v . 41. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že s postavením odborníkov v príslušnom medicínskom odbore sa už vysporiadal Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č. zo dňa 26.02.2009, ako aj rozsudku č.: zo dňa 15.04.2015. Z uvedeného dôvodu súd považuje za nedôvodné tvrdenie o nedostatočnom zistení skutkového stavu, ktoré malo spočívať v

nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý v každom štádiu konania skúma, či je potrebné ten, ktorý dôkazný prostriedok vykonať. V súlade so zásadou materiálnej pravdy a pri zachovaní zásady účelnosti a hospodárnosti, ak má orgán verejnej správy skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, nemusí vyhovieť návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania, ak už uzavrel, že išlo o pacientku, „ktorá bola v predchorobí liečená na arteriálnu hypertenziu, hypotyreózu v substitučnej liečbe a hyperlipoproteinémiu. V období od 03.05.2015 do 08.05.2015 bola pre akútny závratový stav hospitalizovaná na Neurologickom oddelení účastníka konania. Pre patologické hodnoty KO bola vyšetrená v hematologickej ambulancii účastníka konania, kde bol jej stav zhodnotený ako anémia stredne ťažká výrazne makrocytová pri deficite vit. B12. V priebehu ďalšieho obdobia bola pacientka ambulantne sledovaná v hematologickej ambulancii účastníka konania, kde bolo pokračované v suplementácii vit. B12, stav bol hodnotený ako perniciózna anémia. V predloženej zdravotnej dokumentácii je veľmi stručne zaznamenaná anamnéza, chýbajú podrobné údaje o type stravovania/diéte, gastrointestinálnych ťažkostiach, nekompletná je lieková anamnéza (antimetabolity a iné). Nebola realizovaná štandardná kompletná diferenciálna diagnostika anémie, makrocytózy Er, deficitu vit. B12, diagnóza pernicióznej anémie nebola adekvátne potvrdená. Neboli indikované vyšetrenia morfológie/cytológie periférnej krvi, vyšetrenie hodnoty homocysteínu, prípadne antí IF protilátok, haptoglobínu, holo-transkobalamínu, erytropoetínu a receptorov transferínu, vit. B9, vyšetrenia na hemolýzu, profilov železa a iónov, nebolo indikované vyšetrenie GFS (žalúdka a duodena) + histológie. Začatie liečby deficitu vitamínom B12 bolo bez kompletizácie štandardnej diagnostiky. Terapia vit. B12 i m. bola nadmerná časom aj dávkovaním a bez kontinuálneho sledovania hodnôt vit. B12. Dlhodobá aplikácia vit. B12 nebola zdôvodnená. Onkologické ochorenie bolo detegované až 28.12.2015, po siedmich mesiacoch od „stanovenia diagnózy" pernicióznej anémie a začatia liečby vit. B12. Po detekovaní onkologického ochorenia bola pacientka konzultovaná, ďalej diagnostikovaná a liečená vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. Pacientka mala typ onkologického ochorenia - adenokarcinóm žalúdka št. IV, high gráde, s multietážovými metastázami - inoperabilný s veľmi zlou prognózou. Išlo o polymorbidnú (závažné diagnózy) pacientku vo vyššom veku a v zlom zdravotnom stave, čo značne zužovalo možnosti výberu efektívnej chemoterapie. Na základe predloženej zdravotnej dokumentácie došlo k oneskoreniu cielenej adekvátnej diagnostiky, detekcie a terapie onkologického ochorenia“. Pričom jasne formuloval, že porušenie ustanovenia spočívalo v tom, že žalovaná v období od 03.05.2015 do 08.10.2015 neposkytla pacientke správnu hematologickú starostlivosť a sám konštatoval zistené nedostatky v hematologickej diagnostike a terapii, konkretizoval, že štandardná kompletná diagnostika deficitu vit. B12 nebola vykonaná a diagnóza pernicióznej anémie nebola adekvátne potvrdená, neboli indikované laboratórne vyšetrenia morfológie/cytológie periférnej krvi, vyšetrenie hodnoty homocysteínu, prípadne anti IF protilátok, haptoglobínu, holotranskobalamínu, erytropoetínu a receptorov transferínu, vit. B9, vyšetrenia na hemolýzu, profilov železa a iónov, nebolo plánované ani ordinované vyšetrenie GFS + histológie a terapia deficitu vitamínom B12 bola začatá bez kompletizácie štandardnej diferenciálnej diagnostiky a tiež terapia vit. B12 i.m. bola nadmerná časom aj dávkovaním a bez kontinuálneho sledovania hodnôt vit. B12 a dlhodobá aplikácia vit. B12 nebola zdôvodnená. 42. Správny súd pripomína, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutia žalovaného nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, námietka nie je dôvodná, lebo rozhodujúcim je, že žalobkyňa na preukázanie tvrdených skutočností nepredložila žiaden konkrétny a relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil náležité zistenie skutkového stavu veci žalovaným. Medicínsku argumentáciu žalovanej, ktorá je obsahovo totožná s medicínskymi námietkami, ktoré vniesla proti záverom Protokolu, s ktorými sa žalovaný v procese výkonu dohľadu riadne a náležíte argumentačne vysporiadal v Zápisnici aj v procese správneho konania v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalovaný si za účelom objektívneho posúdenia námietok žalobcu zabezpečil v procese výkonu dohľadu, ako aj v správnom konaní stanovisko prizvaného odborníka doc. MUDr. C. R.J., E.. (viď. odborné stanovisko zo dňa 30.06.2017 a 22.01.2018). Žalovaný uviedol, že: „Hodnotená bola predložená zdravotná dokumentácia, v ktorej chýbali testy a výkony správnej diagnostiky (napr. hodnoty homocysteínu, morfológia - aspoň periférnej krvi), dynamika retikulocytov, určenie LDH (resp. izoenzýmov), gastrofibroskopické vyšetrenie s histologickým vyšetrením vzorky žalúdka, určenie IF resp. anti - IF, resorbcia vit. B12 a iné uvedené v prvotnom stanovisku. Dokázaný bol len deficit vitamínu B12, nie perniciózna anémia (PA). Na stanovenie diagnózy PA nestačí len prítomná makrocytová anémia, zníženie hladiny vit. B12 a pozitivita protilátky anti - PC A (protilátky proti parietálnym bunkám), preto úrad trdvá na svojom vyjadrení, že diagnostika bola nekompletná. Anti-PCA sú prítomné aj u iných autoimunitných ochorení (napr. thyreoditis a iné ...). Chýbajú výsledky ostatných testov dif. dg. diagnostiky deficitu vit. B12. Pre dg. PA sa odporúčajú aj testy žalúdočnej šťavy a test resorbcie vit. B12. Neboli vylúčené iné príčiny deficitu - spomínaná

dif. dg. nebola vykonaná. Údaj o maldiéte nie je dokázaný a už vôbec nestačí pre diagnózu PA. Citácie dohliadaného subjektu sú z miestnej literatúry, ale iných aktuálnych citácií sú desiatky (a z medzinárodne uznávaných zdrojov). Endoskopické vyšetrenie žalúdka (GFS) + histológia sú dostupné a pre pacienta nie je veľmi náročné a v rade štúdií je pri PA odporúčané ich vykonať. Mohlo teda byť vykonané omnoho skôr, citovaný termín do, či až po 6 mesiacoch po stanovení diagnózy PA, iné štúdie neuvádzajú - je prinajmenšom diskutabilný. Seniori s pernicióznou anémiou (ak to bola P A) majú významne vyšší výskyt neoplázií GIT aj iných malignít - nebol dôvod čakať 7 mesiacov, naopak, malignita možno bola v čase „diagnostiky" ešte v operabilnom, resp. menej rozšírenom štádiu. Terapia vit. B12 má byť priebežne kontrolovaná, pretože odpoveď na terapiu vit. B12 aj jej dávkovanie u rôznych pacientov je rôzne (napr. short - responden a naopak), štandardné dávkovanie je 300ug/i.m./1x mesačne a vždy má byť kontrolované určením hodnoty vit. B12, čo však nebolo pravidelne realizované. U pacientky bola udržiavacia liečba vit. B12 sledovaná nedostatočne, posledný interval kontroly bol pol roka, nebol teda zabezpečený správny monitoring tejto liečby, ktorej indikácia nebola podložená dostatočnou diferenciálnou diagnostikou typu anémie u pacientky. U pacientky bolo počas liečby vit. B12 prítomné nádorové ochorenie, ktoré nebolo včas rozpoznané".

43. Za dôležité považuje správny súd pripomenúť, že žalobca nepredložil v procese výkonu dohľadu a správneho konania nepredložil žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by spochybnil odbornú erudovanosť žalovaným prizvaného odborníka a správnosť jeho odborných záverov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť neexistoval objektívny dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal akceptovať odborné stanoviská prizvaného odborníka. Žalobca neuviedol žiadne medicínske skutočnosti a dôkazy, ktorými by bola spochybnené správnosť záverov prizvaného odborníka. Žalobca neuviedol ani iné žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonný postup žalovaného pri zabezpečení si odborných vyjadrení od prizvaného odborníka ako podkladu pre vypracovanie Protokolu, Zápisnice i napadnutých rozhodnutí o uložení sankcie. Vzhľadom na tieto okolnosti neexistoval objektívny dôvod, pre ktorý by nemal akceptovať stanoviská prizvaného odborníka, alebo mal vykonať znalecké dokazovanie. Žalobca tak nedôvodne navrhuje i vykonanie znaleckého dokazovania správnym súdom. Správny súd záverom dodáva, že výška uloženej pokuty je dostatočne odôvodnená v zmysle . Atribútmi pre uloženie pokuty je závažnosť zistených nedostatkov a ich následky. Súčasne tiež konštatuje, že pri rozhodovaní o podanom rozklade rozhodoval predsedu úradu na základe i podkladov zriadenej rozkladovej komisie. 44. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, neuviedla konkrétne skutočnosti, ktorými sa žalovaný mal dopustiť ich porušenia.

45. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila že, rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov, súd pripomína, že rovnako neuvádzala konkrétne dôkazy o tom, v čom sú výroky napadnutých rozhodnutí nezrozumiteľné, nejasné, a v Protokole a Zápisnici konštatované nedostatky sú nezrozumiteľné a neodôvodnila, čo medicínske ako o poskytovateľke zdravotnej starostlivosti je nejasné z formulovaného záveru žalovaného.

46. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila nesprávne právne posúdenie veci námietka nie je dôvodná, odkazujúc na obsah súdneho a administratívneho spisu. Pokiaľ tvrdila, že v konaní správneho orgánu je daná taká vada, ktorá ma vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ale presne ju nešpecifikuje, súd k tomu uvádza v zmysle záverov vyššie uvedených, že túto vadu konania nezistil, v zmysle ním vyššie uvedeného názoru.

47. Z dôvodov zhora uvedených správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa . 48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a nasl. a právo na náhradu trov konania nepriznal neúspešnej žalobkyni ani žalovanému, ktorý odôvodnené trovy konania neuplatnil. 49. Rozsudok bolo prijatý senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.