Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: obchodná spoločnosť S. O.., so sídlom N. XXX,XXX XX W., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Pavel Lechman, so sídlom Kračúnovce 97, 087 01 Giraltovce, proti žalovanej: I. R., nar. XX.XX.XXXX, Y. X, XXX XX Y., právne zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Hudáková, so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 1.069,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -271 z 08.12.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v I. vyhovujúcom výroku a v III. súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 500,-Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 08.10.2015 do zaplatenia a určil jej 15-dňovú lehotu na plnenie; II. výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a III. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia mu zostatku ceny za vykonanie diela (demontáž a montáž chodníka) a to v zmysle pripustenej zmeny žalobného petitu v sume 1.069,47 Eur s prísl., ktoré práce na základe ústnej dohody žalobca vykonal v prospech žalovanej a ktorú cenu žalovaná žalobcovi ešte za toto dielo neuhradila. Zo zhodných skutkových tvrdení oboch sporových strán mal preukázané, že v auguste 2015 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá ústna dohoda týkajúca sa zhotovenia chodníka vrátane materiálu a vyhotovenia uzamykania na kovovej plotovej bráničke, za medzi nimi dojednanú pevnú sumu 1.450,- Eur a to za komplet práce vrátane materiálu. Nespornou tak bola otázka existencie ústnej dohody o vykonaní diela žalobcom v prospech žalovanej a o jeho charaktere, t.j. keďže žalovaná si objednala u žalobcu zhotovenie nového chodníka na mieste ktorého bol podľa tvrdení žalobcu, ktoré tvrdenia žalovaná nepoprela, starý chodník, bolo len logickým, že na to, aby mohol byť postavený nový chodník musela byť v cene diela zahrnutá aj demontáž, resp. búranie starého chodníka, čo v konečnom dôsledku žiadna zo sporových strán nespochybnila (žalovaná vykonanie búracích prác žalobcovi umožnila), a jednako nespornou bola aj otázka ceny tohto diela, ktorá bola vrátane materiálu dohodou oboch sporových strán ustálená na sumu 1.450,- Eur. Naproti tomu bola v konaní spornou jednako reálnosť dohodnutej ceny za vykonané práce vrátane materiálu na diele a jednako to, koľko z tejto ceny žalovaná žalobcovi už zaplatila alebo nezaplatila. Keďže žalobca sa so žalovanou slobodne dohodli na cene diela a to vo výške 1.450,- Eur a dohodli sa na tom, že táto cena bude zahŕňať nie len prácu ale aj materiál

„komplet“, bol žalobca dôvodne v právnej istote, že za túto cenu môže pre žalovanú vykonať resp. zhotoviť dielo a žalovaná bola dôvodne v právnej istote, že za vykonané dielo nebude od nej žalobca požadovať viac. V súvislosti s cenou diela dodal, že táto pôvodne zmluvnými (sporovými) stranami dojednaná cena 1.450,- Eur bola neskôr dohodou zmluvných strán korigovaná a to jej znížením o cenu materiálu, konkrétne o cenu dlažby v sume 550,- Eur, ktorú, ako obe sporové strany opäť zhodne tvrdili, si napokon kúpila (dodala) sama žalovaná, takže po odpočítaní ceny tohto materiálu, ktorý bol pôvodne do celkovej žalobcom odhadom určenej a žalovanou prijatej ceny zakomponovaný, pretože bol potrebný na zhotovenie nového chodníka, žalobca ohodnotil svoju prácu a ostatok materiálu (okrem dlažby) nevyhnutného na zhotovenie diela na sumu 900,- Eur (1450 - 550) s tým, že žalovaná sama dodá materiál (dlažbu) na nový chodník. Táto výsledná suma diela vo výške 900,- Eur je stále v rámci, medzi zmluvnými stranami dohodnutej ceny 1.450,- Eur, t.j. túto dohodnutú cenu nepresahuje, resp. od žalovanej sa nežiada viac, ako bolo pôvodne dohodnuté, takže týmto nie je nijak narušená jej právna istota. Na základe opakovaných výhrad žalovanej, žalobca navrhol vykonanie dôkazu ocenením ním vykonanej práce a použitého materiálu na diele súdnym znalcom, ktorý cenu týchto prác žalobcu a ním použitého materiálu objektívne ohodnotil na celkovú sumu 1.184,46 Eur. Nadväzne na znalcom určenú cenu žalobcom vykonaného diela, ktorá je nepochybne vyššia ako cena 900,- Eur, ktorá bola za tieto identické práce a materiál dohodnutá medzi žalobcom a žalovanou, žalobca navrhol rozšírenie svojho žalobného petitu tak, že žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 1.069,47 Eur, t.j. sumu určenú súdnym znalcom, po odpočítaní sumy 114,99 Eur, ktorú sumu žalovaná opäť podľa zhodného tvrdenia sporových strán žalobcovi z ním vyfaktúrovanej ceny už zaplatila, rešpektujúc vôľu žalobcu, ktorý ako pán sporu disponuje jeho predmetom, túto žalobcom požadovanú zmenu žalobného petitu pripustil. Následne ustálil, že žaloba žalobcu je opodstatnenou iba v rozsahu sumy vyúčtovanej žalovanej faktúrou žalobcu č. XXXXXXX z XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej mala žalovaná zaplatiť žalobcovi za ním vykonané práce a použitý materiál celkovo sumu 614,99 Eur vrátane DPH, ktorá suma je stále v rámci, medzi sporovými stranami dohodnutej ceny 900,- Eur, a to po zohľadnení odpočítania ceny prác ktoré boli pôvodne do tejto ceny 900,- Eur zahrnuté, avšak podľa zhodného tvrdenia oboch sporových strán, žalobcom reálne vykonané neboli a ktoré práce spočívali v pokládke dlažby. Opäť aj v tomto prípade, keďže, ako už bolo uvedené, cena za dielo nebola dohodnutá podľa rozpočtu, ale odhadom, bolo na žalobcovi, ktorý sám ocenil svoju prácu, aby v rámci dohody učinenej so žalovanou určil aj cenu nevykonaných prác bez potreby bližšieho rozpočtovania, čo aj učinil. Inými slovami, po zohľadnení hodnoty žalobcom nevykonaných prác, je ním žalovanej vyfaktúrovaná cena 614,99 Eur za vykonané práce a použitý materiál v kontexte dohodnutej ceny (900,- Eur) a znaleckým posudkom určenej ceny (1.184,46 Eur), cenou reálnou, hodnovernou, primeranou okolnostiam, zákonnou a hlavne v súlade s dohodou o nej medzi sporovými stranami, a teda ktorú bola v zmysle dohody so žalobcom, žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť, aj po jej predčasnom odstúpení od zmluvy o dielo, a to za do tej doby (rozumej do doby odstúpenia od zmluvy žalovanou) žalobcom už vykonané práce a použitý materiál, pretože navyše výsledok týchto prác žalovaná použila na dostavbu nového chodníka. Pokiaľ ide o zaplatenie žalovanej žalobcom vyfaktúrovanej sumy 614,99 Eur vrátane DPH, mal nepochybne za preukázané, že z tejto sumy žalovaná zaplatila žalobcovi iba sumu 114,99 Eur, avšak nemal preukázané, žeby žalovaná žalobcovi zaplatila aj zostatok tejto faktúrovanej sumy vo výške 500,- Eur, o ktorej sume žalovaná v spore tvrdila, že ju uhradila žalobcovi ako zálohu a to 11.08.2015, ktorú skutočnosť však žalovaná v spore žiadnym relevantným a pre kohokoľvek na veci nezainteresovaného, uveriteľným a objektívnym spôsobom nepreukázala. V danom prípade žalovaná tvrdila, že ňou vykonanú úhradu 500,- Eur v prospech žalobcu, ktorú sumu mala zaplatiť žalobcovi ako zálohu, má dokazovať jej súkromný záznam v jej diári o ňou realizovaných výdavkoch. V tejto súvislosti súd skonštatoval, že takýto žalovanou predložený dôkaz je málo hodnoverným a bez dôkaznej sily, pretože sa jedná o dôkaz vyprodukovaný (vytvorený) samotnou žalovanou, v prospech ktorej by mal aj svedčať a to opäť bez preukázania jednako času a okolnosti jeho vytvorenia a taktiež bez preukázania jeho vecnej pravdivosti, keďže obsahová pravdivosť tohto dôkazu nebola v konaní potvrdená ani inými dôkazmi, v interakcii s ktorými by súd mohol eventuálne uveriť tvrdeniam žalovanej o tom, že sumu 500,- Eur žalobcovi aj skutočne uhradila. V tejto spojitosti žalovaná v spore tiež tvrdila, že túto zálohu 500,- Eur mala odovzdať žalobcovi v stavebninách v prítomnosti predavačky, ktorej vypočutie v konaní však žalovaná, ktorá bola v spore aj kvalifikovane právne zastúpená, nenavrhla. Neskôr žalovaná tvrdila, že dôkazom o prevzatí uvedenej zálohy žalobcom má byť kamerový záznam z predajne, v ktorej malo k odovzdaniu zálohy dôjsť a ktorý záznam navrhla najsamprv žalovaná vykonať v konaní ako dôkaz s tým, že tento záznam aj predloží, avšak neskôr žalovaná súdu oznámila, že takýto záznam neexistuje. Podľa žalovanej dôkazom o zaplatení zálohy žalobcovi mala byť aj jej sms komunikácia so žalobcom, v ktorej žalobca podľa žalovanej nepoprel jej tvrdenie, že túto zálohu 500,- Eur mu zaplatila, avšak v tomto smere súd

konštatoval, že táto konštatácia žalovanej sa javí byť nepravdivou, pretože je síce pravdou, že pri sms dialógu, počas ktorého si v rýchlom slede sporové strany vymieňali sms správy, žalovaná v jednej zo správ uviedla, že žalobcovi zaplatila zálohu 500,- Eur, avšak žalobca z množstva v tejto komunikácii uvedených informácii na túto nijako nereagoval, t.j. toto prehlásenie žalovanej ani nevyvrátil, ale nie je pravdou, žeby ho potvrdil, tak ako to prezentuje žalovaná a teda to, že sa k nemu nijako nevyjadril nemožno podľa súdu bez ďalšieho považovať za jeho súhlas v zmysle zásady „kto mlčí svedčí“, pretože táto zásada s ohľadom na inštitút právnej istoty sa môže uplatniť iba v tom prípade, že adresát určitej správy je vopred vyrozumený o právnych následkoch svojho mlčania. Inými slovami, aby bolo možné zobrať v zreteľ toto mlčanie žalobcu ako potvrdenie (verifikovanie) tvrdenia žalovanej, žalobca by vopred musel byť žalovanou vyrozumený, že ak aj sa k jej tvrdeniu nevyjadrí bude sa mať za to, že s ním súhlasí, čo sa v danom prípade nestalo. Napokon žalovaná tvrdila, že podala alebo, že podá na žalobcu trestné oznámenie ohľadom údajného zaplatenia mu zálohy, čo taktiež neučinila. V uvedenom smere tak toto konanie ohľadne zaplatenia/nezaplatenia zálohy, podľa súdu trpí zo strany žalovanej dôkaznou núdzou, ktorú súd nemôže prelomiť tým, žeby bez hodnoverného preukázania tvrdenia žalovanej o zaplatení zálohy žalobcovi, iba bez ďalšieho uveril týmto jej tvrdeniam a nie tvrdeniam žalobcu, že zálohu mu žalovaná nezaplatila. V uvedenej procesnej situácii by bolo podľa súdu totižto uveriteľným aj tvrdenie žalobcu, že žiadnu zálohu od žalovanej neprijal, pretože aj vzhľadom na cit. § 634 ods. 1 a 2 Obč. zák. sa cena za dielo obvykle platí až po jeho skončení, ibaže by bolo dohodnuté inak, avšak napr. v podaní doručenom súdu 25.01.2018 sama žalovaná uviedla, že zaplatenie ceny diela v troch splátkach navrhla žalobcovi sama žalovaná a že keď s tým žalobca bude súhlasiť tak môže začať s prácami, žalovaná však neuviedla nič o tom, žeby sa bola so žalobcom dohadovala na zálohe, t.j. žeby tu existovala preukazná dohoda odchyľujúca sa od § 634 ods. 1 a 2 Obč. zák. Okrem toho nedojednanie zálohy by mohlo byť uveriteľným aj z dôvodu, že v minulosti pri skoršej zákazke, ktorú robil žalobca pre žalovanú (oplotenie), za ktorú prácu žalovaná žalobcovi riadne zaplatila, žalobca mohol mať dôvodnú dôveru v tvrdenia žalovanej, že mu zaplatí aj za dotknutú zákazku a preto od nej zálohu nemusel žiadať. Uvedené je však len na báze úvah súdu, ktorými úvahami chcel súd iba ilustrovať, že bez preukázania tvrdenia žalovanej o zaplatení zálohy, by bolo možné uveriť tvrdeniam ktorejkoľvek zo sporových strán. Inými slovami v tomto štádiu sa uvedená skutočnosť zaplatenia/nezaplatenia zálohy nachádza iba v rovine dvoch protichodných tvrdení (slovo proti slovu) sporových strán, pričom je však povinnosťou tej sporovej strany, ktorá s týmto tvrdením prišla, aby toto aj objektívne dokázala, t.j. dôkazné bremeno v uvedenom spočíva na ramenách žalovanej, ktorá ho však podľa súdu neuniesla, preto jej súd nemohol na základe ničoho uveriť a z tohto dôvodu súd mal za to, že žalovaná okrem 114,99 Eur žalobcovi nezaplatila celú žalobcom jej vyfakturovanú cenu diela, z ktorej jej ostáva uhradiť ešte 500,- Eur, k úhrade ktorých súd žalovanú zaviazal výrokom I., s tým, že ohľadne úhrady zvyšnej žalobcom žalovanej sumy prevyšujúcej v zmysle dohody sporových strán fakturovanú sumu 614,99 Eur, súd žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov zamietol výrokom II.. V spore vykonaný dôkaz spočívajúci vo výpovedi žalovanou navrhovaného svedka R.. W., ako aj ďalší žalovanou navrhovaný dôkaz spočívajúci vo vyžiadaní si podkladov od žalobcu o tom, že do kovošrotu odovzdal kovové polia a stĺpiky z plota, ktoré zobral zo záhrady žalovanej, sú pre meritum danej veci absolútne irelevantné, pretože tieto žalovanou navrhované dôkazy sa netýkali diela, zaplatenie ceny za vykonanie ktorého je predmetom tohto sporu. Taktiež je irelevantným tvrdenie žalovanej, že žalobca v čase vykonávania prác na diele, nemal oprávnenie na dokončenie stavebných prác, pretože jednako žalobca dokončovacie práce spočívajúce v pokládke novej dlažby ani nevykonával a vykonával len demolačné a zámočnícke práce, na výkon ktorých mal oprávnenie od roku XXXX a jednako aj keby takéto oprávnenie nemal, tak v každom prípade v zmysle cit. § 631 Obč. zák. pri zhotovení diela zhotoviteľ zhotovuje dielo vždy na svoje nebezpečenstvo, čo nebráni tomu, aby určité práce vykonal aj subdodávkou. Na plnenie jej určil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku a pri trovách konania vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , , čl. 8, -3, ods. 3 , , , , , , , , -3, , ,, ,, Obč. zák., nar. vlády SR č. ; výrok o trovách konania podľa ustanovení ,, a , .

3. Tento rozsudok, ako to plynie z obsahu podaného odvolania, vo vyhovujúcej časti včas podaným odvolaním napadla žalovaná, ktorá sa nestotožnila zo záverom súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázala, že žalobcovi uhradila zálohu v sume 500,-Eur. Uviedla, že žalobca na reakciu súdu a ani žalovanej túto situáciu nepoprel, avšak ani ju nevyvrátil v rámci komunikácie s ňou, teda túto skutočnosť ani nepotvrdil, ani nevyvrátil, čo svedčí o tom, že stanovisko je nereálne a skutočnosť svedčí o tom, že zálohu prevzal, avšak ju nepriznal. Navrhla zmenu rozsudku v napadnutej časti znamenajúcu

zamietnutie žaloby. K odvolaniu bolo pripojené stanovisko žalovanej, ktoré je v podstate zhrnutím jej prvoinštančnej argumentácie, resp. do sporu neprinieslo žiadne nové svetlo.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy odvolacieho konania. Iné podania dané neboli.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (

- ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok v napadnutej časti je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, ).

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje.

8. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolacom konaní nevzniesla žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

9. S poukazom na vyššie uvedené, potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. vyhovujúcom výroku, včítane závislého, odvolaním osobitne nespochybneného III. súvisiaceho výroku o trovách konania, s použitím ust. , , ako vecne správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

11. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).