Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Pc-15-2021.pdf
PDF · 75.15 KB
No categories available
19Pc/15/2021
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky - oprávnenej z vyživovacej povinnosti: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, Š., v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Ondrej Bartošovič, advokát so sídlom Pázmaňa 2020/30, Šaľa, proti povinnej z vyživovacej povinnosti: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y.. M. X, Š., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2021 domáhala zvýšenia výživného a súčasne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi povinnej z vyživovacej povinnosti, aby výživné v rozsahu prípustnom aktuálnou legislatívou na účely neodkladného opatrenia, platila k rukám navrhovateľky.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je plnoletá, avšak naďalej pokračuje v sústavnej príprave na povolanie, keď študuje v 4. ročníku Q. V. W. O. Q.. Rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 15P/22/2016 zo dňa 14.02.2017 bola naposledy povinná z vyživovacej povinnosti, t.j. matka navrhovateľky zaviazaná platiť výživné na navrhovateľku k rukám jej otca vo výške 30 % životného minima mesačne. V tom čase bola navrhovateľka maloletá, žila v spoločnej domácnosti s otcom a odvtedy k úprave výživného nedošlo. Nakoľko k poslednej úprave vyživovacej povinnosti k navrhovateľke došlo už pred štyrmi rokmi, došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä k smrti otca navrhovateľky, ktorý sa o ňu riadne staral a živil ju. Navrhovateľka uviedla, že s povinnou nie je v kontakte, preto nemá o jej majetkových pomeroch bližšie informácie. Súdom určené výživné neplatí, resp. platí len zriedka a od smrti otca navrhovateľky neplatí vôbec, pričom argumentuje tým, že podľa rozsudku má platiť k rukám otca, ktorý však už nežije, tak nemá komu platiť. Povinná o navrhovateľku nejaví záujem, nezáleží jej na tom, že po smrti otca sa v podstate navrhovateľka mohla ocitnúť na ulici, nebyť pomoci zo strany otcovej rodiny, či jej priateľa. Navrhovateľka sa snažila riešiť uvedené aj cestou polície, avšak polícia nebola ochotná začať trestné stíhanie, nakoľko podľa aktuálnej úpravy má platiť výživné otcovi a nie navrhovateľke. Hlavnou zmenou pomerov je skutočnosť, že navrhovateľka sa stala v podstate sirotou, pričom navštevuje denné štúdium na strednej škole. Otec navrhovateľky zomrel dňa 02.01.2021. Matka o navrhovateľku nejavila záujem a neprispievala nijakou formou, len nepravidelným výživným vo výške necelých 30,- Eur. Navrhovateľka po smrti otca chvíľu žila s jeho družkou. Avšak aktuálne žije s priateľom v G. I. O.. Priateľ zatiaľ hradí všetky náklady na bývanie, avšak navrhovateľka si už našla brigádne zamestnanie a po vyučovaní chodí takmer denne na brigády do M., kde je až do večera, nakoľko je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. Finančne jej pomáha aj starý otec z otcovej strany a sestra jej nebohého otca. Navrhovateľka svoje mesačné výdavky vyčíslila sumou 560,- Eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je v dôsledku smrti otca odkázaná napriek svojej školskej dochádzke len na vlastné schopnosti, na finančnú pomoc vzdialenejších príbuzných a svojho priateľa, je potrebné bezodkladne a urgentne, aby jej zo strany matky bolo poskytované aspoň minimálne výživné.
Vzhľadom na skutočnosť, že matka argumentuje nevykonateľnosťou aktuálnej úpravy, keď nie je možné platiť k rukám otca, nie je možné záležitosť riešiť cestou polície a komplikácie možno predpokladať aj v prípadnom exekučnom konaní, navrhovateľka mala za to, že súd je povinný jej poskytnúť okamžitú ochranu a právnu pomoc.
3. Navrhovateľka k svojmu návrhu pripojila svoj rodný list, rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 15P/22/2016-16 zo dňa 14.02.2017, úmrtný list jej otca, potvrdenie o pobyte navrhovateľky a potvrdenie o návšteve školy navrhovateľkou.
4. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
5. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia v pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. V rámci civilného sporového ako aj mimosporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba za splnenia zákonných podmienok. Keďže súd o návrhu musí rozhodnúť v relatívne krátkej lehote, t.j. spravidla v lehote 30 dní, bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany resp. účastníkov konania, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu, pričom náležitosti návrhu vymedzuje § 326 C.s.p. Pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a teda vykazuje vady, súd musí zisťovať, či tieto vady návrhu umožňujú pokračovanie v konaní. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je neprejednateľný. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu podľa § 326 C.s.p. v nadväznosti na § 132 a 127 C.s.p. (napr. absencia podpisu, označenia osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ domáha a pod.). Pre tieto vady, súd návrh podľa § 327 C.s.p. odmietne. Vadou návrhu nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne.
8. V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadi povinnej, aby výživné v rozsahu prípustnom aktuálnou legislatívou na účely neodkladného opatrenia, platila k rukám navrhovateľky. Súd po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že navrhovaný výrok neodkladného opatrenia je nevykonateľný a neurčitý, pokiaľ navrhovateľka neuviedla konkrétnu výšku ňou požadovaného výživného. Aktuálna legislatíva, na ktorú sa odvoláva navrhovateľka, nestanovuje maximálnu prípustnú výšku výživného. Je potrebné si uvedomiť, že konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je tzv. návrhovým konaním, ktoré sa začína len na návrh, pričom súd na rozdiel od konaní, ktoré sa môžu začať aj bez návrhu, nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Keď potom navrhovateľka neuviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výšku ňou požadovaného výživného, stal sa jej návrh neurčitým, pričom pre tieto nedostatky nemožno v konaní o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej pokračovať. Z uvedeného dôvodu súdu neostalo iné, než návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť.
9. Pre úplnosť súd poznamenáva, že povinná z vyživovacej povinnosti bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15P/22/2016-16 zo dňa 14.02.2017 zaviazaná na platenie výživného na navrhovateľku v zákonnej minimálnej výške. Predmetný rozsudok je materiálne a formálne vykonateľným exekučným titulom. Nič na tom nemení skutočnosť, že otec navrhovateľky, k rukám ktorého mala povinná podľa rozsudku výživné poukazovať, zomrel, keďže navrhovateľka je plnoletá, a preto je povinná z vyživovacej povinnosti ex lege povinná poukazovať výživné priamo navrhovateľke. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa a nie rodiča, pričom dieťa má zo zákona právo na výživu až do času kým nie je schopné
samo sa živiť. Súdne rozhodnutie o výživnom nadobudnutím plnoletosti osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti nestráca účinnosť, preto údajné vyjadrenia povinnej a prípadne aj polície o nevykonateľnosti rozsudku neobstoja (porovnaj aj napríklad Zákon o rodine, Komentár, 3. vydanie, Bronislava Pavelková alebo Zákon o rodine, Komentár, 2. vydanie, Edmund Horváth a Erik Varga).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).