Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-30-2021.pdf
PDF · 115.17 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľky: H. T., rod. U.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX Š., voči manželovi navrhovateľky: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX Š., t. č. UVTOS a UVV Leopoldov, zastúpený v konaní: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, t. č. hospitalizovaná na psychiatrii P. W. a Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo U. T., narodeného XX.XX.XXXX a H. T., rodenej U., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, rozvádza.
II. Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu.
IV. Súd styk otca s maloletými deťmi ponechá bez obmedzenia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 25.02.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, manželia sa postupom času citovo odcudzili, nedorozumenia a nezhody pramenili so skutočnosti, že dlhší spoločný život s každodennými starosťami a povinnosťami odhalil rozdielnosť ich pováh a názorov. Prestali spolu intímne žiť, začali sa u manžela prejavovať násilnícke sklony a alkohol. V prípade rozvodu žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým neupraviť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 100 eur mesačne a na výživu maloletého vo výške 80 eur mesačne .
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní cestou zvoleného právneho zástupcu ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, vypočutím kolízneho opatrenia, právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v I.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľka ako aj manžel sú národnosti slovenskej, obaja sú štátnej príslušnosti slovenskej. Z manželstva pochádzajú dve deti maloleté U.G., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese W.C. XX, XXX XX Š., kde aj toho času býva matka s maloletými, t. č. otec sa nachádza v UVTOS a UVV Leopoldov. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Z podaného návrhu, ako aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo účastníkmi konania bolo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie z čoho vyplýva aj to, že účastníci konania majú spolu dve neplnoleté deti. Od roku 2018 mali v rodine problémy, nakoľko odporca začal biť maloleté deti, nakoľko deti majú poruchu pozornosti, sami nevedeli domácu úlohu, potrebovali pomoc rodiča, odporca je výbušného typu a viackrát sa stalo, že sa nahneval a chytil maloletej čelo a udrel. Podala trestné oznámenie v januári 2021, nakoľko odporca ich týral v rodine. Od podania trestného oznámenia odporca je vo vyšetrovacej väzbe. Vzťahy medzi manželmi sa postupne zmenili a citovo vzájomne ochladli. Ich názorové a povahové rozdiely v posledných rokoch vyústili do konfliktov a hádok. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností, žiadala, aby boli mal. deti zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Styk maloletých detí s otcom žiadala súdom neupraviť vzhľadom na aktuálnu situáciu, že odporca t. č. je vo vyšetrovacej väzbe. Čo sa týka vyživovacej povinnosti odporcu, navrhla súdom určiť vyživovaciu povinnosť na výživu mal. U. T. sumu 100 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a na T.. Y. sumu 80 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Ako výdavky na mal. deti uviedla: má zriadený trvalý príkaz mesačný na poistku pre maloletú vo výške 22,85 eur, pre T.. Y. taktiež poistku vo výške 22,92 eur, má zriadený TP ako poistku na seba vo výške 40,49 eur (životné poistenie matky), nájomné vo výške 180 eur (3-izbový byt), hypotéka vo výške 169,63 eur, televízia mesačne vo výške 40,57 eur (T-com, magio), telefón vo výške 33 eur, sipo 56,64 eur (elektrina, plyn), vedenie účtu 10,59 eur za mesiac, poistenie štvrťročné PZP 21,72 eur, havarijné poistenie 77,49 eur, strava a drogéria cca. 350 eur za 3 osoby. T. č. T.. U. je liečená na psychiatrii v W. za pokus o samovraždu dňa 10.3.2021. Od 10.3. do 24.3. bola hospitalizovaná v X. v B. Ú. J. S.X. na psychiatrickom oddelení. Vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav jej oznámili, že keď prestúpia na ambulantnú starostlivosť, bude potrebné zabezpečiť lieky a taktiež zabezpečiť účasť maloletej na terapiách každý týždeň. Má informáciu o tom, že mal. dostala správu od otca z väzenia a reagovala na tú správu tak, že dorezala si nohu na 4 stehy. Má informáciu, že maloletá bude prepustená z ústavnej starostlivosti v piatok t.j. 14.05.2021, avšak vzhľadom na aktuálnu situáciu predpokladá, že ústavná starostlivosť bude trvať dlhšie. T.. U. má intoleranciu na mlieko, má špeciálnu stravu, s ktorou stravou sú zvýšené výdavky.
6. Právny zástupca odporcu na ústnom pojednávaní zhodne s obsahom písomného vyjadrenia otca zo dňa 07.05.2021 uviedol, že odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Aj odporca je toho názoru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a dôvodom jeho rozvratu je rozdielnosť pováh a názorov manželov na manželské spolužitie, na výchovu ich detí a vedenie domácnosti. Rozvrat manželstva vyvrcholil už dávnejšie, pričom minimálne od jesene 2020 má matka mal. detí mimomanželský pomer, ktorý podľa ich informácii trvá až dodnes. Otec/odporca je na základe trestného oznámenia podaného navrhovateľkou vo väzbe od 26.01.2021. Stíhaný je za zločin týranie blízkej a zverenej osoby. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol. Čo sa týka úpravy práv a povinností k mal. deťom po rozvode manželstva, odporca súhlasí s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, pričom tento súhlas vyplýva práve zo samotného väzobného stíhania otca mal. detí. V prípade, ak by bol na slobode, žiadal by o oveľa širší styk s deťmi, príp. zverenie do svojej starostlivosti, keďže má za to, že vzhľadom na svoj vzťah s deťmi a vzťah detí s matkou by vedel ešte zabezpečiť starostlivosť o deti. Vzhľadom na súčasnú situáciu však súhlasia so zverením matke. Čo sa týka tvrdení matky o sebapoškodzovaní mal. U., v tejto súvislosti poznamenal, že mal. U. má podľa ich názoru lepší vzťah s otcom ako s matkou, odmietajú názor, že by jej psychické problémy boli zapríčinené správaním otca, pričom zvýraznil skutočnosť, že k jej pokusu o samovraždu (v dôsledku ktorého je v súčasnej dobe liečená na psychiatrii v W.) došlo dňa 10.03.2021, pričom ako už uviedol, otec mal. detí je vo väzbe od 26.01.2021. Čo sa týka výživného, žiada, aby súd postupoval podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a vzhľadom na súčasné schopnosti a možnosti otca určil výživné vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Žiada, aby bol majetok oboch detí spravovaný obidvoma rodičmi.
7. Zo správy ÚPSVR Nové Zámky, oddelenie služieb pre občana zo dňa 29.04.2021 súd zistil, že otec nie je evidovaný na UPSVR nové Zámky ako uchádzač o zamestnanie, ani nepoberá sociálne dávky ani pomoc v hmotnej núdzi.
8. Zo správy Daňového úradu Nitra zo dňa 03.05.2021 súd zistil, že otec ku dňu 03.05.2021 nepodal dňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2017,2018,2019 a 2020.
9. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne zo dňa 13.05.2021 je odporca je od 02.09.1998 zamestnaný v spoločnosti P. U., H..U.. s posledným mesačným príjmom za január 2021 vo výške X.XXX,XX eur. Súdu z oznámenia navrhovateľky na pojednávaní je známe, že pracovný pomer otca v predmetnej firme má byť údajne skončený z dôvodu jeho absencie na pracovisku.
10. Z vyjadrenia UPSVR Nové Zámky vyplýva, že kolízny opatrovník navrhuje, aby súd v prípade rozvodu manželstva zveril mal. deti U. T. a Y. T. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obe mal. deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia. Povinného rodiča navrhli zaviazať prispievať na výživu mal. U. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci a na výživu mal. Y. sumou 80 eur mesačne tiež do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vzhľadom na súčasnú situáciu otca navrhli styk otca s mal. ponechať bez obmedzenia.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.
13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
16. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
17. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
18. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.
19. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
20. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja manželia, vrátane odporcu.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
22. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.
23. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
24. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
26. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
27. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
28. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
29. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že s návrhom navrhovateľky čo do zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, čo do zastupovania dieťaťa a spravovanie jeho majetku, čo do skutočnosti, že styk má byť ponechaný ako súdom neupravený, s poukazom na skutočnosť, že otec je vo väzbe, súhlasil. V tejto časti návrhu teda došlo k zhode medzi manželmi a preto súd rozhodol v tejto časti tak, ako to vyplýva z výroku č. II a IV. tohto rozhodnutia.
30. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
31. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
34. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).
35. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné.
36. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.
37. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
38. V preskúmavanej veci ide práve o prípad, v ktorom sa osoba povinná poskytovať výživu (otec) bola vzatá do väzby dňa 26.01.2021. Odporca je stíhaný za zločin týranie blízkej a zverenej osoby, trestné oznámenie bolo podané manželkou, vec je vedená na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17Tp/6/2021. Tunajší súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu pre maloleté deti sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreného v citovanom rozhodnutí, nakoľko dospel k názoru, že skutočnosť, že t. č. odporca je trestne stíhaný, pričom do dnešného dňa ešte nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, neliberalizuje konanie odporcu, ktorý sa sám bez vážneho dôvodu pripravil o možnosť zabezpečovať primeraný zdroj príjmov (od 26.01.2021 je vo väzbe) pre svoje neplnoleté deti. Skutočnosť takej povahy nemôže byť podľa názoru súdu posudzovaná v neprospech detí.
39. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletých detí, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na maloletú určil sumou 100,- eur mesačne a na maloletého sumou 80,-eur, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, v súlade s návrhom matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka, keďže takého výživné súd považuje vzhľadom na vek detí a ich potreby primerané. V prípade otca uplatnil tzv. princíp potencionality príjmov. S prihliadnutím na dĺžku trvania pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti P. U., H..U.., na výšku vymeriavacieho základu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do 01/2021, na zdravotný stav (nebol preukázaný, že by nebol primeraný veku) a pracovné skúsenosti dospel k záveru, že otec mal možnosť zabezpečovať si príjem minimálne tak, ako vyplýva z registra Sociálnej poisťovne zo dňa 08.04.2021. Z hľadiska posúdenia jeho možností a schopností súd nepovažoval za významné, že otec je v čase rozhodujúcom pre určenie výživného vo výkone väzby. V tejto skutočnosti videl dôsledok v otcovom konaní, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu pripravil o možnosť zabezpečovať primeraný zdroj príjmov. Ako výdavky na mal. deti matka uviedla položkovitý zoznam: má zriadený trvalý príkaz mesačný na poistku pre maloletú vo výške 22,85 eur, pre T.. Y. taktiež poistku vo výške 22,92 eur, má zriadený TP ako poistku na seba vo výške 40,49 eur (životné poistenie matky), nájomné vo výške 180 eur (3-izbový byt), hypotéka vo výške 169,63 eur, televízia mesačne vo výške 40,57 eur (T-com, magio), telefón vo výške 33 eur, sipo 56,64 eur (elektrina, plyn), vedenie účtu 10,59 eur za mesiac, poistenie štvrťročné PZP 21,72 eur, havarijné poistenie 77,49 eur, strava a drogéria cca. 350 eur za 3 osoby. V prípade maloletej, vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav navrhovateľke oznámili, že keď bude prebiehať ambulantná starostlivosť o maloletú, bude potrebné zabezpečiť lieky a taktiež zabezpečiť jej účasť na terapiách každý týždeň, na ktoré skutočnosti súd prihliadol pri rozhodovaní o výške výživného a taktiež na to, že
maloletá má intoleranciu na mlieko, má špeciálnu stravu, s ktorou stravou sú zvýšené výdavky. Mesačný príjem matky predstavuje sumu cca 550 eur/netto. Zároveň súd zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloleté deti stará t. č. výlučne sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletých sumou 180 eur a matka prispeje sumou 100 eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa v sume 2x25,50 eur, teda spolu 331 eur, vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletých detí. Takto ustálená výška výživného pritom korešponduje aktuálnym potrebám maloletých detí a zodpovedá aj kritériam Zákona o rodine.
40. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre odporcu v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.