Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7T/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného K. N., nar. XX.XX.XXXX v M., pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa k a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2021 v Malackách, takto

rozhodol:

Obžalovaný

K. N., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., G. XXXX/XX, prechodne bytom J. č. XXX

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 18.10.2020 navigoval v skorých ranných hodinách poškodeného Z. W. ako taxikára. ktorý ho odviezol z Bratislavy, aby zastavil na parkovisku pri hoteli Atrium v meste Malacky pod zámienkou vybratia peňažných prostriedkov potrebných na zaplatenie jazdy z bankomatu, kde poškodeného po zastavení motorového vozidla zn. Z. W., EČ: BL-XXXGK, v čase okolo 04.51 h. opakovane porezal otváracím nožom s čepeľou dlhou 9cm do oblasti krku, načo poškodený vystúpil z vozidla a utiekol na Kláštorné námestie, následne obvinený K. N. tiež odišiel od predmetného motorového vozidla, avšak potom sa k tomuto motorovému vozidlu v hodnote 6.000,- Eur vrátil a odviezol sa ním domov do obce J., pričom v motorovom vozidle sa nachádzali aj rôzne veci patriace poškodenému, a to okrem iného osobné doklady s platobnou kartou, dioptrické okuliare. načúvacie prístroje zn. Widex, finančná hotovosť vo výške 80,- Eur, tablet zn. Lenovo TAB 8, mobilný telefón zn. Honor 7A, strešné svietidlo „TAXI“ a taxameter zn. Kienzle s prenosnou tlačiarňou, ktoré z časti vyhodil na neznámom mieste, čím poškodenému Z. W. spôsobil v prednej časti krku reznú ranu v tvare písmena V o celkovej dĺžke 10 cm a reznú ranu o dĺžke 7 cm, ktorou zasiahol jugulárnu vénu - hlavnú hrdlovú žilu, čo si vyžiadalo okamžitú operáciu a nevyhnutnú dobu liečenia do 6 týždňov, ako aj škodu na odcudzených veciach najmenej vo výške 390,- Eur.

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle prechodne ho používať,

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa k a prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa v súbehu s prečinom krádeže podľa

Za to sa mu

ukladá

podľa , s poukazom na , , , trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1ks kovový nožík s čiernou rukoväťou a čepeľou dlhou 9 cm.

Podľa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa súd obžalovanému K. N. ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Z. W., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom C. č. XXX škodu vo výške 190,- Eur.

Podľa súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, škodu vo výške 2.349,18 Eur.

Podľa súd poškodeného Z. W., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom C.. XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 31. marca 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. -24 na obžalovaného K. N. pre pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa k a prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa v súbehu s prečinom krádeže podľa na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2021 obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa , , , , , a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , , prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to oboznámením aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov, vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne k škode, vyjadrením Sociálnej poisťovne k škode, zápisnicou o vydaní veci - kovového nožíka zo dňa 18.10.2020, uzneseniami a zápisnicami o vydaní vecí a vrátení vecí, odbornými vyjadreniami na taxameter, strešné svietidlo mobilný telefón Honor 7A, tablet Lenovo a motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach , najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach ( a ) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov ( ).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému K. N. vychádzal z toho, že bol uznaný vinným z troch trestných činov a preto musel ukladať jeden úhrnný trest podľa , a to podľa , ktorý je prísnejším trestným činom. Súd vychádzal zo závažnosti tohto zločinu ublíženia na zdraví (pretože za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa , je určená sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 1 rok až 5 rokov a za prečin krádeže podľa je určená sadzba trestu odňatia slobody až na 2 roky), z pokusu ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom ( ) v rozpätí 4 roky až 10 rokov. V tejto súvislosti došlo k aplikácii , podľa ktorého pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému K. N., súd ďalej musel vychádzať aj z toho, že ak bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu, ktorého horná hranica trestnej sadzby, ustanovená v osobitnej časti , prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody ( ), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky ( ), respektíve 3 roky ( ). Z uvedeného je zrejmé, že súd mohol uložiť obžalovanému len nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko dolná hranica trestnej sadzby u trestného činu, podľa ktorého sa obžalovanému ukladá trest, prevyšuje 3 roky. Súd preto uzatvára, že obžalovanému musel uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko iný druh trestu vylučuje v danom prípade priamo .

Súd ďalej konštatuje, že nepoužil sprísňujúce ustanovenie podľa pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, nakoľko mal za to, že v danom prípade nejde o skutok spáchanými dvoma a viacerými skutkami. Pod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym alebo pasívnym prejavom vôle páchateľa (t.j. konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti . Išlo o charakterovo rovnorodé konanie obžalovaného, ktorým boli vyvolané viaceré následky (ublíženie na zdraví, zmocnenie sa cudzieho motorového vozidla a odcudzenie vecí), jeho konanie nie je možné oddeliť na viac skutkov. V konaní obžalovaného nie je možné vidieť deliaci moment, ktorý delí konanie obžalovaného na viacčinný skutok.

Obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a skutok oľutoval. Deklaroval, že by chcel čo najskôr škodu uhradiť.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa , v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (obžalovaný nemá žiaden záznam v odpise registra trestov) a k spáchaniu skutku sa priznal a skutok úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu a to podľa , keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu stanovenú v osobitnej časti podľa , ktoré stanovuje súdom povinnosť znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ak prevažujú poľahčujúce okolnosti. Súd nezohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa aj napriek tomu, že v čase páchania skutku obžalovaný nemal dovŕšený 21. rok života z dôvodu, že jeho vek nemal vplyv na spáchanie skutku, obžalovaný v bežnom živote riadne fungoval, chodil do práce. Žiadne popísané správanie či už a samotným obžalovaným alebo jeho starými rodičmi, ktorí boli vypočutí, nenasvedčuje tomu, že jeho rozumová alebo vôľová vyspelosť mala vplyv na jeho konanie. Súd taktiež nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť v prospech obžalovaného podľa z dôvodu, že z vyšetrovania nevyplynulo, že by sa v čase spáchania skutku nachádzal v ťažkej životnej situácii. Námietka obhajoby v tom, že v detstve bol obžalovaný týraný svojou matkou, od ktorej musel utiecť, nemá časový súvis so spáchaním skutku. Neboli zistené žiadne skutočnosti poukazujúce na zdravotné problémy psychického rázu.

Súd pristúpil k úprave trestnej sadzby, pričom pri výpočte postupoval podľa , s tým, že rozdielom medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby je 6 rokov (10 rokov mínus 4 roky), pričom jedna tretina zo 6 rokov sú 2 roky. Po úprave trestnej sadzby podľa je trestná sadzba v rozpätí od 4 rokov do 8 rokov.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového deja bolo to, že obžalovaný vediac, že nemá dostatok peňazí na zaplatenie jazdy taxíkom opakovane (dve rezné rany) porezal otváracím nožom s čepeľou 9 cm taxikára do krku a to s úmyslom mu utiecť. Znalec konštatoval, že útok smeroval na krk a oblasť veľkých ciev, pri hlbšom zásahu alebo pôsobení väčšej sily mohlo dôjsť k poškodeniu vitálne dôležitých ciev alebo hlavových nervov s rizikom vykrvácania na mieste činu. Taktiež hrozilo riziko vzniku vzduchovej embólie, ktorá je smrtiaca pri poškodení hlbokých žilových kmeňov krku. Konaním obžalovaného vznikli stredne závažné poranenia s nutnosťou okamžitej operácie. Obžalovaný uvedeným spôsobom zaútočil bez predchádzajúceho varovania na poškodeného, ktorý takýto útok vôbec nečakal. Skutočnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu a jeho následku súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného, nakoľko tento nečakane, prekvapivo zaútočil na poškodeného a to len z dôvodu, že nemal dostatok peňazí na zaplatenie odvozu. Len duchaplným konaním poškodeného, ktorý reagoval tak, že mu chytil ruku, snažil mu ju odtlačiť, následne vybehol z auta a volal o pomoc, nedošlo k tragickému následku konania obžalovaného. Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný musel vedieť s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, akú ujmu na zdraví môže spôsobiť, aj keď deklaroval, že ho chcel „iba“ pichnúť do ruky resp. do ramena, napokon namieril na oblasť krku ako životne dôležitého orgánu, teda vedel, že môže byť priamo ohrozený život poškodeného (čo aj bol), čiže konal v nepriamom úmysle podľa .

Súd vyhodnotil aj osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, pričom zistil, že obžalovaný síce nebol doposiaľ súdne trestný a nemá ani záznam v registri priestupkov. Na druhej strane obžalovaný skutok úprimne oľutoval, prostredníctvom starého otca poštovou poukážkou uhradil časť škody vo výške 200,- Eur. V prospech obžalovaného možno pričítať jeho neľahké detstvo, keďže podľa jeho vlastného vyjadrenia ako aj z vyjadrenia jeho starých rodičov, žil do svojich dvanástich rokov s matkou, ktorá bola alkoholička, neskôr na to aj zomrela. Starí rodiča aj popísali správanie matky voči obžalovanému, že po ňom pľula, nadávala mu, posielala ho po alkohol až do doby, kým obžalovaný utiekol z domu a prišiel bývať starým rodičom. Z ich výpovede je ďalej zrejmé, že obžalovaný nežil v úplnej rodine, jeho otec

bol vo výkone trestu odňatia slobody. Na druhej strane s jeho správaním nemali starí rodičia problémy, učenie mu síce nešlo, ale bol pracovitý a riadne chodil do práce. Z hľadiska určenia výmery trestu preto súd okolnosti ohľadne osoby obžalovaného vyhodnotil v prospech obžalovaného.

Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne závažný (čo vyjadruje tak zákonodarca stanovením trestnej sadzby, ako aj spôsob spáchania činu, jeho mimoriadne závažný následok a forma zavinenia obžalovaného). Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom na to, aby trest bol ukladaný v polovici, či pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd pri tom vychádzal aj z toho, že trest odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný podľa trestného činu, ktorý obžalovaný spáchal v štádiu pokusu a preto bolo nutné vziať do úvahy nielen povahu a závažnosť spáchaného pokusu, ale aj to do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo ( ). Súd vo všeobecnosti považuje útoky nožom na ľudí za mimoriadne závažné konanie, ktoré môže mať často nenapraviteľné následky. Z pohľadu spoločnosti je neprijateľné uvedené konanie obžalovaného, kedy pri takom banálnom probléme, ako je nedostatok peňazí na zaplatenie, vytiahne nôž a zozadu bezdôvodne zaútočí na krk človeka. V posudzovanom prípade, práve s poukazom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa pokusu, súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný poškodeného síce zasiahol, ale iba takým spôsobom, že následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví v konečnom dôsledku u poškodeného nenastal (doposiaľ pretrváva ľahké obmedzenie pohyblivosti krku). Zohľadnenie všetkých hore uvedených okolností súd vyjadril tým, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý je podľa názoru súdu postačujúci pre nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd sa zaoberal aj možnosťou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobodu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby ( ), nakoľko obhajca navrhol obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody, avšak súd nezistil také pomery páchateľa a ani okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup umožňovali.

V tejto súvislosti súd pripomína, že za pomery páchateľa sa považujú okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby, nesúvisia so spáchaným trestným činom, avšak môžu ovplyvniť úvahy o treste. V podstate ide o rodinné a osobné pomery, ktoré existujú nie v čase spáchania skutku, ale v čase rozhodovania o treste. Žiadne takéto, prípadne iné výrazné okolnosti, ktoré by umožňovali postup podľa však neboli zistené ani počas prípravného konania a ani na hlavnom pojednávaní (ide napr. o majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo potenciálnej družky a pod.). Rovnako neboli zistené ani žiadne okolnosti prípadu (všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa) odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Navyše ani samotná prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (R 24/1966 - III).

Obžalovanému K. N. súd uložil aj trest prepadnutia veci a to kovového nožíka s čiernou rukoväťou a čepeľou dlhou 9 cm, špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku, nakoľko táto bola použitá na spáchanie trestného činu, čo vyplýva zo skutkovej vety. Obhajoba a sám obžalovaný nenamietal voči uloženiu trestu prepadnutia uvedenej veci.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni škodu vo výške 2.349,18 Eur, pričom tento nárok na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas v prípravnom konaní, v rámci ktorého uplatnenia došlo aj k podrobnému rozpisu úkonov vykonaných v súvislosti s poskytnutou lekárskou starostlivosťou poškodeného. Tento nárok na náhradu škody obžalovaný nerozporoval a preto aj súd túto sumu považoval za nespornú.

Pokiaľ ide o nárok poškodeného Z. W. na náhradu škody, súd uložil obžalovanému podľa povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú na odcudzených veciach

(škoda zistená na základe odborných vyjadrení vo výške 390,- Eur) a to vo výške 190,- Eur, keďže sumu 200,- Eur obžalovaný preukázateľne prostredníctvom svojho otca poškodenému uhradil. Na priznanú výšku nemá vplyv to, že poškodený uvedenú sumu neprijal, keďže tak urobil bez zjavného dôvodu. Čo sa týka nároku na náhradu škody na zdraví, sám poškodený uviedol, že nemá ocenenie bolestného, prípadne sťaženia spoločenského uplatnenia, teda jeho liečba nie je ukončená. V danom prípade teda nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu ďalšej škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu ďalšej škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.