Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/45/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: N.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Z. XXXX/X, H., o zaplatenie 950,35 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 950,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 950,35 Eur od 20.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.06.2020 v rámci upomínacieho konania domáhal zaplatenia sumy 950,35 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako poisťovateľ uzavrel so žalovanou, ako poistníkom poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistná zmluva“). Dňa 08.08.2016 došlo na mieste P. Č.. XX S. S. k stretu poisteného motorového vozidla P. V., I.: H. s motorovým vozidlom poškodeného O. X, I.: J.. Za vznik škody a jej výšky ako aj subjektu, ktorý za ňu zodpovedá bola určená právoplatným rozsudkom súdu Bezirksgericht Innere Stadt Wien v konaní vedenom pod sp.zn. žalovaná. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla, spolu vo výške 5.200,15 Eur dňa 20.06.2017 (poistné plnenie) a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom zo dňa 20.06.2017. Keďže žalovaná bola v omeškaní s platením poistného v čase, keď nastala poistná udalosť, žalobca si uplatnil v súlade s voči žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 950,35 Eur. Napriek tomu, že žalobca (poisťovateľ) má voči žalovanej (poistník) právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 5200,15 Eur, žalobca si uplatňuje svoj nárok, evidentne v prospech žalovanej v nižšej výške. Listom zo dňa 20.06.2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 950,35 Eur a opätovne listom zo dňa 20.10.2017 a dňa 20.11.2017. Žalovaná napriek tomu svoj záväzok nesplnila. Keďže žalovaná neuhradila svoj záväzok riadne a včas, žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 950,35 Eur od posledného pokusu o mimosúdne vyriešenie veci, a to realizovania listu na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia (dňa 20.11.2017). K žalobe žalobca pripojil poistnú zmluvu, oznámenie poškodenej o škodovej udalosti, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.06.2017, potvrdenie o úhrade poistného plnenia, list žalobcu zo dňa 20.06.2017, zo dňa 20.10.2017.

2. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že nedošlo k žiadnej nehode, auta sa len dotkli. Nedošlo k žiadnej kolízii a nebolo potrebné volať políciu. Z dôvodu nepríjemného správania rakúskeho občana, žalovaná túto nehodu nahlásila poisťovni. Jej auto nebolo opravované a ani auto rakúskeho občana nebolo poškodené. Sumu, ktorú od nej poisťovňa žiadala zaplatiť odmietla. Nestala sa žiadna škoda, jej auto nebolo opravované. Žalobca nepreukázal žiadnu škodu, nepreukázala, že sa táto škoda stala, nepreukázala žiadne dôkazy o škode a vinníkovi. Nakoľko nedošlo ku škode, auto žalovanej opravované nebolo, nie je dôvod, aby zaplatila žalovanú sumu. Má podozrenie, že mohlo dôjsť k úmyselnému poškodeniu zo strany poškodeného a následne si uplatňuje škodu cez jej poisťovňu. Žalovaná neeviduje žiadne urgencie zo strany žalobcu a namieta premlčanie.

3. Žalobca v replike k tvrdeniam žalovanej uviedol, že žalovaná namieta svoju zodpovednosť a zavinenie za vzniknutú poistnú udalosť, má za to, že práve poškodený je vinníkom. Žalobca argumentoval tým, že dňa 08.08.2016 došlo na mieste P. Č..XX S. S., k stretu poisteného motorového vozidla P. V., I.: H. s motorovým vozidlom poškodeného O. X, I.:J., keď žalovaná pri cúvaní na parkovisku narazila do motorového vozidla poškodeného. Žalovaná pri cúvaní nezohľadnila dostatočnú starostlivosť, keď sa nepresvedčila, či je možné bezpečne parkovať. Poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody v konaní vedenom na súde Bezirksgericht Innere Stadt Wien pod sp.zn. , v ktorom bolo preukázané, že žalovaná je zodpovedná za vznik poistnej udalosti a spôsobenú škodu, a preto žalobca na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 15.05.2017 poskytol poistné plnenie. Predmetom tohto konania je nárok na vrátenie poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenému z titulu povinného zmluvného poistenia, ktoré mala u neho žalovaná uzatvorené. Podľa poistnej zmluvy zo dňa 03.05.2016 sa žalovaná zaviazala uhrádzať poistné formou štvrťročných splátok vo výške 19,34 Eur od 04.05.2016. Poistné za obdobie od 04.08.2016 do 03.11.2016 bolo na účet žalobcu pripísané až dňa 09.08.2016, to znamená, že v čase poistnej udalosti dňa 08.08.2016 bola žalovaná v omeškaní s platením poistného. Keďže nastali predpoklady, uvedené v , žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v celom rozsahu. Napriek tomu si žalobca, vzhľadom na všetky okolnosti, voči žalovanej uplatnil iba 20 % z poskytnutého poistného plnenia. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej sú neopodstatnené a nemajú charakter účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu. Obrana žalovanej nemá náležitosti relevantnej procesnej obrany a nemôže viesť k jej procesnému úspechu. Žalovaná neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by mohli nárok žalobcu čo i len čiastočne spochybniť. Procesná obrana žalovanej spočíva iba v jej subjektívnych názoroch. Navyše žalovaná nijakým spôsobom nepoprela, že by v čase vzniku poistnej udalosti nebola v omeškaní s platením poistného. Žalobca ďalej poukázal na , v súlade s ktorým došlo k uplatneniu nároku žalobcu na súde dňa 19.06.2020 včas. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu poskytnutého poistného plnenia výzvou zo dňa 20.06.2017, ktorú obdržala a oboznámila sa s ňou, keďže na ňu reagovala listom zo dňa 18.08.2017, ktorý priložila k svojmu odporu. Žalobca v liste zo dňa 19.09.2017 zotrval na svojom nároku a poukázal na skutočnosť, že žalovaná bola ako zodpovedný subjekt určená právoplatným rozsudkom súdu - Bezirksgericht Innere Stadt Wien v konaní vedenom pod sp.zn. a v čase vzniku poistnej udalosti bola v omeškaní s platením poistného. Keďže zo strany žalovanej nedošlo k uhradeniu pohľadávky, žalobca ju opätovne vyzval listami zo dňa 20.10.2017 a zo dňa 20.11.2017 na náhradu poskytnutého poistného plnenia.

4. Žalovaná v duplike poprela tvrdenia žalobcu ohľadom opisu udalosti. Žalovaná nechcela parkovať. Na súde Bezirksgericht Innere Stadt Wien nebolo preukázané, že škoda sa stala a že je zodpovedná žalovaná, neboli predložené žiadne dôkazy. Žiadna škoda sa nestala. Podľa tvrdenia žalovanej poisťovateľ nemá nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti nakoľko k žiadnej škode a poistnej udalosti nedošlo. Žiadny poškodený nebol. Vinníkom bola protistrana, napriek tomu nebola spôsobená škoda ani na jednom z áut. Zákonné a havarijné poistenie bolo poukázané cez víkend, kedy banka neúčtuje, čo je dokázateľné. Z toho dôvodu platba odišla z účtu v pondelok dňa 08.08.2016. Nakoľko sa žiadna poistná udalosť nestala, poistné ostalo ako bolo poukázané. V prípade jej vedomosti, že sa poistná udalosť stala, bola by platba v pondelok uhradená na účet. Popiera, že by vznikli predpoklady na náhradu časti poistného. Od žalobcu eviduje len poštu zo dňa 20.06.2017, na čo reagovala doporučeným listom, kde sumu odmietla uhradiť. Poštu zo dňa 20.10.2017 a dňa 20.11.2017 neeviduje. Jej auto nebolo opravované, žiadnu náhradu škody od žalobcu nežiadala. Žalobca nedisponuje žiadnou náhradou škody jej auta zo dňa 08.08.2016. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že škoda stala.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13.05.2021, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

Žalobca a jeho právny zástupca o odročenie pojednávania nežiadali a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, žalovaná sa bez ospravedlnenia neodstavila. Súd žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania zo dňa 05.05.2021 ako aj zo dňa 08.05.2021 nevyhovel, o čom žalovanú oboznámil emailom dňa 11.05.2021. Žalovaná v emailovej žiadosti zo dňa 05.05.2021 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu pracovného odcestovania mimo Slovenska. Žiadosť doplnila emailom zo dňa 08.05.2021 a osobným podaním zo dňa 11.05.2021, keď svoju žiadosť odôvodnila pracovným odcestovaním a aj zo zdravotného hľadiska, keďže dňa 07.05.2021 o 00:04 hod. navštívila pohotovostnú službu Urgentný príjem FN Trnava, o čom predložila aj potvrdenie.

6. Súd k žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania uvádza, že v zmysle pojednávanie možno odročiť len z dôležitého dôvodu. Súd dôvod uvádzaný žalovanou nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle o čom, postupom podľa rozhodol a upovedomil o tom žalovanú. Pracovné odcestovanie žalovanej nie je v žiadnom prípade dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Žalovaná predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 06.04.2021, čiže mala dostatok času zabezpečiť si svoje pracovné záležitosti tak, aby sa mohla pojednávania dňa 13.05.2021 zúčastniť. Lekárske ošetrenie žalovanej dňa 07.05.2021 na urgentnom príjme vo FN Trnava súd tiež nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Z lekárskej správy vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaná bola dňa 07.05.2021 ošetrená na urgentnom príjme FN Trnava pre diagnózu O O.. V správe sa neuvádza, že by si zdravotný stav žalovanej vyžadoval ďalšie lekárske ošetrenie a už vôbec, že by jej zdravotný stav nedovoľoval zúčastniť sa pojednávania. Súd preto ani lekárske ošetrenie žalovanej na urgentnom príjme dňa 07.05.2021 nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na 13.05.2021. Žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania považoval súd za účelovú s cieľom vyhnúť sa pojednávaniu a zmariť ho. Súd uvádza, že primárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov, a to nielen strany žalujúcej, ale aj žalovanej, preto v zmysle rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti sporových strán.

7. Súd dodáva, že v čase nariadeného termínu pojednávania dňa 13.05.2021 na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 215 z 26.04.2021, bol s účinnosťou od 29.04.2021 na obdobie 30 dní opakovane predĺžený núdzový stav, pričom uskutočňovanie pojednávaní v čase vyhláseného núdzového stavu upravuje o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. V zmysle cit. zákona v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto všeobecne záväzným predpisom je vyhláška MS SR č. v znení vyhlášky č. Súd poukazuje na ustanovenie cit. vyhlášky, podľa ktorej okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Súd pojednávanie nezrušil, nakoľko vyhodnotil, že nejde o vec, ktorá by zniesla odklad podľa cit. vyhlášky, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žaloba bola na súd podaná dňa 19.06.2020.

8. Súd z vyššie uvedených dôvodov prejedávajúc vec v neprítomnosti sporových strán zistil nasledovný skutkový stav.

9. Žalobca, ako poisťovateľ, uzavrel so žalovanou, ako poistníkom, dňa 03.05.2016 poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) so začiatkom poistného obdobia 04.05.2016. Poistné mala žalovaná uhrádzať v štvrťročných splátkach po 19,34 Eur. Dňa 08.08.2016 došlo na mieste P. Č.. XX S. S. k stretu poisteného motorového vozidla P. V. I.: H. s motorovým vozidlo poškodeného O. X I.: J., keď žalovaná v poistenom vozidle pri cúvaní na parkovisku narazila do motorového vozidla poškodeného. Poškodený si uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde v Rakúskej republike. V konaní vedenom na súde Bezirksgericht Innere Stadt Wien pod sp.zn. bolo dňa 15.05.2017 preukázané, že žalovaná je zodpovedná za vznik poistnej udalosti a spôsobenú škodu. Žalobca poškodenému na základe uvedeného rozhodnutia uhradil sumu vo výške 5.200,15 Eur dňa 20.06.2017. Poistné za obdobie od 04.08.2016 do 03.11.2016 bol na účet žalobcu pripísané dňa 09.08.2016. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 20.06.2017 na úhradu dlžnej sumy. Na uvedenú výzvu žalovaná reagovala listom zo dňa 18.08.2017. Žalobca žalovanej odpovedal listom zo dňa 19.09.2017, pričom na zaplatení žalovaného

nároku zotrval. Následne žalovanú vyzvala na zaplatenie žalovanej sumy urgenciou zo dňa 20.10.2017 a zo dňa 20.11.2017.

10. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“), g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

11. Podľa , povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

12. Podľa , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13. Podľa , poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

14. Podľa , právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

15. Podľa zákona č. 40/164 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

16. Podľa , lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

17. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie poistného plnenia, ktoré žalobca vyplatil poškodenému z titulu povinného zmluvného poistenia, ktoré mala žalovaná u žalobcu uzatvorené z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní s platením poistného.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že nárok žalobcu vyplýva zo zákonného predpisu ( o PZP), a preto nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Bolo preukázané, že žalobca ako poisťovateľ a žalovaná ako poistník uzatvorili dňa 03.05.2016 poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky P. V. I.: H., ktorého vlastníkom a držiteľom bola žalovaná. Súd mal tiež za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo dňa 08.08.2016, čo vyplýva aj z oznámenia žalovanej o poistenej udalosti zo dňa 07.09.2016. V konaní vedenom pred súdom Bezirksgericht Innere Stadt Wien pod sp.zn. v Rakúsku, zo dňa 15.05.2017 súd rozhodol, že za vznik poistnej udalosti a spôsobenú škodu zodpovedá žalovaná. Žalovaná mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalobcu, preto žalobca na podklade uvedeného rozhodnutia dňa 20.06.2017 poskytol poškodenému poistné plnenie. Tvrdenia žalovanej, že ku žiadnej škodovej udalosti nedošlo, nie sú opodstatnené. Ani argument žalovanej, že jej vozidlo nebolo potrebné opravovať, nemožno považovať za relevantný pre toto konanie, keďže žalobca si neuplatňuje nárok z dôvodu poistného plnenia za opravu škody na jej vozidle. Žalobca si uplatňuje nárok na vrátenie časti poistného plnenia, keď plnil z poistnej zmluvy o PZP, ktorú mal so žalovanou uzavretú poškodenému (občanovi Rakúskej republiky). Žalobca si svoj nárok na vrátenie poistného plnenia

uplatňuje v súlade s , pretože žalovaná bola s platením poistného v omeškaní. Žalobca argumentoval tým, že žalovaná v zmysle poistnej zmluvy mala plniť poistné v štvrťročných splátkach vo výške 19,34 Eur, pričom začiatok poistného obdobia bol dohodnutý od 04.05.2016. Splátka na poistné obdobie od 04.08.2016 do 03.11.2016, bola na účet žalobcu pripísaná až dňa 09.08.2016. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nepoprela, keď sama uviedla, že platbu poukázala cez víkend, a preto platba z jej účtu odišla až dňa 08.08.2016. Z uvedeného je zrejmé, že v deň poistnej udalosti bola žalovaná v omeškaní s platením poistného, pretože finančné prostriedky boli na účet žalobcu pripísané až dňa 09.08.2016 a v zmysle , peňažný dlh je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave. Žalobca preukázal, že poškodenému uhradil sumu vo výške 5.200,15 Eur dňa 20.06.2017, pričom poistné plnenie bolo vo výške 4.751,79 Eur. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.06.2020, pričom v zmysle , bola žaloba podaná včas. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný a námietka premlčania nebola dôvodná. Ďalej súd uvádza, že žalovaná mala vedomosť, že je v omeškaní s úhradou dlhu najneskôr od 18.08.2017, kedy žalobcovi odpovedala na jeho výzvu zo dňa 20.06.2017, ktorou žiadal od žalovanej úhradu poistného plnenia.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako poisťovateľ dňa 20.06.2017 plnil poškodenému z poistnej udalosti, ktorá sa stala dňa 08.08.2016 na P. Č.. XX S. S. sumu vo výške 5.200,15 Eur. Poistné poškodenému plnil z toho titulu, že žalovaná mala so žalobcom uzavretú zmluvu o PZP a vinníkom škodovej udalosti bola žalovaná. Žalovaná v čase vzniku poistnej udalosti, dňa 08.08.2016 bola v omeškaní s platením poistného a platba poistného na poistné obdobie od 04.08.2016 bola na účet žalobcu pripísaná až dňa 09.08.2016. Žalobcovi (poisťovateľovi), preto v zmysle , vznikol nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanej (poistníkovi). Žalobca si žalobou uplatnil len časť z plnenej sumy, a to sumu vo výške 950,35 Eur. Napriek výzve zo dňa 20.06.2017 (o ktorej sa žalovaná dozvedela najneskôr dňa 18.08.2017) a ďalším urgenciám zo dňa 20.10.2017 a zo dňa 20.11.2017, žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z týchto dôvodov súd podanej žalobe vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom istiny (náhrady časti poistného plnenia) sumu 950,35 Eur.

20. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Keďže žalovaná sa s plnením svojho peňažného dlhu dostala do omeškania, súd jej zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania v súlade s v spojení s Nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01.02.2013 vo výške 5 % ročne zo sumy 950,35 Eur odo dňa požadovaného žalobcom, t.j. 20.11.2017 do zaplatenia, nakoľko súd bol rozsahom podanej žaloby viazaný a nemohol návrh žalobcu prekročiť.

23. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , keď priznal plne úspešnému žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa . O výške náhrady

trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().