Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-8-2018.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnej veci navrhovateľky - matky: M. M., L.. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. Č.. XXXX/XX, Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Lenkou Charvátovou, Družstevná č. 3, Bratislava a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: X. F., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. D. M. X/XX, G. K., D. F., občan Austrálie, o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: M. V., L.. V. I.. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka č. 1, Senec, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že muž ktorého otcovstvo má byť zapreté - X. F., L.. F., I.. XX.XX.XXXX, nie je otcom maloletej M. V., L.. V., I.. XX.XX.XXXX z matky M. M., L.. M.N., I.. XX.XX.XXXX.
R.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 16.05.2018 sa navrhovateľka domáhala určenia, že X. F., I.. XX.XX.XXXX nie je otcom jej maloletej X. M. V., I.. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila vecne tým, že dňa 25.11.2012 pred matričným úradom Západná Austrália uzatvorila manželstvo s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté a v čase podania tohto návrhu sa vedie na Okresnom súde Bratislava III konanie o rozvod ich manželstva pod sp. zn. 15Pc/11/2017. Uviedla, že po troch týždňoch od uzatvorenia manželstva manžel navrhovateľku fyzicky napadol, preto opustila ich spoločnú domácnosť a krátko na to odcestovala z Austrálie a vrátila sa do Slovenskej republiky. Navrhovateľka od 14.12.2012 žila u rodičov v Nových Zámkoch a od toho času neudržiava s manželom žiaden styk ani kontakt a do Austrálie sa už nevrátila. Od roku 2015 má navrhovateľka vážnu známosť s G. V., I.. XX.XX.XXXX, žije s ním v spoločnej domácnosti a z tohto vzťahu sa dňa 16.02.2017 narodilo maloleté dieťa. Citujúc ustanovenie § 85 ods. 1 zákona o rodine navrhovateľke vyplynulo, že zákonná domnienka otcovstva svedčí manželovi, avšak ten nie je ani nemôže byť biologickým otcom maloletého dieťaťa. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa navrhovateľka pohlavne stýkala iba s G. V., ktorý otcovstvo k maloletému dieťaťu uznáva. Dodala, že jej manžel sa trvalo zdržiava v Austrálii a na účely tohto súdneho konania písomne vyhlásil, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, nakoľko s navrhovateľkou nebol v žiadnom kontakte od jej odchodu z Austrálie v roku 2012. Navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia podporila dôkazne rodným listom maloletého dieťaťa a čestným vyhlásením svojho manžela.
2. Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 177 ods. 2 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, nakoľko navrhovateľka i muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, písomne súhlasili s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania a na základe navrhovateľkou predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutočný stav veci:
3. Podľa rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Galanta vo zväzku XLIV., ročník 2017, strana 26, poradové číslo 151, otcom maloletej dcéry navrhovateľky -M. V., I.. XX.XX.XXXX O. Q. je G. V., I.. XX.XX.XXXX.
4. Čestným prehlásením zo dňa 24.04.2018, opatreným doložkou Apostille, muž ktorého otcovstvo má byť zapreté, deklaroval, že dňa 25.11.2012 uzatvoril manželstvo s navrhovateľkou a krátko po sobáši - neskôr toho istého roka bola navrhovateľka z krajiny vyhostená, spoločnú domácnosť opustila z dôvodu manželských nezhôd a od jej odchodu z Austrálie sa manželia už nestretli ani sa nijako nekontaktovali. Prehlásil, že nie je biologickým otcom maloletej M. V., I.. XX.XX.XXXX, keďže s navrhovateľkou nebol v kontakte, odkedy v roku 2012 odišla.
5. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
6. Podľa § 87 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
7. Podľa § 88 ods. 2 zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
8. Súd konštatuje včasnosť podania návrhu na zapretie otcovstva, nakoľko maloleté dieťa sa narodilo dňa 16.02.2017 a navrhovateľka podala svoj návrh na zapretie otcovstva dňa 16.05.2018, teda nepochybne v zákonnej trojročnej lehote.
9. V posudzovanej právnej veci bolo medzi účastníkmi nesporné, že mužovi ktorého otcovstvo má byť zapreté, svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva voči maloletej M. V., I.. XX.XX.XXXX, nakoľko v čase narodenia maloletého dieťaťa bol manželom navrhovateľky (manželstvo účastníkov pretrváva i v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia), a to napriek skutočnosti, že v rodnom liste maloletého dieťa je zapísaný G. V., I.. XX.XX.XXXX ako otec maloletého dieťaťa.
10. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa sa narodilo za trvania manželstva, je zrejmé splnenie zákonnej hypotézy pre možnosť zapretia otcovstva za predpokladu preukázania, že je vylúčené, aby manžel matky (navrhovateľky) bol otcom dieťaťa. V konaní sám manžel navrhovateľky (muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté) zhodne s tvrdeniami navrhovateľky prehlásil, že nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, keďže v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa už dávno (od roku 2012) nežil s navrhovateľkou, žiadnym spôsobom (teda ani intímne) sa spolu nestýkali, a to akonáhle navrhovateľka v roku 2012 odišla z Austrálie, preto mal súd nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že je absolútne vylúčené, že by muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, mohol byť biologickým otcom maloletej M., I.. XX.XX.XXXX a návrhu na zapretie otcovstva ako vecne dôvodnému vyhovel.
11. Napriek skutočnosti, že biologický otec maloletého dieťa (G. V., I.. XX.XX.XXXX) je oficiálne aj zapísaný ako otec dieťaťa v jeho rodnom liste, súd uvádza, že právny význam a účel rozhodnutia v tomto konaní spočíva v tom, že rozhodnutie o určení, že manžel navrhovateľky nie je biologickým otcom maloletého dieťaťa, predstavuje právny základ a podmienku pre rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M., I.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode, v ktorom konaní bude môcť poručenský súd pri úprave rodičovských práv a povinností s právnou istotou vylúčiť manžela navrhovateľky ako otca maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
14. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
15. Vzhľadom na predmet konania a procesných úspech navrhovateľky súd uvádza, že v posudzovanej právnej veci prichádza do úvahy priznanie náhrady trov konania navrhovateľke za predpokladu, ak súd dospeje k záveru, že od manžela navrhovateľky, ktorý nie je otcom maloletého dieťaťa, možno náhradu trov spravodlivo požadovať, avšak so zreteľom na dispozičný princíp uplatňujúci sa v mimosporovom civilnom konaní v súvislosti s právom na náhradu trov konania, keď navrhovateľka ich náhradu nežiadala, súd o povinnosti nahradiť trovy konania nerozhodoval a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).