Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/50/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr, X. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J. č. XXX, proti žalovaným: 1/ Ing. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v W., na ul. V. č. XXXX/XX a 2/ H.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v W., na ul. V. č. XXXX/XX, o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27.03.2023 č.k. -291, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. L., kat. úz. J. ako parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2 a parcela č. XXX - záhrada o výmere 220 m2 a rodinnému domu súpisné č. XXX zapísanému na LV č. XXXX, kat. úz. J.. Tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 26.750 eur a žalovanej v 2. rade sumu 26.750 eur titulom finančnej náhrady za ich spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1/4 k celku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísanými na LV č. XXXX, kat. úz. J. ako parcely č. XXX a č. XXX a rodinného domu súpisné č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. J.. Žalobcovi patrí spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 a žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 1/4. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. J. v podiele po 1/2.

3. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. V danom spore bolo preukázané, že k dohode medzi stranami sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo a to ani počas súdneho konania.

4. v ust. upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie a to rozdelenie veci, prikázanie veci za náhradu alebo nariadenie jej predaja. Toto poradie a použitie týchto spôsobov je pre súd záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá tiež na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci v budúcnosti.

5. Prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne preskúmal a zaoberal sa prvými dvoma spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak ako mu to bolo uložené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a teda sa zaoberal rozdelením nehnuteľností a následne ich prikázaním niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu.

6. ako prvý spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov preferuje rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Taktiež je nevyhnutné prihliadať i na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Súd tiež musí dbať, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, vychádza sa z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia a tiež sa zohľadňuje poloha pozemkov, ich tvar i celková plocha. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, je potrebné vziať do úvahy, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe a aby mu nebolo bránené v jej riadnom užívaní, vrátane bežného udržiavania. V prejednávanom prípade žalovaní navrhovali, aby predmet podielového spoluvlastníctva bol reálne rozdelený, nakoľko rodinný dom bol postavený a aj skolaudovaný ako dvojbytový. Tiež súdny znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že ide o rodinný dom s dvoma bytmi - dvojgeneračný. Keďže rodinný dom bol klasifikovaný ako dvojbytový, vzhľadom na záväzné zákonné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, sa v prvom rade zisťovalo, či v tomto prípade je rozdelenie veci dobre možné.

7. Žalobca s reálnym rozdelením nehnuteľnosti nesúhlasil. Uviedol, že dom nie je prispôsobený pre život dvoch rodín, čo mal aj za reálne vyskúšané, keď v uvedenom dome na poschodí ešte za života svojich rodičov istý čas býval s rodinou a jeho rodičia obývali prízemie. Zároveň uviedol, že žalovaní s ním bývať nechcú.

8. Žalovaná v 2. rade zdôraznila, že nehnuteľnosť je možné rozdeliť. Nijakým spôsobom nebráni žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, a preto si vie predstaviť, aby sa táto nehnuteľnosť upravila tak, aby bolo možné v nej bývať, keďže sú tam dve bytové jednotky. K zamedzeniu prístupu z jedného bytu do druhého bytu postačia drobné stavebné úpravy. Existujúce schodisko, ktoré sa tam nachádza, sa dá odpíliť a zamurovať horná časť tak, aby boli bytové jednotky oddelené, pričom zvonku sa dá primurovať ďalšie schodište alebo urobiť stavebné úpravy tak, aby tam bol možný prístup. Presne tak, ako to uviedol znalec, aj ona bola toho názoru, že je potrebné oddeliť jednotlivé energie, avšak dá sa to urobiť aj tak, ako keď bývajú ľudia v bytových domoch, teda že sa platia tie náklady, napr. na polovicu alebo iným spôsobom. Rovnako je to v prípade elektriny a vody. Ak by to bolo nevyhnutné, môžu bývať spolu, tak ako bývajú aj iní ľudia v rámci bytových domov, teda každý má nejaké svoje práva, nejaké svoje povinnosti a spoločne ich zdieľajú, keďže musia spolu bývať.

9. Žalovaná v 2. rade ako osoba odborne znalá v oblasti projektovania pozemných stavieb, napriek tomu nepredložila súdu taký návrh rozdelenia nehnuteľností, ktorý by bol spôsobilý pre rozhodnutie súdu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením a prikázaním novovzniknutých vecí žalovaným a žalobcovi. Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s nevyhnutnou existenciou projektu rozdelenia s prípadným geometrickým plánom, avšak v tomto prípade žalovaní ani taký dôkaz nepredložili a ani nenavrhli vykonať také dokazovanie. Keďže žalovaná v 2. rade preukázala svoju odbornú spôsobilosť v danej oblasti, bol prvoinštančný súd toho názoru, že musela

dobre vedieť, čo je potrebné tak z technickej ako aj z dokumentačnej stránky pre dosiahnutie reálneho rozdelenia veci na dve samostatné bytové jednotky, a preto prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaní svojim postojom neprejavili skutočný záujem na rozdelení predmetu podielového spoluvlastníctva.

10. Skutočnosť, že reálne rozdelenie rodinného domu nie je možné, vyplýva aj z výpovede znalca Ing. A. Y., podľa ktorej napriek tomu, že ide o dvojbytový rodinný dom, jeho rozdelenie v súčasnej dobe bez pomerne zásadných stavebných úprav nie je možné. Rozdelenie rodinného domu na samostatné bytové jednotky vyžaduje najprv vyhotovenie projektovej dokumentácie, ktorá by obsahovala výpočet konkrétnych stavebných úprav prihliadajúc aj na potrebu vedenia nových rozvodov elektrickej energie, plynu, teplej a studenej vody, vrátane kanalizácie tak, aby každá bytová jednotka mohla mať vlastné meradlo týchto médií, ale aj vlastný oddelený vstup. Cena týchto prác podľa znalca by predstavovala približne 50.000 eur. Žalobca nechcel znášať náklady na rozdelenie nehnuteľnosti a žalovaný v 1. rade sa k tejto výške nákladov bez porady so žalovanou v 2. rade najprv vyjadriť nevedel, inú výšku nákladov na stavebné úpravy potrebné na rozdelenie veci nepredložil a ani nenavrhol vykonať iný dôkaz, pričom neskôr už žalovaní deklarovali ochotu takúto výšku nákladov na rozdelenie nehnuteľnosti uhradiť. Z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrení a ústnych prednesov strán sporu vyplýva, že medzi stranami sporu, ktorí sú príbuznými, sú vzájomné vzťahy vážne narušené. Strany sporu sa doteraz nevedeli bez konfliktov dohodnúť ani na spôsobe užívania a obhospodarovania pozemkov, sadení poľnohospodárskych plodín, či na financovaní opráv a rekonštrukčných prác nevyhnutných pre údržbu predmetného domu. Prvoinštančný súd preto dospel k záveru, že existuje predpoklad vzniku rozporov pri ďalších investíciách do nehnuteľnosti, ktoré by boli nevyhnutné v prípade, ak by sa rozhodlo o jej reálnom rozdelení (stavebné práce na vybudovanie samostatných vchodov, samostatné prípojky plynu, vody, elektriny a pod.), pričom financovanie by bolo potrebné zabezpečiť zo strany všetkých spoluvlastníkov. Za danej situácie vzhľadom na zistený skutkový stav sa preto dospelo k záveru, že v danom prípade rozdelenie predmetu podielového spoluvlastníctva - rodinného domu - medzi strany sporu nie je dobre možné a rovnako nebol preukázaný ani skutočný záujem strán na tomto spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda vykonania rozsiahlych stavebných úprav a celkovej rekonštrukcie rodinného domu a podieľania sa na ich úhrade.

11. Keďže reálna deľba nehnuteľností v danom prípade neprichádzala do úvahy, súd prvej inštancie posudzoval ďalší spôsob vyporiadania, a to prikázanie veci za primeranú náhradu niektorému alebo niektorým zo spoluvlastníkov. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním spoločnej veci niektorému alebo niektorým podielovým spoluvlastníkom za primeranú náhradu v stanovuje ďalšie kritériá, na ktoré sa prihliada a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem, pričom vždy je potrebné tiež skúmať schopnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Hľadisko solventnosti sa profiluje ako podmienka pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a tiež ako jedna z okolností, ku ktorým je potrebné pri vyporiadaní prihliadať pri posudzovaní, komu má byť vec prikázaná. Pri rovnocennosti zákonných kritérií môže byť objektívna schopnosť poskytnúť náhradu rozhodujúca z hľadiska dispozície voľnými finančnými prostriedkami alebo ich bezprostredným obstaraním a použitím v porovnaní s druhým spoluvlastníkom. Otázka solventnosti napĺňa aj rozmer ústavný, pretože strata podielového spoluvlastníctva je zároveň odňatím vlastníckeho práva, za ktoré musí byť poskytnutá náhrada. Ak zákon ustanovuje, že prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov je možné len za primeranú náhradu, potom to znamená, že súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi, resp. spoluvlastníkom, ktorí preukážu schopnosť primeranú náhradu zaplatiť.

12. V danom prípade je zrejmé, že žalobca má podiel k predmetu vyporiadania vo veľkosti 1/2 z celku, žalovaný v 1. rade vo veľkosti 1/4 z celku a žalovaná v 2. rade tiež vo veľkosti 1/4 z celku. Do úvahy by tak prichádzala jednak možnosť prikázania veci žalobcovi s povinnosťou výplaty primeranej náhrady žalovaným alebo prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva žalovaným každému rovnakým dielom s povinnosťou výplaty primeranej náhrady žalobcovi.

13. V súlade s kritériom účelného využitia veci by prikázanie vecí, ktoré sú predmetom podielového spoluvlastníctva, v zásade svedčalo tak žalobcovi, ako aj žalovaným, a preto bolo potrebné skúmať, ktorému z podielových spoluvlastníkov je potrebné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva. Z dôvodu trvalého užívania vecí a vykonávania údržby prikázanie veci prináleží viac žalobcovi.

14. Žalobca v rodinnom dome trvalo býva, stará sa o jeho bežnú údržbu, ako aj o priľahlé pozemky, pričom v rodinnom dome býval 9 rokov spolu so svojou matkou, o ktorú sa staral až do jej smrti. Hoci žalovaní s niektorými krokmi žalobcu týkajúcimi sa údržby rodinného domu, či pozemkov nesúhlasili, nepopreli, že žalobca bežnú údržbu vykonáva. Nebolo preukázané, aby sa žalovaní dožadovali rozhodnutia o účelnom využití spoločnej veci a z ich vyjadrení vyplynulo, že stav užívania rodinného domu žalobcom tolerujú a do nehnuteľnosti chodia vyslovene sporadicky.

15. Žalovaní trvalo žijú a pracujú v O., pričom žalovaná v 2. rade predtým pracovala na Úrade pre verejné obstarávanie a od 01.11. pracuje na Finančnej správe ako vedúca odboru pre verejné obstarávanie. Prevažne sa zdržiava v O. v byte spolu so svojim manželom. Predtým tam bývala ich dcéra, ale teraz tam bývajú so žalovaným v 1. rade, pretože si našiel prácu v O.. Na východ chodia cez víkendy a to do J., W., Y., ale to sú skôr také dovolenky a víkendy a vtedy sa zdržiavajú a bývajú v W., O., J., Y., ale najviac v O..

16. Žalovaní oproti žalobcovi majú vyriešenú svoju bytovú otázku, vlastnia viaceré nehnuteľnosti a prevažne žijú a pracujú v O.. Naproti tomu žalobca má momentálne možnosť bývania len v predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej býval aj predtým, o ktorú sa dlhodobo stará a túto udržiava. Žalobca preukázal, že je skutočne pripravený zaplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu, a to buď formou úveru alebo za finančnej pomoci svojich troch plnoletých detí.

17. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastnícka žalobcu nehnuteľnosti tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu a žalobcovi uložil povinnosť výplaty primeranej finančnej náhrady žalovaným podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Čo sa týka samotnej výšky finančnej náhrady, pri tejto sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľností stanovenej Znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. A. Y. vo výške 107.000 eur, ktorá medzi stranami konania sporná nebola, pričom výška spoluvlastníckych podielov každého zo žalovaných v 1. a 2. rade predstavuje sumu 26.750 eur.

18. Pokiaľ ide o parcelu č. L., ktorá je funkčne ako záhrada prepojená s parcelou č. L. a č. L., táto je len v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a teda nie je predmetom tohto konania. Žalovaní pritom majú iné právne možnosti a prostriedky ako si zabezpečiť nerušené užívanie a prístup k tejto parcele naďalej, teda aj po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXX a č. XXX.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , a ,

20. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadovali rozhodnutie zmeniť tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. Ako dôvod uviedli, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ako prvý spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov preferuje rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. V prejednávanom prípade je rozdelenie dobre možné. Dom má dve bytové jednotky a dva samostatné vstupy. K zamedzeniu prístupu z jedného bytu do druhého bytu postačia drobné stavebné úpravy, pričom je viacero možností. Jedna z možností je zrušenie vnútorného schodiska, zabetónovanie otvoru a inštalácia, resp. realizácia schodiska z exteriéru buď v zadnej časti domu (prístup cez balkón) alebo z bočnej časti domu (prístup cez balkón) alebo aj z prednej časti domu (prístup cez izbičku v tvare L).

21. Článok 20 obsahuje základný rámec vlastníckeho práva. Pre účely rozoberanej problematiky sú podstatné tri základné podmienky na ochranu vlastníckeho práva vyplývajúce z uvedeného ustanovenia. Ide v prvom rade o právo vlastniť majetok, čiže právo každého

nadobúdať majetok a právo vlastniť majetok, ktorý nie je alebo zákonom z jeho vlastníctva vylúčený. V druhom rade priznáva rovnosť v obsahu vlastníctva k druhovo rovnakým veciam, pričom samotný obsah vlastníckeho práva neurčuje, ale odvoláva sa na zákon. To znamená, že rôzne zákony obsahujú k rôzne druhovo určeným veciam rôzny obsah vlastníckeho práva. Základné vymedzenie obsahuje , ktorý je tak lex generalis k ostatným predpisom stanovujúcim rozsah vlastníckeho práva, ako sú napr. , Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Zákon o majetku obcí a podobne. Najdôležitejšou pre rozoberanú tému je tretia rovina úpravy, ktorá sa vzťahuje na vyvlastnenie a obmedzenie vlastníckeho práva, a to najmä k nehnuteľnostiam. Vyvlastnenie, ako aj obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom.

22. Žalovaní v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to parcely č. XXX v kat. úz. J.. Jediný prístup k tejto nehnuteľnosti je z parciel č. XXX a č. XXX. Spolu so zdravotným stavom žalovaných ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením výťažku.

23. Pokiaľ ide o žalobcu, tento vlastní aj dom v Y. spôsobilý na bývanie. Tento dom patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca rovnako nijako nepreukázal, že je skutočne pripravený zaplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu, a to buď formou úveru alebo za finančnej pomoci svojich troch plnoletých detí.

24. Pokiaľ ide o byt v O., v ňom má trvalý pobyt dcéra žalovaných. Byt v W. plánujú darovať niektorému z ich detí, resp. obom deťom, a preto nemôžu súhlasiť s konštatovaním, podľa ktorého majú oproti žalobcovi vyriešenú svoju bytovú otázku. Žalobca býval v byte v Z. so svojou rodinou, tento zanechal synovi, ktorý tam toho času býva. Syn žalovaných býva v podnájme. Žalobca si takisto môže kúpiť nehnuteľnosť.

25. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

26. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. Ust. upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na základe súdneho rozhodnutia v prípade, v ktorom ďalšie fungovanie spoluvlastníkov nie je objektívne možné. Dôvodom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva rozhodnutím súdu sú obvykle dlhodobé alebo závažné nezhody medzi spoluvlastníkmi, objektívna nemožnosť užívať predmet spoluvlastníctva, financovať údržbu alebo investície, ale aj nezáujem zotrvať v spoluvlastníctve. Zákon taxatívnym spôsobom stanovuje možné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobu vyporiadania. V zmysle ako prvá prichádza do úvahy možnosť reálneho rozdelenia veci, pričom podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je to dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je pritom aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, a to jednak pokiaľ ide o objektívnu výšku uvažovaných nákladov, jednak o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, išlo by z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968). Rovnako v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela byť stavba považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R 45/1991).

29. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad vyplývajúcich z , sa má súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie spoločnej

veci. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je dobre možné. Pri rozdelení stavieb je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Záver o reálnej deliteľnosti predpokladá spravidla znalecké dokazovanie s potrebou oddeľovacieho geometrického plánu.

30. Doterajšia súdna prax potvrdzovala výlučne vertikálne delenie stavieb, ale medzičasom sa tiež prihlásila k horizontálnemu deleniu na tzv. bytové jednotky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

31. Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.02.2007 sp. zn. , v ktorom išlo tiež o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k rodinnému domu s príslušenstvom, dovolací súd pripustil možnosť horizontálneho delenia rodinného domu s bytmi a uviedol, že ak je to možné, treba stavby rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu s tým, že spoločné časti, či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov tak, ako je to možné podľa právnej úpravy Zákona o vlastníctve bytov. Dovolací súd v tomto rozsudku konštatovať, že v danom prípade také rozdelenie nie je možné, lebo nerieši základné spory medzi účastníkmi, ktoré sa týkajú domu ako celku, jeho údržby a opráv. Spoločné časti a zariadenia spornej nehnuteľnosti by totiž aj naďalej zostali v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, ktoré pre konfliktnosť vzájomných vzťahov nevedia nájsť zhodu v riešení otázok týkajúcich sa spoločnej veci.

32. V odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2021 sp. zn. dovolací súd zastával právny názor, podľa ktorého je možné a potrebné v súlade s poznatkami praxe v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, v ktorom sa nachádzajú bytové a nebytové jednotky, rozdeliť takúto stavbu aj v rovine horizontálnej, ak sú splnené predpoklady pre ich samostatnú existenciu v závislosti od okolností prípadu (za pomoci odborného znaleckého posúdenia) a reálnym rozdelením veci sa vyrieši celková spôsobilosť domu prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov, vrátane spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že spoločné časti, či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

33. V prejednávanej veci stavba rodinného domu tvoriaca predmet vyporiadania nie je bytovým domom v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nemožno ju reálne rozdeliť na jednotlivé byty v zmysle uvedeného zákona.

34. Z hľadiska deliteľnosti veci v zmysle ust. možno sporný rodinný dom považovať za deliteľný aj napriek tomu, že jeho rozdelením by vznikli dve samostatné bytové jednotky, čo nezodpovedá ustanoveniam Zákona o vlastníctve bytov. Za účelom pristúpenia k realizácii deľby musia byť ale splnené ďalšie podmienky závisiace od okolností konkrétneho prípadu.

35. Možnosť zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s dvomi samostatnými bytovými jednotkami v zmysle však neznamená, že sa tak má stať vždy, ak takéto riešenie je technicky možné. Z tohto zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že predpokladom rozdelenia veci je, že rozdelenie veci je dobre možné. Pri rozhodovaní o tom nemožno vychádzať len z technického hľadiska alebo rýdzo právneho hľadiska, ale je potrebné prihliadať aj na iné okolnosti z aspektu ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome. K rozdeleniu domu na bytové jednotky je možné pristúpiť len v prípade, ak vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú nekonfliktné, čo nie je daný prípad. Ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, vzťahy medzi žalobcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej sú vážne narušené. Strany sporu nie sú schopné bez konfliktov dohodnúť sa ani na spôsobe užívania, či obhospodarovania nehnuteľností, ani na financovaní opráv a rekonštrukčných prác nevyhnutných pre údržbu rodinného domu.

36. Zatiaľ čo reálnym rozdelením nehnuteľnosti základným spôsobom - stavebným rozdelením na obvykle dve celkom samostatné časti sú účastníci od seba oddelení, rozdelením nehnuteľnosti na samostatné bytové jednotky sa určitý rozsah podielového spoluvlastníctva nevyhnutne zachováva. Takýto stav však v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaní považovali náklady spojené s reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti znalcom Ing. A. Y. odhadované na približne 50.000 eur za neprimerané a žalobca neprejavil ochotu na týchto nákladoch sa akýmkoľvek spôsobom podieľať. Navyše suma 50.000 eur odhadovaná znalcom Ing. A. Y. na stavebné úpravy dosahuje skoro 50 %

z hodnoty nehnuteľností tvoriacich predmet vyporiadania. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu, by si tak vyžiadalo nákladné stavebné úpravy.

37. Ak súd prvej inštancie neakceptoval návrh žalovaných na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, jeho rozhodnutie neodporuje doterajšej judikatúre (R 61/1968), v zmysle ktorej pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím treba zvážiť, do akej miery možno požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením nehnuteľností. V prípade, ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú.

38. Rovnako správne bola vyriešená i otázka, ktorej zo strán sporu majú byť nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva. Nehnuteľnosti dlhodobo užíva žalobca, tieto obhospodaruje a zabezpečuje ich bežnú údržbu. Na rozdiel od žalobcu, žalovaní nehnuteľnosti využívajú len sporadicky.

39. Pokiaľ ide o parcelu č. XXX - záhrada o výmere 680 m2, zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. J., táto sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Aj keď netvorí predmet podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade so žalobcom, je zrejmé, že ide o nehnuteľnosť, ku ktorej je prístup cez parcely č. XXX a č. XXX v podielovom spoluvlastníctve strán sporu.

40. Podľa ust. , pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

41. Gramatickým výkladom ust. vety prvej treba dospieť k záveru, že vzťah vecného bremena zriaďovaného v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a novovzniknutej nehnuteľnosti je daný len v prípade novovzniknutej nehnuteľnosti zaťažovanej vecným bremenom, teda len na strane budúceho vlastníka povinného strpieť právo inej osoby zodpovedajúce vecnému bremenu. Uvedený výklad je namieste napriek tomu, že príslušné ustanovenie obsahuje možnosť zriadenia vecného bremena len v prípade vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Takéto obmedzenie teda treba chápať len ako zákonnú požiadavku na zhodu vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti majúceho byť oprávneným z vecného bremena s vlastníkom tej nehnuteľnosti, ku ktorej má zriadenie vecného bremena zabezpečiť prístup. S prihliadnutím na už uvedené preto treba mať za to, že súd môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti i vtedy, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemá slúžiť na prístup k inej novovzniknutej nehnuteľnosti, ale k takej nehnuteľnosti, ku ktorej až do zrušenia spoluvlastníctva prístup zabezpečovalo existujúce právo spoluvlastníctva. Len takýto výklad totiž zachová aj ustupujúcemu spoluvlastníkovi doterajší rozsah práv a umožní reálny výkon práv k predmetu jeho vlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.07.2005, sp. zn. ).

42. Zriadenie vecného bremena pritom nie je možné bez vypracovania geometrického plánu určujúceho rozsah zriaďovaného vecného bremena.

43. Vo 4. odd. druhého dielu 2. časti sú upravené inštitúty odborného vyjadrenia a znaleckého dokazovania ( až ).

44. Nová právna úprava prináša do oblasti procesného dokazovania skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, viaceré nové riešenia doterajších aplikačných problémov. Podľa novej právnej úpravy platí zásada, že v prípade potreby posúdenia takých skutočností, na ktorých treba odborné znalosti, sa preferuje odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Znalecké dokazovanie je z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania až sekundárnym riešením.

45. V novej právnej úprave sa priorizuje nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. V súlade s uplatňovaním tohto princípu dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán sporu je potrebné zdôrazniť, že súd si vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby len na návrh strany. Zároveň súd sám rozhodne, či takto navrhnutý dôkaz vykoná ( ).

46. Čo sa týka nariadenia znaleckého dokazovania a ustanovenia znalca, toto je možné len za splnenia troch podmienok. Prvou podmienkou je návrh strany na nariadenie znaleckého dokazovania, druhou skutočnosť, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky a treťou skutočnosť, že nepostačuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok.

47. V prejednávanej veci zo strany žalovaných v 1. a 2. rade žiaden návrh na podanie odborného vyjadrenia, či nariadenie znaleckého dokazovania podaný nebol. Za takejto situácie ani nebolo možné zo strany súdu posudzovať rozsah vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu na nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade cez pozemky prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.

48. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu.

49. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

50. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

51. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

52. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

53. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

54. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C SP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (6 429 ods. 1 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).