Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-76-2020.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/76/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobkyňa: S. V. O.. L., L.. XX.X.XXXX, J. C. XX, T., právne zast.: JUDr. Peter Jonáš, advokát so sídlom M.R. Štefánika 2393/29, Trebišov, proti žalovaným: 1.) neznámi dediči po S. D., L.. XX.X.XXXX, J. L. L. C., 2.) neznámi dediči po I. D. O.. L., L.. XX.X.XXXX, J. L. L. C., obaja zastúpení opatrovníkom: JUDr. Zuzana Barilová, Vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trebišov, 3.) C.Á. G. O.. L., L.. XX.X.XXXX, J. D. Č.. XX, D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k.ú. Veľký Kamenec - parcely registra „Q.“
- č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- č. XXX záhrada o výmere X.XXX m2,
- XXX/X rodinný dom so súpisným č. XX.
II. Vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k.ú. Veľký Kamenec - parcely registra „Q.“
- č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- č. XXX záhrada o výmere X.XXX m2,
- XXX/X rodinný dom so súpisným č. XX, tak, že ich prikazuje do podielového spoluvlastníctva
- žalobkyne v podiele XX/XX,
- žalovanej v 3.rade v podiele XX/XX, s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť za podiely
- žalovaných v 1.rade sumu X.XXX,XX Eur,
- žalovaných v 2.rade sumu XXX,XX Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zložením do súdnej úschovy.
III. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k.ú. E. T. - parcely registra „Q.“ č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, č. XXX záhrada o výmere X.XXX m2, XXX/X rodinný dom so súpisným č. XX a ich vyporiadania tak, že ich súd prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele XX/XX, žalovanej v 3.rade v podiele XX/XX s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť za podiely žalovaných v 1.rade sumu X.XXX,XX Eur a žalovaných v 2.rade sumu
XXX,XX Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zložením do súdnej úschovy. O trovách navrhla rozhodnúť tak, že súd neprizná stranám nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 38/72, žalovaní v 1.rade majú podiel 18/72, žalovaní v 2.rade majú podiel 6/72 a žalovaná v 3.rade - sestra žalobkyne má podiel 10/72. Podľa žalobkyne spornú nehnuteľnosť kúpili v presne nezistenom roku jej a žalovanej v 3.rade rodičia od bývalých užívateľov - P.. Rodičom sa podarilo vybaviť čiastočne prevod dňa XX.X.XXXX. Po smrti rodičov sa o nehnuteľnosti stará ona, opravuje ju, stará sa o ňu, aby sa nezničila. Žalovaní v 1. a 2.rade môžu byť podľa nej spoluvlastníkmi iba pozemkov, keďže dom bol postavený v roku XXXX a právni predchodcovia žalovaných sa odsťahovali do Ameriky ešte okolo roku 1914. Vedľajšie stavby stavali už jej rodičia celý dom viackrát opravovali. Podľa znaleckého posudku, ktorý predložila, by mala byť hodnota celého pozemku 8.735,07 Eur. Hodnota podielu žalovaných v 1.rade tak predstavuje sumu 2.183,77 Eur (18/72) a žalovaných v 2.rade 727,92 Eur (6/72). Vzhľadom na nemožnosť zistenia identity a označenia žalovaných v 1.a 2.rade navrhla súdu ustanoviť týmto žalovaným opatrovníka. Taktiež uviedla, že podiel jej sestry - žalovanej v 3.rade ostane daným vyporiadaním nedotknutý. K žalobe priložila splnomocnenie pre právneho zástupcu; záznamy z pozemnoknižnej vložky; odpoveď obce E. T.; znalecký posudok;
2. Súd sa snažil zistiť identitu žalovaných v 1.a 2.rade prostredníctvom Osobitnej matriky. Tá súdu oznámila, že pôvodní vlastníci - t.j. S. D. a I. D. sa nenachádzajú v evidencii osobitnej matriky a ani v IS registra obyvateľov. Taktiež nevedeli uviesť vzťahové údaje o deťoch, dedičoch z evidencie matričnej knihy. Z uvedeného dôvodu súd ustanovil žalovaným v 1.a 2.rade za opatrovníka vyššiu súdnu úradníčku tunajšieho súdu.
3. Súd doručil žalobu spolu s prílohami žalovaným, ktorý sa v zákonom stanovenej lehote k žalobe nevyjadrili. V uznesení, ktoré im bolo doručované spolu so žalobou boli taktiež vyzývaní, aby sa vyjadrili, že či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a poučení, že ak sa v lehote nevyjadria, bude súd predpokladať, že nemajú výhrady voči takémuto postupu súdu.
4. Žalobkyňa písomne oznámila súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
5. Z dôvodu pasivity žalovaných a so súhlasom žalobkyne rozhodol súd vo veci bez nariadenia pojednávania.
6. Súd vykonal dokazovanie žalobcami predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
7. Z pozemnoknižných vložiek vyplýva, že časť sporných nehnuteľnosti v podiele 10/24 nadobudli rodičia žalobkyne a žalovanej v 3.rade.
8. Podľa správy obce E. T. zo dňa XX.X.XXXX, podieloví spoluvlastníci S. D. a I. D. odišli asi v roku XXXX do S..
9. Zo znaleckého posudku Ing. Ondreja Ostrožoviča č. 18/2020 vyplýva, že hodnota sporných nehnuteľnosti patriacich žalovanými v 1. a 2.rade je spolu 8.735,07 Eur.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
11. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
12. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
13. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Podľa § 149 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
19. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
20. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
21. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, OZ v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
22. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax, ktorá poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne ustanovuje primeranú náhradu, a nie náhradu určenú podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vo výške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.
23. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a výklad predmetných ustanovení zákona, súd konštatuje, že v danom prípade nebolo možné vyporiadať predmetné pozemky na základe dohody medzi
stranami, nakoľko žalovaní sú nečinní ako pred podaním žaloby, tak aj po jej podaní. Žalovaní nereagujú na návrhy a výzvy žalobkyne ako aj na výzvy súdu. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k vyporiadaniu predmetných nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ.
24. Žalobkyňa preukázala súdu predpoklady na zrušenie podielového spoluvlastníctva a vyporiadanie predmetných nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Súd má preukázané, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti, že k vyporiadaniu nemohlo dôjsť dohodou a taktiež že reálne rozdelenie nehnuteľnosti by bolo neúčelné vzhľadom na povahu nehnuteľnosti ako aj záujem žalovaných o nehnuteľnosti. Okrem toho, žalobkyňa uviedla, že o predmetné nehnuteľnosti sa stará ona sama, aby nechátrali a žalovaní sú na neznámom mieste, dlhodobo neprejavujú záujem o dané nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa prejavuje o ne záujem, stará sa o nich, investuje do nich, udržiava ich. Súd je toho názoru, že s ohľadom na zistené skutočnosti, je účelné vyporiadať dané nehnuteľnosti prikázaním žalobkyni tak, ako to v žalobe navrhovala so zohľadnením zachovania spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 3.rade - sestry v podiele 10/72 a výplatnou povinnosťou žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2.rade. Pre úplnosť súd dodáva, že na základe tvrdení a predložených listinných dôkazov, neboli súdu pri rozhodovaní známe žiadne skutočnosti či okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ.
25. Súd zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným v 1.a 2.rade finančné čiastky na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozsudku. Súd považuje žalobkyňou navrhované náhrady za primerané s poukazom na predložený znalecký posudok.
26. Napokon súd uvádza, že žalovaní boli v konaní nečinní, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcami sa nevyjadrili, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobkyňou tvrdený skutkový stav.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, lebo žalobkyňa bola síce v konaní plne úspešní, avšak nahradiť trovy konania nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.