Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-175-2020.pdf
PDF · 119.67 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/175/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: STAVA-JP, s.r.o., so sídlom 17. novembra 958, 022 01 Čadca, IČO: 36 401 021, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, voči žalovanému: LIFEstav s.r.o., so sídlom Bitarová 242, 010 04 Bitarová, IČO: 51 842 017, zast. JUDr. Ján Kasenčák, advokát, so sídlom Brečtanová 28, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie 9.157,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.157,23 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.002,90 eur od 18.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.314,90 eur od 27.03.2020 do zaplatenia a zo sumy 4.839,43 eur od 26.04.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.157,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky vykonal práce a vystavil faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil.
2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 11.06.2020, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobca nedoručil žalovanému faktúry, nepredložil žiadny dôkaz o ich doručení, žalobca nikdy žalovanému neodovzdal dielo a ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol vôbec oprávnený vyzvať žalovaného k prevzatiu diela, ani súpis k faktúram nepredložil. Žalobu považuje za predčasnú.
3. Žalobca sa k podanému odporu písomne vyjadril s tým, že odpor je účelový. Faktúry žalovanému doručil, aj poštou, aj elektronicky, na čo poukázal na podacie lístky. Dokonca aj predžalobná výzva bola žalovanému doručovaná a zásielka bola prevzatá. Teda žalovaný účelovo klame a zavádza. Žalobca má informáciu, že spol. Stavizol, s.r.o. uhradil žalovanému za všetky práce, teda aj tie, ktoré vykonal žalobca pre žalovaného ako subdodávateľ. Žalobca všetky práce vykonal a po jeho prácach bola natiahnutá fasádna farba iným subjektom. Ak by práce zo strany žalobcu neboli vykonané riadne, tak by nemohlo dôjsť ani k natiahnutiu fasády.
4. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 266 ods.1, 2 a 3 Obchodného zákonníka (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
7. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vyhotovenie.
8. Podľa § 546 Obchodného zákonníka (1) Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549.
9. Súd mal preukázané, že žalovaný si objednal u žalobcu práce objednávkou č. 2/2020 zo dňa 12.02.2020. Rozsah prác a cena za dielo spolu s platobnými podmienkami boli riadne dohodnuté v danej písomnej objednávke, v rámci ktorej sa zmluvné strany dohodli, že potvrdená objednávka je považovaná za zmluvu o dielo. Daná objednávka je opatrená podpismi oboch zmluvných strán. (l.č. 9-10)
10. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že danou písomnou objednávkou č. X/XXXX strany uzavreli Zmluvu o dielo, v dôsledku čoho medzi nimi vznikol obchodno-záväzkový vzťah spravujúci sa Obchodným zákonníkom.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol vôbec oprávnený vyzvať žalovaného k prevzatiu diela., Súd však posúdil takúto argumentáciu žalovaného za nelogickú, nakoľko je nesporné, že žalovaný si objednal práce od žalobcu, dokonca písomnou objednávkou č. X/XXXX., ktorú nenamietal a nerozporoval a pokiaľ žalobca vykonal práce pred žalovaného, tak ich musel nejakým spôsobom odovzdať. Žalobca bol povinný dohodnuté práce vykonať a žalovaný ich mal prevziať, pričom samozrejme logicky nemožno odovzdať práce vecne.
14. Súd nemal preukázanú žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný namietal vykonané práce, resp. že ich reklamoval.
15. Podľa uvedenia žalobcu všetky objednané práce pre žalovaného riadne vykonal a následne po jeho prácach bola natiahnutá fasádna farba iným subjektom. Ak by práce zo strany žalobcu neboli riadne vykonané, tak by nemohlo dôjsť ani k natiahnutiu fasády.
- Žalovaný dané tvrdenie ničím nerozporoval, ani nenamietal.
- Z uvedeného vyplýva, že žalobca skutočne vykonal objednané práce.
16. Žalobca tvrdil, že dielo bolo odovzdané, dokonca je už aj užívané, z čoho vyplýva, že všetko bolo v poriadku. Žalovaný nikdy nereklamoval dielo, nerozporoval faktúry, nerozporoval rozsah prác vykonaných žalobcom.
17. Súd mal preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúry za vykonané práce, a to faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 13.03.2020 na sumu 2.002,90 eur so splatnosťou 17.03.2020 (sieťka, druhá sterka, špalety, dolepenie styroduru, prebrusovanie, úprava podkladu), faktúru č. XXX/XXXX na sumu 2.314,90 Eur so splatnosťou 26.03.2020 (sieťka, druhá sterka, špalety, prebrúsenie nerovnosti fasády, prebrúsenie sokla dolepenie extr.pol.okapnica), faktúru č. XXX/XXXX na sumu 4.839,43 Eur so splatnosťou 25.04.2020 (špalety, vylepy balkónov styrodur a stien, mon. dem. lešenia strecha). (l.č. 11-13 obsahu spisu)
18. Následne žalobca listom zo dňa 15.04.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie vystavených faktúr č. XXX a XXX z dôvodu uplynutia splatnosti. Opätovne vyzval žalovaného listom zo dňa 12.05.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
19. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že mu nikdy neboli doručené faktúry, následne pred súdom na nariadenom pojednávaní tvrdil, že pre vystavenie účtovného dokladu je potrebné, aby dielo sa odovzdalo a prevzalo a aby zhotoviteľ preukázal, čo vlastne vykonal. Nemôže automaticky fakturovať to, čo je objednávke.
20. Súd mal z predložených podacích lístkov a z potvrdenia o doručení zásielky, ako aj zo sledovania zásielok Slovenskej pošty, preukázané, že žalobca doručoval zásielky žalovanému, a to faktúry a výzvy. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že žiadna faktúra, žiadna zásielka od žalobcu mu nebola doručená. Súd mal preukázané, že žalobca zasielal zásielky žalovanému, pričom po preukázané danej skutočnosti žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcu, ani nepreukázal, že by obsahom zásielok bolo niečo iné, než tvrdil žalobca. Dokonca žalovaný bol vyzvaný aj uznesením súdu z 03.09.2020, aby sa k danému vyjadreniu žalobcu vyjadril, avšak napriek výzve súdu žalovaný sa k daným skutočnostiam vôbec nevyjadril.
- Súd teda posúdil, že faktúry a výzvy boli žalovanému riadne doručované a dostali sa do jeho dispozície.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný pred začatím pojednávania pri pokuse súdu o zmierovacie konanie, navrhol dohodu, že zaplatí žalobcovi sumu 6.990,- eur. Následne v priebehu konania tvrdil, že neuznáva túto sumu, ale vychádzal len z toho, čo je v položkách faktúr. Teda na jednej strane namietal existenciu faktúr a ich doručenie, následne tvrdil, že žalobca nepreukázal vykonané práce, hoci celé dielo je už v úžitku a bez tých prác by nebolo ešte dokončené a žalovaný netvrdil, že by tie práce, ktoré mal vykonať žalobca, vykonal niekto iný, ani to nepreukázal. Zároveň hoci podľa jeho slov, že neuznáva sumu 6.990,- eur, dokonca namietal odovzdanie diela, bol ochotný zaplatiť danú sumu, a to aj napriek jeho tvrdeniam o nepreukázaní vykonaní prác,...
- V tejto súvislosti súd teda poukazuje na viditeľný rozpor a logiku v tvrdeniach žalovaného.
22. Žalovaný namietal faktúry s poukazom na § 71 zák.č. 222/2004 Z.z. Súd v tejto súvislosti uvádza, že dané ustanovenie definuje faktúru, avšak toto konanie nie je konaním daňovým, ani pre účely daňové, preto v rámci tohto konania je relevantné zistiť a preukázať len tie skutočnosti, ktoré sú predmetom konania, teda či vznikol nárok žalobcovi na zaplatenie. Žalovaný však rozporuje postup žalobcu a faktúry z účtovného hľadiska, čo však pre toto konanie je irelevantné. Predmetom tohto konania nie je skúmanie správnosti účtovania a pod.
23. Súd posúdil za nesporné, že žalobca vykonal objednané práce, pričom žalovaný ani nerozporoval, že celé dielo je už v užívaní a objednávateľom aj uhradené a nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že bez vykonania jeho prác by sa nemohli vykonať ďalšie práce, ako je fasáda a pod.
24. Na základe uvedených skutočností súd skonštatoval, že žalobca objednané práce vykonal riadne a včas a následne boli vykonávané ďalšie práce na odovzdanie celého diela. Žalobca celé dielo nemohol odovzdať, keďže ho ani nevykonával, ale vykonal iba konkrétne práce, ktoré boli objednané a následne fakturované vo faktúrach. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný mal výhrady voči vykonaným prácam po ich dokončení. Žalovaný až v priebehu tohto konania namietal doručenie faktúr, hoci práce žalobca vykonal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepredložil súpisy k faktúram, jednak je to účtovná vec a jednak je nepochybné, že práce boli vykonané.
- Súd poukazuje aj na to, že predsa pokiaľ práce by neboli vykonané žalobcom, tak by nemohli byť vykonané následné práce ďalším subjektom a nebolo by celé dielo dané do úžitku objednávateľovi. Z ničoho nevyplýva, že by žalovaný niekedy namietal práce žalobcu, že by ich reklamoval a nebol s nimi spokojný, a to ani s objednaným rozsahom a zároveň z ničoho nevyplýva, že by objednané práce vykonal iný subjekt než žalobca, pričom ani to nebolo tvrdené.
25. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dielo nebolo odovzdané a že nebola kontrola kvality vykonania diela, súd toto tvrdenie, túto argumentáciu, považuje za účelovú, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po vykonaní prác zo strany žalobcu boli následne vykonávané ďalšie práce iným subjektom, a následne bolo celé dielo dané do úžitku. Takže keby boli nejaké nedostatky, či výhrady zo strany žalovaného, resp. že by nedošlo k vykonaniu prác žalobcom, tak by predsa nemohlo byť dielo odovzdané do úžitku, ani bez výhrad a neboli by ani dokončené ďalšie práce bez vykonania prác žalobcom, po ktorých nasledovali ďalšie práce iným subjektom.
- Uvedené žalovaný nerozporoval.
26. Žalovaný na ústnom pojednávaní tvrdil, že žaloba je predčasná a žalobca nech si splní svoje povinnosti tak, že doručí žalovanému faktúry s náležitosťami a má za to, že vo faktúre sú aj práce naviac.
27. Súd však zdôrazňuje zmluvné dojednanie v Objednávke č. X/XXXX, v rámci ktorej je dohodnutý rozsah a prác a cena a zároveň aj to, že žalovaný je povinný vykonať úhradu prevodom na účet po prevzatí faktúry. teda nie po dokončení prác, či oficiálneho odovzdania diela a pod.
28. Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
29. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie po vystavení faktúry. Teda pokiaľ žalovaný namieta odovzdanie diela, či náležitosti/prílohy faktúry, pre zaplatenie je to irelevantné. Splatnosť bola dohodnutá, ako aj platobné podmienky v Objednávke č. X/XXXX, ktorá je zmluvou o dielo a žalovaný nikdy pred podaním žaloby nenamietal faktúry, a to ani na výzvy žalobcu, ktoré mal tiež doručené.
30. Žalobca predložil súdu listinu, ktorá je odpoveďou spol. Stavizol, s.r.o., pre ktorú pracoval žalovaný a ide o dielo, na ktorom vykonával práce aj žalobca pre žalovaného a z danej listiny vyplýva prehlásenie danej spoločnosti o tom, že prevzala dielo od žalovaného a za vykonané práce a dielo zaplatila žalovanému s tým, že neeviduje žiadne záväzky voči žalovanému. Taktiež daná spoločnosť uviedla, že vo vzťahu k žalovanému boli reklamované práce.
- Súd poznamenáva na zmätočnosť poslednej odpovede v danom liste, nakoľko dotazovaná spoločnosť sa pravdepodobne mylne domnievala, že žalovaný je klientom JUDr. X., F.., ktorý danú spoločnosť Stavizol s.r.o. dotazoval.
- Avšak nesporné je, že žalovaný odovzdal celé dielo konečnému objednávateľovi, a to spol. Stavizol, s.r.o., ktorý žalovanému za dielo riadne zaplatil a je nesporné, že na danom diele vykonal práce aj žalobca na základe objednávky žalovaného a žalovaný nikdy vykonané práce nenamietal, nereklamoval.
- Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca si účtuje aj práce naviac, tieto ničím nepreukázal. Žalobca trval na tom, že iba objednané práce boli vykonané a fakturované.
- Taktiež je nelogické, že žalovaný na jednej strane bol ochotný zaplatiť sumu 6.990,- eur, zároveň tvrdil, že nič neuznáva a zároveň bolo nesporné, že spol. Stavizol, s.r.o. vyplatila žalovanému cenu za dielo, v rámci čoho boli aj práce vykonané žalobcom, avšak napriek tomu žalovaný nič nezaplatil žalobcovi.
- Taktiež súd poznamenáva, že žalovaný na jednej strane nič neuznáva v priebehu konania s tým, že vraj žalobca neodovzdal dielo, namietal faktúry,..., avšak na druhej strane sa chcel dohodnúť tak, že uhradí žalobcovi sumu 6.990,- eur, pričom nie je ani zrejmé, ako dospel k takej sume, keďže žalobcovi
žiadne práce nereklamoval, žiadne vady nevytýkal, dokonca po prácach vykonaných žalobcom sa vykonávali ďalšie následné práce iným subjektom a nikto nenamietal práce žalobcu, ani žiadne vady nikto nereklamoval.
31. Z uvedených rozporných a nelogických tvrdení žalovaného je nepochybné, že ide o jeho účelovú a špekulatívnu obranu. Bolo preukázané, že žalobca práce vykonal. Po vykonaní jeho prác bez námietok sa pokračovali ďalšie následné práce, ktoré bez vykonania prác žalobcom by sa nemohli vykonať. Žalovaný po vykonaní prác nič nenamietal, celé dielo bolo následne odovzdané do užívania a žalovaný ako subdodávateľ mal zaplatené svoje pohľadávky.
32. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn 6Co/15/2020 s tým, že vraj ide o obdobnú vec, preto názor daného rozhodnutia možno aplikovať aj v tejto veci a v zmysle toho názoru nemožno mechanicky prevziať formulárové údaje. Súd však poukazuje, že v žiadnom prípade nejde o obdobnú vec, nie sú podrobne známe okolnosti tej veci a nemožno automaticky aplikovať vyslovený názor z tej veci. Súd zároveň poukazuje na to, že v tomto konaní nejde o skopírovanie žalobcovho nároku tak, ako tvrdí žalovaný. Žalobca vystavil faktúry, ktoré žalovaný nikdy nereklamoval, nevrátil, nenamietal, pričom bolo preukázané aj ich doručovanie. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že ani nemohol vady reklamovať, nakoľko vraj dielo nebolo odovzdané, tak súd zdôrazňuje, že toto jeho tvrdenie je účelové, keďže je nesporné, že žalovaný dielo odovzdal generálnemu objednávateľovi spol. Stavizol s.r.o. aj s prácami vykonanými žalobcom na základe objednávky žalovaného, pričom žalovaný tieto práce žalobcu nikdy nereklamoval a nevytýkal žiadne vady, ani nepreukázal, že by boli niekým namietané. Teda na jednej strane tvrdí, že žalobca práce neodovzdal, ale na druhej strane je nesporné, že tieto vykonané práce spolu s celým dielom žalovaný odovzdal generálnemu objednávateľovi. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval, nenamietal, ani nepreukázal opak. Taktiež bolo preukázané a stranami nerozporované, že po vykonaní prác žalobcom sa vykonávali ďalšie práce iným subjektom, ktoré mohli nasledovať až po vykonaní prác žalobcom. Teda keby žalobca nevykonal práce alebo ich vykonal vadne, tak by nedošlo k vykonaniu ďalších prác iným subjektom a dielo by nebolo odovzdané spoločnosti Stavizol s.r.o. Žalovaný nerozporoval odovzdanie diela danej spoločnosti tak, ako vyššie vyplýva.
- Takže tvrdenie žalovaného, že nemohol reklamovať vady pre neodovzdanie diela, je zavádzajúce a účelové.
- Je zrejmé, že faktúry síce neobsahovali osobitné súpisy, či dodacie listy, avšak z dokazovania vyplynulo, že práce boli vykonané a tým, že žalovaný dielo odovzdal, odovzdal ho aj s prácami vykonanými žalobcom bez námietok voči žalobcovi a žalobcovi vznikol nárok na zaplatene za vykonanie objednaných prác.
33. Žalovaný zavádza súd účelovým spôsobom aj tým, že tvrdil, že nemal doručené faktúry od žalobcu, ale zároveň vedel, že faktúry nespĺňajú náležitosti, že nebol súpis k faktúre. A tu sa kladie otázka, ako žalovaný mohol vedieť, že faktúry nemajú náležitosti v zmysle § 71 zák.č. 222/2004 Z.z., pokiaľ ich nemal doručené, ako tvrdil.
34. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 71 zák.č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého: (1) Na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
- na dané ustanovenie poukazoval žalobca, že faktúra nemá náležitosti podľa tohto ustanovenia. Avšak z ustanovenia je zrejmé, že ide o definíciu faktúry a nie je zrejmé, aké náležitosti chýbajú vystavenej faktúre a jednak žalobca vystavil 3 faktúry a žalovaný uvádza faktúru v jednotnom čísle bez bližšej špecifikácie, teda nie je zrejmé, ktorú faktúru má na mysli. Súd však nezistil rozpor s daným ustanovením. Zároveň však súd opakovane uvádza, že v tomto konaní nie je predmetom DPH a pod., a teda správnosť účtovania, správnosť vystavovania účtovných dokladov, ale plnenie povinností na základe zmluvy o dielo.
35. Podľa § 153 ods.1 a 2 CSP (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
36. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal. Žalovaný svoje tvrdenia nielenže nepreukázal, ale vo svojich tvrdeniach si výrazne nelogicky rozporoval. Pokiaľ žalovaný chcel pred začatím pojednávania zaplatiť sumu 6.990,- eur, nie je zrejmé, prečo danú sumu nezaplatil. Na jednej strane ju chcel zaplatiť, ale na druhej strane tvrdil, že žalobca nepredložil faktúry s náležitosťami a že účtoval aj práce naviac. Z ničoho však nevyplýva, že by žalovaný niekedy namietal pred podaním žaloby rozsah prác, či faktúry. Objednal si u žalobcu práce, v rámci dohody bola dojednaná aj cena a aj platobné podmienky. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že práce neboli reálne odovzdané, jednak je nepochybné, že celé dielo bolo žalovaným odovzdané objednávateľovi a jednak na základe zmluvy o dielo bol žalovaný povinný zaplatiť vystavené faktúry bez ohľadu na proces odovzdania diela. Z ničoho nevyplýva fakturácia prác naviac, fakturované bolo to, čo bolo objednané a vykonané. Dokonca žalovaný ani nešpecifikoval, čo vo faktúre je naviac. Predsa keby nejaké objednané práce žalobca nevykonal, resp. vadne, nebol by žiadny dôvod, prečo by žalovaný to nereklamoval. Žiadna reklamácia nebola preukázaná, ani tvrdená, z čoho možno predpokladať, že žalobca vykonal objednané práce a žalovaný nemal výhrady. Dokonca ani faktúry nevrátil žalobcovi. Hoci žalovaný tvrdil, že mu neboli doručené, bolo nesporne preukázané, že žalobca mu doručoval zásielky, hoci to žalovaný poprel a k obsahu zásielok sa nevyjadril a následne to ani už nerozporoval. Zároveň súd zdôrazňuje, že na jednej strane žalovaný tvrdil, že faktúry mu neboli doručené, avšak zároveň tvrdil, že žaloba je predčasná, nakoľko faktúry nemajú náležitosti a neobsahujú súpis. Avšak tým si žalovaný rozporuje, nakoľko ak by mu skutočne neboli faktúry doručené, nemal by vedomosť, či obsahujú súpis,..., ktorý zvyčajne býva prílohou faktúry a nemusí byť na jednej listine, ale samostatne. Tým nepriamo potvrdil, že faktúry mu boli doručené.
37. Čo sa týka odovzdania diela, právny zástupca žalobcu správne poukázal na to, že ak žalovaný tvrdí, že nedošlo k odovzdaniu diela od žalobcu, tak na základe akej skutočnosti žalovaný odovzdal dielo svojmu investorovi spol. Stavizol, s.r.o. a na základe akých skutočností žalovaný fakturoval svojmu objednávateľovi aj za práce vykonané žalobcom.
38. Vykonané práce neboli zo strany žalovaného reklamované a faktúra riadne špecifikuje fakturované práce, ktoré boli objednané. Pokiaľ žalovaný v závere konania uviedol, že žalobca nech preukáže, že dané práce vykonal on a nie pracovníci žalovaného, a že nemali žiadne vady, nepriamo potvrdil, že predmetné práce boli vykonané, pričom potvrdil aj to, že dielo bolo odovzdané investorovi. Uvedená argumentácia žalovaného však je absurdná, keďže žalovaný riadne objednal práce u žalobcu a preto nebol dôvod, aby ich vykonal iný subjekt, a to ani sám žalovaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vykonal tieto prác a nie žalobca, toto ničím nepreukázal, ani to z ničoho nevyplýva a predsa žalobca vykonával práce pre žalovaného a nie pre konečného investora, ktorému potom dielo v objednanom rozsahu odovzdal žalovaný. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným, nie aj so spol. Stavizol, s.r.o. Je nepochybné, že žalovaný dielo danej spoločnosti odovzdal a toto dielo predsa zahŕňalo aj práce vykonané žalobcom, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. Podstatné však je, že žalobca vykonal objednané práce v danom rozsahu (opak nebol preukázaný, ako ani účtované práce naviac), vystavil faktúry, ktoré mal žalovaný zaplatiť v zmysle zmluvy o dielo po vystavení faktúry a preto je irelevantné, kedy bolo dielo odovzdané, pričom je nepochybné, že boli vystavené 3 faktúry za objednané práce v rôznych časových obdobiach, z čoho je zrejmé, že nebolo to v čase kompletného odovzdania zo strany žalobcu, ale postupne, teda faktúry neboli vystavené pri celkovom odovzdaní prác žalobcom, ale postupne a žalovaný bol povinný zaplatiť za práce po vystavení faktúry. Z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že svojimi tvrdeniami účelovo zavádzal súd.
39. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
40. Súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel.
- Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, ani ničím relevantným nevyvrátil tvrdenia žalobcu, dokonca tvrdenia žalovaného boli vyvrátené v rámci vykonaného dokazovania a bolo preukázané, že žalovaný zavádza súd svojim rozpornými tvrdeniami. Žalovaný nepreukázal tvrdenie o fakturovaní prác naviac, zavádzal súd s doručením faktúr, namietal odovzdanie diela, hoci bolo nesporne preukázané, že dielo zahŕňajúce aj práce žalobcu bolo odovzdané zo strany žalovaného. Dokonca cena za dielo žalovanému bola vyplatená, napriek tomu práce žalobcovi odmietal zaplatiť, hoci na začiatku pojednávania chcel zaplatiť sumu 6.990,- eur, avšak bez riadneho zdôvodnenia takej výšky, pričom zaplatiť ju chcel, hoci popieral vykonanie prác, odovzdanie prác,....
- Tvrdenia žalobcu neboli ničím relevantným spochybnené.
41. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo súm z jednotlivých faktúr od nasledujúceho dňa po ich splatnosti a zároveň si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
42. Podľa § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
43. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
44. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
45. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
46. Keďže žalovaný neuhradil vystavené faktúry, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr. Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti, a to v uplatnenej výške, ktorú súd posúdil ako primeranú a osobitne ju nedokazoval v zmysle ustanovení CSP. Pokiaľ žalovaný namietal úroky z omeškania, súd považuje jeho námietku za neopodstatnenú, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr, a to v súlade s platnými právnymi predpismi, teda tak, ako si žalobca uplatnil. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, tak v čase vzniku omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení a podľa základnej úrokovej sadzby ECB je v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. úrok z omeškania vo výške 9% ročne, teda tak, ako si uplatnil žalobca.
47. Súd taktiež priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka, keďže žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, takže nárok na dané náklady je daný.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
51. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).