Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5C/6/2021

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne O. právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: IČO: 35 807 598 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa kontaktovania žalobkyne telefonicky a správami na telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX a e-mailom na adrese O..

II. Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Kežmarok dňa 30. 04. 2021 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa kontaktovania žalobkyne telefonicky a správami na telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX a e-mailom na adrese O..

2. Podanie odôvodnila tým, že ju neustále kontaktujú pracovníci žalovaného. Obsahom hovorov, sms správ a mailových správ je výhradne vyzývanie na zaplatenie, avšak žalovaný sa svojho nároku súdnou cestou nikdy nedomáhal. Je toho názoru, že voči žalovanému nemá žiaden dlh a ak má, tak nárok žalovaného je premlčaný. Uviedla, že predmetným návrhom nemá v úmysle brániť žalovanému v uplatňovaní jemu patriacich práv formou, z ktorej by bolo zrejmé, čoho sa domáha. Avšak telefonické hovory, z ktorých sa dozvie maximálne to, že žalovaného nezaujímajú žiadne fakty okrem toho, že voči nej eviduje nárok, pôsobia na ňu negatívne a rozrušujú ju. Táto situácia je dôsledkom toho, že s pracovníkmi žalovaného sa nedá viesť konštruktívny dialóg. Žiaden právny predpis jej neukladá povinnosť komunikovať s jej veriteľom telefonicky, a preto si neželá, aby žalovaný, ktorý jej vôbec nezdokladoval existenciu akéhokoľvek nároku, využíval voči nej elektronicky spôsob komunikácie, ktorý trvá už niekoľko mesiacov. Je toho názoru, že prípadné nariadenie neodkladného opatrenia je spôsobilé upraviť pomery strán sporu trvalo, keďže žalovaný bude mať naďalej všetky práva na uplatnenie nároku voči nej zachované.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila históriu sms a telefonických kontaktov na jej telefónne číslo zo strany žalovaného a tiež mailové správy na jej e-mailovú adresu.

4. Podľa (ďalej ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

15. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z fotokópie správ hovor a SMS správ, mailových správ predložených žalobkyňou vyplýva, že žalovaný viackrát kontaktoval žalobkyňu telefonicky a to dňa 15. 04. 2021 minimálne 3-krát a dňa 16. 04. 2021 minimálne 6-krát a rovnako tak mailovými správami s názvom VÝZVA NA KONTAKT, pričom žalovaný v období od 16. 02. 2021 do 27. 04. 2021 poslal žalobkyni spolu 20 mailových správ. Na základe takto predloženého dôkazu súd považoval za dostatočne osvedčené, že zo strany žalovaného je žalobkyňa opakovane telefonicky a mailovými správami kontaktovaná bez uvedenia jednoznačného a určitého dôvodu, keďže žalobkyni zo strany žalovaného nebolo odôvodnené, na základe akého právneho titulu. Žalovaný však aj napriek tomu opakovane kontaktuje žalobkyňu.

16. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

17. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru, čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa.

19. Z listín predložených žalobkyňou vyplýva, že žalovaný žalobkyňu už dlhodobo kontaktoval či už správami alebo telefonickým kontaktom, v poslednom období ju dokonca kontaktovala dennodenne, pričom v zmysle návrhu žalobkyňa uviedla, že z kontaktu s pracovníkmi žalovaného sa dozvedela, že ich nezaujímajú žiadne fakty okrem toho, že voči nej evidujú nárok a vyzývajú ju na jeho zaplatenie. Samotná žalobkyňa však o žiadnom nároku vo vzťahu k žalovanému nemá vedomosť a navyše zo strany žalovaného jej nebol označený právny titul, na základe ktorého by mohol žalovaný od nej požadovať plnenie. Z uvedeného postoja žalobkyne musí byť žalovanému zrejmé, že opakované kontaktovanie žalobkyne telefonicky a správami je neúčelné a vedie iba k neúmernému obťažovaniu žalobkyne. Ak žalovaný má za to, že má voči žalobkyni súdne vymáhateľnú pohľadávku, môže podať žalobu na príslušný súd s cieľom domôcť sa súdneho rozhodnutia, ktorým bude žalobkyňa zaviazaná na plnenie.

20. K situácii, ktorá medzi stranami vznikla súd uvádza, že je v súlade so zákonom a dobrými mravmi, ak žalovaný kontaktuje (telefonicky, správami) žalobkyňu s cieľom upozorniť ju na existenciu prípadného záväzku a požadovať jeho splnenie. Rozsah vykonávania tohto kontaktu by mal mať však rozumnú a únosnú mieru, aby nedochádzalo k neprimeranému a nechcenému obťažovaniu žalobkyne. V opačnom prípade možno konanie žalovaného v zmysle v spojení s Prílohou č. 1 Agresívne obchodné praktiky bod 3. kvalifikovať ako agresívnu obchodnú praktiku, ktorá je zo zákona zakázaná. Predmetný zákon ju v označenej prílohe definuje ako vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku.

21. Za agresívnu obchodnú praktiku označil obdobné konanie dodávateľa (SMS správy, telefonické hovory za účelom vymáhania dlhu) vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 25. 10. 2012 aj Krajský súd v Prešove, v ktorom poukázal na to, že ak je takéto konanie zo strany žalobcu (v tomto

prípade žalovaného) realizované, je v rozpore s cieľmi smernice č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky.

22. Za tejto situácie súd prijal záver, že nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodné a opodstatnené. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaného zdržať sa kontaktovania žalobkyne telefonicky a správami na telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX a e-mailom na adrese O., vyplýva z toho, že kontaktovanie žalobkyne žalovaným má charakter agresívnej obchodnej praktiky, ktorá je zákonom zakázaná (obdobne viď aj uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 05. 10. 2020, sp. zn. zo dňa 08. 06. 2020 a uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 11. 06. 2020).

23. Súd má za to, že takto nariadené neodkladné opatrenie nezasahuje do právneho postavenia žalovaného nad mieru primeranú pomerom, pretože ujma, ktorá by hrozila žalobkyni neposkytnutím ochrany, je väčšia ako tá, ktorá predstavuje obmedzenie žalovaného čo zodpovedá princípu proporcionality. V tomto konkrétnom prípade prípadné práva veriteľa nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy a chráni žalobkyňu pred nekalými obchodnými praktikami, keďže žalovanému nič nebráni v tom, aby, ako už súd vyššie uviedol v prípade, že má voči žalobkyni nejakú pohľadávku, domáhal sa jej uspokojenia podaním žaloby na príslušnom súde.

24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, má súd za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila existenciu kvalifikovaného dôvodu oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia, pretože bol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti úpravy pomerov žalovaného a žalobkyňa zároveň preukázala, že jeho nevydaním by došlo k ohrozeniu jej práva. Súd pre úplnosť uvádza, že v súlade s návrhom žalobkyne a z dôvodu ochrany jej práv nariadil neodkladné opatrenie bez časového vymedzenia jeho trvania, keďže v čase jeho nariadenia nie je možné určiť primeranú dobu, po ktorú by malo trvať, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V prípade, ak tieto dôvody pominú, súd v súlade s na návrh žalobkyne alebo žalovaného zruší neodkladné opatrenie.

25. Podľa názoru súdu nariadené neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a procesne konzumuje vec samu. Preto súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa ods. , nakoľko má za to, že týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere a navyše uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej s totožným obsahom ( ) je samo o sebe neopodstatnené. Zároveň súd nepostupoval ani podľa a , keďže tento postup by bol len čisto formalistický. Za daných okolností totiž súd nepovažoval za jednoznačné, aký druh následnej žaloby protistrany by mohol byť vo veci samej podaný. Keďže zánik účinkov neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením tohto neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie ( ), nie je potrebné domáhať sa toho osobitnou žalobu. Súd má za to, že svojim postupom nikomu neodňal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, či oprávnených záujmov na súde, t. j. podať žalobu akéhokoľvek druhu. Zároveň má za to, že uvedený postup je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , teda aby vec bola čo najrýchlejšie bez zbytočných prieťahov prejednaná a rozhodnutá a to bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.

26. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa v spojení s , keď žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej súd aplikujúc zásadu úspechu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ustanovením rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.