Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ca-10-2020.pdf
PDF · 77.92 KB
Case nature
Area
Subarea
38Ca/10/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: R. S. B. C. J. J. F. P. G., R. R. Y. L., K. XXX/X, A.: XX XXX XXX, zastúpeného AK Herceg, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: D. A., R..K..S.., R. R. V. XXX, XXX XX Y. Z., A. : XXXXXXXX, zastúpený PETKOV & Co s.r.o., advokátom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 179,07 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady.
III. Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 9,80 EUR, ktorý bude žalobcovi vyplatený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2020 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 179,07 EUR s príslušenstvom . 2. Okresný súd Košice I dňa 10.3.2021 vydal vo veci platobný rozkaz pod sp.zn. 38Ca/10/2020 - 42, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 179,07 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 179,07 EUR odo dňa 22.12.2020 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 85,81 EUR, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. 3. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 13.4.2021 proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol že žaloba v rozpore s čl. 8 CSP v spojení s § 150 ods. 1 CSP neustálil podstatné skutkové okolnosti vzniku údajného „nároku“ žalobcu, pretože skutočnosti uvádzané v žalobe nie sú spôsobilé viesť k preukázaniu nároku na plnenie. Žalobu podal len jeden z viacerých subjektov nerozlučného spoločenstva, pričom absencia ostatných subjektov patriacich do nerozlučného spoločenstva je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu nepreukázal ani z hľadiska okruhu subjektov, ktoré údajne ako organizácia kolektívnej správy zastupuje vo vzťahu k uplatňovanému „nároku". Žalobca nepreukázal svoj nárok ani čo do základu (existencie), ani čo do rozsahu (výšky), preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. 4. Pred otvorením prvého pojednávania v spore žalobca podaním zo dňa 30.4.2021 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil z dôvodu uzatvorenia Dohody o urovnaní medzi žalobcom a C. ktorej členom je žalovaný. Súdu predložil aj Dohodu o urovnaní zo dňa 8.4.2021. Požadoval aj vrátiť súdny poplatok a nepriznať náhradu trov konania žiadnej strane.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 6. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 8. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Z.z.), poplatok splatný podaním žaloby sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 12. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z. okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 13. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Z.z. orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
P r á v n y záver :
14. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). 15. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. 16. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom. 17. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01). 18. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože
po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. 19. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania. 20. Žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie tohto súdneho konania. V priebehu konania žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu. Týmto úkonom žalobca prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Žalobca v podaní uviedol ako dôvod späťvzatia žaloby skutočnosť, že uzavrel dohodu o urovnaní s C.21. Je teda zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného, čo zakladá povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. 22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 23. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal návrh späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Z.z..
Poučenie:
Proti III. výroku o vrátení poplatku nie je možné podať odvolanie. Proti výroku I. a II. možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.