Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-120-2020.pdf
PDF · 143.21 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov : matky O.. U. N., štátnej občianky Z. republiky, trvale bytom N. XXX, zastúpenej v konaní právnym zástupcom poruban advokáti s.r.o., so sídlom v H., M. č.X/XXX a otca W. A., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom O. XX, zastúpeného v konaní právnym zástupcom spoločnosť V. kancelária M.. R. T., s.r.o., so sídlom J. M. XX, N. nad N., L. : XX XXX XXX, o návrhoch rodičov na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým W. v každom párnom týždni roku v stredu od 15:30 hod. do 17:30 hod. a v každom nepárnom týždni v roku v sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod., vždy v prítomnosti matky dieťaťa.
Matka sa zaväzuje dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Styk sa uskutoční na mieste dohodnutom rodičmi, inak so začiatkom stretnutia v mieste bydliska matky.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka dieťaťa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému W., ktorého navrhovala zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať výživným a upraviť styk otca s maloletým v jej prítomnosti. Otec dieťaťa súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, dohodol sa s ňou aj na výške jeho vyživovacej povinnosti k maloletému v sume 100,-Eur mesačne a on žiadal upraviť jeho styk s maloletým bez prítomnosti matky. Na pojednávaní dňa 11.9.2020 uzavreli rodičia dieťaťa rodičovskú dohodu o zverení maloletého W. do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,-Eur mesačne, ktorá rodičovská dohoda bola schválená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.9.2020 č.k.XXP/XXX/XXXX-XXX. Keďže vtedy na pojednávaní nedošlo aj k dohode o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a obaja rodičia súhlasili s poradenským procesom v zmysle odporučenia kolízneho opatrovníka, bolo konanie v časti o návrhoch rodičov na úpravu styku s maloletým dieťaťom vylúčené na samostatné konanie a to je predmetom tohto konania.
2. Matka maloletého sa najprv návrhom zo dňa 16.7.2019 domáhala úpravy styku otca s maloletým každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, tak ako sa aj styk realizoval. Na prvom pojednávaní uviedla, že je ochotná sa dohodnúť aj na rozšírenej úprave styku a to aj na každú párnu sobotu v čase od 11.00 hod. do 13.00 hod.; trvala na svojej prítomnosti počas realizácie styku. Na poslednom pojednávaní matka poukázala na to, že otec dieťaťa sa medzičasom zamestnal, pracuje v dvojzmennej prevádzke, kedy máva aj poobedné zmeny, preto pri realizácii jeho styku s maloletým sa
ona prispôsobila na jemu vyhovujúce časy a styk otca s maloletým sa v súčasnosti realizuje v stredy, kedy otec dieťaťa má doobednú zmenu, v čase od 15.30 hod. do 17.30 hod. a v ďalšom týždni, kedy máva poobednú zmenu, sa styk realizuje v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v jej prítomnosti a takto žiadala upraviť styk. Súhlasila aj s úpravou styku otca s maloletým odporučenou kolíznym opatrovníkom, a to v každom párnom týždni v stredu od 15.30 hod. do 17.30 hod. a v každom nepárnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod do 12.00 hod. a v záujme ochrany dieťaťa trvala na svojej prítomnosti. Vo svojom vyjadrení k podanému návrhu otca matka uviedla, že maloletý bol pre otca nechcené dieťaťa, kedy tvrdil, že sa necíti byť otcom, nevie dieťa vychovávať, už počas tehotenstva nejavil záujem, celé tehotenstvo boli z jeho strany len samé výčitky. Chcel si užívať a nie starať sa o dieťa a kázal jej, aby maloletého dala na adopciu. V čase tehotenstva jej oznámil jeho neveru, pri zlých genetických výsledkoch neposkytol žiadnu podporu. Po pôrode ju s dieťaťom len doviezol domov a odišiel k svojej matke a až 26.4.2017 sa k nim nasťahoval a aj to len na podnet jeho matky, ktorá mu zbalila veci a kázala mu ísť tam, kam patrí. Po 2 týždňoch odišiel s tým, že sa na to všetko necíti a o pár dní sa vrátil. 6.6.2017 opäť odišiel s tým, že to nezvláda, že má problém sám so sebou. Po odchode nejavil záujem o ňu ani o syna niekoľko mesiacov a až po niekoľkých mesiacoch sa ozval, aby mu poslala číslo účtu kvôli výživnému. Nevidel, kedy malý začal chodiť, kedy mu rástli zuby, kedy sa začal usmievať, kedy loziť a len starí rodičia z otcovej strany chodili maloletého navštevovať ku nej domov. Koncom roku 2017 ona dala otcovi ešte jednu šancu, aby rodinu zachránila a navrhla mu, aby začali bývať sami niekde v prenajatom byte. Otcovi dieťaťa sa do toho moc nechcelo, ale nakoniec našiel podnájom, kde sa 30.1.2018 nasťahovali a bývali tam do polovice mája 2018, pričom nasťahovaniu predchádzala chata s kamarátmi otca dieťaťa, kde otec neustále pil. Potom aj na byte pil často poza jej chrbát. S nimi trávil málo času, lebo buď bol v práci alebo u svojich rodičov a večer chodil do posilňovne s kamarátmi, so synom nebýval. V 04/2018 spôsobil v robote problém, následne začal piť, byť agresívny a skončilo to jeho umiestnením do CPZ, vyhrážal sa jej rodičom, napadol jej strýka, nadával aj jej, ublížil svojim rodičom, čím spáchal niekoľko trestných činov. Po prepustení z CPZ sa vrátil na prenajatý byt, objavila sa u neho agresivita, o syna nejavil záujem, venoval sa len svojim veciam. Preto 18.5.2018 ona so synom ušla z bytu, lebo z jeho strany bol psychický a fyzický teror, fyzicky ju napadol, pobral jej kľúče od auta, od bytu, zobral jej mobil, škrtil ju a pod. Po jej odchode on odišiel k svojej matke, kde napadol svoju rodinu a okamžite bol umiestnený na psychiatrii, kde ho strážili policajti, lebo bol agresívny aj voči zdravotnému personálu. Do 08/2018 bol umiestnený do Nemocnice pre odsúdených a do väzenia ho chodila ona navštevovať aj so synom. Otcovi dieťaťa bola diagnostikovaná bipolárna porucha osobnosti
- mániodepresívna psychóza. Pre vážnosť stavu bol zo skutkov vyvinený a prepustený do domácej liečby, berie lieky. Otec sa so synom stretával raz do týždňa v jej prítomnosti, nakoľko syn k nemu nemá emočný vzťah. Ona so synom chodila na návštevy k jeho rodičom, kde sa otec synovi nevenoval a dieťa tam ani nechcelo chodiť. Matka poukázala na to, že stará matka nerešpektovala ju ako matku dieťaťa, dávala malému jesť to, čo ona nechcela, aby jedol, nedala na neho pozor a malý spadol zo schodov a jej posledná návšteva u nich bola 22.4.2019, kedy nastala medzi ňou a starou matkou dieťaťa z otcovej strany hádka, kedy jej ona vyčítala, že ona môže za všetko, čo sa jej synovi stalo. Ona kontaktu so starými rodičmi nebránila, mohli vnuka navštevovať u nej ako predtým, ale oni prestali sami od seba, po hádke ich už nekontaktovali. Potom začali realizovať stretnutia s otcom v detskom kútiku v OC U., pričom ona išla autom, vyzdvihla aj otca dieťaťa v mieste jeho bydliska a tak to bolo do 11/2019. Nakoľko počas jazdy autom boli časté hádky, tak povedala otcovi dieťaťa, aby na stretnutia chodil sám svojim autom. Počas ich stretnutí program vymýšľala ona, lebo zo strany otca nebol žiaden záujem, ona vymyslela výlet do ZOO, kúpanie, opekačky. Stretnutia otcovi často nevyhovovali s odôvodnením, že má iné povinnosti a prácu doma, a stretnutia prispôsobovali jemu. Od 07/2019 začala presne dodržiavať termíny uvedené v jej návrhu. Aj stretnutia v OC vyzerali tak, že otec sa len pozeral a až na jej vyzvanie, aby sa malému venoval, sa začal s ním hrať. V detskom kútiku ju maloletý stále vyhľadával pohľadom, len párkrát sa stalo, že ona odbehla na pár minút do lekárne. Matka poukázala na to, že maloletý sa na otca ani nepýta, v deň stretnutia často plače v aute. Otec vôbec nepozná režim dieťaťa, nevie, čo má rád, čo jedáva, nezaujíma sa o to, čo sa dieťa naučilo, syna objíma proti jeho vôli a syn ho odtláča. Po podaní jej návrhu sa jej otec vyhrážal, že jej nič nepomôže, on si syna zoberie, syna jej vytrhol z ruky, pričom dieťa spadlo na zem, do nej strčil a urážal ju, opäť sa u neho prejavila agresivita. Po prepustení z väzenia mal zakázané piť alkohol, čo porušil. Matka nesúhlasí, aby si otec bral syna sám, nakoľko malý ho nevníma ako rodiča, keďže s ním nevyrastal a nepozná ho a tiež kvôli jeho zdravotnému stavu, keďže otec sa lieči v psychiatrickej ambulancii, a tiež kvôli jeho opakovanej trestnej činnosti a samozrejme aj zo strachu o život dieťaťa, nakoľko od začiatku dieťa nechcel, chcel ho dať na adopciu a vyhrážal sa smrťou. Na pojednávaní matka opätovne poukázala na absolútne nevhodné a nebezpečné správanie otca, ako sa agresívne správal voči nej, voči jej rodine, voči svojej rodine. Uviedla, že asi prestal užívať
psychiatrické lieky a začali vážne problémy, a to aj v jeho práci. Kedysi bol policajtom, niekomu ublížil a ten mladý človek skončil v nemocnici a potom bol aj prepustený z práce policajta, prišiel domov a opäť bol agresívny. Okrem iných výtržností sa jej rodičom vyhrážal podpálením domu, jej mame sa vyhrážal, že jej odreže hlavu, vtrhol s vyhrážkami aj do domu jej strýka a jej trojročný synovec utrpel šok. Potom robil výtržností aj v domácnosti jeho rodiny a po všetkých tých jeho výtržnostiach bol vtedy vzatý do CPZ, potom ho prepustili. Ona sa ho doma bála a takéto jeho nepochopiteľné správanie sa opakovalo opäť o mesiac. Takéto spolužitie a situácia bola neúnosná a dňa 18.5.2018 ona so synom od neho odišla z dôvodu ochrany zdravia seba a syna. On potom ešte napadol svoju rodinu, jeho matka na neho zavolala políciu, prišla záchranka a odviezli ho na psychiatrické oddelenie, kde bol úplne mimo, museli ho strážiť aj policajti, čo bol agresívny. Odtiaľ išiel do väzenskej nemocnice, kde ho ona aj so synom chodila navštevovať a ona umožňovala kontakt s maloletým aj príbuzným otca. Napriek tomu všetkému čo sa stalo, ona vždy dbala o dodržiavanie styku otca s maloletým, ten umožňovala aj v období koronakrízy, takže otec sa s maloletým pravidelne stretáva, avšak vždy v jej prítomnosti. Otec sa k nemu nikdy nesprával zodpovedne. Poukázala na to, že maloletý často ani nechce ísť za otcom, čo jej odôvodňuje tým, že otec robí rôzne zvláštne veci, vyplazuje mu jazyk, berie šiltovku a pod. Matka poukázala na to, že všetky stretnutia iniciovala a organizovala ona, ona zorganizovala aj výlet do ZOO, kúpanie, opekačku a nevie prečo niečo také nezorganizuje otec pre dieťa a stále chodí na to isté miesto, či najprv do detského kútika v Laugaríciu alebo teraz do parku v O.. Otec nič nevymyslel pre syna na spestrenie, žiaden výlet. Uviedla, že ona nechce brať otca dieťaťu, ich styk podporuje, ale má voči otcovi dieťaťa vyššie uvedené výhrady, má strach ich nechať osamote, preto trvá na svojej prítomnosti pri styku. Aj na poslednom pojednávaní matka trvala na svojej prítomnosti pri styku otca s maloletým. Uviedla, že po poslednom pojednávaní zostal otec viac agresívny, písal jej výhražné sms. Minule v detskom kútiku maloletý veľmi silno plakal, otec ho veľmi silno držal a mal až modriny. Matka poukázala aj na nevhodné hry otca s maloletým, pred 1 a1/2 mesiacom musela až zasiahnuť. Hrali sa s haluzami, že sa idú mečovať alebo akože si odrezať hlavy, minule maloletý prišiel s tým, že sa hrali, že sa W. utopil a to už matka považuje za naozaj nevhodnú hru. V noci sa potom W. budil, bál sa, že zomrie a pod. Potom, keď to malý povedal otcovi, ten začal na ňu agresívne kričať, nebral ohľad na malého, ten sa začal báť, dokonca sotil do otca a povedal, že otec je zlý. Matka uviedla, že všetky tie stretnutia sa realizujú v jej prítomnosti s tým, že ona sedí obďaleč, aby im nechávala priestor, aby si malý zvykal. Veľakrát sa otec maloletému ani nevenuje a syn príde za ňou, lebo otec sa mu nevenoval. Vždy ju maloletý z diaľky pozoruje, raz sa chcela trochu vzdialiť a malý hneď s krikom bežal za ňou. Matka poukázala na to, že maloletý býva pred stretnutím s otcom odmietavý, plače, ona ho násilne oblieka a motivuje na stretnutia s otcom, v priebehu cesty sa jej aj 10x spýta, či to bude dlho. Tam sa už potom s otcom hrá. Matka zdôraznila, že otec sa o maloletého kedysi vôbec nezaujímal, to ona iniciovala ich stretávanie, ona otca motivovala na stretnutie so synom, ona jeho vozievala na stretnutia s maloletým, predtým ona s maloletým chodievala za ním do väzenia, teda z jej strany je podpora a motivácia, ale na strane otca je do nedostatočný záujem a myslí si, že jeho záujem by mal byť iný. On sa ani nepýtal na výsledky gastroenterologického vyšetrenia dieťaťa, nezavolá, keď boli v karanténe, sa ani nespýtal, či nepotrebuje niečo kúpiť pre syna, nezavolal mu ani na O. a pod. Otec ani nikdy nepožiadal, aby na stretnutiach robili aj niečo iné, napr. aby zobrali sánky, korčule, hokejku a pod. Poukázala na to, že otec sa domáha rozšírenia styku, ale minule nevydržal ani 2 hodiny, pol hodinu pred koncom stretnutia odišiel, lebo začalo pršať a nebol ochotný ani prečkať. Ona vtedy so synom ešte zostala, prečkali dážď a potom sa ešte hrali. Uviedla, že maloletý má teraz X roky a navštevuje MŠ. S poukazom na útly vek dieťaťa, všetky vyššie uvedeného okolnosti týkajúce sa správania otca, nevhodné hry a pod., ona trvá na svojej prítomnosti pri realizácii styku, nakoľko sa naozaj bojí o život maloletého.
3. Otec maloletého sa svojim návrhom zo dňa X.XX.XXXX domáhal jeho úpravy styku s maloletým každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky dieťaťa, prípadne chcel uzavrieť nejakú inú dohodu o styku, ale bez prítomnosti matky dieťaťa, aj s možnosťou umožniť kontakt príbuzným otca. Otec na prvom pojednávaní súhlasil aj s úpravou styku každú stredu a párnu sobotu v matkou navrhnutých časoch, ale žiadal, aby styk aspoň v stredy bol upravený bez prítomnosti matky. Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa otca tvrdila, že nie je pravdou, že by sa styk otca s maloletým realizoval v prítomnosti matky a tvrdila, že otec je pri styku s maloletým sám a otec prostredníctvom jeho právnej zástupkyne navrhol upraviť jeho styk každú stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a každú sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod., a to bez prítomnosti matky, ako sa stretnutia aj doposiaľ realizujú. Potom ale otec dieťaťa sám uviedol, že je pravdou, že matka býva prítomná na jeho stretnutiach so synom, sedí obďaleč a niekedy ich ani
nevidí a on sa so synom stretáva stredy alebo soboty raz týždenne. Hoci otec žiadal upraviť styk každú stredu poobede, potvrdil, že pracuje v dvojzmennej prevádzke, týždeň ranná a týždeň poobedná, a preto nakoniec navrhol upraviť tie stredy v každom párnom týždni, kedy má rannú zmenu. Cez víkendy žiadal upraviť styk od 11.00 hod. do 18.00 hod., aj keď má maloletý poobedný spánok s tým, že na poobedný spánok by spal u neho. Otec uviedol, že on sa s maloletým stretáva podľa určenia matky. Vo svojom návrhu otec uviedol, že nie je pravdou, že by s matkou dieťaťa nikdy nežili spolu, pretože v spoločnej domácnosti bývali od apríla 2017 do júna 2017 u rodičov matky dieťaťa a od januára 2018 do mája 2018 bývali spoločne v prenajatom byte. V písomnom návrhu otec uviedol, že on sa so synom stretáva výlučne podľa určenia matky, najčastejšie v OC U., napriek tomu, že vzdialenosť medzi ich bydliskami je cca 1 km. Uviedol, že do 04/2019 sa on s maloletým stretával u seba doma, od 04/2019 prebieha styk na pokyn matky tak, že on je s maloletým v detskom kútiku v OC, zatiaľ čo matka nakupuje a takýto styk považuje pre rozvoj vzťahu za nedostatočný, zasahujúci do jeho práva na styk s dieťaťom. Súčasné podmienky stretávania otca s dieťaťom ho obmedzujú a aj s poukazom na to, že od 1.9.2019 začal maloletý navštevovať MŠ, je stretávanie v detskom kútiku nákupného centra nevyhovujúce. Na pojednávaní otec uviedol, že s matkou dieťaťa sa spoznali v roku 2015, On už vtedy trpel depresiami od r.2013 a odvtedy aj navštevoval psychiatrickú ambulanciu. V r.2016 sa jeho psychický zdravotný vzťah zhoršil, potom prišla matka dieťaťa s tým, že čakajú dieťa a on sa bál, že to nedokáže všetko zvládnuť s tými depresiami. Priznal, že po narodení dieťaťa to po mesiaci nezvládal a odsťahoval sa. Po čase sa začali opäť stretávať, matka dieťaťa chcela, aby skúsili žiť spolu a je pravdou, že mu dlho trvalo to vybaviť, ale potom zabezpečil byt, do ktorého sa v 01/2018 nasťahovali. Potom mal problémy s nespavosťou, s depresiami , problém v robote, opil sa, čosi povykrikoval, vynadal jej otcovi, že mu odtrhne hlavu a nasere do krku, išiel do krčmy, niečo narozprával, potom na neho volali políciu a išiel do CPZ, odkiaľ bol prepustený a nariadená probačný dohľad a návšteva psychiatrickej ambulancie, ktorú pravidelne navštevoval, v r.2018 prestal piť alkohol. Potom 1 a pol mesiaca s matkou dieťaťa opäť bývali spolu, zase mal depresie, nespavosť, šiel k svojim rodičom a pobil sa s bratom, volali políciu a záchranku a bol odvezený na psychiatrické oddelenie, jeho brat podal na neho trestné oznámenie a išiel do väzby. Tam mu bola zistená diagnóza bipolárna porucha v manickej fáze, bol 3 mesiace vo väzenskej nemocnici, robili mu testy, zistili, že v mozgu sa mu netvorí lítium, tak mu nasadili liečenie a stav sa zlepšil. Bol aj oslobodený spod obžaloby, lebo skutky urobil v nepríčetnosti. Na prvom pojednávaní otec uviedol, že pravidelne navštevuje psychiatričku a užíva dávky lítia 2x denne. Na poslednom pojednávaní uviedol, že počas koronakrízy bol v kontakte so psychiatričkou len telefonicky a lieky mu predpisovala elektronicky a na kontroly chodí každé tri mesiace, keď sa dá, naposledy v marci. Otec ďalej uviedol, malému nikdy neublížil a ani by mu neublížil. Uviedol, že aj starí rodičia by chceli vidieť malého, tí ho od tej hádky s matkou dieťaťa nevideli a videli ho až teraz po dvoch rokoch, keď mu boli zavinšovať na ihrisku, kde sa on so synom stretáva. Uviedol, že predtým na stretnutie jeho rodičia nešli, odvážili sa len po tých 2 rokoch, predtým tam bola tá hádka s matkou dieťaťa a mysleli si, že ona je na nich nahnevaná a nemali odvahu prísť na tie stretnutia. Otec uviedol, že nie je pravdou, že by sa maloletý na stretnutia s ním netešil, on aj vyskakuje z auta za ním. Bozk na pusu maloletý od neho nechce kvôli korone, vraj mu mama zakázala, ale on si myslí, že malého huckajú proti nemu. Uviedol, že maloletý sa teší na stretnutia s ním, nič mu nenaznačuje, že by ho odmietal alebo sa nechcel stretnúť, prídu na ihrisko a idú si kopať loptu. Otec si myslí, že na malom nie je vidieť, že by ho nebavilo hrať sa na ihrisku. Malý sa tam prehrá, je tam lesopark, aj rybník a myslí si, že prechádzka v lese by ho nebavila. Otec uviedol, že stretnutia prebiehajú tak, lebo on v podstate plní príkazy matky; keď je škaredo, ona povie, že sa stretnú v U., keď je pekne, tak v parku v O. alebo na ihrisku. Potvrdil, že on nenavrhol stretnutie na žiadnom inom mieste. Otec uviedol, že na tých stretnutiach v parku matka sedí obďaleč a on sa s ním hrá celé 2 hodiny, blízko je aj lesopark a chodievajú pozrieť koníky, on je stále s ním a dáva na neho pozor a niekedy ich matka ani nevidí a malý ide za ňou len vtedy, keď sa ide občerstviť. Pokiaľ ide o hru na mečovanie, k tomu otec uviedol, že to bolo na podnet malého, vtedy malý spadol a povedal : „umrel som“, asi to má z MŠ. Potom mu matka dohovorila a prestal to robiť. K tej hre na utopeného uviedol, že to nie je pravda, to si on nepamätá. K tomu plaču na trampolíne otec uviedol, že on mu nestlačil nohu. Oni skákali spolu, trocha sa zrazili, malý začal plakať, on ho utešoval, v tom dobehla matka a robila z toho veľkú vec. Otec potvrdil, že minule zo stretnutia odišiel skôr, pretože sa stretávajú len vonku a to za každého počasia, schovávali sa pod prístreškom, on odišiel, nemalo to význam. Mediačné stretnutie hodnotil normálne. Poprel, že by býval na stretnutí agresívny. Otec namietal, že kolízny opatrovník nedostatočne vykonal šetrenie pomerov, nevykonal s ním pohovor, lebo ho telefonicky kontaktoval až deň pred pojednávaním o 16.00 hod., kedy bol v práci. Považoval za prirodzené, že maloletý bol pri šetrení pomerov pri matke, ale nebolo prešetrené, ako by sa správal v prítomnosti otca. Poukázal aj na to, že podľa mediačnej správy sa on správal primerane. Otec má za to, že u maloletého hrozí ujma na ústavne garantovaných
právach na výchove aj zo strany otca a na styku so svojim rodičom a teda aj ujma na jeho duševnom vývoji v oblasti citovej a rozumovej. Má za to, že upieranie dieťaťu jeho práva na stretávanie s otcom, sa môže negatívne podpísať na jeho zdravom vývoji. Dve hodiny týždenne pri malom dieťati, ktoré potrebuje rozvíjať vzťah s oboma rodičmi, je neprimerane málo a aj kolíznym opatrovníkom navrhované 4 hodiny v jednom týždni a druhý týždeň 2 hodiny, je popretím práv maloletého. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav nebráni realizácii stretávania sa s maloletým. Poprel, že by nemal záujem o syna, inak by sa neviedlo toto konanie. Aj zo šetrenia pomerov vyplynulo, že u otca sú predpoklady, aby sa stretnutie realizovalo aj bez prítomnosti matky. Kolízny opatrovník dospel k svojmu záveru na základe rozhovorov a jednostranne zameraného vyjadrenia zo strany matky, ktorý podľa neho nesleduje záujem maloletého, ale predovšetkým záujem matky a s otcom pohovor nevykonal. Obmedzenie stretávania bez súčasného rozhodnutia o obmedzení rodičovských práv je podľa jeho názoru popretie ústavou garantovaných práv. Preto otec trvá na svojom návrhu na úpravu styku. Alternatívne, ak by mal súd za to, že je potrebné upraviť stretávanie aj za prítomnosti matky, navrhol, aby súd nejaký čas zo stretávania určil za prítomnosti matky a nejaký čas bez jej prítomnosti.
4. Kolízny opatrovník na prvom pojednávaní, kedy došlo k uzavretiu rodičovskej dohody o zverení dieťaťa do starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti, ale nedošlo k dohode o úprave styku, odporučil konanie o úprave styku vylúčiť na samostatné konanie a nariadiť výchovné opatrenie vo forme poradenstva. Na poslednom pojednávaní kolízny opatrovník poukázal na to, že ani v rámci mediačného procesu rodičia neuzavreli dohodu. Oni vykonali šetrenie pomerov, avšak s otcom sa im pred pojednávaním nepodarilo skontaktovať. Zo šetrenia pomerov bolo evidentne, že maloletý je veľmi silno naviazaný na matku, neustále vyhľadával jej prítomnosť. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vek dieťaťa kolízny opatrovník odporučil upraviť styk otca s maloletým v prítomnosti matky v každom párnom týždni v stredu od 15.30 hod. do 17.30 hod. a v každom nepárnom týždni v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod.; teda jeden víkend bude otec so synom obidva dni a druhý víkend bude mať matka. Prítomnosť matky považujú za nevyhnutnú.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozsudok z č.l. 1, návrh matky na ÚPP a úpravu styku, RL, lustrácie v RO, vyjadrenie otca a návrh otca na úpravu styku z č.l. 19, lekárske vyšetrenie, rozpis stretnutí, stanovisko matky k návrhu otca na NO, správa KO z č.l. 27, uznesenie z č.l. 29, zápisnica z pojednávania z 11.09.2020, oznámenia o účasti na mediačnom procese, záverečná správa z mediácie, záznamy KO zo sociálnej práce, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 34P/135/2019 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
6. Maloletý W. má v súčasnosti X roky a pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí od XX/XXXX definitívne nežijú spolu. Dôvodom prerušenia spolužitia rodičov bolo absolútne nevhodné správanie otca dieťaťa, jeho správanie bolo od narodenia maloletého nezodpovedné a nesúladné s harmonickým rodinným životom. Okrem jeho nedostatočného záujmu o rodinu a dieťa, bolo jeho správanie agresívne nielen voči matke dieťaťa, ale aj voči jeho bližšiemu aj širokému okoliu. Kvôli jeho nevhodnému a násilnému správaniu v minulosti prišiel o prácu príslušníka železničnej polície. Kvôli jeho agresívnemu správaniu bol vzatý do cely predbežného zadržania. Keď bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, museli ho strážiť policajti, nakoľko bol agresívny. Kvôli jeho agresívnemu správaniu voči jeho bratovi bol dokonca aj trestne stíhaný. Nakoniec bol oslobodený spod obžaloby pre nepríčetnosť. Otec maloletého je od roku 2013 vedený v psychiatrickej ambulancii a sú mu predpisované psychiatrické lieky. Spočiatku bol podľa jeho udania liečený na depresie a nespavosť. Požíval aj alkoholické nápoje, v minulosti mu bol podľa jeho udania nariadený aj probačný dohľad a navštevovanie psychiatrickej ambulancie. Napriek tomu bolo aj potom jeho správanie agresívne, za útok voči jeho bratovi v r.2018 bol aj vzatý do väzby a na psychiatrické oddelenie nemocnice pre obvinených, kde mu bola zistená diagnóza bipolárna porucha v manickej fáze a bola mu nasadená liečba a jeho stav sa zlepšil. Vtedy aj bol oslobodený spod obžaloby pre nepríčetnosť.
7. Otec maloletého je od 20.9.2018 uznaný invalidným a bol mu priznaný invalidný dôchodok. Podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 20.2.2019 mu bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre chorobu Bipolárna afektívna porucha. Z posudku vyplynulo, že menovaný bol od 05/2014 v psychiatrickej liečbe pre poruchy spánku a adaptačnú poruchu s úzkostnou a depresívnou symptomatikou, ktorá bola počas hospitalizácie v 05-08/2018 prehodnotená na bipolárnu afektívnu poruchu, v úvode s manickou epizódou a v 10/2018 s depresívnou symptomanitkou stredne ťažkou. Pri liečbe v klinickom obraze pretrváva ranný útlm, depresívnejšie ladenie, úzkosť,
plochšia afektivita, vyššia hladina intrapsychickej tenzie, inhibované psychomotorické tempo, myslenie s obavnými a autoakuzačnými obsahmi, porucha koncentrácie, zvýšená únava. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je bipolárna afektívna porucha, stredne ťažká forma, zdravotnému stavu zodpovedá zaradenie pod kapitolu V, položku 3.a) s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici rozpätia, t.j.45%.
8. Otec uviedol, že od diagnostikovania uvedenej poruchy, kedy zistili príčinu, že sa mu v mozgu netvorí lítium, pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu a užíva lieky lítium. Po vyjadrení matky otec na pojednávaní uviedol, že počas koronakrízy bol s psychiatričkou v kontakte telefonicky a elektronicky, elektronicky mu predpisovala aj lieky, inak chodí na kontroly štvrťročne, keď sa dá, naposledy v marci.
9. Maloletý W. má X roky a navštevuje MŠ, v ktorej je zamestnaná aj matka dieťaťa. Maloletý býva s matkou, ktorá sa o neho riadne stará a s otcom sa pravidelne stretáva. Najprv sa stretávali každú stredu poobede na dve hodiny a po nástupe otca dieťaťa do práce, ktorý pracuje v dvojzmennej prevádzke (týždeň ranná a týždeň poobedná), sa stretávajú každú párnu stredu od 15.30 hod. do 17.30 hod. a každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. Stretnutia sa realizujú vždy v prítomnosti matky dieťaťa, ktorá do ich stretnutí nezasahuje, sedí obďaleč, necháva im priestor, ale situáciu má pod dohľadom. Stretnutia otca s maloletým od počiatku iniciovala a organizovala matka dieťaťa. Spočiatku dokonca s maloletým chodievala aj do domácnosti otca dieťaťa, ale od nezhody s matkou otca v 04/2019, sa stretnutia realizujú mimo domácnosti otca. Spočiatku na tieto stretnutia matka dokonca vozievala aj otca dieťaťa, ale aby dieťa nebolo prítomné ich hádok, matka otcovi dieťaťa povedala, aby teda chodil na stretnutia svojim autom. Stretnutia otca s maloletým sa kedysi realizovali väčšinou v detskom kútiku v U. alebo na ihrisku v parku v O.. V tejto súvislosti matka poukazovala aj na pasívny postoj otca dieťaťa pri výbere miesta a programu styku s maloletým. Aby to bolo pestrejšie, ona aspoň zorganizovala výlet do R., kúpanie, opekačku a nevie, prečo niečo nevymyslí a nezorganizuje otec dieťaťa, aby stretnutie bolo pestrejšie, čo by ona uvítala, ale otec je v tomto pasívny, čo mu vytýkala. Vzhľadom na všetky ňou vyššie uvedené dôvody, nezodpovedné správanie otca a nízky vek dieťaťa, matka z obavy o život a zdravý vývoj maloletého trvala na svojej prítomnosti pri styku tak, ako tomu bolo doposiaľ, kedy ona sedí obďaleč, necháva im priestor, ale situáciu má pod kontrolou. Poukázala na to, že napriek tvrdeniu otca, že už je liečený, jeho správanie je stále agresívne. Poukázala aj na nevhodné hry otca s maloletým o odrezávaní hlavy, utopení maloletého a pod., po ktorých sa maloletý potom v noci budil a bál sa, že zomrie a pod.
10. Matka iniciuje a podporuje styk maloletého s otcom, ale z obavy o maloletého z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí so stykom bez jej prítomnosti. Otec žiadal upraviť jeho styk s maloletým bez prítomnosti matky, pričom poukazoval aj na záujem starých rodičov z jeho strany. Matka poukázala na to, že ona nebráni ani starým rodičov z otcovej strany stretávať sa s maloletým, že môžu za maloletým kedykoľvek prísť, ale oni o to neprejavili záujem. Otec dieťaťa potvrdil, že jeho rodičia videli maloletého až nedávno po 2 rokov, ale sám uviedol, že predtým oni nechodili za maloletým, lebo si mysleli, že matka dieťaťa je na nich nahnevaná.
11. Návrhom zo dňa 9.12.2019 sa otec dieťaťa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval upraviť jeho styk s maloletým každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. tak, že on by si maloletého vyzdvihol v mieste bydliska matky a po styku ho vrátil matke. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.1.2020 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, nakoľko nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby okamžitého zásahu súdu neodkladným opatrením, keďže bolo zistené, že styk otca s maloletým sa pravidelne realizuje a realizuje sa od rozchodu rodičov práve z iniciatívy matky dieťaťa a tiež súd nemal za osvedčené, že práve otcom navrhovaný styk bez prítomnosti matky by mal byť v najlepšom záujme dieťaťa.
12. Po prvom pojednávaní bolo konanie v časti o úpravu styku vylúčené na samostatné konanie za účelom účasti na poradenskom procese. Po pojednávaní sa rodičia začali dobrovoľne zúčastňovať mediačného procesu, kedy dňa XX.X.XXXX sa uskutočnilo úvodné osobné stretnutie s rodičmi a mediátorkou vo veci zaradenia do mediácie a bola podpísaná Dohoda o začatí mediácie. Potom 8.10.2020 sa uskutočnila mediačná diskusia a ďalšia sa už neuskutočnila, nakoľko matke nevyhovoval termín 26.11., ktorého sa z pracovných dôvodov nemohla zúčastniť, a preto žiadala o iný termín a
odvtedy jej už žiadne oznámenie neprišlo, nakoľko v 11/2020 mala mediačná dohoda aj končiť. Mediácia bola ukončená 30.11.2020.
13. Zo záverečnej správy z mediácie zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že účastníci I. a II. mediačného procesu sa v zmysle Dohody o začatí mediácie zo dňa 29.9.2020 zúčastnili predmediačného procesu v zmysle harmonogramu mediácie. Prvé predmediačné stretnutie bolo o spracovaní obsahových informácii zo strany úradu práce, ktoré viedli k zaradeniu rodiny do procesu mediácie. S uvedeným obsahom predmediačného procesu súvisí rozsiahla administratíva pre potreby úradu práce, na základe požiadavky pracovníkov úradu. Druhé predmediačné stretnutie bolo obsahovo zamerané k procesu mediácie, jeho etickému procesu, ako aj rozhovore všetkých účastníckych strán, ktoré prostredníctvom opisu aktuálnej situácie prezentujú svoje očakávania a následne ich spoločne s mediátorom sformulujú do predmetu mediačného procesu, ktorý si vzájomne odsúhlasia. Tento je výsledkom podpisu dohody o začatí mediácie na druhom predmediačnom stretnutí so zápisom do mediačnej knihy. Mediačné stretnutie bolo smerované k optimalizácii komunikácie a vytvoreniu dohody rodičov v styku otca so synom. Mediačný proces nevyprofiloval rozdielny pohľad na skutočnosť prítomnosti účastníčky I. pri realizácii styku otca so synom. Stretnutia boli smerované i poradenským spôsobom k podpore a k motivácii zdravotného stavu ako trvale udržateľného predpokladu pre kontakt so synom bez prítomnosti matky, či prípadné možné rozšírenie vzhľadom k záujmu maloletého vytvárať pozitívne vzťahové väzby vo vzťahu k obom rodičom ako účastníkom spoločného mediačného procesu. Otec reagoval primerane, vnímavo k situácii, pokojne a verifikoval realitu skutočností, ktoré v kontexte jeho záujmu smerujúca k pozitívnemu napredovaniu k budovaniu pozitívnych vzťahových väzieb so synom.
14. Zo záznamov kolízneho opatrovníka z terénnej sociálnej práce vyplynulo, že otec dieťaťa býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, v domácnosti otca neboli zistené nedostatky a otec má vo svojej domácnosti vytvorené predpoklady k realizácii styku. Matka s maloletým býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky, maloletý má v domácnosti matky vytvorené všetky predpoklady k zdravému fyzickému a psychickému vývinu. Matka im opísala skutkový stav pravidelnej realizácie styku, vyjadrila sa, že nesúhlasí so stretávaním bez jej prítomnosti vzhľadom na zdravotný stav otca a nevhodné hry s maloletým (napr. hry na mečovanie, odrezanie hláv, že sa W. utopil a otec ho zachráni); následne maloletý uteká s plačom za ňou, že sa otca bojí a chce ísť domov. Ďalej matka uviedla, že otec na stretnutiach kričí, nevytvára žiadne aktivity so synom a syn sa väčšinou hrá na ihrisku osamote. Maloletý bol prítomný pri šetrení pomerov, utekal za matkou, túlil sa k nej a na otázky odpovedal, bol pritúlený k matke.
15. Podľa § 25 ods. 1 až 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
17. V danej veci si obaja rodičia podali návrh na úpravu styku otca s maloletým. Na časoch styku by sa na prvom pojednávaní aj vedeli dohodnúť, ale nevedeli sa dohodnúť na realizácii styku. Matka s poukazom na nízky vek dieťaťa a z obavy o život a zdravý vývoj dieťaťa, s poukazom na nezodpovedné správanie otca dieťaťa, jeho psychický stav, nevhodné hry s maloletým a pod., trvala na svojej prítomnosti pri realizácii styku. Otec dieťaťa zase s poukazom na ústavne garantované práva dieťaťa na výchove aj z jeho strany a na styku so svojim rodičom a ujme na duševnom vývoji v oblasti citovej a rozumovej, žiadal upraviť styk s maloletým bez prítomnosti matky a má za to, že upieranie dieťaťu jeho práva na stretávanie sa s otcom sa môže negatívne podpísať na jeho zdravom vývoji a rozsah styku otec považuje za neprimerane málo a popretím práv dieťaťa a poukázal na to, že jeho zdravotný stav
nebráni v realizácii styku, poprel nevhodné hry. Keďže medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu dohody o úprave styku, styk otca s maloletým upravil súd tak, akú úpravu považoval za zisteného skutkového stavu za úpravu styku v najlepšom záujme dieťaťa a ako ho tiež odporučil upraviť aj kolízny opatrovník. Súd sa nestotožnil s návrhom otca, že v záujme dieťaťa by mal byť otcom navrhovaný styk v navrhovanom rozsahu a bez prítomnosti matky, a to aj s poukazom na ešte veľmi nízky vek dieťaťa a jeho prirodzenú naviazať na matku pre napĺňanie potreby bezpečia dieťaťa, a v neposlednom rade tiež s prihliadnutím na psychický zdravotný stav otca dieťaťa a doterajšie nezodpovedné a rodičovsky nezrelé správanie otca dieťaťa, ktoré opodstatňuje obavy matky z realizácie styku bez jej prítomnosti. Súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa a nie želanie a predstavy niektorého rodiča. Súd sa nestotožnil ani s vyjadrením otca o hrozbe ujmy na ústavne garantovaných právach alebo na ujme na duševnom vývoji dieťaťa alebo na popretí práv a pod., ak by nebolo vyhovené jeho návrhu. V danej veci vyznieva až trochu paradoxne, že na hrozbu ohrozenia práv dieťaťa a svojich rodičovských práv, o ktoré otec opiera svoj návrh, poukazuje práve otec dieťaťa, pretože to bol práve on, ktorý svojim absolútne osobnostne a rodičovsky nezrelým správaním pripravil dieťa o jeho právo žiť v harmonickej rodine najlepšie vyhovujúcej zdravému psychickému vývoju dieťaťa a súčasne aj seba, byť neustále nablízku dieťaťu, pretože je všeobecne zrejmé, že pre zdravý psychický vývoj dieťaťa je najvhodnejšie harmonické prostredie rodiny, teda súčasná prítomnosť matky i otca dieťaťa žijúcich v harmonickom spolunažívaní a práve správanie otca dieťaťa bolo nezlučiteľné s harmonickým rodinným prostredím, a to bez ohľadu na to, či to bolo v dôsledku v jeho psychiatrickej choroby alebo nie. Súd sa nestotožnil ani s vyjadrením otca o upieraní dieťaťu jeho práva na stretávanie sa s otcom. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec od počiatku nejavil o dieťa náležitý rodičovský záujem a jeho správanie bolo rodičovsky nezrelé a nezodpovedné. Otec opakovane odchádzal od rodiny, teda aj od dieťaťa. Aj po rozchode rodičov sa jeho styk s maloletým realizoval najmä z iniciatívy matky dieťaťa, ktorá kedysi dokonca so synom chodievala za otcom dieťaťa do väzby, potom s maloletým chodila na návštevu do jeho domácnosti a aj po nezhode so starou matkou dieťaťa ona iniciovala stretnutia otca s maloletým, dokonca ona vozievala autom aj otca dieťaťa na ich stretnutia. Preto poukazovať na upieranie práva dieťaťa na stretávanie s otcom z jeho strany, za skutkového stavu, kedy stretnutia iniciovala a organizovala matka, sa javí ako zavádzajúce a prekrúcajúce realitu. Matka dieťaťa od počiatku iniciovala a podporovala styk otca s maloletým, ale z dôvodnej obavy o život a zdravý vývoj maloletého, trvá na svojej prítomnosti.
18. Vzhľadom na zistený skutkový stav sa súd stotožnil s návrhom matky na úpravu styku otca s maloletým v prítomnosti matky, tak ako sa styk realizoval aj doposiaľ, kedy matka je prítomná pri styku, ale sedí obďaleč a necháva otcovi a maloletému priestor. Úpravu styku v prítomnosti matky považuje súd za dôvodnú. Jednak maloletý je ešte vo veľmi útlom veku, kedy je veľmi naviazaný na matku, ktorá pre neho predstavuje pocit istoty a bezpečia a vzhľadom na jeho odmietavý postoj pred samotnou realizáciou styku, na ktorú poukazovala matka, je vysoko pravdepodobné, že bez matky by maloletý na styk s otcom ani nešiel. Jej prítomnosť, ktorá je obďaleč, ani nenarúša priebeh a realizáciu styku. Nemožno však opomenúť ani minulosť a psychický zdravotný stav otca dieťaťa, ktorý má diagnostikovanú bipolárnu afektívnu poruchu. Otec dieťaťa je psychiatricky liečený už od roku 2014, užíval lieky a napriek tomu sa v minulosti, najmä v r.2018 opakovane správal slovne a fyzicky agresívne voči blízkemu aj širokému okoliu, dokonca bol aj hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a bol aj trestne stíhaný a napokon bol oslobodený spod obžaloby pre nepríčetnosť. Vtedy mu aj bola diagnostikovaná bipolárna afektívnu porucha a nasadená liečba lítiom. Potom v roku 2019 mu aj bol zvýšený invalidný dôchodok a odborným posudkom z 20.2.2019 zistená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Otec dieťaťa síce tvrdil, že za tie jeho predchádzajúce správanie a skutky nezodpovedal, nakoľko mal ten zlý zdravotný stav, ale po zistení príčiny a diagnostikovaní choroby užíva lieky (lítium) pravidelne a jeho zdravotný stav mu nebráni v realizácii styku, preto žiadal upraviť styk bez jeho prítomnosti. Matka dieťaťa však poukazovala na to, že správanie otca dieťaťa je stále agresívne, na stretnutiach kričí, poukazovala na jeho absolútne nevhodné hry s maloletým o odrezávaní hláv, utopení a pod., po ktorých sa maloletý bojí a v noci budí. Pravdou je, že aj na pojednávaní bol otec dieťaťa zo strany súdu viackrát upozornený na kontrolu svojho správania.
19. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené dôvody a v záujme bezpečného a zdravého vývoja maloletého, ktorý má ešte len 4 roky, kedy vzhľadom na vek je ešte plne odkázaný na neustály dozor a starostlivosť zodpovednej osoby, má súd za to, že obavy matky zo styku otca s maloletým bez jej prítomnosti sú dôvodné, preto aj súd považoval prítomnosť matky pri realizácii styku za opodstatnenú. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani správa z mediačného procesu, ktorý celý mediačný proces
v trvaní len 2 dní, vrátane úvodného predmediačného stretnutia a tiež záver správy považoval súd za nedostatočný a nič nehovoriaci. To, že otec na tých dvoch stretnutiach reagoval primerane a vnímavo k situácii, ešte neodôvodňuje upraviť jeho pravidelne sa opakujúci styk s maloletým bez prítomnosti matky, nakoľko obava matky sa súdu javí stále opodstatnená. Na názore súdu by nič nezmenilo ani akékoľvek vyjadrenie ambulantného psychiatra, ktorý by bol schopný sa vyjadriť len k aktuálnemu psychickému stavu otca dieťaťa, ktorý je podmienený liečbou, ale súd upravuje styk do budúcnosti a ani lekár by nevedel zaručiť do budúcnosti pravidelnosť užívania liekov otcom dieťaťa a maloletý má ešte veľmi nízky vek, aby si vedel mnohé veci sám uvedomiť. Prítomnosť matky na realizácii styku otca s maloletým považoval súd za dôvodnú. Prítomnosť matky pri realizácii styku odporučil aj kolízny opatrovník.
20. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd upravil styk otca s maloletým tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a to každú stredu v párnom týždni v roku od 15.30 hod. do 17.30 hod, nakoľko nepárne týždne má otec poobednú pracovnú zmenu a bolo by nedôvodné upravovať styk na každú stredu a ešte upravil styk v každom nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod., s prihliadnutím na denný režim dieťaťa, ktoré máva ešte poobedný spánok a tiež s prihliadnutím na striedanie víkendov pre oboch rodičov. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd upravil styk otca s maloletým vždy v prítomnosti matky. Uvedenú úpravu odporučil aj kolízny opatrovník a za zisteného skutkového stavu ju súd považoval za úpravu v najlepšom záujme dieťaťa. Súd len dopĺňa, že uvedená úprava nebráni ani realizácii styku starých rodičov z otcovej strany s maloletým, nakoľko matka im nebráni v styku a to, že sa oni doposiaľ nekontaktovali s maloletým, bolo ich vlastné rozhodnutie, keďže sa s ním nekontaktovali len z dôvodu, že oni si mysleli, že matka dieťaťa sa nich hnevá.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).