Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX G. H., právne zastúpeného Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná č. 23, 917 01 Trnava, proti žalovanému I. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX G. H., právne zastúpenému advokátskou kanceláriou inLEGAL, s. r. o. so sídlom Kamenárska 17/A, 821 04 Bratislava, IČO: 52 645 991, o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo 04.12.2017 zmenenou podaním zo 14.08.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, že mu doporučene do vlastných rúk pošle list v znení: ,,Ja, I. Č. sa ospravedlňujem I. I. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti spôsobenými mojimi výrokmi o uvedenom I. I. v tom zmysle, že: ,,Stále dookola obhajoval Tretiu ríšu. Sympatizoval s názormi, že cigáni sú paraziti, treba s nimi urobiť poriadok. Wehrmacht boli super chlapi, odvážni mladí ľudia, išli do prvých radov, aj keď prehrávali vojnu, nebáli sa“, ktoré boli uverejnené 25.04.2017 o 14:27 hod. v rozhovore na internetovom portály dennikn.sk s titulkom: ,,I. kamarát z detstva: Chválil Hitlera, Wehrmacht boli podľa neho super chlapi“. 2. V rámci prostriedkov procesného útoku tvrdil, že je verejne činnou osobou - poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a bezúhonným občanom dodržiavajúcim právne predpisy Slovenskej republiky. 3. Namietol, že vyjadrenie popísané vyššie žalovaný prezentoval v rozhovore ako skutkové tvrdenie bez uvedenia dôkazov resp. iných dôveryhodných poznatkov o osobe žalobcu, ktoré by ho oprávňovali sa takto o žalobcovi vyjadriť. 4. Žalovaný podľa žalobcu hrubo skreslil pravdu a prekročil aj mieru hodnotiaceho úsudku, keď také zjavne difamačné tvrdenie o žalobcovi nemá faktický podklad. Ak sa malo jednať o kritiku, tá bola v rozhovore neprimeraná obsahom aj formou a postrádala vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. 5. Žalobca v ďalšom tvrdil, že nikdy neobhajoval Tretiu ríšu, nesympatizoval s názormi, že Cigáni sú paraziti a treba s nimi urobiť poriadok, nikdy nesympatizoval s názormi, že Wehrmacht boli super chlapi, odvážni mladí ľudia, ktorí išli do prvých radov aj keď prehrávali vojnu a nebáli sa. 6. Vyjadrenie žalovaného podľa žalobcu nespĺňa ani kritérium hodnotiaceho úsudku, keďže skutkový podklad nie je dostatočne vysvetlený. Voči žalobcovi ako verejne činnej osobe mala byť zachovaná zásada etiky, morálky a základnej slušnosti. Vyjadrenie žalovaného hrubo presahuje prípustné medze realizácie slobody prejavu. Podľa žalobcu akákoľvek osoba v jeho postavení by v súvislosti s tvrdením žalovaného zverejneným v rozhovore v danom mieste a čase pociťovala ujmu na cti, dôstojnosti a vážnosti.

7. Vyjadrenie žalovaného v zverejnenom rozhovore žalobca označil za exces. V prípade, ak by bolo hodnotiacim úsudkom, bolo by potrebné ho kvalifikovať ako hodnotiaci úsudok neprimeraný, ktorý bol neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu osobnosti, keďže nemal žiaden relevantný faktický základ, od ktorého by sa odvíjal, ide o účelové znevažovanie a škandalizáciu žalobcu v snahe prilákať čitateľov, vybočuje z medzí všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti v demokratickej spoločnosti a keďže sa zároveň nejedná o prípustnú kritiku nesledujúcu hodnotenie osoby žalobcu, ale sledovala cieľ odsúdenia, škandalizovania a urážky žalobcu a keďže nebolo umožnené čitateľovi urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok. 8. Žalobca v ďalšom poukázal, že v danom prípade nie je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme. Postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu - uvedené označenie žalobcu v tvrdení bolo objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že žalovaný výrok je potrebné hodnotiť v kontexte doterajšieho politického a mediálneho pôsobenia žalobcu v spoločenskom priestore. Žalobca bol v čase zverejnenia výroku žalovaného poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko považovanú širokou verejnosťou za krajne pravicovú nacionalistickú, populistickú a neonacistickú stranu. Pre obhajobu Slovenského štátu a sympatie niektorých jej kandidátov k Hitlerovi je strana často označovaná za fašistickú a extrémistickú. V tejto súvislosti poukázal na viacero článkov uverejnených v domácich a zahraničných médiách a na podnet Generálnej prokuratúry SR na zrušenie politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (v čase vyjadrenia k žalobe nebolo o podnete rozhodnuté - pozn. súdu). 10. Žalovaný v ďalšom tvrdil, že žalobca bol v čase kandidatúry vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky za spomínanú politickú stranu známy svojim vystupovaním pred hlavnou stanicou v Bratislave, pri ktorom vykrikoval na vystrašenú moslimskú rodinu ,,jebem tvojho Alaha“. Na preukázanie tohto skutkového tvrdenia navrhol dôkaz - článok uverejnený na portáli aktuality.sk s názvom ,,Video: Náhradník u kotlebovcov urážal moslimov a obhajuje Hitlera. 11. V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný tvrdil, že žalobca v decembri roku 2015 napísal na svojom facebookovom profile I. výrok, ktorý zaujal i políciu. V ňom uviedol, že ,,Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šiestich miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá“. 12. V ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca bol za svoje výroky v Rádiu Frontinus právoplatne odsúdený Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu vedeného pod sp. zn. v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. pre prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. 13. V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že za odvysielanie programu ,,Debata na telefón“ so žalobcom bola uvedenému rádiu Radou pre vysielanie a retransmisiu uložená pokuta vo výške 15.000 eur. 14. Svoj výrok označil za reprodukciu vlastných slov, ktoré žalobca prezentoval pred ním ako aj pred inými subjektami, s ktorými sa v detstve kamarátil v G. H.. 15. Medzi stranami nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého 25.04.2017 na internetovom portály Denníka N bol uverejnený rozhovor, v ktorom žalovaný o žalobcovi uviedol, že ,,Stále dookola obhajoval Tretiu ríšu. Sympatizoval s názormi, že cigáni sú paraziti, treba s nimi urobiť poriadok. Wehrmacht boli super chlapi, odvážni mladí ľudia, išli do prvých radov, aj keď prehrávali vojnu, nebáli sa“. 16. Nebolo sporné, že žalobca bol v čase uverejnenia výroku žalovaného poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko. 17. Sporným nebolo tvrdenie žalovaného, podľa ktorého bol žalobca Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č. k. -711 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. právoplatne odsúdený za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa ust. , účinného do 31.12.2016 v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa ust. účinného do 31.12.2016. Táto skutková okolnosť je zrejmá i z listinných dôkazov navrhnutých žalovaným v priebehu konania pred súdom. 18. Z citovaného rozsudku je zrejmé, že žalobca 02.10.2016 v čase cca od 09.34 hod. do 11.04 hod. v rámci živého vysielania relácie ,,Debata na telefón“ rádia Frontinus, šíriaceho signál prostredníctvom vysielačov V Žiline, Čadci a Martine, prevádzkovateľom ktorého je spoločnosť Frontinus, s. r. o. Žilina, vystupujúc ako poslanec NR SR a ako člen výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť NR SR za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko, okrem iného ako hosť v rámci svojho vystúpenia uviedol, že

- ,,... prioritná téma v súčasnosti pre mňa je ... tá problematika cigánskeho teroru na východnom Slovensku“ ..., ... poznáme tie prípady z východného Slovenska, kedy dospelí cigáni nahovoria maloletých - povedzme do trinásť rokov, ktorí nepodliehajú trestnej zodpovednosti, aby páchali rôznu trestnú činnosť ...“

- ,,... v Spišskej Belej je tá osobitná škola asi z 95% tvorená týmto etnikom, keď sa tam otvorili dvere, vyleteli - bolo to jednoducho - ako keby sme boli v zoologickej záhrade ...“

- ,,... keď hovoríme o ... európskych fondoch ... jedna z najbláznivejších čiastok, aké M. Q. za svoju kariéru dokázal vytvoriť ... budem čerpať zo zdroja knihy prof. Sumránka z Prešovskej univerzity, ktorý je môj asistent a jasne sa tam uvádza, že M. Q. schválil na roky 2013 až rok 2020 nejaký Akčný plán rozvoja rómskej komunity a na tento plán bolo použitých 300 mil eur! Opakujem 300 mil eur z eurofondov, ale aj čiastka nejakých 10 alebo 20% je zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, z toho 150 mil eur sa použije len na domy pre ľudí z týchto cigánskych komunít, z cigánskych osád, to znamená ľudí, ktorí nikdy pre náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru neurobili nič, práve naopak, rozhodli sa žiť týmto asociálnym spôsobom života a vyciciavať sociálny systém, tak týmto ľuďom vláda daruje 150 mil. eur iba na ich bývanie ... my to investujeme do ľudí, ktorí nám v budúcnosti neprinesú nič“. 19. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený, keďže vyššie uvedené odsúdenie mu bolo medzičasom zahladené. Táto okolnosť je zrejmá z Výpisu z registra trestov žalobcu z 03.07.2020 a medzi stranami spornou nebola. 20. Z facebookového profilu mal súd preukázané, že žalobca naň v decembri roku 2015 okrem iného napísal: ,,Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šiestich miliónoch a mydlách zo Židov“. 21. Skutkové tvrdenia strany, ktoré strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ust. ) 22. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ust. ) 23. Žalobca priamo nepoprel pravosť facebookového profilu označeného ako ,,I. I.“. Jeho právny zástupca na pojednávaní 02.09.2020 (teda až po predbežnom prejednaní sporu 20.05.2020) stručne uviedol, že popiera, že facebookový profil označený ako ,,I.Ň. I.“ je facebookovým profilom žalobcu. 24. Žalobca však neuviedol vlastné tvrdenie o tejto skutkovej okolnosti (napr. tvrdením podľa ktorého by sa v čase jeho uverejnenia od tohto profilu dištancoval, alebo žeby realizoval konkrétne úkony smerujúce k zisteniu prípadného iného skutočného autora profilu a pod.) a neuplatnil v tejto súvislosti žiaden ďalší prostriedok procesného útoku. Z uvedeného dôvodu tak súd v rámci voľného hodnotenia tohto dôkazu dospel k presvedčeniu, že facebookový profil patrí žalobcovi a citovaný výrok je výrokom žalobcu. 25. Nesporným bolo i skutkové tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca pred hlavnou stanicou v Bratislave vykrikoval na vystrašenú moslimskú rodinu o. i. i výrok: ,,jebem tvojho Alaha“. Vystupovanie a vyjadrenia žalobcu žalovaný preukázal videonahrávkou verejne prístupnou na stránke <https://www.aktuality.sk/clanok/320866/video-kotlebov-nahradnik-ma-22-rokov- vlani-urazal-moslimov-na-proteste-v-bratislave/>. Tento dôkaz bol vykonaný doručením USB kľúča s touto videonahrávkou právnemu zástupcovi žalobcu 10.06.2020. Žalobca ani jeho právny zástupca uvedené skutkové tvrdenie žalovaného v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepoprel. 26. Svedok N. H., bývalý spolužiak žalobcu na strednej škole, vypovedal, že žalobca ešte ako študent obhajoval činy Tretej ríše i Hitlera a zľahčoval holokaust, obhajoval Wehrmacht i Hitlerov gang, obdivoval systém vymyslený Hitlerom. Potvrdil radikálny vzťah žalobcu k rómskej menšine prejavujúci sa i hanlivými výrokmi na jej adresu ako napríklad ,,skurvení, špinaví cigáni“ aj to, že príslušníkov rómskej menšiny zvykol charakterizovať ako ,,parazitov priživujúcich sa na štáte“. 27. Svedok S. Č., brat žalovaného, potvrdil, že žalobca už v minulosti na internete vyhľadával články spochybňujúce holokaust, zločiny predstaviteľov Tretej ríše, príslušníkov jednotiek SS a Wehrmachtu. Vypovedal tiež, že žalobca sa svojho času chválil, že čítal Leuchterovu správu popierajúcu zločiny holokaustu. Potvrdil tiež negatívny postoj žalobcu k rómskej menšine, keď vypovedal, že žalobca pre jej príslušníkov používal označenie ,,asociáli vyciciavajúci systém“. 28. Skutočnosť, že žalobca príslušníkov rómskej menšiny zvykol označovať výrazom ,,asociáli“ dokonca vyplynula i zo svedeckej výpovede G. S., ktorého ako svedka navrhol žalobca. 29. Svedok Z. R. vo výsluchu z prípravného konania z 30.06.2017 a na hlavnom pojednávaní zo 16.04.2016 pred Špecializovaným trestným súdom v trestnej veci vedenej pod sp. zn. tvrdil, že sa k nemu ako príslušníkovi rómskeho etnika žalobca správa pozitívne, srdečne a že sa v jeho prítomnosti na adresu rómskej komunity nikdy nevyjadroval hanlivo ako aj to, že žalobca s ním a jeho rodinou, ktorá je rómskeho pôvodu nikdy nemal problém a že dobre vychádzal aj so zaostalými

príslušníkmi rómskej menšiny. Uvedené tvrdenie je zrejmé zo zápisnice z hlavného pojednávania pred Špecializovaným trestným súdom zo 16.04.2018. 30. Listinné dôkazy označené žalovaným ako ,,Dôkazy A“: Článok na portáli Denníka N s názvom ,,Neonacisti v parlamente a ťažká prehra Q., píšu o voľbách svetové médiá“, článok na portáli hnonline.sk s názvom ,,Vodca Y.“. Prečo sa mnohí označujú za fašisti a neonacistu“, článok na portáli dennikn.sk s názvom ,,Kotlebovci zneužili tragédiu ženy, ktorá prežila Osvienčim“, článok na portáli rt.com s názvom ,,Neo-Nazis elected to Slovakia parliament for the first time“, článok na portáli cbcnews.com s názvom ,,Rise of proudly-neo-Nazis party unnerves a European nation“ a Dôkazy označené žalovaným ako ,,Dôkazy B“ - článok na portáli teraz.sk s názvom ,,Čižnár podal návrh Najvyššiemu súdu SR na rozpustenie kotlebovcov“, Dôkazy označené žalovaným ako ,,Dôkaz L“ a ,,Dôkaz M“ - Článok s názvom ,,I. ma inšpiroval. Prešlo ma to v Osvienčime“ a ,,zvukový záznam rozhovoru N. H. v Rádiu Express z 24.02.2020“, ani dôkazy označené žalovaným ako ,,Dôkazy I a J“ neboli súdom vykonané ako dôkazy, ktoré sú vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočné (pozri Uznesenie NS SR, sp. zn. ). 31. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena (Článok 19 ods. 1 ). 32. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (ust. ). 33. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (ust. ). 34. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa o ňom v rozhovore pre Denník N vyjadril bez faktického základu v extrémne negatívnom zmysle pri téme citlivo vnímanej verejnosťou. 35. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (ust. Článku 26 ods. 1 ). 36. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (ust. Článku 26 ods. 2 ). 37. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (ust. Článku 26 ods. 4 ). 38. Sloboda prejavu je nevyhnutným predpokladom pre to, aby politické rozhodnutia vychádzajúce z vôle väčšiny neboli výsledkom len slobodného, ale aj informovaného rozhodovania. Nie je pritom podstatné, v akej miere je ten ktorý prejav schopný prispieť k uvedenému cieľu. 39. Možnosť vyjadriť svoj názor, akokoľvek s ním nemožno súhlasiť alebo mať k nemu výhrady, je výrazom práva každého byť vo verejnej debate aktívnym účastníkom a podieľať sa tak spolu s ostatnými na verejnom živote (pozri Nález ÚS ČR z 23.06.2015 sp. zn. , N 118/77, SbNU 721). 40. Sloboda prejavu predstavuje jeden z konštitutívnych znakov demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace úsudky (pozri Nález ÚS ČR z 11.11.2005 sp. zn. , N 209/39 SbNU 215). Rešpektovanie slobody prejavu vytvára priestor na to, aby sa v zásade akákoľvek otázka mohla stať predmetom verejnej debaty. V jej rámci môžu byť vzájomne konfrontované tvrdenia a názory prezentované ich účastníkmi, čo umožňuje čeliť najrôznejším výzvam, ktoré so sebou prináša spoločenský vývoj a nachádzať na ne rozumné odpovede. 41. Štát je povinný zdržať sa konania, ktoré by jednotlivcovi znemožňovalo vykonať určité prejavy voči verejnosti, alebo by ich naopak za tieto prejavy sankcionovalo. Táto povinnosť sa však neuplatní absolútne, pretože sloboda prejavu nie je neobmedzená. V niektorých prípadoch podlieha obmedzeniam nevyhnutným na ochranu určitého verejného záujmu, alebo práv a slobôd iných osôb. S tým súvisí skutočnosť, že táto sloboda nepôsobí len vo vzťahu k verejnej moci, ale nepriamo i vo vzťahu k iným osobám. Jej uplatňovanie môže predstavovať zásah do práv iných osôb, či už ide o zverejňovanie informácií o nich alebo o prejavy, ktorými sa tieto osoby môžu, vzhľadom na ich obsah, oprávnene cítiť dotknuté. V prípadoch, kedy ide o právne vzťahy medzi účastníkmi, ktorí sú si rovní (horizontálne právny vzťahy), už na ochranu práva nestačí iba zdržanie sa určitého konania. Štát je naopak povinný vytvoriť podmienky na to, aby sa ktokoľvek, do koho práv bolo výkonom slobody prejavu neprípustným spôsobom zasiahnuté, mohol proti tomuto zásahu domáhať efektívnym spôsobom.

42. Jedným zo zákonných prostriedkov, ktoré v tejto súvislosti slúžia ochrane ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena v zmysle ust. Článku 19 ods. 1 , je právo domáhať sa žalobou, aby sa od neoprávneného zásahu do týchto práv upustilo alebo aby bol odstránený jeho následok (ust. ). Týmto spôsobom je vo vzťahu k uvedeným právam realizované právo na súdnu ochranu podľa ust. Článku 46 . Rozhodnutie súdu, ktorým sa za účelom dosiahnutia ochrany týchto práv ukladá jednotlivcovi povinnosť ospravedlniť sa vhodnou formou za určitý prejav dotýkajúci sa osobnostných práv inej osoby však súčasne predstavuje zásah do jeho slobody prejavu podľa ust. Článku 26 ods. 1 . Vyvstáva preto otázka, ktorému z týchto dvoch ústavne zaručených práv je potrebné dať prednosť. 43. Akýkoľvek zásah do slobody prejavu musí byť vždy posudzovaný z hľadiska jeho proporcionality, pokiaľ ide o dosiahnutie ním sledovaného cieľa. Ochrana osobnostných práv je vo všeobecnej rovine legitímnym cieľom takéhoto zásahu už z toho dôvodu, že slúži na realizáciu iného ústavne zaručeného základného práva. Takisto niet pochybností o tom, že ospravedlnenie predstavuje vhodný prostriedok, ktorým by bolo možné túto ochranu dosiahnuť. Riešenie kolízie slobody prejavu podľa Článku 26 ods. 1 na strane jednej a práva na ochranu osobnosti podľa ust. Článku 19 ods. 1 tak závisí na vzájomnom vyvažovaní oboch týchto práv v kontexte posudzovaného sporu. 44. Pri vyvažovaní oboch práv súd prvej inštancie skúmal povahu posudzovaného výroku. Medzi stranami nebolo sporné, že vyjadrenie žalovaného uverejnené v rozhovore pre Denník N je skutkovým tvrdením. 45. Z hľadiska obsahu bol výrok žalovaného súdom klasifikovaný ako výrok politický, keďže sa týka politických záležitostí a záležitostí verejného záujmu. Je totiž vo verejnom záujme občanov - voličov byť informovaní o činnosti, názoroch a hodnotových postojoch osôb uchádzajúcich sa o verejné funkcie, prípadne osôb, ktoré tieto funkcie reálne zastávajú. V danom prípade sa výrok žalovaného týkal niekdajších vyjadrení a postojov poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k rómskej menšine a jeho vnímania, chápania a presvedčenia v otázkach súvisiacich s nacistickou a fašistickou ideológiou. 46. Veľmi silným argumentom pre ochranu slobody prejavu v posudzovanom spore je jej význam pre participáciu žalovaného na fungovaní demokratického štátu. Tento základný argument demokracie spočíva v tom, že ak je moderný štát založený na myšlienke suverenity ľudu a myšlienke zastupiteľskej demokracie, je čo najširšia možnosť vyjadrovania sa k akýmkoľvek záležitostiam týkajúcim sa verejného a politického života nevyhnutnou súčasťou tohto konceptu. Sloboda prejavu má umožniť nielen čo najširšiu možnosť vstupu do politickej arény so svojim názorom, ale zároveň umožňuje čo najširšiu informovanosť tých, ktorí svojich zástupcov vyberajú, teda voličov - občanov štátu. 47. K argumentu demokracie v tomto kontexte je potrebné uviesť, že pre demokraciu chápanú ako vládu ľudu, ľuďom a pre ľud, je životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných, či kritických, preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej diskusie vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názoru jednotlivcov, či na dosiahnutie konsenzu o riadení a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu (pozri Nález Ústavného súdu ČR zo 04.04.2005, ). 48. Čím viac sa difamujúci výrok dotýka vecí verejného záujmu, tým viac platí prezumpcia práva daný prejav urobiť i práva ostatných subjektov danú informáciu poznať. Najsilnejšou prezumpciou ochrany potom disponuje prejav politický, teda prejav týkajúci sa otázok správy štátu, chodu štátu, chovania vrcholných predstaviteľov štátu, resp. všeobecnej správy vecí verejných. Ochrana politického prejavu úzko súvisí s jednou z funkcií slobody prejavu, a to umožniť jednotlivcovi (v danom prípade žalovanému) čo najširšiu participáciu na moci i kontrolu moci. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poskytol zvýšenú ochranu jeho ústavne garantovanej slobode prejavu, keďže ho vyslovil z pozície bežného občana a niekdajšieho blízkeho priateľa žalobcu. 49. Na tomto mieste sa na okraj dopĺňa, že ako prejavy, ktoré sú súčasťou diskusie o veciach verejného záujmu boli v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské práva už posúdené výroky rakúskeho kancelára týkajúce sa minulosti a právo novinárov ich kritizovať (pozri Lingens proti Rakúsku z 08.07.1986, sťažnosť č. 9815/82), diskusia o politickej etike vo vzťahu k minulosti politika a jeho odsúdenia v minulosti (Schwabe proti Rakúsku z 28.08.1992, sťažnosť č. 13704/88), ale i diskusia o problémovom období histórie Slovenska a problematickej minulosti politika (Feldek proti Slovensku z 12.07.2001, sťažnosť č. 29032/95) či diskusia o nebezpečenstve extrémnych myšlienok šírených oficiálnym predstaviteľom, konkrétne kontroverzné názory hejtmana Heidera a možnosť ostrých reakcií na ne (Oberschclick proti Rakúsku (č. 2) z 01.07.1997, sťažnosť č. 20834/92). 50. Výrok žalovaného súd posúdil i z hľadiska formy ako výrok neobsahujúci expresívne slová, prípadne vulgarizmy, ktoré by boli spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti žalobcu.

51. V rámci vyvažovania oboch ústavne zaručených práv sporových strán súd posudzoval i status osoby, o ktorej výrok pojednáva. 52. Zmyslom posudzovania kritéria objektu zásahu do osobnostných práv je umožniť stanovenie odlišnej ochrany osobnostných práv tých, ktorí svojou verejnou činnosťou vytvárajú, či vzbudzujú záujem o svoju osobu, pričom tento verejný záujem je jedným z prostriedkov neformálnej kontroly činnosti verejne činnej osoby. 53. Pri zverejňovaní informácií o verejne činných osobách (najmä politikoch) platí, že miera prijateľného zásahu do osobnostných práv je širšia než u súkromnej osoby, teda ochrana slobody prejavu býva v týchto prípadoch silnejšia. Verejne činné osoby tak musia akceptovať vyššiu mieru kritiky i zverejňovanie informácií o svojej osobe (pozri napr. Nálezy ÚS ČR , , ). 54. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku (1986), podľa ktorého ,,limity prijateľnej kritiky sú širšie u politikov ako u súkromných osôb. Na rozdiel od súkromnej osoby sa politik vedome podrobuje dôkladnej kontrole každého svojho slova a činu zo strany širokej verejnosti a v dôsledku toho musí preukázať vyššiu mieru tolerancie“. 55. Pri zohľadnení kritéria objektu difamujúceho výroku súd prvej inštancie prihliadol na mieru vplyvu žalobcu na chod verejných záležitostí, to znamená na miesto, ktoré zastáva v pomyselnej mocenskej hierarchii. Inými slovami, vyššiu mieru tolerancie voči kritike a zásahom do súkromia musí zniesť žalobca ako poslanec zákonodarného zboru než napríklad radový úradník, či policajt a podobne. 56. V rámci posúdenia výroku žalovaného z hľadiska postavenia žalobcu ako kritizovanej osoby súd aplikoval princíp, podľa ktorého čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou žalobcu, tým viac platí prezumpcia ochrany prejavu. Žalobca sa na politickej scéne dlhodobo prezentuje radikálnymi extrémistickými názormi, tieto na verejnosti mimoriadne aktívne presadzuje. Je nutné prisvedčiť žalovanému, podľa ktorého žalobca patrí v tomto smere k najkontroverznejším a najznámejším predstaviteľom politickej scény na Slovensku. V rámci vyvažovania oboch ústavných práv sporových strán súd uzavrel, že je nepochybné, že výrok žalovaného sa týka verejnej sféry žalobcu. 57. Z hľadiska subjektívnej stránky autora difamačného výroku v prípade, že sa zverejnená informácia týka osoby pôsobiacej vo verejnom živote je možné považovať za legitímne zverejnenie difamačnej informácie o žalobcovi pôsobiacom vo verejnom živote ako poslanec NR SR, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane žalovaného existoval rozumný dôvod pre to, aby sa mohol objektívne spoľahnúť na pravdivosť výroku uverejneného v rozhovore pre Denník N. 58. Žalovaný totiž posudzované vyjadrenia žalobcu v minulosti vnímal bezprostredne ako jeho blízky priateľ, ktorý s ním trávil pomerne veľa času. Bol tak v dobrej viere a mal rozumný dôvod veriť, že jeho výrok o žalobcovi je pravdivý (pozri podrobne Nález ÚS ČR sp. zn. , porovnaj tiež Rozsudok veľkého senátu ESĽP zo 17.12.2004 vo veci č. 49017/99 Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku, bod. č. 78). Tento záver vyplýva i z výpovede svedka S. Č., ktorý so žalobcom i žalovaným ako svojim bratom trávil v kritickom období veľa času a nepriamo i z výpovede svedka N. H., niekdajšieho spolužiaka žalobcu. 59. Na preukázanie skutkového tvrdenia, že žalovaný je politicky angažovaný tým, že sa s predsedom KDH v Spišskej Belej zúčastnil na protestoch v Prešove, na protestoch v Kežmarku proti mítingom politickej strany, ktorej bol žalobca členom, ako aj to, že žalovaný pracuje pre okresného predsedu KDH v Kežmarku a je tak zrejmá jeho snaha o ,,výtlak“ alebo porazenie žalobcu ako politického nepriateľa, žalobca nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz a nedostatok dobrej viery žalovaného pri vyslovení posudzovaného výroku tak nepreukázal. 60. Žalovaný pred súdom vypovedal, že svoj výrok, ktorý je predmetom tohto konania, vyslovil spontánne, nebol nikým a ničím motivovaný a že len povedal ako sa veci v minulosti mali. Súd nadobudol presvedčenie, že tak žalovaný konal v úprimnej snahe priblížiť verejnosti informácie o postojoch žalobcu k citlivým témam histórie Slovenska a hodnotách, ktoré reálne vyznáva ako verejne činná osoba. Vzal zreteľ na skutočnosť, že kritický výrok žalovaný vyslovil 25.04.2017, viac ako rok po voľbách do NR SR, a preto ani z tohto pohľadu nemohol konštatovať jeho prípadný zlý úmysel privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach. 61. Je nepochybné, že výrok žalovaného uverejnený v Denníku N 25.04.2017 je skutkovým tvrdením. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo povinnosťou žalovaného uniesť dôkazné bremeno o jeho pravdivosti. 62. Z výpovede svedka N. H. a S. Č. mal súd preukázané, že žalobca vyjadroval kontroverzné názory na obdobie druhej svetovej vojny i rómskej problematiky, obhajoval zločiny Tretej ríše a činy Hitlera, že zľahčoval holokaust i čokoľvek zlé čo sa počas vojny dialo, obhajoval Wehrmacht aj Hitlerov gang, keďže obdivoval systém vymyslený Hitlerom. Bolo preukázané, že žalobca zastával radikálne postoje k rómskej

menšine, na adresu ktorej sa verejne vyjadroval vulgárne až agresívne s použitím výrazov ako ,,skurvení, špinaví cigáni...“ alebo ako ,,paraziti priživujúci sa na štáte“. Posledne uvedené dokonca potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok navrhnutý žalobcom G. S.. Postoje žalobcu k rómskej menšine sú zrejmé i z jeho vyjadrení v rozhlasovej relácii Rádia Frontinus ,,Debata na telefón“ z 02.10.2016, za ktoré bol Špecializovaným trestným súdom v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR právoplatne odsúdený za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Z hľadiska vyvažovania oboch ústavne zaručených práv sporových strán je bez právneho významu skutočnosť, že žalobca uložený trest vykonal a že sa naňho v súčasnosti hľadí akoby nebol odsúdený. 63. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalovaný dôkazné bremeno o pravdivosti svojho výroku uniesol. Skutkové tvrdenie žalovaného uverejnené v Denníku N 25.04.2017 je skutkovým tvrdením, ktoré v kontexte doterajšieho pôsobenia žalobcu vo verejnom priestore má faktický podklad. Žalovaný ako autor skutkového tvrdenia preukázal rozumný dôvod, na základe ktorého sa mohol objektívne spoliehať na jeho pravdivosť. Súd nemá pochybnosť ani o tom, že žalovaný pri zverejnení tvrdenia konal v dobrej viere. 64. Na podklade vyššie uvedených hodnotiacich kritérií a dôkazov súd posúdil tri stupne intenzity zásahu do osobnostných práv žalobcu a ich porovnanie s rovnakými stupňami intenzity záujmu na uplatnení slobody prejavu žalovaného. 65. S ohľadom na to, že skutkové tvrdenie žalovaného uverejnené v rozhovore pre Denník N bolo vyhodnotené ako pravdivé s faktickým podkladom a s ohľadom na to, že žalobca ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky je osobou verejného záujmu, záujem na uplatnení slobody prejavu žalovaného je v danom prípade podstatný a záujem na ochrane osobnostných práv žalobcu je nízky. Z uvedeného dôvodu bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. 66. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 67. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 68. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi podľa posledne citovaných zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku. 69. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.