Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-25Cb/139/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: BAU-RENT spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 834 625, právne zastúpený: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 55 792 031, proti žalovanému: AL PLAST W.PAWLIK & J.CIÉSLA SPÓLKA JAWNA, v.o.s., so sídlom Rytro 502, 33-343 Rytro, Poľská republika, IČO: 490 758 208, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.08.2008, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 28.11.2005 medzi spoločnosťou SLORA spol. s r.o., Nová Ľubovňa 648, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 36 443 930 (ďalej aj ako „SLORA s.r.o.“ alebo „dlžník“) ako postupcom a žalovaným ako postupníkom je voči žalobcovi právne neúčinná a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 09.03.2004 bola uzatvorená Zmluva o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou SLORA s.r.o. ako zhotoviteľom, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal dodať a inštalovať pre žalobcu plastové okná s kovaním, presklené steny, strešný svetlík, vonkajšie a vnútorné parapety s technickou dokumentáciou na stavbe obytného domu na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave v priebehu roku 2004 (ďalej len „Zmluva o dielo“). Podľa článku 14 bodu 14.2 Zmluvy o dielo „pri nedodržaní dohodnutého termínu dohodnutého odovzdania a prevzatia diela zo strany zhotoviteľa má objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,3% z ceny diela (bez DPH), a to za každý začatý kalendárny deň omeškania aj omeškania v plnení každej časti časového harmonogramu dohodnutého v čl. 5 ods. 5.2“. Spoločnosť SLORA s.r.o. sa pri jednotlivých etapách zhotovovania diela dohodnutých v článku 5 bode 5.2 Zmluvy o dielo dostala do omeškania, čím žalobcovi vznikol s odkazom na článok 14 bod 14.2. Zmluvy o dielo nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to vo výške 3.777.738,- Sk. Spoločnosť SLORA s.r.o. pritom bola zo strany žalobcu upozornená na možnosť uplatnenia sankcií za omeškania, o čom svedčia zápisy v stavebnom denníku. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 28.11.2005 medzi spoločnosťou SLORA spol. s r.o., ako postupcom a žalovaným ako postupníkom (ďalej len ako „Zmluva o postúpení pohľadávky“) postupca postúpil žalovanému pohľadávku z faktúry č. 3/2002 zo dňa 04.02.2005 na sumu 2.300.609,- Sk (nezaplatený zostatok pôvodne vyúčtovanej sumy 2.457.075,50 Sk) voči žalobcovi, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo. Žalovaný ako postupník sa zároveň zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky, a to v sume 2.300.609,- Sk

formou vzájomného započítania záväzkov a pohľadávok v sume 2.105.101,50 Sk a zvyšnú časť v hotovosti v deň podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok. 2.1. Žalobca ďalej tvrdil, že z vyššie uvedeného možno nepochybne vyvodiť jednak existenciu pohľadávky žalobcu voči spoločnosti SLORA s.r.o. vo výške 3.777.738,- Sk z titulu Zmluvy o dielo ako i právny úkon spoločnosti SLORA spočívajúci v uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorý reálne ukracuje uspokojenie tejto pohľadávky žalobcu, nakoľko v prípade, že spoločnosť SLORA s.r.o. by Zmluvou o postúpení pohľadávky nepostúpila svoju pohľadávku voči žalobcovi na žalovaného, nedošlo by k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalovaného, keďže táto mohla byť uspokojená formou započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a spoločnosti SLORA s.r.o. Nakoľko spoločnosť SLORA s.r.o. si bola vedomá svojho omeškania v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 09.03.2004 a s tým súvisiaceho nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, v úmysle ukrátiť žalobcu postúpila svoju pohľadávku voči žalobcovi na žalovaného, čím žalobcu ukrátila o možnosť uspokojenia jeho pohľadávky formou započítania a žalovaný tak mohol bezodkladne pristúpiť k vymáhaniu postúpenej pohľadávky voči žalobcovi. 2.2. K žalobe na preukázanie svojich tvrdení priložil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra žalobcu (č. l. 7-9), výpis z obchodného registra žalovaného (č. l. 10, preklad č. l. 40-43), Zmluvu o dielo 09.03.2004 ( č. l. 11-22), záznam zo stavebného denníka zo dňa 26.10.2004 (č. l. 23), list žalobcu - uplatnenie zmluvnej pokuty zo dňa 22.07.2008 (č. l. 24-26), Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2005 (č. l. 27-28).

3. Súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe listom zo dňa 17.05.2011 v lehote 30 dní od doručenia výzvy. Výzva na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému spolu so žalobou a prílohami, preloženými do poľského jazyka, doručená dňa 18.10.2011. Žalovaný svoje procesné právo nevyužil a k žalobe sa nevyjadril.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.10.2013. Na pojednávaní sa zúčastnil konateľ žalobcu a právna zástupkyňa žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca založil do spisu listinné dôkazy, a to uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -236 zo dňa 16.05.2013, Potvrdenie o doručení prihlášky zo dňa 25.03.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -97 zo dňa 13.12.2011 a odvolanie navrhovateľa zo dňa 11.10.2013 vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. . Žalobca na pojednávaní navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia veci sp. zn. vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa.

5. Súd konanie prerušil uznesením č. k. -79 zo dňa 25.10.2013 do právoplatného rozhodnutia veci sp. zn. vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa. Konanie sp. zn. vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania č. k. -299 zo dňa 08.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2016.

6. Súd na prejednanie veci vytýčil termín pojednávania na deň 12.01.2018, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu. Žalobca založil do spisu kópiu uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.05.2013 a 13.12.2011, výpis z Obchodného vestníka z 15.12.2015 a prihlášku pohľadávky žalobcu do konkurzu dlžníka spoločnosti SLORA s.r.o. z 20.03.2012. Pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

7. Žalobca sa na výzvu súdu, či vzhľadom na zánik spoločnosti SLORA s.r.o. trvá na podanej žalobe, písomným podaním zo dňa 06.08.2018 vyjadril, že na žalobe trvá a žiada súd, aby v konaní pokračoval. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca má a mal pohľadávku z uplatnenej zmluvnej pokuty proti postupcovi z tej istej zmluvy o dielo zo dňa 10.05.2004, ktorá je započítateľná s pohľadávkami postupcu. Postupca previedol zmluvou o postúpení pohľadávky na postupníka z tej istej ZOD pohľadávky, aby obišiel zákon a zbavil sa možného priameho započítania vzájomných finančných plnení, teda záväzku vyplývujúceho z pohľadávok žalobcu zo zmluvných pokút za omeškanie dodania diela. Podľa ustanovenia , ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi. Postúpením pohľadávky medzi postupcom a postupníkom išlo o snahu žalovaného získať prospech proti žalobcovi a zbaviť sa záväzkov zo zmluvnej pokuty, teda snahu o nezapočítanie vzájomných pohľadávok. Postúpenie pohľadávky zo dňa 28.11.2005 medzi postupcom a postupníkom odporuje zákonu. Poukázal na ust. , podľa ktorého výkon práva, ktorý je v

rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, t. j. takýto úkon nepožíva právnu ochranu. Rozpor zo zásadami poctivého obchodné styku vidí v tom, že postupca a žalovaný (subdodávateľ) bol aj dodávateľom pre žalobcu, ktorý bol v omeškaní s plnením podľa ZOD uzatvorenej z 10.05.2004 medzi postupcom a žalobcom. Omeškanie diela zapríčinil teda najmä subdodávateľ žalovaného, ktorý bol dodávateľom pre celý predmet zmluvy pod hlavičkou postupcu (zhotoviteľa diela), kde objednávateľom bol žalobca. Žalovaný aj podľa bodu 23.4 ZOD, ako subdodávateľ mal poskytnúť záloh výrobného objektu alebo zmenku za včasné ukončenie diela postupcu. Uzatvorením zmluvy o dielo medzi postupcom a žalobcom nič nemení na veci, že postupca a žalovaný sú a boli povinní konať poctivo tak, aby boli naplnené podmienky záväzkového vzťahu a vzájomného plnenia práv a povinností zo ZOD. Má zato, že postupca a postupník mali naplánovaný plán a to tak, že žalovaný nikdy nepríde o svoje pohľadávky z realizovaného diela cez nastrčenú spoločnosť SLORA spol. s.r.o. (postupca), a ak by mala vzniknúť povinnosť, tak môže vzniknúť len nastrčenej spoločnosti, ktorá sa zlikviduje, čo sa aj stalo. Už dnes je jasné, zrejmé a pochopiteľné, prečo žalovaný a postupca navrhli žalobcovi, že ZOD so žalobcom uzatvorí - už dnes zaniknutá spoločnosť SLORA a subdodávateľ žalovaný poskytne len záruku, avšak bohužiaľ predmetná záruka je nevymožiteľná žalobcom, o čom asi dobre vedeli, tak postupca a aj postupník, nakoľko žalovaný nikdy nepredložil ani znalecký posudok a ani zmluvu o zriadení záložného práva a túto povinnosť je možné len vymáhať od zmluvnej strany a nie od tretej osoby (žalovaného), ktorá dobrovoľne nepristúpila k zmluve o záložnom práve. Žalobca v tejto časti zmluvy (bod 23.4 ZOD) bol uvedený do omylu. Podstrčením za zmluvného partnera pre ZOD

- spoločnosť SLORA spol. s.r.o. do zmluvného vzťahu ako zhotoviteľa diela, ktoré dodával žalovaný (postupník- subdodávateľ postupcu) na dodávku a montáž okien a parapetov pre žalobcu, sa javí ako úmysel konať nepoctivo t.j. konať tak, že síce navonok ide o konanie v súlade so zákonom, ale konečný efekt mal byť len na prospech žalovaného a v neprospech žalobcu. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Následky porušenia zásad poctivého obchodného styku je v konkrétnom prípade potrebné hľadať najskôr v rámci úpravy špeciálnych skutkových podstát, ktoré obsahujú konkretizáciu poctivosti v obchodnom styku. Z prepojenosti postupcu a postupníka od samotného začiatku spoločného zhotoviteľského vzťahu zo ZOD k žalobcovi, musel postupca a postupník vedieť, že postupca bol v omeškaní s dodaním predmetu zmluvy a tým žalobcovi vzniklo právo na sankčnú zmluvnú pokutu z omeškania plnenia zmluvy ZOD (zmluvnú pokutu), ktorá je započítateľná ako peňažné plnenie so zadržanou pohľadávkou žalobcom na započítanie pohľadávok, ktoré mal postupca z toho istého zmluvného vzťahu a tieto postúpil postupca na postupníka - žalovaného. Napriek tomu postupca postúpil pohľadávku na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2015, ktorá je predmetom sporu, ktorá ukracuje uspokojenie žalobcu z jeho vymáhateľnej pohľadávky ( a ). Dôkazom nekalého konania je aj samotný zánik spoločnosti SLORA spol. s.r.o , (vlastný úpadok postupcu) odporovateľnej zmluvy o postúpení pohľadávky, aby sa žalovaný ako postupník s postupcom vyhli vzájomnému protiplneniu s pohľadávkami žalobcu. Konateľ zaniknutej spoločnosti (postupcu) Ing. K. X. konal v rozpore so zákonom, keď zapríčinil úpadok postupcu pre nedostatok majetku podľa ods. X písm. d) , pričom podľa omeškanie uplatňované žalobcom mal vymáhať postupca od žalovaného a v takom prípade by neexistoval ani započítací úkon tak ako je uvedené v zmluve o postúpení pohľadávky v čl. II. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2005, nakoľko by postupca mal pohľadávku proti žalovanému. Ak by postupca a postupník, teda žalovaný konali v súlade s poctivým obchodný stykom a neobchádzali by zmluvne dojednané podmienky ZOD v prvom rade by plnili zmluvu riadne a včas tak k žiadnym súdnym sporom by nikdy nedošlo, nakoľko žalobca mal na úhradu zabezpečené financovanie vo výške 100% prostredníctvom VUB Banky. Banka z dôvodu omeškania diela si uplatnila sankcie proti žalobcovi a žalobca tieto sankcie mal kryté v podobe zmluvných pokút v ZOD, ktoré si uplatnil proti postupcovi a tento obídením zákonov ich neuhradil a ani nevymáhal ďalej od žalovaného, ale vytvoril situáciu na zbavenia sa svojho záväzku a záväzku žalovaného tak, že žalovaný postúpenou pohľadávkou proti žalobcovi mal získať prospech len žalovaný od žalobcu a pritom v rozpore s poctivým obchodným stykom sa zbavil povinnosti - uhradenia uplatnených zmluvných pokút žalobcom z tej istej zmluvy, čo sa dá jednoznačne považovať za obchádzanie zákona. Postupca odmietal úhradu zmluvnej pokuty z omeškania, pričom aj v súdnych konaniach bolo preukázané žalobcom, že k omeškaniu došlo, že nárok na zmluvnú pokutu je oprávnený, avšak konečné rozhodnutie súdov bolo zastavené z dôvodu , že postupca bol vymazaný z OR SR - Konkurz pre vlastné zavinenie - úpadok postupcu. Ako dôkaz na poslednom pojednávaní dňa 12.01.2018 založil uznesenia Krajského súdu v Prešove -97 zo dňa 13.12.2011, Uznesenie -236 zo dňa 16.05.2013. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom odporovacej žaloby je zreteľne aj vidieť, že v zmluve sú uvádzané klamlivé ustanovenia,

napríklad aj v tom, že „Postupca vyhlasuje a zodpovedá za to, že dlžník nemá voči postupcovi nijaké pohľadávky, splatné alebo nesplatné spôsobilé na započítanie s postupovanou pohľadávkou. Žalovaný aj postupca vedeli a museli vedieť, že dielo podľa ZOD odovzdali v omeškaní a boli povinní na úhradu zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve v prospech žalobcu a preto aj oprávnene žalobca zadržal úhradu faktúry, respektíve odmietol uhradiť faktúry, ktoré sa stali predmetom postúpenia pohľadávky, nakoľko pohľadávka žalobcu vyúčtovaná zmluvná pokuta prevyšuje pohľadávku uvedenú v zmluve o postúpení pohľadávky a je započítateľná s uplatňovaným právom žalovaného. Tvrdenie žalobcu, že ide o konanie žalovaného v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku podporujú aj skutočnosti, že postupca a postupník ako zhotovitelia diela, dodávali nekvalitné výrobky a taktiež boli v omeškaní so zhotovením diela. Z tohto dôvodu aj časť diela žalovaný respektíve prostredníctvom postupcu nezrealizovali celú dodávku podľa zmluvy o dielo, čo aj nerealizovanú dodávku materiálov nevyúčtoval žalobcovi podľa ZOD. Ostanú časť diela odovzdal žalovaný cez právny vzťah postupcu so žalobcom v omeškaní, kde podľa zmluvy žalobcovi vzniklo právo na sankciu z omeškania - zmluvnú pokutu proti postupcovi a teda aj proti poslednému veriteľovi z postúpenej pohľadávky ( ). Postupca robil všetko preto, aby robil prieťahy v súdnych konaniach vedených Okresným súdom Stará Ľubovňa pri vymáhaní pohľadávok žalobcom proti postupcovi a to tak, aby sa zbavil postupne majetku a následne podľa všetkých indícii došlo k úmyselnému úpadku (konkurz) samotným postupcom. Žalovaný ako postupník a postupca - zaniknutá spoločnosť tak vykonštruovali so žalovaným síce naoko, že konali v súlade so zákonom, z ktorého by mal vzniknúť platný právny úkon - zmluva o postúpení pohľadávky, kde by mal byť dlžníkom žalobca, avšak táto konštrukcia je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, nakoľko sa tak žalovaný zbavil povinnosti, záväzkov z omeškania - realizovaného diela. Žalobca z pohľadávky (zo zmluvnej pokuty za omeškanie diela) sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa a) ods. 1 a odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky - sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Pohľadávka žalobcu bola vymáhateľná voči postupcovi, o čom svedčí aj začaté súdne konanie vedené v Starej Ľubovni. Zatavením súdneho konania v Starej Ľubovní pre zánik postupcu ešte neznamená, že pohľadávka žalobcu nebola vymáhateľná, ale preukazuje jej vymáhateľnosť. Ak by postupca uplatnil pohľadávky z omeškania diela na postupníka, neexistovala by ani samotná zmluva o postúpení pohľadávky proti žalobcovi v danom znení, nakoľko by došlo k započítaniu odplaty so zmluvnou pokutou - paušalizovaná náhrada škody a nemohlo by dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok ako to uvádza postupca a postupník v zmluve o postúpení pohľadávky v Čl. II zmluvy. Žalobca zdôraznil, že žalovaný ani nepreukázal, že došlo k úhrade celej postupovanej pohľadávky

- časť uhradenia postupovanej pohľadávky v sume 195.508 Sk, ktorá nie je prílohou zmluvy (IV.) Žalovaný vo svojej snahe v spolupráci so zaniknutou spoločnosťou SLORA spol. s r. o., obchádzaním zákona sa chceli zbaviť svojich záväzkov a nastaviť vzťah tak, že len žalovaný bude mať (prospech) od žalobcu. Tu treba podotknúť, že aj keď zanikol postupca nezanikla pohľadávka žalobcu ( súd nezamietol žalobu žalobcu pre dôvod neexistencie uplatňovanej pohľadávky zmluvných pokút žalobcom, ale zastavil súdne konania pre zánik postupcu). Z tohto dôvodu je pre žalobcu významné odporovať právny úkon (odporovacou žalobou) - Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom SLORA spol. s.r.o (zaniknutá spoločnosť) a žalovaným, nakoľko len tak môže žalobca dosiahnuť svoje práva chránené zákonom na ďalšie uplatňovanie svoje pohľadávky buď z obnovenej likvidácie úpadcu (postupca), alebo vykonať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech - žalovaný.

8. Žalovaný sa k žalobe zo dňa 14.08.2008 vyjadril podaním doručeným súdu e-mailom dňa 11.03.2024 bez autorizácie kvalifikovaným elektronickým podpisom a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní dňa 22.04.2024. Súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol aj bez účasti žalovaného na pojednávaní. Dňa 12.03.2024 žalovaný e-mailom doručil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva vo vyjadrení k žalobe, rovnako bez autorizácie kvalifikovaným elektronickým podpisom. Uvedené podania neboli doplnené v zákonnej lehote 10 dní v listinnej podobe ani v elektronickej podobe autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom žalovaného, súd preto na tieto podania v zmysle ust. ako na vyjadrenie sa k žalobe neprihliadal, pretože vyjadrenie sa k žalobe je podaním vo veci samej a zákon pre takéto podanie vyžaduje jeho autorizáciu oprávnenou osobou.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 22.04.2024. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas, aby súd vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol aj bez účasti žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol súdu, aby pre neprítomnosť žalovaného vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného vo veci nevydá, pretože nie sú splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia, nakoľko sa nejedná o žalobu o splnenie povinnosti, ale o určovaciu žalobu. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe a na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach v celom rozsahu a žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Vykonanie ďalších dôkazov vo veci nenavrhol.

10. Súd právne posúdil vec na základe týchto zákonných ustanovení: 10.1. Podľa článku 3 ods. 1 NARIADENIA RADY (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, platného a účinného v čase podania žaloby, (ďalej aj ako „“) osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

10.2. Podľa článku 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.

10.3. Podľa článku 24 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) toto nariadenie v členských štátoch nahrádza Rímsky dohovor s výnimkou území členských štátov, ktoré spadajú pod územnú pôsobnosť uvedeného dohovoru a na ktoré sa podľa článku 299 zmluvy nevzťahuje toto nariadenie.

10.4. Podľa článku 3 nariadenia Rím I zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

10.5. Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rím I vzťah medzi postupcom a postupníkom pri postúpení pohľadávky voči inej osobe (ďalej len „dlžník“) sa spravuje právnym poriadkom, ktorým sa podľa tohto nariadenia spravuje zmluva medzi postupcom a postupníkom.

10.6. Podľa článku 14 ods. 2 nariadenia Rím I podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená pohľadávka, sa určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom.

10.7. Podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Rím I princíp postúpenia pohľadávky v tomto článku zahŕňa priame prevody a pohľadávky, prevody pohľadávok prostredníctvom záruk a záväzky či iné právne zábezpeky pohľadávok.

10.8. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10.9. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10.10. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10.11. Podľa právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

10.12. Podľa právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

10.13. Podľa námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

10.14. Podľa dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201>), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.

10.15. Podľa na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

10.16. Podľa , ak pohľadávka bola postupne prevedená na niekoľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba pohľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému veriteľovi, a pohľadávku, ktorú má voči poslednému veriteľovi.

10.17. Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10.18. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, ako i ostatným spisovým materiálom.

12. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav: 12.1. Žalobca so spoločnosťou SLORA s.r.o. uzatvoril Zmluvu o dielo zo dňa 09.03.2004, ktorou sa spoločnosť SLORA s.r.o. ako zhotoviteľ zaviazala dodať a inštalovať pre žalobcu plastové okná s kovaním, presklené steny, strešný svetlík, vonkajšie a vnútorné parapety s technickou dokumentáciou na stavbe obytného domu na ulici Boženy Nemcovej v Bratislave v priebehu roku 2004. Spoločnosť SLORA sa pri jednotlivých etapách zhotovovania diela dostala do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.777.738,- Sk. Dňa 28.11.2005 uzatvorila spoločnosť SLORA s.r.o. ako postupca so žalovaným ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu z faktúry č. 3/2002 zo dňa 04.02.2005 na sumu 2.300.609,- Sk voči žalobcovi, ktorá vznikla na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SLORA s.r.o. na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dňa 09.02.2013 bol na spoločnosť SLORA s.r.o. vyhlásený konkurz a dňa 11.12.2015 bola vymazaná z obchodného registra.

13. Na zistený skutkový stav súd aplikoval citované právne normy a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v jeho písomných vyjadrenia boli nesporné, pretože žalovaný sa k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. 13.1. V prejednávanej veci ide o spor s cudzím prvkom a právomoc slovenských súdov bola v tomto prípade založená na základe Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, platného a účinného v čase podania žaloby, ktoré je v súčasnosti nahradené NARIADENÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). Podľa článku 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Keďže žalobca ako veriteľ

dlžníka spoločnosti SLORA s.r.o. na základe Zmluvy o dielo zo dňa 09.03.2004 sa domáha podaním žaloby ochrany svojho práva zo zmluvy, konkrétne nároku na zmluvnú pokutu vzniknutú zo Zmluvy o dielo zo dňa 09.03.2004, pričom zo zmluvy vyplýva, že miesto zmluvného plnenia je v Slovenskej republike, právomoc tunajšieho súdu je založená v zmysle vyššie uvedeného článku Nariadenia č. 44/2001. Ohľadom otázky určenia právomoci súd poukazuje napr. na rozsudok SDEÚ č. C-337/17 vo veci Feniks Sp. z o. o. proti Azteca Products & Services SL, kde súdny dvor EÚ dospel k záveru, že pokiaľ je odporovacia žaloba podaná na základe veriteľovej pohľadávky, ktorá vznikla zo záväzkov prevzatých uzavretím zmluvy, patrí do obsahového rámca pojmu „zmluvné veci“. Túto skutočnosť zdôvodňuje tým, že dôvodom podania odporovacej žaloby je v podstate nedodržanie záväzkov, ktoré dlžník dobrovoľne zmluvne prevzal vo vzťahu k veriteľovi. Tým, že dlžník previedol majetok na tretiu osobu, došlo k poškodeniu práv veriteľa, ktoré mu vyplývajú voči dlžníkovi z dobrovoľne uzavretej zmluvy. Záverom preto Súdny dvor EÚ uviedol, že veriteľ pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy, môže podať odporovaciu žalobu na súde aj podľa článku 7 bod 1 písm. a) nariadenia Brusel I bis (predtým článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001, pozn. súdu). 13.2. Na právne posúdenie veci súd aplikoval slovenský právny poriadok, nakoľko aplikácia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980, ustanovuje, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 13.3. Z článku 23 Zmluvy o dielo zo dňa 09.03.2004 ako aj z článku IV. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2005, ktorej určenie neúčinnosti je predmetom tohto konania, vyplýva, že zmluvné strany si pre riešenie sporných otázok zvolili právny poriadok Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie citované články 3, 14 ods. 1 až 3 a článok 24 nariadenia Rím I sa preto na vec vzťahuje právny poriadok Slovenskej republiky.

14. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie prekluzívnej lehoty v zmysle ust. . Ako nesporné súd vyhodnotil, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 28.11.2005. Lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia preto uplynula dňa 28.11.2008. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 19.08.2008 súd konštatuje, že žaloba bola žalobcom podaná včas, v zákonom stanovenej trojročnej prekluzívnej dobe.

15. Súd poukazuje na to, že predpokladom odporovateľnosti právnemu úkonu podľa je zníženie uspokojenia pohľadávky veriteľa dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, resp. ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.

16. V rámci správneho výkladu ustanovenia pre úspešnú odporovateľnosť právnemu úkonu dlžníka nepostačuje, aby veriteľ v žalobe identifikoval svoju vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi a právny úkon dlžníka, ktorý bol urobený so žalovaným subjektom, alebo v jeho prospech, ale naopak, veriteľ musí preukázať samotný ukracujúci charakter odporovaného právneho úkonu, t. j. kvalifikované zníženie majetku dlžníka, v dôsledku ktorého sa zníži (ukráti) uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. O ukracujúci charakter právneho úkonu sa jedná vtedy, ak po účinnosti napadnutého právneho úkonu dlžník nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa v celom rozsahu, prípadne ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa dlžníka ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávky veriteľa dlžníka, ktorý má pohľadávku v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu na žalujúcom veriteľovi.

17. Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že majetok dlžníka pred účinnosťou napadnutého právneho úkonu stačil na plné uspokojenie jeho pohľadávky a po účinnosti právneho úkonu došlo k ukráteniu jej uspokojenia resp. že aj keď pôvodný majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie jeho pohľadávky, po účinnosti spornej zmluvy sa miera jej uspokojenia ešte znížila. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa dochádza uzavretím sporného právneho úkonu (jeho účinnosťou), a preto je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a po jeho účinnosti, ako aj sumu jeho pohľadávky, ktorá by sa mohla z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby.

18. Súd zastáva právny názor, že žalobca musí v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie jeho pohľadávky (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), respektíve že sa znížila miera uspokojenia jeho pohľadávky ako veriteľa dlžníka. Prípadné následné majetkové pomery dlžníka a jeho záväzky sú z tohto pohľadu právne irelevantné, keďže pre posúdenie, či sa jedná o ukracujúci právny úkon, t. j. o právny úkon, ktorému môže veriteľ s úspechom odporovať (domáhať sa určenia jeho neúčinnosti súdnym rozhodnutím), sú rozhodujúce okolnosti, ktoré boli ku dňu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Predmetná povinnosť zaťažuje žalobcu v každom jednom prípade, a teda aj v situácii, ak je žalovaným v súdnom konaní osoba nespriaznená s dlžníkom. Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať zmenu v hodnote majetku dlžníka pred a po účinnosti odporovaného právneho úkonu, z ktorej je zrejmé, že zostávajúci majetok dlžníka nepostačuje na plné uspokojenie v tom čase existujúcej vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa dlžníka. Žalobca tak nesie plnú zodpovednosť v súdnom spore za preukázanie vyššie uvedených podmienok. Ak žalobca uvedené kumulatívne podmienky vyžadované ustanovením nepreukáže, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

19. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania ukracujúceho charakteru odporovaného právneho úkonu a úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Na základe toho súd konštatoval nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre odporovanie žalobou napadnutému právnemu úkonu a žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že nemal preukázané, že sporovaným právnym úkonom došlo v čase jeho vykonania, resp. účinnosti k ukráteniu pohľadávky žalobcu ako veriteľa dlžníka spoločnosti SLORA s.r.o. a preukázaný nebol ani úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Žalobca napriek svojmu tvrdeniu žiadnym spôsobom nepreukázal zníženie majetku dlžníka sporným právnym úkonom a tým nepreukázal ani úmysel dlžníka ukrátiť úpadcu ako svojho veriteľa, čím zároveň nemohol preukázať ani vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu. Za nedôvodné súd považoval aj tvrdenie žalobcu o nekalom konaní a zavinení úpadku postupcu (spoločnosti SLORA s.r.o.) v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 28.11.2005, teda v tomto čase malo dôjsť k ukráteniu pohľadávky žalobcu, pričom konkurz na dlžníka bol vyhlásený až dňa 09.02.2013, teda takmer 8 rokov po uzatvorení predmetnej zmluvy, ktorej žalobca odporuje. Nemožno preto dospieť k záveru, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2005 viedlo priamo k úpadku spoločnosti SLORA s.r.o. a k ukráteniu jeho pohľadávky, ako to tvrdí žalobca.

20. Súd ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že spoločnosť SLORA s.r.o. a žalovaný uzatvorením Zmluvy o postúpením pohľadávky zo dňa 28.11.2005 obchádzali zákon a ukrátili tak žalobcu o možnosť započítania jeho pohľadávky na zmluvnú pokutu zo zmluvy o dielo s pohľadávkou spoločnosti SLORA s.r.o. na zaplatenie ceny za vykonané dielo. Žalobca poukazoval na ustanovenie s tým, že postúpením pohľadávky mu zanikla možnosť jednostranného započítania jeho pohľadávky s pohľadávkou spoločnosti SLORA s.r.o. Uvedená argumentácia je nesprávna a ust. nemožno v predmetnej veci aplikovať, pretože nedošlo k viacnásobnému postúpeniu pohľadávky, ale len k jednému prevodu (postúpeniu) pohľadávky, a to spoločnosťou SLORA s.r.o. na žalovaného. Postúpenie pohľadávky upravuje všeobecne, a to aj pre právne vzťahy upravené . Ustanovenie upravuje právo dlžníka na započítanie v čase oznámenia postúpenia pohľadávky. Dlžník môže na započítanie voči postupníkovi použiť aj svoje pohľadávky spôsobilé na započítanie, ktoré mal v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky. Podmienkou je, že ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo na započítanie má dlžník aj vtedy, ak jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné. Započítanie však nastáva až v okamihu, keď sa pohľadávky stretnú, t.j. obe sú splatné ( ). obsahuje v tomto smere doplňujúce ustanovenie v pre obchodné záväzkové

vzťahy týkajúce sa viacnásobného postúpenia. Upravuje situáciu, keď pohľadávka bola postúpená viackrát, t.j. prevod bol opakovaný. Aplikácia tohto ustanovenia predpokladá postupný prevod minimálne na tri osoby. Započítanie pohľadávok dlžníkom v týchto prípadoch zákon v porovnaní s ustanovením obmedzuje len na prvého a posledného veriteľa. Dlžník nemôže započítať pohľadávku ani voči jednému postupcovi medzi prvým a posledným veriteľom. Podmienkou však je, že pohľadávka sa stala započítateľnou ešte pred prvým prevodom. Toto ustanovenie sa uplatní výlučne len pri opakovanom prevode. Ustanovenie má tiež ochrannú funkciu a zabezpečuje právnu istotu pri opakovaných prevodoch pohľadávok. 21. Z uvedeného je zrejmé, že postúpením pohľadávky spoločnosťou SLORA s.r.o. ako veriteľom žalobcu na žalovaného ako nového veriteľa žalobcu žalobcovi nezanikla možnosť vykonať započítanie svojej pohľadávky voči žalovanému v zmysle a žalobca svoju pohľadávku na zmluvnú pokutu zo zmluvy o dielo započítať mohol, čo však bez zbytočného odkladu, tak ako to predpokladá zákon, neurobil. Tvrdenia žalobcu o obchádzaní zákona žalovaným a spoločnosťou SLORA s.r.o. sú preto nedôvodné, tak ako aj tvrdenie o rozpore postúpenia pohľadávky s dobrými mravmi.

22. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

23. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal ukrátenie uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle ust. a nasl. tým, že nepreukázal, že po postúpení pohľadávky na žalovaného dlžník nedisponoval dostatočným majetkom na úhradu pohľadávky žalobcu, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

24. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06.08.2018 uviedol nové tvrdenie týkajúce sa skutočnosti, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2005 by mala odporovať dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, čo by zakladalo jej absolútnu neplatnosť. Žalobca však nenavrhoval zmenu žaloby a na základe tejto právnej argumentácie požadoval aj naďalej určiť neúčinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2005 voči nemu podľa . Súd nie je viazaný právnym posúdením veci žalobcom, ale musí si vyriešiť prípadnú konkurenciu právnych nárokov. Súd nerozhodoval v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o neplatnosti odporovaného právneho úkonu o zmene žaloby, pretože predmetnú zmluvu posúdil ako platný právny úkon. Žalobca totiž nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť jeho pohľadávku titulom zmluvnej pokuty zo zmluvy o dielo ani vedomosť žalovaného o takomto úmysle a nepreukázal ani ukracujúci charakter tohto právneho úkonu. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, je určitá, zrozumiteľná a strany ju na znak súhlasu vlastnoručne podpísali, čo znamená, že ich vôľa uzatvoriť predmetnú zmluvu bola slobodná a vážna. Nemožno preto na základe argumentácie žalobcu dospieť k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného styku alebo že obchádza zákon.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ().

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.