Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-2204-2020.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Subarea
59Ek/2204/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému J. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. J. XXX, XXX XX Q. J., o vymoženie 1.130,38 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Polákom, Exekútorský úrad Myjava so sídlom Hurbanova 643/22, 907 01 Myjava pod sp. zn. 209EX 433/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 16.12.2020 domáhal od povinného vymoženia 1.130,38 eur s prísl. na základe exekučného titulu, rozsudku rozhodcovského súdu Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00254/19 zo dňa 12.11.2019. Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.12.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/2204/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 17.02.2021 súdny exekútor predložil súdu podanie povinného, ktorý týmto podáva námietku voči predmetnej exekúcii, nakoľko oprávnený kontaktoval povinného výzvou k úhrade dňa 25.03.2014, predmetná pohľadávka vznikla 27.11.2009, a preto v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa na vymáhanú pohľadávku vzťahuje 3-ročná premlčacia doba.
3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy vyplývajúcej z exekučného titulu, preto oprávnený podal dňa 16.12.2020 návrh na vykonanie exekúcie v zmysle prísl. ust. Exekučného poriadku. Odkazujúc na ust. § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka oprávnený uviedol, že právo priznané exekučným titulom nie je premlčané. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2020 a stalo sa vykonateľným dňa 01.06.2020. Vzhľadom k uvedenému oprávnený konštatuje, že k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v rámci desaťročnej premlčacej doby. Ďalej má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje exekučný titul, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok. Akékoľvek prostriedky obrany (vrátane námietky premlčania) mohol žalovaný (povinný) uplatniť v rozhodcovskom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený ďalej zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Citujúc ust. § 61n, § 61k ods. 1 a § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uvádza, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovaných ustanoveniach. Zastáva názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie v zmysle prísl. ust. Exekučného poriadku a preto so zastavením exekúcie nesúhlasí.
4. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom
požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
14. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia, resp. rozhodnutia rozhodcovského súdu byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
15. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
16. Pokiaľ povinný namieta, že na vymáhanú pohľadávku sa vzťahuje trojročná premlčacia doba súd uvádza, že je potrebné konštatovať, že na túto námietku v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné prihliadnuť, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta premlčanie pohľadávky oprávneného, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v základnom konaní.
17. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne
právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
18. V predmetnej veci je podkladom na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2020 a vykonateľnosť dňa 01.06.2020.
19. K námietke premlčania vznesenej povinným súd uvádza, že táto nepredstavuje žiadnu právnu relevanciu v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím, tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2020 a vykonateľnosť dňa 01.06.2020. Keďže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.12.2020 je zrejmé, že k premlčaniu judikovaného a teda exekučným titulom priznaného práva nedošlo, nakoľko návrh bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Pre úplnosť veci je potrebné uviesť, že ak povinný namieta premlčanie samotnej pohľadávky vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá vznikla 27.11.2009 a oprávnený povinného kontaktoval na jej uspokojenie výzvou zo dňa 25.03.2014, súd opätovne uvádza, že ide o skutočnosť, ktorú povinný mal možnosť uplatniť v základnom konaní či už ako procesnú obranu v rámci žalobnej odpovede k výzve rozhodcovského súdu na vyjadrenie sa k žalobe oprávneného, alebo v rámci podania opravného prostriedku vo forme žaloby podanou proti oprávnenému na súde a tým sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd však pre úplnosť dodáva, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktoré je podkladom pre exekučné konanie, mal za preukázané, že povinný podal žalobnú odpoveď, avšak premlčanie pohľadávky oprávneného v nej nenamietal.
20. Záverom je preto potrebné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorý je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, keďže splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z exekučného titulu a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.