Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-100-2020.pdf
PDF · 131.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci manželov: F.. D. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, A., zast. JUDr. Zuzana Gazdičová, advokátka so sídlom M.R.Štefánika 29, Trebišov a F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, F., zast. JUDr. Oldrich Lejnar, LL.M., advokát so sídlom Pri zastávke 1, Kežmarok, v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: M. V. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, rozvádza.
II. Schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:
„Rodičia maloletej M. V. L., nar. XX.XX.XXXX sa dohodli, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka.
Právo a povinnosť zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.
Styk otca s maloletou M. V. sa upravuje nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú nepárnu sobotu a nedeľu v čase od 10.30 hod. do 12.30 hod., za prítomnosti matky, ktorá maloletú otcovi odovzdá v určenom čase pred cukrárňou O., M. R. V. XXXX/XX, K. a v čase skončenia styku otec maloletú na uvedenej adrese ju matke odovzdá.“
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. V. mesačným výživným vo výške 250 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.7.2020 podala manželka návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletej na čas po rozvode. Žiadala aby súd mala tú zveril do jej osobnej starostlivosti otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu 300 € mesačne. Zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Uviedla, že manželstvo bolo uzavreté po osemmesačnej známosti, z lásky a aj preto, že bola tehotná, pričom išlo plánované tehotenstvo. V spoločnej domácnosti bývali už aj pred uzavretím manželstva a to v byte, ktorý je osobným vlastníctvom manželky. Výrazné problémy v manželstve nastali po narodení maloletej. Vzťahy medzi manželmi sa začali postupne zhoršovať, začali sa prejavovať výrazné
povahové ako aj názorové nezhody. Predovšetkým v oblasti fungovania rodiny, vzájomnej starostlivosti a tolerancie, pomoci medzi manželmi a v súvislosti s maloletou dcérou. Začiatkom júla 2020 sa vzťahy tak výrazne zhoršili, že manžel manželku fyzicky napadol. Odvtedy sa ho bojí, je z neho sklamaná. Snažila sa problémy v manželstve riešiť, navrhovala manželskú poradňu, avšak bezúspešne. Manžel na ňu útočí, osočuje ju, že je psychicky chorá a neschopná matka. Predovšetkým s ohľadom na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletej vidí ako jediné východisko rozvod manželstva, na ktorom sa začiatkom júla 2020 zhodli. Manželské spolužitie definitívne ukončili dňa XX.X.XXXX. Manžel pracuje v Nemecku, 4 až 5 dní v týždni je v zahraničí, kde vykonáva práce ako elektrikár v nákupných centrách a prostredníctvom svojej agentúry dočasného zamestnávania zabezpečuje ľudí na práce do zahraničia v Nemecku. Výšku jeho príjmu nepozná. Ona je na materskej dovolenke s príjmom 1490 €, zároveň poberá rodinné prídavky. Všetky výdavky súvisiace s bývaním ako aj väčšiu časť výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú znáša výlučne matka. Pravidelné mesačné výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú matka vyčíslila vo výške 76 € podiel nákladov na bývanie, 104 € Nutrilon, 50 € plienky, 25 € detská kozmetika, 60 € kojenecké strava, 30 € vitamíny a lieky, 40 € oblečenie, 15 € čistiace potreby, 69 € krv s pupočníka. Svoje výdavky vyčíslila vo výške 152 € inkaso, 414 € hypotekárny úver, 41 € poistenie hypotekárneho úveru, 26 € internet a televízia, 11 € mobil, 5 € RTVS, 6 € plyn, 5,66 € daň z nehnuteľnosti, 9 € PZP, 100 € PHM. Okrem uvedeného nakupuje oblečenie, obuv, drogériu, čistiace prostriedky, kozmetiku a stravu.
3. Uznesením zo dňa 2.10.2020 súd maloletej ustanovil kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice. Ustanovený kolízny opatrovník súdu oznámil, že spisovú dokumentáciu maloletej eviduje od augusta 2020 z dôvodu prebiehajúceho konania o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej na čas do rozvodu, ktoré konanie je vedená na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou XXP/XXX/XXXX. Rodičia mali rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa XX.XX.XXXX nariadenú povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte Poradensko-psychologických služieb úradu po dobu 3 mesiacov. Maloletá býva v spoločnej domácnosti s matkou, je zdravá, jej vývoj prebieha riadne, v súlade s vekom, matka pravidelne navštevuje poradňu a dodržiavať termíny lekárskych prehliadok a očkovaní. V domácnosti matky bolo zistené, že má vytvorené vhodné podmienky pre všestranný fyzický psychický a sociálny vývin maloletej. V domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť a opatera o dieťa je zabezpečená na kvalitnej úrovni. Matka vyjadrila presvedčenie, že otec sa o dieťa začal zaujímať až na základe podnetu svojej právnej zástupkyne. Po opustení spoločnej domácnosti sa o maloletú vôbec nezaujímal, 4-5 dní v týždni trávil v Nemecku. Otec pred kolíznym opatrovník deklaroval súhlas s rozvodom, avšak navrhoval striedavú starostlivosť. Rovnako nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného. Otec vyjadril presvedčenie, že návrh na rozvod podala manželka pod vplyvom svojej matky, iný dôvod nevidí, je presvedčený, že matka ho vyhodila z domu preto, že jej „preskočilo“. Je presvedčený, že matka ho oklamala, jej cieľom bolo iba zaobstarať si dieťa a nie založiť si plnohodnotnú rodinu. V čase podania správy prebieha interakcia na RPPS úradu.
4. Manžel sa k návrhu vyjadril až XX.X.XXXX. Uviedol, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva je manželka, jej správanie a ciele súvisiace s uzavretím manželstva. Opísal situáciu, kedy po návrate z Nemecka našiel na dverách bytu vymenenú zámku, nevedel sa dostať k svojim osobným veciam, ukončenie manželstva bolo jednostranným aktom zo strany manželky, na ktoré manžel nebol ani psychicky ani po osobnej stránke pripravený a bolo to preňho stresujúce. Spolužitie manželov trvalo 7 mesiacov, konanie manželky, ktoré označila za ukončenie manželstva považuje za neuvážené ukončenie manželstva na ktoré nebol dôvod, pretože za tak krátky čas nebolo možné pokúsiť sa o zmierenie, prípadne o normalizáciu vzťahu medzi manželmi. Z konania manželky vyplýva, že sa veľmi rýchlo snažila spolužitie ukončiť, bez akéhokoľvek pokusu o zmier. Pretože manžel dlhodobo pracoval v Nemecku, ani počas uvedených 7 mesiacov neboli manželia intenzívne spolu a teda rozvod manželstva nemal kedy nastať a dozrieť. Z uvedeného uzavrel, že manželka nemala úmysel žiť v trvalom vzťahu s odporcom, chcela len otehotnieť a mať s ním dieťa. Uzavretie manželstva bolo pre ňu iba krátka epizóda, počas ktorej mala priviesť na svet dieťa ako vydatá žena. Manželka hľadala rôzne, hoci aj nepodstatné nezhody, ktoré ukončila agresivitou, výbušným krikom a nevysvetliteľným správaním aj pre malichernosti a maličkosti. Manžela z dôvodu rozdielov vo vzdelaní a spoločenskom postavení rôznymi spôsobmi ponižovala. Maloletá od narodenia zažíva v domácnosti stres, matkine nadávky smerujúce k otcovi a krik. Matka sa snaží otca vydierať tak, že mu nechce dcéru dávať resp. zamedzuje jeho stretnutia s dcérou. Vedela, že otec s dcérou môžeš stretávať len cez víkend a napriek tomu cez víkend plánovala rôzne akcie pre dieťa, aby zamedzila stretnutiam dcéry s otcom. Za daných okolností manžel nemôže brániť rozvodu manželstva, pretože toto neplní spoločenskú funkciu a ani funkciu usporiadanej a
plnohodnotnej rodiny. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné manželstvo rozviesť. Zdôraznil, že nesúhlasí s výživným 300 € mesačne a navrhol striedavú osobnú starostlivosť, pričom interval chcel špecifikovať v priebehu súdneho konania v závislosti so záverom dokazovania v konaní pred súdom. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti navrhol výživné neurčovať. Uviedol, že predloží svoje majetkové a finančné pomery súdu v tom prípade, ak súd zabezpečí mesačný príjem matky. K návrhu striedavej osobnej starostlivosti pristúpil preto, že si dokáže upraviť svoje pracovné povinnosti tak, aby sa o dcéru vedel postarať a má vedomosť o tom že samotná navrhovateľka chodí do práce, čím má obmedzené možnosti starostlivosti o maloletú. V otázke určenia výživného, ak b súd považoval za potrebné toto určiť sa odvolal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín spisovej značky XCo XXXX/XXXX a jeho úvahy o určení výšky výživného v odôvodnení predmetného rozhodnutia. S ohľadom na uvedené zdôraznil, že maloletá nemá ani XX mesiacov, jej vlastné potreby sú obmedzené vekom, zdravotným stavom a jej možnosťami pri využívaní osobných potrieb. Potreby maloletej majú svoje hranice a nemožno ich zneužívať na spôsob boja proti druhému rodičovi, ktorý má platiť výživné resp. na prilepšenie si životnej úrovne. Žiadal prihliadnuť na vzdelanie, pracovné možnosti, príjmy a obvyklé životné štandardy oboch rodičov a každého z nich osobitne. Matka je lekárka, ktorej predpokladaný životný štandard je na vyššej úrovni ako u otca ktorý je živnostník. Výška príjmu matky maloletej je neadekvátna k výške príjmu otca, o čom svedčí aj materský príspevok.
5. Replika súdu doručená nebola.
6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
7. Manželstvo účastníkov bolo uzavretá dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo bydlisko manželky, kde naďalej aj s maloletou býva.
8. Z výpovede manželky vyplynulo, že manželstvo považuje za trvalo a vážne rozvrátené. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva vidí predovšetkým v zmene správania sa manžela po narodení dcéry, zmenil denný režim, jeho prioritou sa stali kamaráti, posedenia na káve, záľuby a údajne pracovné stretnutia. Manželka voči nemu úplne stratila dôveru. Psychicky ju napádal, klamal, útočil na ňu. Zhrnula, že majú rozdielne predstavy o fungovaní manželského spolužitia, kedy manželka očakávala aktívnu účasť manžela na fungovaní rodiny a podiele na výchove dcéry. Manžel zašiel manžel až tak ďaleko, že začal navštevovať jej najbližších príbuzných a začal ju ohovárať a osočovať, zároveň ju obviňoval zo schizofrénie. V spoločnej domácnosti manželia nežijú od júla XXXX, manžel sa odsťahoval, manželka ostala sama s dcérou. Spoločne nehospodária, ani spolu nikdy spoločne nehospodárili. Odkedy začali žiť v spoločnej domácnosti, manžel jej ani raz neprispel ani na nájom, ani na iné, nepodieľal sa na lekárskych vyšetreniach v súvislosti s tehotenstvom, neprispieval ani na výdavky tehotnej matky. Poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva v aktuálnej situácii odmietla, aj s poukazom na neúčelnosť spolupráce s RPPS úradu. Manželstvo považuje za trvalo rozvrátené, vylúčila obnovenie manželského spolužitia.
9. Z výpovede manžela na pojednávanie vyplynulo, že s rozvodom manželstva súhlasí, avšak odlišne vníma dôvody rozvratu manželstva. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva definoval nedostatok komunikácie. Zároveň zdôraznil výrazný vplyv manželkinej rodiny, ktorej členovia zasahovali do ich manželského spolužitia, manželka je úzko na rodinu naviazaná, aj na svoju matku. Dochádzalo k rôznym nedorozumeniam, kedy manžel to vníma tak, že z jeho pohľadu manželka bezdôvodne „vystrájala.“ Psychické aj fyzické násilie poprel. On bol ten, kto inicioval založenie rodiny, kto mal záujem o fungovanie ako rodiny avšak aj keď mu nevadili zásahy príbuzenstva do rodiny hodnotí to tak, že to malo negatívny vplyv na manželské spolužitie. Spoločnú domácnosť opustil v podstatne nedobrovoľne. Odmietol poskytnutie odbornej pomoci za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva, s poukazom na to, že vie aké sú vzťahy narušené, ako aj celá manželkina rodina ide proti nemu, aj keď sa tak veľmi snažil, preto si myslí, že by to bolo zbytočné. Manželstvo zhodnotil ako trvalo a definitívne rozvrátené s vylúčením obnovenia manželského spolužitia.
10. Podľa ust. § 92 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len CMP) na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný
súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
11. Podľa ust. § 93 CMP konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
12. Podľa ust. § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
13. Podľa ust. § 96 CMP (1) Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. (2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
14. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
15. Podľa ust. § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
17. Podľa ust. § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa ust. § 23 zákona o rodine (1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Z vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Obaja manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní svoj účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne. Návrh na rozvod podala manželka, manžel s ním súhlasil. Manželia nemali záujem o odbornú pomoc za účelom odstránenia príčin rozvratu manželstva. Príčiny rozvratu manželstva pomenovali manželia rozdielne, avšak aj z tejto skutočnosti je nepochybné, že majú rozdielne predstavy o manželskom spolužití. Manželia sa zhodli na skutočnosti, že od nich nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, rozvrat považujú za trvalý. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
20. Podľa ust. § 100 CMP S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa ust. § 24 zákona o rodine (1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa ust. § 25 zákona o rodine (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa 1.Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
25. V otázke úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej na čas po rozvode mali rodičia spočiatku rozdielne predstavy, v priebehu pojednávania napokon uzavreli rodičovskú dohodu. Dohodli sa, že osobnú starostlivosť o maloletú bude zabezpečovať matka, zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia a zároveň sa dohodli aj na úprave styku. Kolízny opatrovník, ktorý aktívne participoval na výslednom znení rodičovskej dohody odporučil dohodu schváliť.
26. V zmysle citovaných ustanovení zákona má rodičovská dohoda prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd však skúma, či táto dohoda je v záujme dieťaťa. Uzavretú rodičovskú dohodu súd posúdil tak, že je v záujme maloletého dieťaťa, pretože reflektuje na aktuálne vývinové potreby maloletej a na jej vzťahové väzby. Maloletá je od narodenia kontinuálne v starostlivosti matky, otec sa na tejto starostlivosti takmer vôbec nepodieľal ani v čase spolužitia. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. V časti úpravy styku otca s maloletou súd akceptoval pomerne úzky rozsah styku otca s maloletou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že otec opakovane zdôraznil, že v priebehu týždňa mu pracovné zaťaženie neumožňuje realizovať styk s dcérou a v nedeľu bude cestovať za prácou. Súd zároveň rodičov poučil a opätovne zdôrazňuje, že aj keď je styk dohodnutý za účasti matky, spôsob
trávenia času s maloletou je výlučne na rozhodnutí otca. Matka sa styku zúčastňuje len z dôvodu veku a viazanosti maloletej, pričom však nemá právo do spôsobu realizácie styku zasiahnuť, pokiaľ to nebude absolútne nevyhnutné v záujme zabezpečenia ochrany a zdravia maloletej.
27. Sporná ostala otázka výživného, na ktorej sa rodičia nedokázali dohodnúť. Matka navrhla určiť otcovej vyživovaciu povinnosť v rozsahu 300 € mesačne s poukazom na odôvodnené potreby maloletej. Otec navrhoval výživné vo výške 100 €, na pojednávaní túto sumu modifikoval na 70 € mesačne.
28. Z výpovede matky na pojednávanie vyplynulo, že otec sa na výžive maloletej takmer nepodieľa, finančné jej neprispieva vôbec, príležitostne prinesie darčeky. Matka zotrvala na výdavkoch na maloletú vyčíslených v návrhu vo výške cca 375€ mesačne (bod 2). Maloletá je zdravá, má potreby primerané veku, zvýšené výdavky vzniknú nákupom ortopedickej obuvi podľa odporúčania lekárov. V priebehu konania došlo k zmene situácie na strane matky, ktorá v čase podania návrhu bola na materskej dovolenke, následne od novembra XXXX na rodičovskej dovolenke a poberala už len rodičovský príspevok vo výške 378 €. Od januára 2021 bola nútená s zamestnať a pracuje na polovičný úväzok ako lekárka v nemocnici v V. s mesačným príjmom cca 900 €. Je vlastníčkou bytu, v ktorom s maloletou býva. Svoje výdavky spojené s bývaním matka vyčíslila vo výške 574 € mesačne, výdavky s motorovým vozidlom vo výške 109€ mesačne. Ostatné výdavky sú bežného charakteru. Zdôraznila, že sa v predchádzajúcom období zadlžila, pretože otec jej na výživu dieťaťa neprispieval, rovnako neprispel ani na výdavky súvisiace s tehotenstvom, s pôrodom ani s narodením dieťaťa.
29. Otec na pojednávaní poprel, že by sa na výžive dcéry nepodieľal. Uviedol, že jej nakupuje plienky, oblečenie a iné veci, ktoré potrebuje a tieto nosí matke do domu jej rodičov. Finančne sa na výžive dcéry nepodieľa. Uviedol, že žije z minimálnej mzdy, ktorú si vypláca zo spoločnosti G. s.r.o. Je vyučený M., do decembra XXXX pracoval prevažne v Nemecku, kde vykonával elektrikárske práce. Následne v dôsledku celospoločenskej situácie súvisiacej s ochorením Covid- 19 a s ním súvisiacich obmedzení už do Nemecka chodiť nemohol. Nebola tam práca a boli rôzne obmedzenia na hraniciach. jeho argumentácie pri určovaní rozsahu styku vyplynulo, že plánuje v blízkej budúcnosti pokračovať v tejto zárobkovej činnosti. Následne uviedol, že zo spoločnosti G. si vyberie na začiatku roka XXXX € a z týchto peňazí žije celý rok. Iný príjem nemá. Je spoločníkom a konateľom v 3 obchodných spoločnostiach. Nedokázal uviesť príjem ani majetkové pomery. Svoje výdavky žiadnym spôsobom nevyčíslil. Uviedol, že požiadal o odklad daňových priznaní a nevie aké príjmy mali jeho spoločnosti. Je jediným spoločníkom a konateľom spol. G. s.r.o., D.: XX XXX XXX, cez túto spoločnosť pracoval v zahraničí, spoločnosť zarobila peniaze minulého roku, asi na to má, aby ho vyplatila. Nevie sa skontaktovať s účtovníčkou, preto nevie doložiť ostatné majetkové pomery. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko spoločnosť zarobila minulý rok. Je tiež jediným spoločníkom a konateľom spol. T. spol. s r.o., D.: XX XXX XXX, túto zakladal preto, lebo manželka chcela mať súkromnú ambulanciu, ešte ju nestihol zrealizovať, rozšíriť predmet činnosti na uvedené a táto spoločnosť nikdy nič nerobila. Je tiež jediným spoločníkom a konateľom v spol. L. C. s.r.o., D.: XX XXX XXX. Cez túto spoločnosť prevádzkoval autoumývárku a pneuservis. S touto činnosťou prestal, pretože mu manželka neustále vytýkala že sa venuje len kamarátom. Tento rok v spoločnosti nevykonáva žiadnu činnosť nevedel presne uviesť prečo, nemá na to čas ani miesto. Uviedol, že je vlastníkom osobného účtu vedeného v Q. Q. a.s., predložil kópiu výpisu z účtu za účtovné obdobie roku 2020, podľa ktorého boli na účet realizované vklady vo výške 23 699,50 € a výbery vo výške 23 412,44 €.
30. Zo správy kolíznej opatrovníčka vyplýva, že sociálnym šetrením overila, že otec býva v rodinnom dome v F. u svojich rodičov, kde má svoju vlastnú izbu, ostatné priestory majú dispozícii všetci členovia rodiny. Otec kolíznej opatrovníčke oznámil, že rodičom prispieva na bývanie sumou 300 € mesačne, na dcéru finančné neprispieva, zakupuje jej veci podľa požiadaviek matky. Podniká v oblasti elektro montážnych prác do novembra 2020 pracoval v Nemecku príjem mal 580 € mesačne.
31. Z daňového priznania otca za rok 2019 vyplýva, že otec mal v uvedenom roku úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 4295,05 €, príjem zo živnosti 3000 €, výdavky 1800 €.
32. Lustráciou v živnostenskom registri SR súd zistil, že otec podniká pod obchodným menom F. L., D. XXXXXXXX, predmetom činnosti je inštalácia elektrických rozvodov a zariadení na bezpečné napätie. Od X.X.XXXX do X.X.XXXX má pozastavenú podnikateľskú činnosť.
33. Lustráciou v OR SR súd zistil, že otec je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnostiach G. s.r.o., D.: XX XXX XXX, T. spol. s r.o., D.: XX XXX XXX a L. C. s.r.o., D.: XX XXX XXX.
34. Podľa ust. § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa ust. § 63 ods. 1,2 zákona o rodine (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
36. Podľa ust. § 75 ZOR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
37. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZOR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
39. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní. Súd zdôrazňuje, že aj keď v mimosporovom konaní je súd povinný zistiť skutočný stav veci, uvedené nezbavuje účastníkov konania dôkazného bremena. Zákon dokonca povinnému rodičovi, ktorý má príjem z inej ako závislej činnosti ukladá povinnosť svoje majetkové pomery preukázať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok fikciu príjmu povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec má príjmy z inej ako závislej činnosti, pričom svoje majetkové pomery riadne nepreukázal. Napriek tomu, že otec je v konaní od počiatku zastúpený advokátom, súd otca vyzval na preukázanie majetkových pomerov. Otec na výzvu súdu predložil len kópiu daňového priznania za rok
2019, výpis z osobného účtu za rok 2020. Svoje majetkové pomery nepreukázal, dokonca predloženie majetkových a finančných pomerov podmienil tým, že si súd zabezpečí mesačný príjem matky ( čl. 82 spisu). V svojej účastníckej výpovedi nedokázal presvedčivo ustáliť svoj príjem, kedy najprv uviedol, že žije len z minimálnej mzdy, následne uviedol, že si vyberie zo spoločnosti G. s.r.o. na začiatku kalendárneho roka XXXX € a z toho žije celý rok, pričom nevedel uviesť príjem tejto spoločnosti. V rámci zisťovania sociálnych pomerov pred kolíznou opatrovníčkou uviedol, že jeho príjem, keď pracoval v Nemecku bol 580 €. Žiadnym spôsobom nevyčíslil svoje výdavky, kolíznej opatrovníčke uviedol, že rodičom prispieva na bývanie 300 € mesačne. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd aplikoval pre určenie príjmu otca citované ust. § 63 ods. 1 zákona o rodine, tzn. že súd predpokladá, že jeho príjem je 20 násobok sumy životného minima, čo je aktuálne v zmysle Opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. o úprave súm životného minima 20x214,83 €, t.j. 4296,60€.
40. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
41. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možností a schopností povinného. Matka vyčíslila výdavky na maloletú vo výške cca 370 €, ktoré je možné považovať za primerané veku. Súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti a vecného plnenia, ktorú táto zabezpečuje výlučne. Rovnako výlučne zabezpečuje aj finančné zabezpečenie potrieb maloletej. Pokiaľ ide o majetkové pomery na strane matky, táto je na rodičovskej dovolenke a od januára 2021 zároveň pracuje na polovičný úväzok, k čomu ju prinútila aj skutočnosť, že otec sa na výžive maloletej nepodieľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nemožno akceptovať vyjadrenia otca o tom, že matka má lepšie vzdelanie a možnosť viac zarobiť, ktorú skutočnosť má súd zohľadňovať pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba, zároveň je jediným spoločníkom a konateľom troch obchodných spoločností, ktorých potenciál nevyužíva. Vychádzajúc z výpovede otca je možné uzavrieť, že nevyvíja žiadne aktivity na usmernenie svojich pracovných aktivít, v otázke reálnej výšky príjmu otec zavádzal a nedokázal sa zmysluplne a uveriteľne vyjadriť. Súd neuveril tvrdeniu otca, že celý kalendárny rok žije z príjmu 5000 €. Uvedená suma by mu nepostačovala na zabezpečenie ani základných potrieb pre seba, na platenie príspevku na bývanie rodičom vo výške 300 € ani na cestovanie za prácou a právne zastúpenie. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd považuje výživné vo výške 250 € za primerané nielen možnostiam a schopnostiam otca, ale predovšetkým odôvodneným potrebám maloletej.
42. Záverom súd konštatuje, že zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania vzhľadom k tomu, že otec si svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona vedome a úmyselne nesplnil. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení k návrhu poukazoval na to, že matka sa snaží navrhovaným výživným zabezpečiť úpravu svojich pomerov a nie odôvodnené potreby dieťaťa, s uvedeným tvrdením sa súd nemôže stotožniť. Z vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prijatie takéhoto záveru. Naopak súd má za jednoznačne preukázané, že otec si doteraz vyživovaciu povinnosť neplnil a aj do budúcna sa snaží eliminovať rozsah svojej vyživovacej povinnosti na úkor maloletej. Uvedenému svedčí aj vyjadrenie otca a jeho pôvodný návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej navrhol výživné neurčiť, ktorý návrh bol vzhľadom k okolnostiam iracionálny a ničím relevantným neodôvodnený. Súd zároveň nevykonal dokazovanie mzdovými listami, ktoré predložil zamestnávateľ matky z toho dôvodu, že ide o mzdové listy za obdobie od roku 2019 do nástupu matky na materskú dovolenku, ktoré sú pre toto konanie irelevantné.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Rodičia nemajú právo podať odvolanie voči dohode rodičov.
Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Manželka a kolízna opatrovníčka sa vzali práva na odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu.
Manžel sa vzdal práva na odvolanie voči I., II. a IV. výroku. rozsudku.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez ohľadu na podanie odvolania).