Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_73Pu-6-2024.pdf
PDF · 89.71 KB
No categories available
73Pu/6/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: L. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. Ľ.. Š. XX, Q. Q., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, takto
rozhodol:
K prevzatiu osoby: L. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. Ľ.. Š. XX, Q. Q., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava došlo dňa 18.04.2024 o 15:29 hod. zo zákonných dôvodov.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) zo dňa 18.04.2024 o 17:10 hod. začal súd v zmysle § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) uznesením č. k. 73Pu/6/2024-4 zo dňa 19.04.2024 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia osoby: L. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.. Ľ.. Š. XX, Q. Q. (ďalej len „umiestnená“) do zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 ods. 1 C.m.p., ku ktorému došlo pôvodne dňa 16.04.2024 o 06:36 hod., a to s poskytnutým informovaným súhlasom s hospitalizáciou v zdravotníckom zariadení, ktorý dňa 18.04.2024 o 15:29 hod. umiestnená odvolala a jej hospitalizácia v zdravotníckom zariadení pokračuje ako nedobrovoľná.
2. Podľa § 260 ods. 1 - 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára MUDr. C. C., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pacientka bola prijatá dňa 16.04.2024 na hospitalizáciu so súhlasom, bola privezená RZP v sprievode polície. Tiesňovú linku kontaktovala z hotela, ktorú si privolala sama, pretože videla blikať svetlá na chodbe, počula hlasy ľudí, ktorí ju ohrozovali, mala silnú obavu o svoj život. Udáva, že sa zľakla, lebo mala milenca, ktorý užíval drogy, je čudný, je to jej sused, ohrozuje ju na živote. Hospitalizácia bola nutná vzhľadom na zhoršenie stavu pacientky, je dlhoročne liečená na dg. paranoidná schizofrénia. Do marca 2024 bola hospitalizovaná v PNPP v PK. Rodičia pacientky udávali,
že po príchode z PK sa chvíľu cítila dobre, následne prestala užívať lieky, odsťahovala sa od nich, prestala s nimi komunikovať. Pacientka odvolala súhlas s hospitalizáciou dňa 18.04.2024 o 15:29 hod.
- v dôsledku administratívnej/pisárskej chyby bol v oznámení zo dňa 18.04.2024 uvedený nesprávny dátum odvolania súhlasu s hospitalizáciou ako 16.04.2024 o 15:29 hod. Pacientka odmietala užívať ordinovanú medikáciu, udávala, že nevidí dôvod na to, aby užívala lieky, necíti sa byť chorá, udávala, že chorí sú rodičia, chorá je suseda, ktorá to zorganizovala, udáva, že má dôvody báť sa o svoj život, lebo sa vyspala s mafiánom. Odmieta užíva antipsychotiká, nesúhlasí s hospitalizáciou, necíti sa byť chorá. Na základe odvolania súhlasu s hospitalizáciou bola administrovaná ako nedobrovoľný vstup. Vzhľadom na to, že u pacientky pretrváva paranoidný syndróm a je nekritická k svojmu stavu, v prípade prepustenia by neužívala liečbu, nenavštívila by ambulantného psychiatra, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. Pacientka nie je fyzicky agresívna. Je vedená s dg. paranoidná schizofrénia. Jej ambulantný psychiater je MUDr. G., Q. Q..
6. Z obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie umiestnenej (t.j. z lekárskej správy o vstupnom vyšetrení zo dňa 16.04.2024) súd zistil, že pacientka bola privezená RZ v sprievode polície, ktorú kontaktovala z hotela Crown Plaza, kde bola ubytovaná, pre nepriliehavé správanie, videla blikať svetlá na chodbe, počula hlasy, bola paranoidná. Tvrdí, že sa lieči pre paranoidnú schizofréniu, matka údajne potvrdila, že je psychiatrická pacientka. Po príchode RZP limitovane spolupracovala. Pacientka na vyšetrovňu prišla samostatne, spoločenské konvencie dodržiava, sadá si na ponúknuté miesto, očný kontakt nadviaže, počas vyšetrenia neudrží. Na kladené otázky odpovedá vyhýbavo, spontánne referuje svoje ťažkosti, zbiehavo. Reč primeraného tempa a hlasitosti, artikulovaná správne. Mimika a pantomimika situačne tenzné. Vedomie lucidné a vigilné, kontakt limitovaný psychotickým stavom, orientovaná osobou, miestom a časom správne, situáciu nepostihuje v rámci psychotického stavu, intrapsychická tenzia situačne zvýšená, psychomotorické tempo ľahko zrýchlené, instabilné. Nálada anxiózna, bludne sýtená, vnímanie prezentuje ako bez porúch. Vzhľadom na monologizovanie nie je možné vylúčiť poruchy vnímania, anamnesticky prítomné. Myslenie v tempe primerané, inkoherentné, zárazy, prítomné paranoidne-perzekučné bludné obsahy, bez suicidálnych ideácií. Správanie bez hrubých, IMF orientačne v norme, osobnosť postprocesuálne zmenená. Záverom uvedené, že ide o 44- ročnú pacientku, ktorá je dlhoročne liečená s dg. paranoidná schizofrénia, vedená v ambulancii MUDr. G., údajne naposledy hospitalizovaná v marci 2024 v PNPP PK, nastavená na Leponex, Reagilu. Aktuálne prijatá RZP, udávala strach o život. V klinickom obraze pri vstupnom vyšetrení dominoval paranoidne-halucinatórny syndróm pri relapse základného ochorenia - paranoidná schizofrénia.
7. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestnenej, ktorá po poučení o jej procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. uviedla, že bola privezená preto, lebo bola ubytovaná na Hoteli Tatra, na 5. poschodí, izba č. 510. Chcela volať, na chodbe pod dverami blikalo svetlo, niekto sa jej tlačil do dverí, privolala políciu. Policajti jej odmietli sprístupniť kamerový záznam za to, že im hovorila, aké má diagnózy, nebrali ju vážne, privolali RZP. Podľa nej nebol dodržaný správny postup, lebo polícia mala sprístupniť kamerový záznam. Oklamali ju, že jej ho ukážu, policajti aj so záchrankou ju priviezli sem. Poľa umiestnenej to nie je fér voči jej osobe. Záchranári klamali, že sa pokúša o samovraždu na hotelovej izbe, nie je to pravda, bránila sa zubami - nechtami, že do tejto nemocnice nechce ísť, naliehali na ňu, že musí, že je to dané zákonom, že keď privolali RZP, musia ju odviezť. Po zdravotnej (psychickej) stránke sa cíti sa dobre. Je to manipulácia, súd jej zase neverí. Vôbec nechcela do nemocnice ísť, necítila sa vôbec zle ani pred hospitalizáciou. Súhlas s hospitalizáciou odvolala, pretože keď je súhlas s hospitalizáciou, je možné podpísať aj reverz, nie je o tom informovaná. Možnože pôsobí nejakým strémovaným dojmom, ale to ešte neznamená, že sa cíti zle. Lekári sa tu správajú čudne, odmietajú jej dať antidepresíva, keď ich brala, pomohli jej viac ako antipsychotiká. Najprv jej povedala primárka/prednostka, že v piatok ju pustia, načo klame, keď to potom naťahujú. Na otázku súdu, či sa lieči sa (resp. či sa liečila v minulosti) na nejaké psychiatrické ochorenie, odpovedala, že jasné, lieči sa, to povedala aj policajtom, ale ani tí lekári sa nevedia zhodnúť. Jedni vravia, že má bipolárnu poruchu, lekár v Prahe (MUDr. A. L.) povedal, že má bipolárnu poruchu. MUDr. F. mala podozrenie, že je tam sklon k bipolárnej poruche. Po každej hospitalizácii sa cítila horšie a nie lepšie, hospitalizácie jej vôbec nepomohli. Teraz užívala Zolaftil, keď ho odmietala užiť, vnútili jej ho násilím. Navštevuje ambulantnú psychiatričku MUDr. G. v Q. Q.. Býva v Q. Q.. Na jednej strane jej sľúbi, že tu bude už len týždeň a na druhej strane vymýšľa, že bude dlhodobá liečba a bude v PNPP v PK. V minulosti bola hospitalizovaná v PNPP v PK, nepamätá si kedy presne, prepustili ju pred Veľkou nocou, bolo to asi od 06.01.2024 do 03.03.2024. Má pocit, že lekári ju chcú násilím donútiť, aby brala tie lieky, aj keď jej nerobia dobre. Naschvál jej dávajú lieky, s ktorými nesúhlasí. Dávajú jej liek na paranoju, ale
ona nemala paranoju, že ju niekto prenasleduje, ale mala pocit, že za tými dverami môže... Naozaj sa niekto do tých dverí tlačil.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie).
16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o
schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.
17. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
18. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a) osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b) táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu.
19. Na základe vykonaných dôkazov v konaní (oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, výsluch umiestnenej) súd zistil skutkový stav, na základe ktorého považuje za preukázané, že umiestnená v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy (paranoidná schizofrénia) aktuálne vykazuje také poruchy psychiky a správania (pretrvávajúci paranoidný syndróm, nekritickosť k svojmu stavu - duševnému ochoreniu), ktoré sú spôsobilé ohroziť a nepriaznivo ovplyvniť jej zdravotný stav a správanie a bez aspoň dočasnej hospitalizácie umiestnenej v špecializovanom zdravotníckom zariadení, ktorú súd považuje za nevyhnutnú pre nastavenie potrebnej liečby, by mohlo dôjsť k ohrozeniu a vážnemu zhoršeniu jej zdravotného (psychického) stavu, preto súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo dňa 18.04.2024 o 15:29 hod. zo zákonných dôvodov.
20. Záverom súd uvádza, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú dočasnú liečbu akútne zhoršeného zdravotného stavu umiestneného spojenú s vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom, teda potrebu v záujme predovšetkým samotného umiestneného, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie liečby a to v rámci hoc len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava II do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.