Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-36-2021.pdf
PDF · 106.12 KB
Case nature
Subarea
24C/36/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v spore navrhovateľa: Y. U., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast.: I. U., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom U. XXX/X, V. L., proti odporcovi: Základná škola Dunajská Lužná, so sídlom Školská 257/22, Dunajská Lužná, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neobmedzovať vstup do školského zariadenia, zdržať sa protiprávneho konania a zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 18.4.2021 došlým tunajšiemu súdu dňa 21.4.2021 sa navrhovateľ, v zákonnom zastúpení matkou, domáhal v zmysle § 324, v spojení s § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (CSP) a v nadväznosti na § 145 ods. 3 školského zákona vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým súd odporcovi ako povinnej osobe uloží: 1/ aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania, 2/ aby neobmedzovala vstup navrhovateľa do školského zariadenia bez platného právneho dôvodu a aby bolo navrhovateľovi umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti a zároveň 3/nariadi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň odporcovi zakáže, aby zasahoval do navrhovateľových základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií.
2. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 12.4.2021 mu nebol umožnený vstup do školského zariadenia Základná škola Dunajská Lužná, Školská 257/22 za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 jeho zákonným zástupcom. V tom čase bol navrhovateľ, ako aj celá rodina, úplne zdravý. Štatutárny zástupca školy odmietol navrhovateľovi písomne uviesť dôvod svojho postupu, iba ústne podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).
3. Navrhovateľ mal za to, že priamym dôsledkom uvedených skutočností je hrubé porušenie jeho ústavne garantovaného práva na vzdelanie, ako aj školským zákonom garantovaného práva na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie.
4. Ako rozhodujúce právne skutočnosti a platný právny stav navrhovateľ citoval články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, Charty základných práv Európskej únie, Ústavy Slovenskej republiky, Občianskeho zákonníka, školského zákona č. 245/2008 Z. z., antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z., zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ustanovenia CSP a Správneho poriadku.
5. Navrhovateľ poukázal na to, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 160/2021 zo dňa 17.3.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v bode F. odporúča hlavnému hygienikovi SR ods. F3 vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal dňa 19.4.2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 51/2021, vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva č. 187, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení, v zmysle ktorej prevádzkovateľ zariadenia je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie COVID-19.
6. Navrhovateľ mal za to, že konanie školy a jej zamestnancov prekročilo zákonnosť uvedených právnych predpisov, pričom závažným spôsobom zasiahlo do základných ľudských práv, ktoré má každý občan garantované medzinárodnými dohovormi, chartami EÚ, Ústavou SR a zákonmi SR, ktoré sú svojou právnou silou nadradené uzneseniam vlády SR, resp. podzákonným aktom ÚVZ SR a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania mu neumožnilo účasť na vzdelávaní prezenčnou formou bez platného zákonného dôvodu, čím ohrozili jeho mravnú výchovu. Podľa navrhovateľa v slovenskom právnom poriadku neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID-19. Uviedol, že ani škola, ani policajt či ktokoľvek iný nemá žiadne zákonné oprávnenie požadovať od neho ako žiaka (resp. zákonného zástupcu dieťaťa) predloženie výsledku testu/diagnostiky na ochorenie COVID-19, a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Tým, že vláda SR a ďalšie subjekty pri testovaní na COVID-19 neposkytuje poučenie a nepožaduje písomný informovaný súhlas dotknutých osôb podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z. z., porušuje podstatným spôsobom predmetný zákon. Certifikát je osobným údajom, ktorý informuje o jeho zdravotnom stave a tento nespĺňa náležitosti v zmysle § 86 zákona o ochrane osobných údajov. S poukazom na § 4 ods. 4, § 6 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. uviedol, že test na COVID-19 je metódou odoberania biologického materiálu (výterom z nosa), ak sa uskutočňuje na dieťati, je podmienený súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zároveň uviedol, že uznesenie vlády SR č. 160/2021, ako aj všetky uznesenia vlády pred tým prijaté, týkajúce sa plošného testovania (screeningu) a s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktami, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a nemajú postavenie normatívneho právneho aktu (všeobecne záväzného právneho predpisu), ale ide iba o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy. Následne navrhovateľ odkázal na ustanovenia zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR s tým, že vyhláška je v rozpore so zákonom č. 400/2015 Z. z., je neúčinná a nie je všeobecne a právne záväzná. Navrhovateľ tiež prehlásil, že je toho času bez akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia a odkázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka s aplikáciou biológie a medicíny, rozsudok Weimarského súdu v Nemecku sp. zn. Ref.: 9F 148/21. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je podľa navrhovateľa protiústavné a z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19 alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. Osobitne poukázal na § 4 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z., že vyhláškou je zakázané ukladať povinnosti a vyhláškou č. 187/2021 ÚVZ SR nemohla byť uložená povinnosť v zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Testovanie študentov (a ich zákonných zástupcov) na ochorenie COVID-19 ako podmienka prístupu k vzdelaniu a účasti na školskom vyučovaní prezenčnou formou je hrubo protiústavná, protizákonná, ktorá nemá obdobu nikde vo svete. Nie je v súlade s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa testu na COVID-19 (ako aj ich zákonného zástupcu), ktorý nemá so školou žiaden právny vzťah vo vzťahu k vzdelaniu dieťaťa, keďže plniť si povinnú školskú dochádzku má len samotné dieťa, pritom tá nie je viazaná na žiadne podmienky samotného dieťaťa, resp. ich zákonných zástupcov, a školský zákon ani iný právny predpis rovnakej právnej sily také niečo ani nepozná a neustanovuje. Navyše, ani z uznesenia vlády č. 160/2021 nevyplýva povinnosť študentov (a ich zákonných zástupcov) sa preukázať negatívnym testom na ochorenie COVID-19 ako esenciálna podmienka účasti žiaka na vyučovaní prezenčnou formou. V
časti C v bode 17 cit. uznesenia je iba stanovená výnimka zo zákazu vychádzania pre cestu žiaka a poslucháča od druhého stupňa základnej školy do školy a školského zariadenia, ak sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní.
7. Navrhovateľ neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy. Takisto neuviedol, či podal, resp. či hodlá podať žalobu vo veci samej.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
15. Súd v prvom rade zvažoval, či je vecne príslušný, či sa podľa obsahu nejedná o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Hlavným tvrdením a argumentom navrhovateľa totiž bolo, že postupom školy bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Na konanie o takejto žalobe by bol príslušný krajský súd. Navrhovateľ sa však na druhej strane výslovne odvolával na porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní v zmysle antidiskriminačného zákona s poukazom na ust. § 145 ods. 3 školského zákona. Toto zákonné ustanovenie umožňuje v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní domáhať sa právnej ochrany na súde. Z toho dôvodu súd považoval jeho návrh za návrh založený na antidiskriminačnom zákone, na ktorý je vecne a miestne príslušný tunajší súd.
16. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia prichádzalo do úvahy len z dôvodu, že je potrebné upraviť pomery strán, tzn. žiaka a základnej školy.
17. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia rýchlej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Danosť práva, ktorého ochrany sa ním navrhovateľ domáha, musí byť aspoň osvedčená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.
18. Pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje, a ani to nie je možné vzhľadom na zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie, objasňovať skutkový stav. Súd pri rozhodnutí spravidla vychádza len z toho, čo tvrdí navrhovateľ/žalobca a aké dôkazy predkladá. V danej veci tak navrhovateľ musel dostatočne osvedčiť, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi ním a odporcom.
19. Súd ďalej zvažoval, či návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal procesné podmienky konania uvedené v § 326 CSP, pretože splnenie týchto podmienok je predpokladom meritórneho rozhodovania o veci. Súd mal o splnení uvedených predpokladov pochybnosti, pretože návrh mal viaceré nedostatky, a to nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a značnú všeobecnosť a neurčitosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd však uprednostnil vecné posúdenie návrhu pred jeho odmietnutím, pretože z návrhu sa dalo vyvodiť, v čom žalobca vidí porušenie jeho práv a čoho sa domáha - účasti na prezenčnom vyučovaní bez toho, aby sa on alebo jeho zákonný zástupca museli preventívne testovať na prítomnosť antigénu vírusu SARS- CoV-2.
20. Ako jedinú skutočnosť odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že dňa 12.4.2021 mu nebol umožnený vstup do školy, pretože sa nepreukázal negatívnym výsledkom antigénového testu zákonného zástupcu. Iba tento jediný fakt nemôže byť podľa súdu dostatočným dôvodom nariadiť neodkladné opatrenie na základe antidiskriminačného zákona a v rozsahu, v akom bolo navrhované.
21. Predmetom úpravy antidiskriminačného zákona podľa § 1 je uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a stanovenie prostriedkov právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Podľa § 2 a ods. 1 diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih.
22. Súd sa pri posudzoval návrhu zameral na dodržanie uvedených zákonných ustanovení, z ktorých je zrejmý jeho účel.
23. Z toho čo tvrdil navrhovateľ, aké konkrétne skutočnosti opísal, vôbec nevyplýva, že by sa s ním zaobchádzalo inak, ako s inými žiakmi v porovnateľnej situácii. Navrhovateľ neopísal žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by vo vzťahu k nemu nasvedčovali o diskriminácii v zmysle §§ 2 a 2a antidiskriminačného zákona. Podľa súdu nedošlo ani k neoprávnenému postihu navrhovateľa.
24. Pri uvedených záveroch súd vychádzal z toho právneho stavu, že k neumožneniu vstupu do školy došlo v čase, kedy platil na území SR núdzový stav.
25. Podľa článku 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže vláda núdzový stav vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky. Podľa ods. 2 možno núdzový stav vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety musí vysloviť súhlas národná rada, a to do 20 dní od
prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ak národná rada nevysloví súhlas, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia návrhu vlády na vyslovenie súhlasu s predĺžením núdzového stavu, inak uplynutím lehoty podľa tretej vety na vyslovenie takéhoto súhlasu. Súhlas národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní; tretia a štvrtá veta sa použijú rovnako.
26. Podľa článku 5 ods. 4 uvedeného ústavného zákona v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j).
27. Podľa článku 5 ods. 3 písm. g) uvedeného ústavného zákona v čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť aj obmedziť slobodu pohybu a pobytu.
28. Podľa uznesenia vlády č. 140/2021 Z. z. zo dňa 17.3.2021 vláda obmedzila na území SR slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 20.3.2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu opakovane predĺženého týmto uznesením, teda uplynutím dňa 28.4. 2021, pričom toto obmedzenie sa nevzťahuje v čase od 05.00 hod. do 20.00 hod. na cestu žiaka a poslucháča od druhého stupňa základnej školy do školy a školského zariadenia, ak sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní, alebo ktorý prekonal ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, alebo ktorého zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19 a cestu späť, a ak jeho jeden zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní, alebo ak zákonný zástupca bol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, alebo ak zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti prekonal ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, alebo ak zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia zákonných zástupcov žijúcich v spoločnej domácnosti neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19.
29. Dňa 12.4.2021 teda platil na všetky osoby na území SR, tzn. aj na navrhovateľa a jeho zákonných zástupcov, zákaz vychádzania s uvedenými výnimkami, pokiaľ nemali negatívny antigénový test nie starší ako 7 dní. Z toho vyplývajúce obmedzenie prezenčnej formy vyučovania len na osoby, ktoré negatívny test mali a u ktorých je tak menšia pravdepodobnosť šírenia nákazlivej choroby, považoval súd za primerané a opodstatnené.
30. Navrhovateľ neuviedol, či on alebo niektorý jeho zákonný zástupca mal dňa 12.4.2021 negatívny test nie starší ako 7 dní. Súd preto mohol len predpokladať, že ho mal, keďže navrhovateľ išiel do školy a chcel sa zúčastniť prezenčnej formy vyučovania. V oboch prípadoch, či už test mal alebo nie, je však diskriminácia navrhovateľa alebo jeho neoprávnený postih v zmysle antidiskriminačného zákona vylúčená. Navrhovateľ a jeho zákonná zástupkyňa neuviedli, že by pri iných žiakoch bez testu škola postupovala inak a bol im umožnený vstup do školy a účasť na vyučovaní. Na všetky osoby (žiakov) v porovnateľnej situácii škola zrejme postupovala rovnako.
31. Súd ďalej prihliadal na to, že navrhovateľ a jeho zákonná zástupkyňa neuviedli žiadny iný vecný dôvod (napr. zdravotný alebo iný vážny osobný dôvod), ktorý by im bránil podrobiť sa testovaniu, a ktorý dôvod by bolo možné zohľadňovať aj v zmysle existujúcich predpisov na posúdenie rozsahu a spôsobu výučby navrhovateľa. Nedalo sa tak dospieť inému záveru, než, že dôvodom odmietania preukázania sa negatívnym testom bolo iba presvedčenie navrhovateľa a jeho zákonnej zástupkyne, že takú povinnosť nemajú, že antigénny test nie je dostatočne spoľahlivý a že vykonanie testu umožňuje spracovávať chránené informácie o ich zdravotnom stave, resp. aj údaje, ktorých spracovávanie je zakázané (genetické, biometrické údaje), a zároveň navrhovateľ má právo bez obmedzenia zúčastňovať sa prezenčnej formy vyučovania. S týmto sa však súd nestotožnil, a to s ohľadom na riziká šírenia nákazy a na možné zásahy do oprávnených záujmov iných žiakov a ich rodín. Vzájomné práva a povinnosti
žiakov a ich rodinných príslušníkov majú byť vždy, teda aj počas núdzového stavu, primerane vyvážené a spravodlivé.
32. Takéto presvedčenie navrhovateľa podľa súdu nie je možné zahrňovať pod odlišné politické či iné zmýšľanie ako možný dôvod diskriminácie. V danom prípade tak pri posudzovaní vôbec nebolo relevantné, a teda ani možné zohľadňovať, či konanie odporcu vychádzalo zo skutočnosti alebo mylnej domnienky, na čo navrhovateľ poukazoval.
33. Na základe zhodnotenia všeobecne známych informácii o epidémii a uvedených predpisov bolo podľa súdu namieste vyžadovať strpenie obmedzení, aj keď tieto sú nepríjemné a trvajú dlhšiu dobu. V prípade súčasnej epidémie choroby COVID-19 ide o udalosť, ktorá má celosvetový rozsah, pričom poznanie o ochrane proti jej šíreniu sa vyvíjalo postupne a nebolo možné dopredu presne odhadnúť účinnosť jednotlivých opatrení.
34. V tejto súvislosti súd znovu poukazuje na to, že konanie o neodkladnom opatrení je svojou povahou rozhodnutie veľmi rýchle, bez formalizovaného dokazovania a vyžaduje si preto od navrhovateľa osvedčenie ním tvrdených skutočností. Navrhovateľ svoje tvrdenia, niektoré dokonca týkajúce sa vysoko odborných skutočností, nepodoprel ani jediným dôkazom. Pokiaľ ide o súdne rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukazoval, už z ich citácie bolo zrejmé, že tieto boli založené na konkrétnych skutočnostiach a na najmä na konkrétnych dôkazoch. Poukazovať na možné mučenie a zločiny proti ľudskosti považoval súd za týchto okolností za značne nadsadené, až nevhodné.
35. Vyššie uvedený charakter konania o predbežnom opatrení a lehota na rozhodnutie vylučuje, aby súd prerušil konanie o neodkladnom opatrení v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP, v spojení s § 354 CSP. Namietaná protiústavnosť nie je podľa súdu navyše ani zrejmá, preto súd nevidel dôvod takto postupovať. Navrhovateľ nepoukazoval na žiadne rozhodnutie Ústavného súdu SR, ani na rozhodnutia iných najvyšší súdnych autorít, ktoré by podporovali jeho argumentáciu o protiústavnosti rozhodnutia vlády a ďalších opatrení. Súd nemal závažnejšie pochybnosti o tom, že obmedzenia boli vládou prijaté v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas a zodpovedajú aj závažnosti ohrozenia tak, ako to vyžaduje citovaný ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.
36. Úlohou všeobecného súdu v konaní o predbežnom opatrení nie je detailne analyzovať ústavnosť zákonov a podzákonných predpisov prijatých v súvislosti s epidémiou. Z toho dôvodu súd len odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Ao 1/2021-65 zo dňa 6.5.2021, ktorý dáva odpovede na výhrady navrhovateľa súvisiace s povinnosťou podrobiť sa preventívnemu antigénovému testovaniu a jej súladu s Listinou základných práv a slobôd (články 39 a nasl.). Rozsudok sa tiež podrobne vyjadruje k právu na vzdelanie a prípustnosti jeho obmedzenia počas epidémie (články 58 až 82). Závery rozhodnutia sú, napriek odlišnej zákonnej úprave v ČR, aplikovateľné aj v SR, keďže sú založené najmä na rovnakých mnohostranných medzinárodných zmluvách a dohovoroch, na ktoré poukazoval navrhovateľ.
37. Odporca postupoval v súlade s predpismi, ktoré boli zverejnené v Zbierke zákonov, ako aj podľa ďalších rozhodnutí a usmernení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Rozhodnutím ministra zo dňa 8.3.2021 sa s účinnosťou od 12.4.2021 v súlade s podmienkami uvedenými v uznesení vlády SR č. 160 zo dňa 17.3.2021, v znení uznesení vlády č. 169 zo dňa 24.3.2021 a č. 176 zo dňa 31.3.2021, obnovilo školské vyučovanie, okrem iných, aj v základných školách na prvom stupni a v základných školách na druhom stupni pre skupiny jedného pedagogického zamestnanca a najviac piatich žiakov, ak podmienky neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu. Napokon aj z argumentácie navrhovateľa vyplynul záver, že týmito predpismi bola škola ako subjekt verejného práva viazaná.
38. Navrhovateľ neosvedčil vhodným dôkazom žiadnu tvrdenú skutočnosť, neuviedol dôležité skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo zvažovať, či postup školy voči nemu nie je aj počas núdzového stavu diskriminačný, tzn. napríklad, aký rozsah vyučovania mu bol počas pandémie poskytovaný, či a v akom rozsahu má prístup k dištančnému vyučovaniu. Právo na vzdelanie a prístup k vzdelaniu nie je možné podľa súdu obmedzovať len na vstup do školy a na prezenčnú formu vyučovania. Za neúčasť na vyučovaní navrhovateľ nebol postihovaný.
39. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ku dňu rozhodnutia súdu bola povinnosť preukazovať sa negatívnym testom zákonného zástupcu zrušená, čo tiež spochybňuje potrebu upraviť pomery strán.
40. V nadväznosti na to súd ešte uvádza, že navrhovaným neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Aj z toho dôvodu, s poukazom na § 336 ods. 1 CSP, neprichádzalo do úvahy rozhodnúť v zmysle petitu navrhovateľa.
41. Keďže navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, súd podľa § 328 ods. 1 CSP návrh pre nesplnenie zákonných predpokladov zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).