Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/103/2020

Potvrdené rozhodnutím 13CoCsp/3/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. A. XXX/XX, P., zast. Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanej G., D.., G. XX, J., W.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 6Csp/103/2020-110 zo dňa 17.05.2021 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 300,- Eur. II. Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanej."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou Janou Kurucovou vo veci žalobkyne: I. J.S.D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. A. XXX/XX, P.M., zast. Sidor a partneri, s. r .o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 4.9.2020 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby žalovaná bola zaviazaná uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a nahradiť trovy konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že v dňoch 27.8.2015, 20.3.2015 a 20.2.2015 uzatvorila so žalovanou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov, na základe ktorej jej zo strany žalovanej boli poskytnuté úvery. Uzatvorené zmluvy sa na podnet žalobkyne stali predmetom prieskumu v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX, XXCsp/XXX/XXXX a XXCsp/XXX/XXXX. Keďže bolo zistené, že zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd prejudiciálne posúdil tieto zmluvy ako bezúročné a bezpoplatkové a uložil žalovanej vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

3. Dôvodnosť žaloby vo veci samej je teda daná tým, že žalobkyňa splnila jediný kvalifikačný znak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a to, že úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti v zmysle hypotézy právnej normy

4. Poukázala na to, že rozhodnutia súdov, a to nie len na vnútroštátnej úrovni ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná, a to je jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ. Spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred vytvorené bez toho, aby mohol overiť ich obsah. V týchto vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.

5. Zmyslom primeraného finančného zadosťučinenia je jednak satisfakčná funkcia, preventívna funkcia ale aj sankčná funkcia. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Stačí, že existuje možnosť vzniku takejto ujmy. Výška nemajetkovej ujmy môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Žalobkyni tak reálne hrozila ujma v celkovej výške 1 138 eur, lebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. XCsp/XXX/XXXX bola žalovaná zaviazaná uhradiť žalobkyni 780 eur, v konaní sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX bola žalovaná zaviazaná uhradiť žalobkyni 214 eur a v konaní sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX bola žalovaná zaviazaná uhradiť žalobkyni 144 eur.

6. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby žalovaná bola zaviazaná uhradiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur, pretože musela vyhľadať právne poradenstva, iniciovať spor, ktorý je nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom. Zo strany žalovanej došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť a aj privodilo ujmu žalobkyni spočívajúcu v nezákonnom preplatení spotrebiteľského úveru. Žalovaná sa dopustila konania v rozpore so zákonom a vopred naformulovala zmluvné podmienky tak, že nespĺňali zákonné náležitosti. Žalobkyňa pritom mala snahu zabrániť vzniku sporu a vyzvala žalovanú na mimosúdne vyriešenie sporu, avšak žalovaná bola pasívna. Na strane žalovanej sa nejedná ojedinelé porušenie spotrebiteľských práv, ale ide o opakovanú činnosť. Suma 500 eur splní všetky funkcie a bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému a bude zároveň odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovanej nepodrobila.

7. Žalovaná nárok žalobkyne neuznala, ani čo do základy, ani čo do výšky a žiadala podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

Svoj postoj odôvodnila tak, že žalobkyni žiadne finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Potvrdila, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o poskytnutí spotrebiteľských úverov tak, ako ich špecifikovala žalobkyňa. Zároveň uviedla, že rešpektuje rozhodnutia Okresného súdu Humenné v označených súdnych konaniach.

Žalovaná namietala premlčanie uplatneného nároku s tým, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu a subjektívna lehota začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa musela mať o tom vedomosť už v čase, keď podávala žaloby na súd, pričom žalovaná uviedla, že sa tak stalo dňa 17.12.2014 vo všetkých troch prípadoch.

8. Žalovaná ďalej uviedla, že priznanie primeraného zadosťučinenia prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Žalovaná má však za to, že opätovné jej sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce súdne konania neprimerane prísne. Žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a preto jej priznanie by malo za následok hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán sporu. Žiadala, aby súd pri posudzovaní uplatneného nároku posudzoval konkrétne okolnosti prípadu, zobral do úvahy aj fakt, že žalobkyňa pri podpisovaní zmlúv vyhlásila, že s ich obsahom bola oboznámená a s podmienkami súhlasí.

9. Žalovaná považovala za spornú aj výšku samotnej náhrady, ktorá podľa jej názoru nebola žalobkyňou nijako odôvodnená. Poukázala na to, že finančná náhrada musí byť primeraná, pričom v zákone nie je konkretizované podľa akých kritérií sa má priznať. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu s existujúceho záväzkového právneho vzťahu. Poukázala na to, že primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú funkciu ale nemožno opomenúť ani jeho preventívne účinky pred diskrimináciou. Tá sa musí posudzovať vo vzťahu nie len k dodávateľovi, ale aj k spotrebiteľovi. Tiež poukázala na kompenzačnú funkciu - navrátenie do predošlého stavu, ktorá už bola naplnená, lebo žalobkyni bolo priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Teda žalobkyňa duplicitne žiada finančné prostriedky, lebo na jednej strane sa domohla vydania bezdôvodného obohatenia a na druhej

strane zároveň považuje aj finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn nárokov považuje žalovaná za šikanózny.

10. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa tak, že výklad žalovanej o podstate inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je iba účelový. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdO/XXX/XXXX z 30.1.2019, kde krajský súd konštatuje, že primerané finančné zadosťučinenie má satisfakčnú a sankčnú funkciu a jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Jediným predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je to, že zákon vyžaduje, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom alebo osobitnými predpismi. Pokiaľ ide o výšku nároku, jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Podmienkou pre priznanie nie je to, aby žalobca preukázal existenciu a výšku vzniknutej ujmy.

11. Žalobkyňa poukázala na to, že predpoklad pre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia je splnený poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Humenné v označených konaniach. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozsudky či už Najvyššieho súdu SR, alebo rozsudky krajských a okresných súdov v obdobných veciach, kedy spotrebiteľom, ktorí úspešne uplatnili alebo bránili svoje právo na súde, bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie.

12. Žalobkyňa konštatovala, že zo strany žalovaného došlo k závažnému a hrubému zásahu do jej práv a nemôže byť pochybnosť o tom, že požadovaná výška primeraného zadosťučinenia v sume 500 eur je skutočne symbolickým zadosťučinením za to, že žalobkyňa bola vystavená nekalým praktikám žalovanej.

13. K vznesenej námietke premlčania sa žalobkyňa vyjadrila tak, že okamih premlčania sa môže odvíjať výhradne od okamihu právoplatnosti rozhodnutia, ktorého obsahom je porušenie práva. Poukázala na znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého úspešnému uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie musí predchádzať úspešné uplatnenie porušenia niektorých práv spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. XCo/ XXX/XXXX a Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorých krajské súdy konštatovali, že právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká až na základe rozhodnutia súdu. Poukázala na právoplatnosť jednotlivých rozsudkov, ktorými žalobkyni bolo priznané bezdôvodné obohatenie a konštatovala, že k premlčaniu práva nedošlo.

14. Žalobkyňa na preukázanie opodstatnenosti podanej žaloby pripojila ako listinné dôkazy rozsudky Okresného súdu Humenné a rozsudky Krajského súdu v Prešove. Žalovaná nepredložila žiadne listinné dôkazy, ani nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie a k veci sa vyjadrila iba písomne.

15. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili strany sporu, ani ich právni zástupcovia. Všetci súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Preto súd vo veci rozhodol len na základe predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení strán sporu.

16. Rozsudkom Okresného súdu Humenné číslo konania XCsp/XXX/XXXX-XX z 21.6.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XCo/XXX/XXXX-XX z 17.1.2019 mal súd za preukázané, že žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 29.12.2017 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 780 eur ako bezdôvodného obohatenia na základe toho, že medzi ňou a žalovanou bola dňa 27.8.2015 uzatvorená úverová zmluva. Úver bol poskytnutý vo výške 900 eur a žalobkyňa žalovanému uhradila 1 680 eur. Keďže súd posúdil uzatvorenú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, zaviazal žalovanú, aby uhradila žalobkyni 780 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 25.2.2017 do zaplatenia a tiež jej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove a nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2019.

17. Z rozsudku Okresného súdu Humenné číslo konania XXCsp/XXX/XXXX-XXX z 4.7.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove číslo konania XCo/XXX/XXXX-XXX z 17.4.2019 mal súd za preukázané, že žalobkyňa podala 29.12.2017 na Okresnom súde Humenné žalobu, ktorou žiadala, aby žalovaná bola zaviazaná vyplatiť jej sumu 214 eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že s ňou dňa 20.3.2015 uzatvorila zmluvu o úvere. Úver bol poskytnutý vo výške 350 eur a žalobkyňa

žalovanej uhradila 560 eur. Keďže súd posúdil uzatvorenú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú, zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 214 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne od 25.2.2017 do zaplatenia a priznal jej tiež právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2019.

18. Z rozsudku Okresného súdu Humenné číslo konania XXCsp/XXX/XXXX-XX z 20.7.2018 mal súd za preukázané, že žalobkyňa podala 29.12.2017 voči žalovanej žalobu a žiadala bezdôvodné obohatenie vo výške 144 eur na tom skutkovom základe, že dňa 20.2.2015 uzatvorila so žalovanou spotrebiteľskú zmluvu. Úver bol poskytnutý vo výške 300 eur ale žalobkyňa žalovanej zaplatila 444 eur. Aj v tomto prípade súd posúdil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú a zaviazal tak žalovanú uhradiť žalobkyni 144 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.2.2017 do zaplatenia a tiež jej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,a“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia , predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa , používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,n“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa a , účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa citovaného ustanovenia , má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa , ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , o spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie ujmy a útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný.

Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej . nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde a toto je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 14.9.2016).

V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X M. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný.

21. Súd považoval nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za opodstatnený a preukázaný, lebo výsledkom sporov vedených žalobkyňou voči žalovanej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX, XXCsp/XXX/XXXX a XXCsp/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že žalovaná bola zaviazaná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 1 138 eur. Tu súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdO/XXX/XXXX a XCdO/XXX/ XXXX. Žalobkyňa preukázala, že splnila podmienku pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, lebo ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej a osobitnými predpismi.

22. K vznesenej námietke premlčania súd konštatuje, že žalovaná tvrdila, že nárok je premlčaný, pretože žalobkyňa už pri podaní žalôb na súd mohla vedieť o tom, že jej bude prislúchať právo na primerané finančné zadosťučinenie. Poukázala na to, že žaloby v označených konaniach boli na súd podané dňa 17.12.2014 a vtedy začala plynúť trojročná premlčacia lehota.

Tu súd musí konštatovať, že údaj uvedený žalovanou je nesprávny, lebo všetky tri konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XCsp/XXX/XXXX, XXCsp/XXX/XXXX a XXCsp/XXX/XXXX sa začali dňom 29.12.2017. Pri konštatácii samotnej žalovanej by trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 29.12.2020, avšak žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná už 4.9.2020.

Súd však musí konštatovať, že počítanie premlčacej lehoty zo strany žalovanej je nesprávne, lebo predpokladom pre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Premlčacia lehota tak môže začať plynúť až dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, ktorým žalobca úspešne uplatnil alebo bránil právo. V danom prípade rozsudok vo veci sp. zn. XCsp/XXX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2019,

rozsudok XXCsp/XXX/XXXX nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove dňa 28.5.2019 a rozsudok vo veci XXCsp/XXX/XXXX nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2018. Keďže žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 4.9.2020, nárok žalobkyne nie je premlčaný.

23. Pokiaľ ide o samotnú výšku uplatneného nároku, súd sa s ňou nestotožnil a priznal žalobkyni sumu 300 eur.

24. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, preto ustálenie jej výšky je na úvahe súdu a súd v rámci tejto úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Zohľadňujú sa rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadového konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Je nepochybné, že v dôsledku konania žalovanej žalobkyňa musela uplatniť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou s čím súvisí vynakladanie finančných prostriedkov a tiež čas potrebný na vyhľadanie odbornej pomoci.

25. „Treba mať pri tom na zreteli, že primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, z podstaty ktorého vyplýva jeho imateriálna povaha, čo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať z aspektov materiálnej povahy, keďže tieto sú základom pre uplatnenie iných nárokov, napríklad náhrady škody. Ide o prostriedok satisfakčný, vykazujúci však aj sankčnú povahu, nakoľko dôsledkom zaplatenia zadosťučinenia je úbytok v majetkových aktívach osoby, ktorá právo porušila. Sankčná stránka má u finančného zadosťučinenia len vedľajší dôsledok, nakoľko pre účely represie slúžia iné odvetvia práva, civilné nároky majú kompenzačný, nie sankčný charakter. Keďže pri stanovení rozsahu zadosťučinenia je rozhodujúcou primeranosť, zadosťučinenie má zodpovedať povahe ujmy, primeranosť musí byť posudzovaná z objektívnych hľadísk, kritéria subjektívnej a sankčnej povahy nie sú z hľadiska primeranosti výšky určujúce“ rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.2.2018 sp. zn. XCo/XX/ XXXX.

26. Súd nevyhovel žalobe pokiaľ ide o rozsah uplatneného primeraného zadosťučinenia, lebo uplatnenú výšku považoval za nedostatočne preukázanú. Žalobkyňa predložila súdu rozsudky tunajšieho súdu, ktorými jej bolo vo vzťahu k žalovanej priznané vydanie bezdôvodného obohatenia, ale na pojednávanie v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa pojednávania nezúčastnila. Nepreukázala tak aký negatívny vplyv na ňu mala skutočnosť, že so žalovanou uzatvorila tri zmluvy, ktoré neskôr v súdnych konaniach boli vyhodnotené ako bezúročné a bezpoplatkové. Z predložených rozsudkov je zrejmé, že žalobkyňa v každom jednom prípade žalovanej uhradila sumu vyššiu než bol poskytnutý úver, ale tieto peniaze je boli priznané vo forme bezdôvodného obohatenia, ktoré musí žalovaná vydať. Žalobkyňa v konaní nemusí preukazovať, že jej ujma vznikla, stačí možnosť takejto ujmy, ale pre priznanie samotnej výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné preukázať jej opodstatnenosť. Súd pri priznaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa musela podať tri žaloby, aby jej zo strany žalovanej bolo vydané bezdôvodné obohatenie. Za daného stavu tak súd považoval priznanú výšku finančného zadosťučinenia v sume 100 eur za každé jedno vedené konanie za primerané. Zohľadnil, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia a recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne alebo kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni satisfakcie a musí odradiť dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V prejednávanej veci výška plnenia závisela od úvahy súdu. Úspech sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná čo do základu. Výška závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla predvídať. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná, lebo mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu, preto má právo na plnú náhradu trov konania iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (pozri rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 28.1.2019, XXCo/XX/XXXX zo dňa 22.2.2018, XXCo/XX/XXXX zo dňa 16.01.2019).

O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.