Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: E., o zaplatenie 1 198,86 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 198,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27,96 € od 26.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 360 € od 14.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 279,71 € od 30.3.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 43,87 € od 26.4.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) tunajšiemu súdu dňa 6.8.2019 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 711,54 € spolu s úrokom z omeškania výške 5,05 % ročne zo sumy 27,96 € od 26.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 360 € od 14.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 279,71 € od 30.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 43,87 € od 26.4.2016 do zaplatenia a zmluvných pokút vo výške 243,88 € a 243,44 €. V žalobe uviedla, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 21.6.2017 medzi postupcom Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) a žalobkyňou ako postupníkom, bola na ňu postúpená pohľadávka voči žalovanej. Ďalej uviedla, že Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 7.1.2016 a 3.2.2016 so žalovanou dve zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe týchto zmlúv Slovak Telekom, a.s. poskytla žalovanej telekomunikačné služby a vyúčtovala jej ich cenu týmito faktúrami: faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XX,XX €, faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XXX €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XXX,XX € (žalobkyňa si v konaní uplatnila z tejto faktúry len sumu XXX,XX €), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XX,XX € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.X.XXXX sumu XXX,XX €. Slovak Telekom, a.s a žalovaná sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne právnej predchodkyni žalobkyne právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej právnej predchodkyni žalobkyne v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré boli žalovanej poskytnuté na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v

zmluve a v cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Vzhľadom na uvedené bol výpočet zmluvných pokút nasledovný: 243,88 € = 258 - (40/730) x 258; 243,44 € = 268 - (67/730) x 268. Keďže žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady, žalobkyňa si svoje nároky voči nej uplatnila podanou žalobou, vrátane úrokov z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 14.5.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa ani je právna zástupkyňa sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 6.5.2021, v ktorom s poukazom na hospodárnosť konania súhlasili s tým, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 25.3.2021. Na pojednávanie sa však nedostavila, pričom svoju neprítomnosť nijako neospravedlnila. Vychádzajúc z uvedeného, súd podľa druhej vety rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou dňa 7.1.2016 vyplýva, že táto sa zaviazala aktivovať žalovanej SIM kartu a poskytovať jej telekomunikačné služby v dohodnutom programe služieb Happy XL volania NAJ a žalovaná sa zaviazala riadne a včas plniť všetky povinnosti zo zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za poskytované služby.

6. Z dodatku k tejto zmluve uzavretého toho istého dňa vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. odpredala žalovanej mobilný telefón N. za akciovú cenu 1 €, pričom neakciová cena tohto telefónu bola 149 €. Žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti dohodnutú na 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvá vo zmluvnom vzťahu so Slovak Telekom, a.s. a bude vo vzťahu k SIM karte využívať jej služby podľa zvoleného programu, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Účastníci sa dohodli, že za porušenie tohto záväzku viazanosti sa bude považovať okrem iného aj nezaplatenie ceny sa poskytnuté služby do 45 dní po ich splatnosti, na základe ktorého vznikne Slovak Telekom, a.s. právo na odstúpenie od zmluvy. Ďalej z dodatku vyplýva, že porušením záväzku viazanosti vzniká Slovak Telekom, a.s. právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej právnej predchodkyni žalobkyne v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré boli žalovanej poskytnuté na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v dodatku a v cenníku. Ako základ pre jej výpočet sa stanovila suma 268 €, pričom jej konkrétna výška sa vypočítavala podľa vzorca, ktorý vyjadroval denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb. Splatnosť zmluvnej pokuty sa dohodla v lehote uvedenej vo faktúre, v ktorej bude žalovanej vyúčtovaná.

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovanou dňa 3.2.2016 vyplýva, že táto sa zaviazala aktivovať žalovanej SIM kartu a poskytovať jej telekomunikačné služby v dohodnutom programe služieb Happy M NAJ a žalovaná sa zaviazala riadne a včas plniť všetky povinnosti zo zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za poskytované služby.

8. Z dodatku k tejto zmluve uzavretého toho istého dňa vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. odpredala žalovanej mobilný telefón Samsung Galaxy Core Prime za akciovú cenu 1 €, pričom neakciová cena tohto telefónu bola 139 € a súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby v sume 120 €. Žalovaná sa zaviazala, že po dobu viazanosti dohodnutú na 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvá vo zmluvnom vzťahu so Slovak Telekom, a.s. a bude vo vzťahu k SIM karte využívať jej služby podľa zvoleného programu, teda nevykoná žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a že bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Účastníci sa dohodli, že za porušenie tohto záväzku viazanosti sa bude považovať okrem iného aj nezaplatenie ceny sa poskytnuté služby do 45 dní po

ich splatnosti, na základe ktorého vznikne Slovak Telekom, a.s. právo na odstúpenie od zmluvy. Ďalej z dodatku vyplýva, že porušením záväzku viazanosti vzniká Slovak Telekom, a.s. právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej právnej predchodkyni žalobkyne v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré boli žalovanej poskytnuté na základe zmluvy. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanej na základe zmluvy mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v dodatku a v cenníku. Ako základ pre jej výpočet sa stanovila suma 258 €, pričom jej konkrétna výška sa vypočítavala podľa vzorca, ktorý vyjadroval denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb. Splatnosť zmluvnej pokuty sa dohodla v lehote uvedenej vo faktúre, v ktorej bude žalovanej vyúčtovaná.

9. Slovak Telekom, a.s. vystavila žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na sumu XX,XX €, čiastkovú faktúru č. XXXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na sumu XXX €, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na sumu XXX,XX € (žalobkyňa si v konaní uplatňuje z tejto faktúry len sumu XXX,XX €), faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú XX.X.XXXX na sumu XX,XX €. Poslednou faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.X.XXXX vyúčtovala žalovanej sumu XXX,XX €. Jednalo sa o súčet dvoch zmluvných pokút vo výške XXX,XX € a XXX,XX €.

10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017, v znení jej dodatku zo dňa 11.9.2017 vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobkyňu pohľadávky voči svojim dlžníkom uvedené v prílohe zmluvy, a to vrátane pohľadávok voči žalovanej, ktoré si žalobkyňa voči nej uplatňuje v tomto konaní.

11. Listom zo dňa 10.10.2017 Slovak Telekom, a.s. oznámila žalovanej, že pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania boli postúpené na žalobkyňu.

12. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

13. Podľa čl. 17 ods. 1 nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a/ o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b/ o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c/ vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

14. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a/ v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b/ na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c/ ak sa neuplatní písmeno b/, uplatní sa písmeno a/.

15. Podľa čl. 25 nariadenia ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je

podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a/ písomná, alebo písomne potvrdená; b/ vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c/ v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

17. Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

18. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. K aplikácii nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci daný tým, že žalovaná v čase vzniku sporu mala bydlisko a stále ho aj má v Českej republike (polícia pri doručovaní žaloby zistila, že žalovaná sa zdržiava na území Českej republiky, kde jej súd následne riadne doručil žalobu a aj predvolanie na pojednávanie). Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku, ako aj Slovenskú republiku a uplatňuje sa od 10.1.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých medzi Slovak Telekom, a.s. ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom, teda o spor v občianskej veci v zmysle čl. 1 ods. 1 prvej vety nariadenia.

19. I napriek spomínanému postaveniu účastníkov zmluvy možno konštatovať, že v predmetnej veci sa nejedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle čl. 17 ods. 1 nariadenia, nakoľko v danom prípade nejde o zmluvy uvedené v čl. 17 ods. 1 písm. a/ a b/ nariadenia a nie je splnená ani podmienka podľa písm. c/ tohto článku, keďže v konaní nebolo preukázané, že Slovak Telekom, a.s. podniká, resp. smeruje svoju činnosť do Českej republiky, kde podľa šetrení súdu vykonaného v rámci doručovania žaloby mala žalovaná v čase vzniku sporu svoje bydlisko. Zmluvné strany preto mohli uzavrieť dohodu o voľbe právomoci podľa čl. 25 ods. 1 nariadenia bez obmedzení uvedených v jeho článku 19. V tejto spojitosti súd poukazuje na časť VIII. druhý bod Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., účinných od 1.1.2016 (ďalej len „VOP“), kde je uvedené, že: „Strany budú všetky spory riešiť prednostne mimosúdnou cestou, rokovaním alebo dohodou. Ak nevyriešia spor mimosúdne, v prípade súdneho sporu je daná právomoc slovenského súdu podľa právnych predpisov SR.“ Keďže žalovaná v oboch zmluvách o poskytovaní verejných služieb vyhlásila, že sa zoznámila s týmito všeobecnými podmienkami, ktoré v zmysle zmlúv tvorili ich neoddeliteľnú súčasť a svojim podpisom potvrdila prevzatie týchto všeobecných podmienok, súd považoval uvedené dojednanie obsiahnuté vo všeobecných podmienkach za dohodu strán, ktorou si zvolili právomoc súdov Slovenskej republiky v tomto spore. Vzhľadom na to, že sa strany nedohodli inak, ide o právomoc výlučnú. Súd preto konštatuje, že má právomoc tento spor prejednať a rozhodnúť. Už len pre úplnosť uvádza, že aj keby nedošlo k spomínanej dohode o voľbe právomoci, bola by právomoc súdu daná, a to v zmysle článku čl. 7 ods. 1 písm. b/ nariadenia. V oboch zmluvách je totiž výslovne uvedené, že miestom poskytovania dohodnutých služieb je územie Slovenskej republiky.

20. V časti VIII. prvom bode VOP sa Slovak Telekom, a.s. a žalovaná dohodli, že: „Na všetky vzťahy medzi Podnikom a Účastníkom sa vzťahuje právny poriadok SR, aj ak je Účastník cudzincom. Vzťahy, ktoré nie sú upravené v Zmluve, v Zákone, sa spravujú ostatnými právnymi predpismi.“ Z citovaného

ustanovenia VOP je zrejmé, že strany sporu si v ňom v zmysle čl. 6 ods. 2 nariadenia Rím I zvolili rozhodné právo pre právne vzťahy vyplývajúce z oboch predmetných zmlúv, a to konkrétne právny poriadok Slovenskej republiky.

21. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

22. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

23. Podľa a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

28. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd mal v danej veci za nesporné, že Slovak Telekom, a.s. so žalovanou uzavrela dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých poskytovala žalovanej služby v ňou zvolených

programoch. Právne vzťahy založené spomínanými zmluvami súd posúdil ako občianskoprávne vzťahy, nakoľko žalovaná uzavrela tieto zmluvy ako fyzická osoba nepodnikateľ. Následne boli pohľadávky, ktoré sú predmetom konania, riadne postúpené na žalobkyňu. Súd preto na predmetné právne vzťahy žalobkyne a žalovanej aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a .

31. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná využívala dohodnuté telekomunikačné služby Slovak Telekom, a.s., avšak faktúry vystavené jej za poskytované služby neuhradila, súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 711,54 € za dôvodný. Žalovanej preto uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu.

32. Vzhľadom na to, že žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania k prvým dňom omeškania žalovanej s plnením prvých dvoch faktúr, t.j. ku dňom 26.2.2016 a 14.3.2016 bola 5,05 % ročne a k 30.3.2016 a 26.4.2016, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením zvyšných dvoch faktúr, 5 % ročne. Súd preto žalobkyni priznal aj požadované úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27,96 € od 26.2.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 360 € od 14.3.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 279,71 € od 30.3.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 43,87 € od 26.4.2016 do zaplatenia.

33. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, tieto boli riadne písomne dojednané v dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ku ktorému mohlo prísť aj nezaplatením ceny za poskytnuté služby v lehote do 45 dní po jej splatnosti a ktorého porušenie žalobkyňa v konaní aj preukázala. V danom prípade sa za základ zmluvnej pokuty považovali sumy 258 € a 268 €, pričom spôsob ich výpočtu bol dohodnutý degresívnym spôsobom, teda výška zmluvnej pokuty sa postupne znižovala v závislosti od toho, koľko dní uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu prerušenia poskytovania služieb (do 14.3.2016) v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou. Súd je toho názoru, že vzhľadom k degresívnemu uplatneniu si zmluvných pokút sú predmetné zmluvné pokuty primerané. Pretože súd dospel k záveru, že dojednané zmluvné pokuty nepredstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni aj obe zmluvné pokuty vo výške 243,88 € a 243,44 €.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci plný úspech, súd jej voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).