Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: X. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. Č..XXX, zastúpený: AK WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, Bratislava, o zaplatenie 1.550,30 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 142,08 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca- spoločnosť VÚB, a.s., Bratislava (ako nástupca pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.550,30 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne z istiny od 28.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.06.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3.000,00 Eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 86,18 Eur, až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.170,80 Eur. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil 3.102,14 Eur. Žalovaného vyzval listom - predžalobnou upomienkou dňa 29.12.2017 k úhrade všetkých dlžných splátok z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia. Nakoľko ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo k úhrade dlžných splátok, žalobca úver zosplatnil dňa 19.02.2018, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.02.2018 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný doposiaľ dlžné sumy neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.550,30 Eur, žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od šiesteho dňa po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Ku dňu podania návrhu mal žalovaný uhradiť 4.570,36 Eur, uhradil len sumu 3.102,14 Eur. Rozdiel predstavuje tak vymáhanú sumu vrátane nákladov súvisiacich s vymáhanou pohľadávkou vo výške 82,08 Eur (4.570,36 + 82,08 - 3.102,14 = 1.550,30 Eur), zmluvnú pokutu evidovanú v prehľade splátok vo výške 215,03 Eur si žalobca neuplatňuje.

2. Vo veci bol dňa 02.12.2020 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor (č.l. 54 spisu), namietal skutočnosť, že so žalobcom - VÚB, a.s., neuzatváral žiadnu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalobca nikdy neoznámil, že prevzal pohľadávku od Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, ani právny titul, z ktorého by pohľadávka na neho mala prejsť. Namieta procesné postavenie žalobcu, jedná sa len o vzťah medzi Quatro- finančný dom a VÚB, a.s. teda medzi obchodnou spoločnosťou a bankovým domom, ktorý nemá postavenie vo svojej zakladateľskej listine ako osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery, t.j. ako tomu je medzi žalovaným a Quatro consumer. Žalobca nemá v predmete podnikania poskytovanie nebankových úverov a pôžičiek, preto nemohol takéto pohľadávky legitímne prevziať a podnikať s nimi. Vznáša voči žalobcovi námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, čo je neodstrániteľnou vadou konania. Listina označená ako "Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti" je zmätočná, nedôveryhodná, Quatro consumer finance holding používa logo VÚB, k čomu nie je oprávnený. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že žalobca sa stal legitímnym vlastníkom pohľadávok vzniknutých z poskytnutých spotrebných úverov po Ouatro consumer, toto nevyplýva z predloženej Notárskej zápisnice spísanej dňa 11.12.2017 notárkou V.. Ľ. J.. Projekt rozdelenia zlúčením, na ktorý sa žalobca odvoláva, nie je priložený k žalobe ako listinný dôkaz na podporu tvrdení žalobcu. Z uvedeného dôvodu neuznáva existenciu akéjkoľvek pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Poukazuje na to, že Quatro-finančný dom /Consumer Finance Holding, a.s./ si ako veriteľ neplnil voči svojim dlžníkom riadne svoje povinnosti, pravidelne nevykonával ročné zúčtovanie zostatku z takéhoto spotrebiteľského úveru a nedoručoval ho svojim klientom. Prehľad splátok ako je doložený k žalobe je nedôveryhodný, nie je zrejmé, kto túto evidenciu vykonaných splátok vedie a predkladá (nie je to účtovný doklad v zmysle o účtovníctve), preto neuznáva výšku nedoplatku. Poskytnutý úver považuje za riadne splatený. Poukazuje, že išlo o spotrebiteľský úver, ktorý uzavrel za podmienok nerovnakého postavenia zmluvných strán a nedostatočnej ochrany spotrebiteľa, čo riešili už viaceré judikáty ESĽP - a to v prospech spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že domnelý žalobca nevie riadne preukázať svoje postavenie ako žalobca, vznáša zároveň námietku premlčania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2021 žalobca uviedol, že v konaní boli splnené podmienky aktívnej vecnej legitimácie, jedná sa o prechod pohľadávky v dôsledku právneho nástupníctva, a nie na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca ako prílohu žaloby predložil notársku zápisnicu o projekte rozdelenia právneho predchodcu, spoločnosti Consumer finance holding, a.s. spolu s prílohou, kde je objasnený postup prechodu pohľadávok. Žalobca disponuje aktívnou legitimáciou v konaní. Žalobca uvádza, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie NS SR z 22.02.2018, sp. zn. , kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v , z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Vznesenej námietke premlčania nie je možné priznať právne účinky, nakoľko sa nejedná o tzv. kvalifikovanú námietku premlčania. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje napr. rozsudok KS Košice sp. zn. zo dňa 26.04.2017. Pokiaľ sa žalovaný domáha prieskumu nároku z hľadiska premlčania, takáto námietka musí byť jasne zdôvodnená a konkretizovaná, inak sa tým upiera právo žalobcu kvalifikovane sa vyjadriť k vytýkaným skutočnostiam protistrany. Žalobca navrhuje žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Podaním zo dňa 03.03.2021 žalovaný v rámci dupliky opätovne namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pôvodnému vlastníkovi pohľadávky žalovaný už dlh vyrovnal, vyplatil sumu prevyšujúcu istinu z uvedenej pohľadávky. Dlh tak zanikol splatením, žiada žalobu zamietnuť z dôvodov už uvedených.

5. Zástupcu žalobcu podaním zo dňa 01.04.2021 uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a VÚB, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, ako postupníkom bola predmetná pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkovi. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie je plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. Podľa rozsudku NS SR pod sp.zn. zo dňa 11.6.2003: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ S poukazom na , , súd vyhovie návrhu na zmenu strany sporu, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Spoločnosť Intrum

Slovakia s.r.o., súhlasila so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa, spoločnosti VÚB, a.s., Bratislava.

6. Podaním doručeným súdu dňa 13.04.2021 žalobca uviedol, že v časti zaplatenia nákladov súvisiacich s vymáhanou pohľadávkou v sume 82,08 Eur s príslušenstvom berie žalobu späť a navrhuje v uvedenej časti konanie zastaviť. Z dôvodu úhrady časti pohľadávky zo strany žalovaného v sume 20,- Eur dňa 18.08.2020, v sume 20,- Eur dňa 30.09.2020, v sume 20,- Eur, dňa 23.11.2020, teda počas súdneho konania, rovnako berie žalobu v časti 60,00 Eur späť spolu s príslušenstvom a navrhuje v uvedenej časti konanie zastaviť. Na základe uvedeného čiastočného späťvzatia upravil petit žaloby tak, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.408,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.468,22 Eur od 28.02.2018 do 18.08.2020, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.448,22 Eur od 19.08.2020 do 30.09.2020, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.428,22 Eur od 01.10.2020 do 23.11.2020, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.408,22 Eur od 24.11.2020 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní, spolu s trovami konania.

7. Podaním zo dňa 20.04.2021 zástupca žalovaného uvádza, že predpokladom platného zosplatnenia úveru podľa ust. je, že veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a rovnako, že výzva ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. ). Žalobca síce uvádza, že žalovaného vyzval k úhrade dlžných splátok, avšak nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie o tom, že výzva bola žalobcovi aj riadne doručená. Rovnako podľa judikatúry je potrebné tvrdiť a preukázať doručenie, nie len odoslanie výzvy. Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, tak nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie. Nakoľko žalobca v žalobe netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. , t.j. či riadne doručil predmetnú výzvu, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a žalobu je potrebné zamietnuť. Ďalej poukazuje na ust. a , teda povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom následkom nesplnenia je nemožnosť jednorazového splatenie spotrebiteľského úveru, resp. pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou je úver bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalobca v tomto smere nič neuvádza, žalovaný nemá ani čo popierať. V zmysle judikatúry SD EÚ C-449/13 dôkazné bremeno konania s odbornou starostlivosťou zaťažuje veriteľa, nikdy nie spotrebiteľa, žalobca v žalobe netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil svoju povinnosť podľa ust. Zákona (ktorý je výrazom implementácie článkov 5 a ), neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a že veriteľovi patria riadne úroky (resp. že úver nie je bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou). Žalobca následne dňa 19.02.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.02.2018 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru”. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že skutočne zaslal tento právny úkon žalovanému, uvedené je len v rovine skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré však žalovaný nemôže účinne žiadnym dôkazom vyvrátiť, keďže žalovaný nebol účastný pri údajnom zasielaní tohto právneho úkonu. Žalobca svoje skutkové tvrdenia nepreukázal žiadnymi dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno, žalobu je potrebné zamietnuť. V ďalšom namieta zástupca žalovaného jednotlivé náležitosti spotrebiteľského úveru, dohoda o odplate medzi dlžníkom a veriteľom sa považuje za neplatnú, pretože dojednaná odplata je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zmluvne dohodnutá úroková sadzba úveru presahuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek pre spotrebiteľské a ostatné úvery od 1 do 5 rokov podľa údajov zverejnených NBS v čase uzatvárania zmluvy 2,57 násobne, resp. o viac ako 15 percentuálnych bodov ročne. Takéto zmluvné dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatné v zmysle ust. . Zmluva je v hrubom rozpore so o spotrebiteľských úveroch, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len „Smernica“), o ochrane spotrebiteľa a . V Zmluve nie sú uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne:

- predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona)

- nie je vyjadrená správne,

- ročná percentuálna miera nákladov, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - nie je vyjadrená správne,

- celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) -nie je vyjadrená správne,

- výška, počet a termíny splátok v členení na istiny, úroky a iné poplatky, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) Zákona) - táto náležitosť absentuje úplne,

- termín konečnej splatnosti (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) - tento údaj je vyjadrený nesprávne,

- doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona) - tento údaj je vyjadrený nesprávne,

- Veriteľ hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona.

Uvedené nedostatky spôsobujú, že spotrebiteľský úver bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 86,18 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 5.170,80 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3.102,14 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. V podaní zo dňa 06.05.2021 zástupca žalovaného namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nedodržania postupu v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách, nakoľko žalobca ani len nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiaden dôkaz, že by doručoval výzvu v zmysle uvedeného ustanovenia. Výzvou v zmysle zákona o bankách nemôže byť ani upozornenie podľa ustanovenia , a teda list zo dňa 29. 12. 2017, nakoľko táto výzva bola vykonaná ešte spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., na ktorého sa zákon o bankách neaplikoval. V uvedenej výzve nebol spotrebiteľ upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, ale úmyslom bolo spôsobiť účinky v zmysle ustanovenia 53 ods. 9 , spotrebiteľ sa po upozornení veriteľa na možnosť predčasného zosplatnenia mal možnosť brániť tak, že zaplatí konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace, veriteľ tak musí jasne uviesť, s ktorou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Predžalobná upomienka zo dňa 29. 12. 2017, ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22. 2. 2018 tieto náležitosti nespĺňajú. Z upozornenia nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvu by bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval zaplatiť, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Takýto úkon je neurčitý, pričom nie je možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu troch mesiacov. Ak by aj úkon zosplatnenia bol platný, nie je v ňom prejavená vôľa veriteľa podľa ustanovenia zákona o bankách, spotrebiteľ v ňom nebol upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, jeho úmyslom bolo spôsobiť účinky podľa ustanovenia , pričom žalobca netvrdí ani len to, či tento právny úkon čo i len odoslal, nieto ešte doručil žalovanému. Žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia, že by si pôvodný veriteľ splnil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia zákona číslo . Ak aj súd pripustil vstup žalobcu do konania uznesením, ide o uznesenie o vedení sporu ktorým sa nerozhoduje o samotnom merite veci. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré malo byť prevedené na iného, existuje alebo na iného prešlo alebo bolo prevedené, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní v návrhu na zmenu subjektu v zmysle .

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pojednával v neprítomnosti žalobcu aj jeho právneho zástupcu, ktorý sa ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, vypočul zástupcu žalovaného, ktorý sa v plnom rozsahu pridržiaval doposiaľ zaslaných vyjadrení a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

11. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,00 Eur, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.06.2015. Pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 83,75 Eur ( s poistením 86,18,- Eur). Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o RPMN 25%, priemerná RPMN 18,24 %, úrok 25,00%, celková čiastka 5.025,- Eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.025,- Eur, splatnosť prvej splátky 20.07.2015, konečná splatnosť úveru bola 06/2020.

12. Z priloženého „Prehľadu splátok a úhrad“ súd zistil, že žalovaný zaplatil sumu 3.102,14 Eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného dňa 29.12.2017 k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2017 do 05.02.2018 s upozornením, že inak dôjde k zosplatneniu. Následne podľa „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 22.02.2018 žalobca úver zosplatnil dňa 19.02.2018, dlžná čiastka predstavovala ku dňu zosplatnenia sumu v celkovej výške 2.278,51 Eur.

13. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili dňa 30.11.2017 rámcovú Zmluvu o postúpení pohľadávky. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2021 vyplýva, že spoločnosť VÚB, a.s. oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky na spoločnosť žalobcu. Súd pripustil zmenu žalobcu uznesením zo dňa 15.04.2021, nakoľko z návrhu na zmenu strany sporu vyplynulo, že spoločnosť VÚB, a.s. postúpila ku dňu 23.03.2021 predmetnú pohľadávku na žalobcu, ktorý so vstupom do konania súhlasil.

14. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie veci alebo pojednávanie.

15. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 142,08 Eur s príslušenstvom, súd rozhodol o zastavení konania v tejto časti.

16. Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len „ “) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa a , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa z. č. , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. “), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa z. č. , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa Z.z, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Podľa ustanovenia 524 ods. 2 v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523565'&ucin-k- dni='30.%209.2013'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ustanovenia zákona číslo o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia (ďalej Civilného sporového konania, resp. ), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Nová právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu. K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. A rovnako i k oznámeniu o postúpení pohľadávky je povinný žalobca preukázať dôkazy preukazujúce platné postúpenie pohľadávky. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Súd môže len vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, ak je to potrebné. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

18. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu

v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe vo zvyšnej časti ( po čiastočnom späťvzatí) nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju zamietnuť z nasledovných dôvodov.

20. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver jej bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu (spol. Consumer Finance Holding, a.s., ) so žalovaným zatvoril dňa 15.06.2015 Zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému z titulu úveru sumu 3.000 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Uvedená banková pohľadávka vo výške 1.550,30 Eur spolu s príslušenstvom bola následne postúpená zo spoločnosti VÚB, a.s. na spoločnosť žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.11.2017, a to ku dňu 23.03.2021. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva splnenie povinnosti banky pred postúpením bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, tzn., že bol žalovaný zo strany banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ako aj skutočnosť, či predtým došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp. k ukončeniu zmluvného vzťahu inou formou.

22. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

23. V konaní nebolo preukázané, že bol žalovaný vyzvaný na plnenie a následné plynutie omeškania v trvaní 90 dní s plnením pohľadávky voči banke, ktoré dve podmienky je nutné splniť k tomu, aby došlo k účinnému postúpeniu bankovej pohľadávka, tak ako to vyžaduje ZoB. Súd má za to, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia písomnej výzvy. Uvedené ustanovenie zákona smeruje k tomu, aby bola dlžníkovi daná možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku. Opačné správanie banky by nespĺňalo požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je totiž v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. V prejednávanej veci nie je vôbec preukázaná skutočnosť o tom, či žalovaný bol vyzvaný na splnenie pôvodnému veriteľovi, a ani následné uplynutie lehoty 90 dní na možnosť postúpenia pohľadávky. Žalovaný tak nemal zákonom stanovenú lehotu 90 dní na odvrátenie postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB.

24. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky z VÚB, a.s. na spoločnosť žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle absolútne neplatný. Viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.03.2018, v ktorého odôvodnení

dovolací súd uviedol, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). Súd dospel k záveru, že z dôvodu nedodržania postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanej v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným.

25. V konaní je potrebné uviesť tiež, že „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 22.02.2018 rovnako súd nepovažuje za platný právny úkon, nakoľko ani tento nespĺňa podmienky platnosti v zmysle a . Na to, aby veriteľ zosplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, môže tak urobiť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ak súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z výzvy žalobcu - tzv. predžalobná upomienka zo dňa 29.12.2017 nie je zrejmá skutočnosť, že dlžník je v omeškaní s konkrétnou splátkou najmenej 3 mesiace, uvedený právny úkon je tak neurčitý, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Ak veriteľ poukazuje na splátku splatnú v mesiaci 10/2017, táto bola splatná 20.10.2017, ku dňu vyhotovenia uvedenej upomienky, t.j. ku dňu 29.12.2017 nevyplýva uplynutie lehoty 3 mesiacov omeškania. Navyše samotné Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebolo preukázateľne doručované žalovanému, pričom žalobca nepreukázal ani len skutočnosť o odoslaní uvedeného oznámenia žalovanému. Z uvedeného dôvodu súd považuje za neplatné v zmysle aj zosplatnenie úveru, ktoré malo nastať ku dňu 19.02.2018. Súd má za to, že v konaní nebola preukázaná ani povinnosť pôvodného veriteľa pred uzatvorením zmluvy skúmať bonitu dlžníka v zmysle ZoSU, pričom následkom zanedbania uvedenej povinnosti skúmať bonitu je nemožnosť jednorázového spoplatnenia spotrebiteľského úveru. Týmto súd považuje zosplatnenie úveru zo strany veriteľa za neúčinné, a teda v žiadnom prípade by takýto úkon nemohol nahradiť ani nedostatok výzvy na plnenie a následné plynutie omeškania v trvaní 90 dní s plnením pohľadávky voči banke podľa ZoB, keď podmienky stanovené zákonom v zmysle v spojení s na predčasné zosplatnenie úveru sú úplné odlišné od podmienok na postúpenie bankovej pohľadávky podľa ZoB, pričom spotrebiteľ musí byť v danej výzve konkrétne upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, a teda na vôľu banky postúpiť predmetnú pohľadávku a na možnosť spotrebiteľa toto postúpenie ešte zvrátiť. Žalobca uvedené nepreukázal.

26. Súd dáva do pozornosti, že akékoľvek ustanovenia zmluvy resp. VOP, v zmysle ktorého klient by výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená v prípade akéhokoľvek prípadu porušenia zmluvy a kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi na tretiu osobu, takéto dojednania nie je možné považovať za platné. Na zmluvu totiž dopadá i ustanovenie , z ktorého vyplýva jednoznačný záver o tom, že spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a na neho nadväzujúcich predpisov. Iné zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého by spotrebiteľ vopred súhlasil s postúpením pohľadávky bez dodržania ustanovení na jeho ochranu je v rozpore s , nakoľko takéto ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy evidentne zhoršuje jeho postavenie ako spotrebiteľa. Dojednania o odlišnom režime v prípade postúpenia pohľadávky je potom v rozpore s ustanovením , a teda išlo by o neplatné dojednanie podľa , nakoľko je v rozpore so zákonom.

27. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné.

28. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie

jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia pohľadávky bolo potrebné žalobu vo zvyšnom rozsahu vo výroku II. zamietnuť, keďže žalobca nie je nositeľom pohľadávky voči žalovanému.

29. Súd záverom uvádza, že na uvedenom skonštatovaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia bankovej pohľadávky nič nemení ani uznesenie súdu č.k. -85 zo dňa 15.04.2021 o zmene subjektu na strane žalobcu, nakoľko ide o procesné uznesenie, pri ktorom sa súd obmedzil iba na skúmanie splnenia predpokladov uvedených v , t.j. existencia návrhu na zmenu subjektu podaného oprávnenou osobou a existencia právnej skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Rovnako je potrebný súhlas toho, kto má do konania vstúpiť. Nakoľko uvedené skutočnosti boli preukázané, súd zmenu subjektu na strane žalobcu pripustil. Samotná otázka a preukázanie toho, či právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný subjekt, je predmetom preukázania v rozhodnutí vo veci samej, a teda nie pri skúmaní procesného nástupníctva.

30. Ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Nakoľko v konaní nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu, zaoberať sa ďalšími námietkami žalovaného (premlčanie pohľadávky, absencia náležitostí zmluvy o úvere s následkom bezúročnosti) považoval súd za nehospodárne a nadbytočné.

31. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

Podľa Čl.17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle v spojení s a , . Žalovaný mal v konaní takmer plný úspech (jeho neúspech predstavovala len časť ohľadne zastavenia konania v sume 60,- Eur po späťvzatí), súd mu tak priznal nárok na náhradu trov konania, v plnom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.