Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-58-2020.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného G. G. pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 17.05.2021, takto
rozhodol:
obžalovaný
G. G. P. H. U. Á. F. , narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom A. G. XXXX/Q., H., na slobode,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 29.05.2020 približne o 22,50 hod v Topoľčanoch na ulici A. G. na nádvorí bytového domu číslo XXX/XXX pod vplyvom alkoholu prišiel pred okno bytu nachádzajúceho sa na prízemí, v ktorom býva poškodený F. A., na adresu ktorého najskôr opakovane použil vyhrážky zabitím, následne sa poškodenému A. viackrát vyhrážal tak, že ho vyzýval, aby vyšiel z bytu von a pokiaľ tak neurobí, pôjde dovnútra a rozpára ho nožom, ktoré vyhrážky u poškodeného F. A. vzbudili obavu o zdravie a život, preto skutok ihneď telefonicky oznámil polícii,
t e d a :
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
t ý m s p á c h a l :
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, za nezistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona, nezistených priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného G. G. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného F. A., svedkov V. G., Š. N., F. B.F., V. A., F. S., G. C., ako aj prečítaním znaleckého posudku znalca O.. S. Z. a oboznámením listinných dôkazov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný urobil vyhlásenie že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravda, že v ten večer vykrikoval vulgárne. Nikomu sa nevyhrážal a nikomu konkrétnemu vyhrážky neadresoval. Vykrikoval smerom na U. C., O. C., tie tam ale neboli. Je pravda, že sa nesprával pekne. A. ani jeho družke sa nevyhrážal. Za ich oknami nebol, bol v strede dvora. Pre vyšetrovateľku bol hneď odsúdený. Nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania voči A.. Pár dní pred skutkom sa mu vyhrážal, že ho poláme, ale to mu povedal aj on. S poškodeným nemajú žiadny vzťah, nie sú kamaráti ani priatelia. Predchádzajúci konflikt bol zo žiarlivosti na jeho bývalú družku. Žijú v izolovanej komunite a existujú medzi nimi pravidlá, ktoré keď niekto prekročí, vie čo ho čaká. Aj v tomto prípade išlo iba o konflikt slovný. V deň 29.05. mal vypité, nevie presne, koľko vypil, pil pivo aj tvrdé. Bol v tom čase pod psychickým tlakom, rozišiel sa s priateľkou, o deti sa stará sám, nemá od nikoho pomoc, deti boli v tom čase polroka doma, nemal ich komu dávať. Bol vtedy v strede dvora, vie presne, kde poškodený býva, on stál asi 20m od jeho bytu. Bližšie k jeho oknu sa nepribližoval. Nad nimi bývajú družkini príbuzní, nevykrikoval na nikoho konkrétne, ale na rodinu bývalej družky. Volali na neho aj policajtov, ale na poškodeného nevykrikoval nič. Poškodený v tom čase okrem neho obvinil aj ďalších 4 ľudí, tvrdil, že S. U. na nich vytiahol nôž a obvinil aj svojho brata, že obťažuje jeho dcéru. Každý tam má svoje vlastné meno, napr. poškodeného volajú P.. Keď stál na dvore boli tam ľudia okolo, ale boja sa vypovedať, pretože im to zakázal Z. U.. Aj pri tom zákroku polície poslal svedkov preč. Ľudia majú z neho strach, tak sa boja vypovedať.
Svedok - poškodený F. A. vypovedal, že keď na nádvorí horel oheň, išiel pomáhať hasiť, bola tam priateľka obžalovaného, pozrel sa na ňu, on stál za ňou videl ho. Potom bol na dvore v aute. Obžalovaný prišiel ku nemu, že ho dobije, doláme. Pýtal sa prečo, nechápal to. Potom mu žena hovorila, že vraj na neho žiarlil. Jeho žene povedal, že ho dobije. Potom prišiel na druhý deň do pol pása vyzlečený a vykrikoval, že má ísť von, že ho dobije. Bolo to minulý rok v lete. Jedna udalosť sa stala poobede a druhá na druhý deň večer. Večer boli doma, aj žena a deti na mieste trvalého bydliska A. G.. Stalo sa to o 22-22,30 hod. prišiel pred okno a vykrikoval, že ho dobije, aby vyšiel von a že ho poláme, zabije. Opakoval to viackrát stále, aby išiel von, že ho dobije na kašu. Báli sa ísť von, pozeral iba cez okno, potom zavolali policajtov. Stál asi 2m pod oknom, kúsok od okna. Prezývajú ich O. a on kričal O., poď von. Žena sa bála, kričala, aby nešiel von. On bol na dvore sám, nikto tam nebol. Zákrok polície moc nesledoval, videl ako tam sedí obžalovaný v putách. Keď na neho kričal, v rukách nič nemal. On je žiarlivý, preto na neho vykrikoval. Pozrel sa na jeho ženu, ale nie preto, že by ju chcel, má svoju ženu. Keď tam boli policajti, na neho už nevykrikoval, dali deti k strýkovi a F. S. a šli na políciu vypovedať. Bola prečítaná tiež výpoveď poškodeného z prípravného konania kde k rozporom uviedol, že kričal na neho aj pod prezývkou a aj tak, ako pôvodne vypovedal. A to F. poď von, ja ťa zabijem, poď von, keď nie tak pôjde dovnútra a rozpára ich všetkých. Stále kričal, aby išiel von, ak nie že ho zabije. Opakoval to dokola asi 5 krát. Nevie presne, čo vykrikoval, keď tam boli policajti. Mali z obžalovaného obavu, báli sa riadne. Obžalovaný kričal aj to že ho rozpára nožom. Kričaj aj F. aj O. poď von. Hovorí to, čo sa stalo, skutok sa stal. Keby sa to nestalo, nevolal by policajtov len tak pre nič za nič. Nevidel, že by obžalovaného policajti bili.
Svedkyňa V. G. vypovedala, že minulý rok v lete pod G. horelo, družka obžalovaného bola na balkóne, ona sedela s deťmi v byte. Išla von a povedala jej, nech zavolá hasičov. Išli potom tam, kde horelo, obžalovaný si myslel, že poškodený a družka obžalovaného išli na plánované stretnutie. Ale ona tam poškodeného sama poslala. Žiarlil na neho. Potom išiel okolo nej a povedal jej, daj F. ponaučenie, lebo
mu dá po papuli. Nechápala prečo, lebo aj syn sa volá F.. Tak sa pýtala družky obžalovaného, čo to má znamenať. Povedala, že on žiarli na jej muža. Toto bolo dva dni pred skutkom. Obžalovaný tiež išiel cez dvor, poškodený sedel v aute a vyhrážal sa mu. Povedal jej že ženy nebije ale hneď potom išiel za poškodeným, ktorý sedel v aute, povedal mu, aby si dal na neho pozor. Potom na druhý deň večer opitý vykrikoval, že F. poď von, lebo ťa zabijem, rozpáram ťa nožom. Zavolali hliadku, lebo sa báli. Boli vnútri v byte, prišla hliadka, nevie, čo sa dialo, deti zaniesla k susede a strýkovi. Stalo sa to medzi 22-22,30h. Bývajú na prízemí. Obžalovaný stál asi 2m od ich okna, priamo pod oknom. Nevideli, že by niečo držal v ruke. Na dvore nikto nebol. Pod oknom bol len on a nepozerali po dvore, aby ich videl, zhasli v byte. Hovoril F. poď von, dvakrát to zopakoval, aby išiel von. Ešte tam potom niečo vykrikoval. Bol opitý, predtým ho videla behať s fľašou. Políciu volala asi ona. Boli v šoku. Hliadka prišla ani nie za 10 minút. Videla z bytu, ako za ním prišli policajti. Potom zobrala deti, videla obžalovaného, ako potom sedel na betóne, boli pri ňom policajti. Kričal presne F. poď von, keď nevyjdeš zabijem ťa, rozpáram ťa nožom. Okrem F. nepovedal iné oslovenie. Obžalovaného sa bála. Nemôže potvrdiť ani vyvrátiť že obžalovaný bol v strede dvora, policajtov videla pod oknom, prišli za ním, oslovili ho G., čo robíš. Potom zasvietila a zobrala deti. Či už potom šli cez dvor, nevie.
Svedok Š. N. vypovedal, že boli zavolaní poškodeným, ktorý mal problém s obžalovaným. Poškodený bol v byte, obžalovaný vonku. Húkal tam, bol vyzlečený do pol pása a bol pod vplyvom alkoholu. Chceli to vyriešiť slovne, ale nebola s ním reč. Snažil sa aj ísť k bytu poškodeného a niečo s ním chcel riešiť. Kričal, poď von. Keď nerešpektoval výzvu, pristúpili k zákroku. Bolo tam veľa ľudí. Spútali ho na zemi. Detaily si už nepamätá. Nepamätá si ani, ako sa volala osoba, ktorá to oznamovala. Obžalovaného poznal už predtým. Bol ako člen hliadky s F. B., bola tam ešte jedna hliadka. Poškodený býval vľavo a tam chcel obžalovaný ísť. Nevie presne, kde poškodený býval. Obžalovaný stál asi 10m od tých dverí a chcel ísť za ním. Nevie čo presne vykrikoval. S poškodeným sa kontaktoval až po tom, ako obžalovaného spacifikovali. Mal sa im vyhrážať a báli sa ho. Týkalo sa to zabitia, nepamätá sa konkrétne čo. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uviedol, že po príchode na miesto počul ako niekto kričal G. utekaj sú tu policajti, následne videl ako od bytu poškodeného odchádza obžalovaný, ktorý sa správal agresívne, bol do pol pása vyzlečený a vykrikoval vyhrážky zabitím smerom k bytu poškodeného. Potom ho vyzval aby prestal, načo začal byť agresívny a neustále vykrikoval vyhrážky zabitím smerom k bytu poškodeného. Potom ho vyzval aby sa upokojil a zostal stáť, na čo začal z miesta odchádzať. Po výzve a jej neuposlúchnutí ho chytili a rukami aby zabránili jeho odchodu. Obžalovaný sa vytrhával a spadol na zem. Potom ho spacifikovali a boli mu založené putá. Vyhrážky zabitím kričal obžalovaný aj po ich príchode a to zabijem ťa rozkopem ťa. Nepamätá si presne, čo obžalovaný povedal, niečo také, že zabijem ťa, vyhrážky, vylez von. Svedok uviedol že to bolo tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Keď prišli na miesto činu, obžalovaný mal tendenciu útočiť, keď ho vyzývali, chcel odísť. Pristihli ho ako sa dobíja smerom k A. bytu a po tom ako obžalovaného zadržali, chcel odísť preč. A aj tých, čo ho držali, odsacoval. On nevedel na koho obžalovaný kričí, zistil to až po tom, ako sa poškodený prihlásil, že on volal na políciu.
Svedok F. B. uviedol, že pracuje ako referent na Obvodnom oddelení PZ v H.. Prišli na miesto, bol večer, tma. Operačným bolo oznámené, že obžalovaný sa mal vyhrážať nejakej osobe, že ju zabije. Boli na mieste prví spolu s N.. Počuli krik, prišli do dvora, stál tam obžalovaný pred dverami alebo oknom, vykrikoval vyhrážky. Potom niekto zakričal, že sú tam policajti, tak obžalovaný chcel odísť. Následne tam bol zmätok. N. s kolegom obžalovaného spacifikovali, lebo kládol odpor. Obžalovaného pozná z videnia. Na dvore bol iba on a na balkóne stála nejaká osoba. Vyťažovaním zistili, že ide o byt poškodeného, pred ktorým stál. Obžalovaný bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Kričal zabijem ťa, vyjdi von. Ďalšie slová nevie, bol tam chaos. Trestné oznámenie podal poškodený. Vyhrážky na adresu poškodeného padli viackrát. Keď zakričali na neho, že prišli policajti, tak s nimi prestal. Nepamätá si, čo mal oblečené. Od toho okna bol vzdialený maximálne 2m, bolo na prízemí. Poškodený potom z tadiaľ vyšiel von. Povedal, že sa mu vyhrážal, že ho zabije, má vyjsť von. Obžalovaný chcel odísť dovnútra bytového domu. Nie do bytu poškodeného, ale na ľavú stranu smerom k bytom. Bol vyzvaný, aby zostal na mieste, ale neposlúchol. Nevie či mal nejaký predmet v ruke. Nerešpektoval výzvy kolegov, tak sa po ňom rozbehli a išli ho spacifikovať, kládol aktívny odpor. Nepamätá si či oslovil poškodeného, stál pred oknom.
Svedok V. A. uviedol, že pri samom skutku nebol, prišiel asi o 21:45 hod., išiel domov a počul krik. Keď otvoril dvere asi 2m od dverí obžalovaného videl, mal putá, kričal, nebite ma, zadusíte ma. Nevedel prečo ho zobrali. Nepočul žiadne vyhrážky obžalovaného na stranu poškodeného keď ho policajti spacifikovali.
Bol spacifikovaný pri jeho dverách a bolo to asi 40m od A. bytu. Jeho priateľka F. nevidela, že by G. kričal na A. a to býva vedľa neho. Predtým ako prišli policajti tam nebol.
Svedkyňa F. S. vypovedala, že v ten večer keď sa stal ten incident, išla do nonstopky, videla obžalovaného, ako vykrikoval hore na svoju ženu. Nikto iný na dvore nebol. Bol za autom asi v strede dvora. Išla potom do nonstopky, neriešila to. Keď sa vrátila, už tam boli policajti, obžalovaný sedel na obrubníku do pol pása vyzlečený a mal putá. Bolo tam veľmi veľa ľudí. Poškodeného tam nevidela.. Obžalovaný nikdy nikoho nenapadol, 2 roky sa nerozprávali, ale on nie je problémový, stará sa o deti. Keď išla do nonstopky stál na dvore a vykrikoval, nikto na dvore nebol, on stál za tým autom a vykrikoval hore na svoju ženu. Nepamätá si, čo vykrikoval, išla preč. Bola preč asi 10-15 minút. S V. G. sa vtedy nerozprávala, lebo mali nezhody. V ten večer ale dala deti jej mužovi strážiť. Jej muž sa do toho nestaral, nič jej o tom nepovedal. Nevedela, čo sa tam malo stať. O predchádzajúcom konflikte obžalovaného s poškodeným nič nevie.
Svedkyňa G. C. vypovedala, že v ten večer videla, ako obžalovaný vchádzal do dvora, stála na balkóne. Nadával na jej sestru, že je kurva, že sa chodí jebať, hádali sa spolu dva dni predtým, keď sa rozišli. Na F. A. nebolo nič hovorené. Jeho tam volajú F. buzerant alebo P.. Obžalovaný nepoužil žiadne vyhrážky smerom k nemu, nadával na sestru a aj tam plakal. Zavolala sestru a keď tam potom prišla, už bol obžalovaný spútaný. Sestra sa pýtala policajtov, čo sa stalo. Obžalovaný vtedy nestál pod oknom A., ale asi 20-30m od A. dverí. Obžalovaný mal vypité, bol oblečený, mal tepláky, tričko. Keď ho spútali, mal tričko krvavé a roztrhané na polovicu. Ona bola na balkóne, nevie ako dlho to trvalo. Obžalovaný s poškodeným nemali medzi sebou nikdy konflikty. V ten deň sa obžalovaný pohádal s O. W. o hračku pre dieťa. A. tam stál a nič s tým nemal. To bolo v deň, keď sa to stalo. Nevie o žiadnom inom konflikte medzi nimi, nemali medzi sebou žiaden vzťah. Vedela, čo sa tam stalo. Chcela aj svedčiť, ale N. jej nedovolil, viacerí sa ponúkali, aby šli svedčiť, ale nedovolili im to.
Podľa záverov znaleckého posudku O.. S. Z., obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel ani v súčasnosti netrpí duševnou poruchou, ktorá by mala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Nebola u neho zistená žiadna závislosť. Do stavov alkoholovej opojenosti sa uvádza sám, môže vedieť o tom, že požitie alkoholu môže u neho viesť k agresívnym prejavom. Po požití alkoholu teoreticky môže prejavovať aj agresivitu a jeho správanie môže byť nebezpečné pre spoločnosť. Čin spáchal v stave jednoduchej alkoholovej opojenosti, do ktorej sa uviedol sám. Mohol ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. Je schopný chápať zmysel trestného konania. Znalec mu nenavrhuje uložiť žiadne ochranné liečenie.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného poriadku.
Podľa § 189 Trestného zákona, trestného činu vydierania sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, pričom trestný čin je dokonaný už samotným násilným konaním, uskutočnením hrozby násilím alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú zodpovednosť sa nevyžaduje aby páchateľ aj skutočne dosiahol to, čo sledoval. Objektom trestného činu vydierania je sloboda rozhodovania vôbec. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že skutok ktorý spáchal obžalovaný, naplnil skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, kedy obžalovaný poškodeného F. A. hrozbou násilia nútil aby niečo konal (aby vyšiel von z bytu inak ho zabije, dobije, pôjde dovnútra a rozpára ho nožom,). Obžalovaný sa bránil tým, že je pravdou že v ten večer bol pod vplyvom alkoholu avšak vyhrážky na nikoho konkrétneho nevykrikoval, vôbec nie na poškodeného ale vykrikoval na rodinu jeho bývalej družky, ktorá býva o poschodie vyššie lebo sa s ňou rozišiel. Tiež uviedol, že nestál pod oknom poškodeného ale v strede dvora. Túto obranu obžalovaného vyvracia a zároveň ho usvedčuje výpoveď poškodeného F. A., ktorý uviedol, že obžalovaný po predchádzajúcom konflikte (zo strany obžalovaného z dôvodu žiarlivosti na jeho bývalú družku, pričom toto obžalovaný nepoprel a potvrdil že sa poškodenému pár dní pred skutkom vyhrážal že ho dobije lebo sa pozrel na jeho družku) pod vplyvom alkoholu prišiel pred jeho okno a vykrikoval, že ho dobije, aby vyšiel von a že ho poláme, zabije, rozpára nožom. Opakoval to viackrát, aby išiel von, že ho dobije na kašu. Túto výpoveď potvrdzuje tiež výpoveď priateľky poškodeného V. G., ktorá uviedla, že obžalovaný večer opitý pod oknom ich bytu vykrikoval,
že F. poď von, lebo ťa zabijem, rozpáram ťa nožom. Obžalovaného sa báli, tak zavolali policajtov. Tiež uviedla, že obžalovaný sa už predtým vyhrážal poškodenému že ho dobije, pretože žiarlil na jeho bývalú družku. Obžalovaného taktiež usvedčuje výpoveď svedkov N. a B., ktorí boli zasahujúcimi policajtmi a obaja vypovedali, že obžalovaný aj po príchode policajnej hliadky vykrikoval na adresu poškodeného vyhrážky zabijem ťa, rozkopem ťa, vylez von, pričom stál pod bytom poškodeného. Čo sa týka výpovedí svedkov V. A., ten pri skutku nebol, lebo obžalovaného videl až potom ako ho zadržali policajti takže k nemu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. F. S. taktiež nebola pri celom skutku, keďže odišla do nonstopky. Keď sa vrátila, už tam boli policajti, obžalovaný sedel na obrubníku do pol pása vyzlečený a mal putá. Počula ako obžalovaný vykrikoval na dvore. Čo sa týka výpovede svedkyne G. C., tú súd vyhodnotil ako nevieryhodnú, keďže táto svedkyňa uviedla, že počula ako obžalovaný nadával na jej sestru, pričom obžalovaný nepoužil žiadne vyhrážky smerom k poškodenému, keďže túto vyvracia výpoveď štyroch svedkov, ktorí nezávisle od seba uviedli, že obžalovaný vykrikoval smerom k bytu poškodeného F. A. vyhrážky aby vyšiel von lebo ho zabije a poláme.
Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, keďže svojim konaním - nútením poškodeného hrozbou násilia, aby niečo konal, chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.
K osobe obžalovaného súd zistil, že je nezamestnaný, neevidovaný na Úrade práce sociálnym vecí a rodiny. Zarába si príležitostnými brigádami. Poberá dávku v hmotnej núdzi. Na komisii verejného poriadku v mieste trvalého pobytu riešený nebol. Doposiaľ bol raz súdne trestaný v roku 2007, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Spáchal osem priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Súd tak ukladal obžalovanému trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, teda od 2 rokov do 6 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním trestného činu bol síce raz trestaný, avšak toto odsúdenie je z roku 2007 a má ho zahladené, a na jeho pomery a závažnosť spáchaného trestného činu, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Súd zároveň nepovažoval v prípade obžalovaného za nutné jeho vykonanie, preto trest odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu 1 rok. Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.