Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX H., právny zástupca: JUDr. Miloš Papcun, so sídlom Vajanského 5270/1A, 921 01 Piešťany, proti žalovanej: G.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. K.. R. XXX/XX, XXX XX H., právny zástupca: Mgr. Miroslav Šandrik, IČO: 42 154 146, so sídlom Stražovská 625/1, 922 03 Vrbové, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena pre vlastníka nehnuteľnosti parc. č. XXX, XXX, XXX vedených na liste vlastníctva č. XXX a parc. č. XXX/X vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, z a s t a v u j e.

II. Súd z r i a ď u j e v prospech vlastníka stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX, zapísaný na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXX, kat. územie H. - vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912 m2, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie H., podľa Geometrického plánu č. 17/2020 zo dňa 06.03.2020, na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa 23.03.2020 pod sp. zn. G1-189/2020, vyhotoveného Ing. Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 20.02.2017 sa pôvodný žalobca - Ján Mego domáhal zriadenia vecného bremena vo prospech každodobého vlastníka nehnuteľností - parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX ostatné plochy o výmere XXX m2, dom súp. č. XXX vedené na liste vlastníctva č. XXX a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 vedenej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez časť parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX vlastní žalovaná v podiele 1/1-ina. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a XXX vlastnil pôvodný žalobca v podiele 1/1-ina. Dňa 26.09.2016 žalovaná podala na stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby - Oplotenie rodinného domu na pozemku

parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Voči uvedenému podal pôvodný žalobca námietky dňa 23.11.2016 s tým, že umiestnenie oplotenia by malo byť len nevyhnutnom rozsahu tak, aby mu nebolo znemožnené cez parcelu č. XXX/X prechádzať pešo a motorovým vozidlom, lebo po jeho realizácii by mu ostal prechod len v šírke 80 cm. Navrhol, že na vlastné náklady dá vyhotoviť geometrický plán na pre právo prechodu a prejazdu a uzavrie so žalovanou dohodu o zriadení vecného bremena. Žalovaná navrhla uzavrieť zmluvu tak, že by vecné bremeno bolo viazané len na osobu pôvodného žalobcu, s čím nemohol súhlasiť. Pôvodný žalobca navrhol zriadenie vecného bremena, ktoré by malo vecnoprávny charakter, s čím nesúhlasila žalovaná. Stavebný úrad konanie o vydanie povolenia pre stavbu oplotenia rozhodnutím zo dňa 23.12.2016 prerušil. Pôvodný žalobca žiadal žalobe vyhovieť podľa , nakoľko nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe. K žalobe priložil nasledovné listiny, ktoré žiadal vykonať ako dôkaz: výpis z LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXXX, Oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 11.11.2016, Záznam zo stavebného konania zo dňa 24.11.2016, Podanie námietky zo dňa 22.11.2016, Zmluva o užívaní a o úprave prístupovej komunikácie (návrh), List zo dňa 07.12.2016, Rozhodnutie zo dňa 23.12.2016, list zo dňa 25.01.2017, 4 ks fotografie, geometrický plán č. XXX/XXXX.

3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním dourčeným súdu dňa 01.06.2017 a uviedla, že so žalobou nesúhlasí, lebo zriadenie vecného bremena by neprimerane zasahovalo do jej vlastníckeho práva. Je pravdou, že ohlásila drobnú stavbu - oplotenie rodinného domu, pred týmto podaním sa však snažila doriešiť požiadavky zástupkyne pôvodného žalobu - p. E. (pozn. t.č. žalobkyňa) ohľadom prístupu k nehnuteľnostiam pôvodného žalobcu, s čím nesúhlasila. Uvedené môže potvrdiť aj jej manžel, ako aj členovia farskej rady vo Vrbovom. Postup stavebného úradu považuje za zaujatý. S geometrickým plánom, ktorý dal vypracovať pôvodný žalobca nemôže súhlasiť, lebo prístup by mal zahŕňať celú parcelu XXX/X, čo je neprimerané obmedzeniu jej vlastníckeho práva potrebám žalobcu. Pôvodný žalobca v dome vôbec nebýva a nehnuteľnosti, ku ktorým žiada prístup vôbec neužíva. Pôvodný žalobca mohol prístup k nehnuteľnosti riešiť už dávnejšie, lebo spoluvlastnícky podiel 1 nadobudla žalovaná kúpou od Rímskokatolíckej cirkvi, avšak odkúpiť ho nechcel, lebo predmetný pozemok považoval za svoj. Existujú aj iné prístupové cesty k nehnuteľnostiam žalobcu, cez pozemky p. H. Š.U., p. G. R. alebo mesta Vrbové, ktoré sú susediacimi pozemkami. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žiadala žalobu zamietnuť a pri rozhodnutí o trovách zohľadniť to, že ona spor nevyvolala.

4. Na pojednávaní dňa 20.02.2019 bolo súdu právnym zástupcom dedičky po pôvodnom žalobcovi oznámené, že pôvodný žalobca zomrel, pričom jeho dedičkou a právnou nástupkyňou je p. G. E. a elektronicky podal návrh na zmenu žalobcu. Z Uznesenia Okresného súdu Piešťany sp. zn.: XD/XXX/ XXXX zo dňa 14.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2018 súd zistil, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a XXXX nadobudla p. G. E. - neter poručiteľa v celosti. Uznesením zo dňa 11.04.2019 súd rozhodol o pokračovaní s dedičkou po pôvodnom žalobcovi na strane žalobcu.

5. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 súd pripustil uznesením zmenu žaloby nasledovne: Zriaďuje sa v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade D., katastrálny odbor, kat. územie H., parcely registra „C“, LV Č. XXX, parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere XXX m2, parcela č. XXX - ostatné plochy vo výmere XXX m2, stavby - dom súpisné číslo XXX, LV č. XXXX parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2 vecné bremeno zodpovedajúce právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez časť parcely registra „C“ zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz. H. ako parc. číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 - v rozsahu vyznačenom červeným obdĺžnikom na geometrickom pláne č. XXX/XXXX vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom dňa 29.09.2016 a overenom Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa 7.10.2016 sp.zn. XXX/XXXX. Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 29.09.2016, vyhotovený B.. R. T., autorizovaným geodetom, úradne overený Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa 07.10.2016, sp.zn. XXX/XXXX je súčasťou rozhodnutia.

6. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.08.2020 právny zástupca žalobkyne žiadal pripustiť zmenu žaloby, ktorú upravil na pojednávaní dňa 07.09.2020. Uznesením zo dňa 05.10.2020 súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa 23.03.2020 pod sp. zn. I.-XXX/XXXX, vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom, D., H. XXXX/

XX cez pozemok registra C, parcela č. XXX/X diel 1, vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor pre katastrálne územie Vrbové ako vecné právo s účinkami in rem v prospech nehnuteľnosti

- stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. XXX, zapísanej na Okresnom úrade D., katastrálny odbor, LV č. XXX, kat. územie H.. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej ako jednorazovú náhradu na časovo neobmedzené zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva prechodu cez parc.č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa 23.03.2020 pod sp.zn. I.-XXX/XXXX, vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom, D., H. XXXX/XX cez pozemok registra C, parcela č. XXX/X diel 1, vedený Okresným úradom D., katastrálny odbor pre katastrálne územie H. ako vecné právo s účinkami in rem v prospech nehnuteľnosti - stavby

- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavenej na parcele č. XXX, zapísanej na Okresnom úrade D., katastrálny odbor, LV č. XXX, kat. územie H., sumu predstavujúcu 1 760,00 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je Geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overený Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa 23.03.2020 pod sp. zn. I.-XXX/XXXX, vyhotovený B.. R. T., autorizovaným geodetom, D., H. XXXX/XX.

7. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Zo zmenenej žaloby je nepochybné, že žalobkyňa sa už nedomáhala zriadenia vecného bremena práva cesty v prospech vlastníka pozemkov, alebo iba v prospech vlastnícka stavby, vzala teda žalobu späť v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena pre vlastníka nehnuteľnosti parc. č. XXX, XXX, XXX vedených na liste vlastníctva č. XXX a parc. č. XXX/X vedenej na liste vlastníctva č. XXXX a v tejto časti súd konania zastavil (výrok I).

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Z LV č. XXXX súd zistil, že výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je žalovaná v podiele 1/1-ina (v celosti).

12. Z LV č. XXX (stav ku dňu 18.11.2016) súd zistil, že t.č. bol vedeným výlučným vlastníkom parc. č. XXX, XXX a XXX a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX pôvodný žalobca v podiele 1/1-ina (v celosti). Z LV č. XXXX (stav ku dňu 07.12.2016) súd zistil, že t.č. bol vedeným výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X pôvodný žalobca v podiele 1/1-ina (v celosti).

13. Z Oznámenia o začatí zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 11.11.2016 vydaného Mestom H. pod č.k. XXXX/XXXX/OSK-G. vyplynulo, že bolo zlúčené územné a stavebné konanie vo veci „Oplotenie rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXX/ X, XXX/X a XXX/X. Zo Záznamu zo stavebného konania zo dňa 24.11.2016 vyplynulo, že stavebný úrad vyvíja úsilie o zmier medzi dotknutými stranami vo veci obmedzenia prístupu p. G. po prístupovej komunikácii, ak k zmieru nedôjde môže nariadiť prerokovať námietku v konaní pred príslušným súdom. Z listu - Podanie námietky zo dňa 22.11.2016 je zrejmé, že pôvodný žalobca adresoval stavebnému úradu námietku v stavebnom konaní o oplotenie rodinného domu, nakoľko stavbou oplotenia bude mať obmedzený prístup s svojim nehnuteľnostiam. Z Rozhodnutia zo dňa 23.12.2016 vydaného Mestom H. č.k. XXX/XX/XXXX/PSK-G. súd zistil, že stavebný úrad konanie prerušil. Z listu žalovanej zo dňa 25.01.2017 adresovaného stavebnému úradu vyplynulo, že ponúkla pôvodnému žalobcovi možnosť uzavrieť dohodu o užívaní a úprave prístupovej cesty, ktorú však odmietol podpísať, trvá teda na tom, aby jeho námietka v stavebnom konaní bola vyhodnotená ako nedôvodná.

14. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného B.. T. na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X súd zistil, že červeným obdĺžnikom bol zameraný (vyznačený) navrhovaný prechod cez celú parcelu č. XXX/X, pričom v časti od komunikácie je prechod široký 3,75 m a v zadnej časti 4,15 m.

15. Z Oznámenia č. 5848/2016 Rímskokatolíckej cirkvi zo dňa 20.07.2016 vyplynulo, že ekonomická rada sa zaoberala žiadosťou žalovanej o odkúpenie pozemku, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s cirkvou a súhlasí s odpredajom za podmienok, že žalovaná vezme späť žalobu, ktorú podala a predloží farnosti späťvzatie a Zmluvu o užívaní a o úprave prístupovej komunikácie upraví tak, že ako oprávnený bude vedený vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a XXX - C.U. G..

16. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 sa vyjadril právny zástupca žalobkyne s tým, že čo sa týka pozemku nachádzajúceho sa za pozemkami žalobkyne, to je cintorín ohradený múrom, žiaden iný prístup k parcelám vo vlastníctve žalobkyne nie je ako cez spornú parcelu, ktorá je na LV evidovaná na účel využitia ako cestná, miestna a účelová komunikácia. Napriek postavenému plotu sa domáhajú aj prechodu aj prejazdu v zmysle nakoľko žalobkyňa si nemôže zabezpečiť prístup inak. Rokovali aj s pani Š. - vlastníčkou parciel z druhej strany (parc. č. XXX a XXX), ktorá sa vyjadrila, že v tejto časti majú umiestnenú vodárničku a studňu, preto pozemok predať ani sprístupniť nemôžu. Vecné bremeno navrhujú cez celú parc. č. XXX/X tak ako vyplýva z geometrického plánu. Právny zástupca žalovanej oponoval, že v zmysle o ods. 3 právo cesty možno zriadiť formou vecného bremena len po kumulatívnom splnení podmienok: 1. vlastník stavby nie je súčasne aj vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý je možný prechod - tu poukazujú na parc. XXX/X, cez ktorú sa žalobkyňa k svojej stavbe dostane, 2. nie je zabezpečený prístup inak - čo žalobkyňa nepreukázala lebo tvrdíme, že prístup zabezpečený má. Petit je neurčitý a nevykonateľný, alebo nie je definovaný účel vecného bremena a nie je vymedzený jeho rozsah a nie sú špecifikované ani motorové vozidlá, ktoré by mali mať zabezpečený prejazd. Poukazujú aj na to, že právo cesty má slúžiť len k stavbe a nie k pozemkom ako požaduje žalobkyňa.

17. Na pojednávaní dňa 17.06.2019 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že v roku 1932 keď starí rodičia kúpili tieto pozemky, ktoré vlastní, celá výmera bola X.XXX m2. Až 10-20 rokov dozadu zistili, že na LV chýba XXX m2. V tom čase to vlastnil ešte jej strýko (pôvodný žalobca), ona mu to pomáhala vybavovať a robili aj dopyt na kataster aj na cirkev. Keď manžel žalovanej chcel odkúpiť od cirkvi pozemky, ktoré t. č. vlastní žalovaná, súhlasili len pod podmienkou, že nám zostane zachovaný prístup. Zdokladovať to ale nevie, už sú to roky. Žiadala cirkev o odkúpenie spornej parcely ako cesty, aj súhlasili a kúpne zmluvy boli zhotovené, cirkev však nesúhlasila s odpredajom v celosti a manžel žalovanej odkúpil jednu 1 pozemku. Neskôr si uplatnili predkupné právo a mne už to cirkev predať nemohla. Má však vedomosť o tom, že ekonomická rada v obci ako aj farár nesúhlasili s týmto riešením. Má za to, že žalovaná im svojím konaním chcela zamedziť prístup. Na otázku, či býval niekto za posledných 7 rokov v stavbe, ku ktorej žiada zriadiť prístup uviedla, že nebýval, pôvodný žalobca mal už 92,5 roka, bol odkázaný na starostlivosť a býval u nej. Často tam s ním však chodila. Strýko (pôvodný žalobca) zomrel 16.02.2018 a plot bol postavený v roku 2017 v lete. Aj na fotografii, ktorú predložila je dátum 30.06.2017. Neodmietol odkúpiť od cirkvi pozemok, potreboval čas na zdokladovanie, bol v domnení že cesta patrí jemu. Keď už chceli pristúpiť ku kúpe, už to nebolo možné.

18. Spolu s podaním zo dňa 16.09.2019 právny zástupca žalobkyňa doložil do spisu vytyčovací náčrt č. XX/XXXX vypracovaný B.. D. C., z ktorého vyplýva priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX a XXX.

19. Dňa 08.10.2019 sa uskutočnila obhliadka na mieste samom. Pri obhliadke súd vyhotovil fotografie a videonahrávku, pričom miesta fotografií vyznačil na mape bodmi. Prístupová cesta (parc. č. XXX/X) v stave v deň obhliadky má v smere od komunikácie 315 cm, ako pokračuje smerom k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne, následkom vystaveného oplotenia žalovanej sa zužuje a v bode 3 má len 145 cm a v bode 2 len 153 cm. Pri bode 3 sa nachádza hospodárska stavba vo vlastníctve p. H. Š. (fotografia č. 15). Pozemok aj s rodinným domom p. Š. bol zachytený aj z miesta obecnej komunikácie (bod č. 11 a fotografia č. 16), pričom je zrejmé, že časť pozemku susediaca s parc. č. XXX/X je porastená stromami a kríkmi a z tejto strany sa nachádza aj hospodárska budova (vodárnička), súd konštatuje, že z tejto strany nie je možné zabezpečiť prístup k stave vo vlastníctve žalobkyne. Oplotenie žalovanej je úplne dokončené, nejedná sa o rozostavaný plot. Parcela č. XXX/X je úzka a má tvar písmena „L“. V ohybe je osadená bránka smerujúca na pozemok, ktorá má šírku pre vjazd motorových vozidiel (na mape úsečka 6a), fotografia č. 8 je realizovaná z pozemku žalobkyne, je teda viditeľné aj oplotenie žalovanej. Pozemok parc. č. XXX/X končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a suseda p. R.. Na tomto mieste sa nachádza malá bránka na pozemok žalobkyne (fotografia č. 12). Pozemok parc. č. XXX/X a v pozadí XXX/X s rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve suseda p. R.Á. sú z bodu 10

zachytené na fotografii č. 11. Je zrejmé, že pozemok v tejto časti tvorí záhrada s ovocným sadom, prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný nie je. Na pozemkoch žalobkyne parc. č. XXX a XXX sa nachádzajú dve stavby, rodinný dom na fotografii č. 7 a hospodárska budova na fotografii č. 13. Videonahrávka zhotovená po obvode parc. č. XXX zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky žalobkyne od cintorína (parc. č. XXX), ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu (fotografia č. 14).

20. Na pojednávaní dňa 12.02.2020 bol vypočutý svedok N.. A. R., ktorý vypovedal, že je manželom žalovanej a keď pozemok kupoval od cirkvi už v tom čase, keď sa kúpa vybavovala bol obvinený, ako si vôbec dovoľuje požiadať o tento pozemok, snažil sa, aby polovica bola k dispozícii pre pána G.. Boli vypracované aj kúpne zmluvy, geometrický plán, schválené arcibiskupským úradom. K podpisu zo strany pána G. nikdy nedošlo. Vtedy obdržal telefonát zo strany žalobkyne, ktorý považoval za vyhrážanie, chcela aby sa pozemku zriekol. Žalobkyňa chcela dokazovať vlastníctvo k pozemku a k žiadnej dohode nikdy nedošlo. Preto odkúpil aj tú druhú polovicu pozemku. Pozemok tak ako je vymedzený v geometrickom pláne je využívaný na ohraničenie pozemku, teda oplotenie a ako rekreačná časť, lebo do tejto strany majú presklené okná. S pánom G. sa osobne nestretol, všetky veci za neho vždy vybavovala pani E., s ktorou sa stretol pri miestnom zisťovaní a jej reakcia na dohodu bola, že ju považovala za výsmech. Na otázku aké dohody predkladali uviedol, že okrem tej, ktorá je v spise, tam boli aj kúpne zmluvy. Navrhol cirkvi trhovú cenu 33,- eur za m2 , aby ho nikto neobvinil, že to kúpil pod cenu a v tom čase to bolo ponúknuté aj žalobkyni a cirkev znížila cenu na 15,- za m2 aby si to mohla dovoliť, ale z jej strany to nikdy prijaté nebolo.

21. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2020 právny zástupca žalobkyne predložil nový geometrický plán č. XX/XXXX vypracovaný geodetickou kanceláriou B.. T. - B.. C., pričom podľa neho je rozsah práva prechodu cez parc. č. XXX/X zriadený v nevyhnutnom rozsahu v šírke 3 m tak, aby bol umožnený aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: . Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X bola včlenená do parc. č. XXX/X a od hranice parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne je červenou prerušovanou čiarou vyznačená plocha na oarc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, ktorá po pripočítaní šírky parc. č. XXX/X tvorí plochu, ktorá by mala slúžiť na práva cesty, ktorého sa domáha žalobkyňa. Tromi úsečkami pozdĺž celej vyznačenej plochy je zaznamenané, že šírka plochy na právo cesty je 3 m v každej zo zaznačených úsečiek.

22. Podaním doručeným súdu dňa 14.08.2020 právny zástupca žalobkyne predložil znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený B.. A. I.. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku č. XXX/X vo vyznačenej časti podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, a to na sumu 1.760,- eur. Všeobecnú hodnotu vecného bremena znalec stanovil ako kapitalizáciu hospodárskej ujmy ako jednorazovú odplatu pre časovo neobmedzené obdobie.

23. Znalecký posudok bol doručený právnemu zástupcovi žalovanej na pojednávaní dňa 07.09.2020, na ktorom požiadal o poskytnutie lehoty, aby sa k nemu mohol vyjadriť. Súd pojednávanie odročil na termín 20.01.2021, teda o 4 mesiace. Do tohto termínu sa právny zástupca k posudku nevyjadril, ani do spisu nezaložil žiadne podanie. Pojednávanie vytýčené na deň 20.01.2021 bolo zrušené z dôvodu nariadeného zákazu vychádzania, nový termín bol vytýčený na deň 17.05.2021. Upovedomenie o zmene termínu pojednávania bol právnemu zástupcovi žalovanej doručené dňa 15.01.2021. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 14.05.2021 (t.j. 4 mesiace po tom, ako mal vedomosť o termíne pojednávania) požiadal právny zástupca žalovanej o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s hlavným pojednávaním na Okresnom súde v Nitre. Súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval s poukazom na a . Na pojednávaní dňa 17.05.2021 súd skonštatoval, že právny zástupca žalovanej sa k uvedenému dňu k znaleckému posudku nevyjadril a okrem žiadosti o odročenie pojednávania nedoručil do spisu žiadne podanie. Právny zástupca žalobkyne avizoval, že v deň pojednávania mu bolo elektronicky doručené podanie zo strany právneho zástupcu žalovanej, súd však v podateľni súdu neevidoval v čase začatia pojednávania žiadne podanie - ani listinné, ani elektronické.

24. Podľa až 3 (ďalej len „“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Elektronické podanie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 17.05.2021 bolo spracované a doručené súdu až dňa 18.05.2021, teda po tom, ako súd na pojednávaní dňa 17.05.2021 vo veci rozhodol. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovanej prostriedky procesnej obrany obsiahnuté v uvedenom podaní neuplatnil včas, súd na ne ani neprihliadol.

26. Podľa , ďalej len „OZ“, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

28. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

29. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

30. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

31. Predmetom žaloby je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa ods. . V danom prípade je možné zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie je možné ho zriadiť v prospech vlastníka pozemku, alebo v prospech konkrétnej osoby. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ je potrebné chápať pozemky, cez ktoré sa vlastník cesty môže dostať k verejnej komunikácii. Podmienkami zriadenia vecného bremena sú: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak.

32. Pokiaľ ide o splnenie podmienky - vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že splnená bola. Hoci je nesporné, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parc. č. XXX/X, cez ktorý je možné realizovať prechod až k verejnej komunikácii (parc. č. XXX), súd z obhliadky na mieste samom (ako aj katastrálnej mapy) zistil, že táto parcela je úzka, pričom v nameranom najužšej úsečke má len 145 cm. Podľa názoru súdu „prístup k stavbe“ nemožno reštriktívne vykladať tak, že prístup k stavbe žalobkyne je zabezpečený (hoci aj prostredníctvom pozemku vo vlastníctve samotnej žalobkyne) iba tým, že je zabezpečený prechod a nie aj prejazd. Samotný pojem „vecné bremeno“ bol pojatý do právneho poriadku až v r. 1950, dovtedy upravoval pozemkové služobnosti, pričom služobnosť cesty zahŕňala aj to, že vlastník panujúceho pozemku mohol prechádzať cez služobný pozemok (pešky, na koni), alebo sa mohol cezeň prevážať (právo vozovej cesty) alebo mohol cezeň preháňať dobytok (právo priehonu). V zmysle uvedeného má súd za to, že právo cesty zahŕňa nielen prechod, ale aj prejazd cez prístupovú parcelu, pričom už vzhľadom na obvyklú šírku osobného motorového vozidla je nepochybné, že prejazd cez parcelu č. XXX/X žalobkyňa zabezpečený nemá. Hoci v čase rozhodnutia súdu bolo už oplotenie žalovanej zrealizované, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred jeho realizáciou žalobkyňa a jej právny predchodca realizovali prejazd cez parc. č. XXX/X a časť parcely č. XXX/X (t.č. už včlenená do parc. č. XXX/X), ktorá s parc. č. XXX/X susedí.

33. Pokiaľ ide splnenie podmienky, že prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak, z vykonaného dokazovania takisto vyplynulo, že bola splnená. Žalovaná v konaní namietala, že prístup pôvodnému

žalobcovi ponúkala, a to formou zmluvy o zriadení vecného bremena in personam. Tu súd poukazuje na to, že hoci snaha žalovanej urovnať sporné vzťahy uvedenou dohodou je nepochybná, ponúkané zriadenie vecného bremena, ktoré by zaniklo smrťou pôvodného žalobcu nemožno považovať za adekvátne zriadenie prístupu k stavbe žalobcu. Je zrejmé, že trvanie zabezpečenia prístupu by vzhľadom na vek pôvodného žalobcu - nar. v r. 1925 nemalo dlhé trvanie (pôvodný žalobca zomrel počas prebiehajúceho súdneho konania, dňa 16.02.2018). Súd vo veci vykonal obhliadku na mieste samom za účelom toho, aby preveril možnosti prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne inak, než cez spornú parcelu. Zo zadnej často pozemku parc. č. XXX, ktorý je vlastníctve žalobkyne sa nachádza cintorín. Videonahrávka zhotovená po obvode parc. č. XXX zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky žalobkyne od cintorína (parc. č. XXX), ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu (fotografia č. 14). Pri pohľade z miestnej komunikácie s parc. č. XXX/X (vo vlastníctve žalobkyne) susedia pozemky a rodinný dom vo vlastníctve p. H. Š.. Pri bode 3 na parc. č. XXX/X sa nachádza hospodárska stavba vo vlastníctve p. H. Š. (fotografia č. 15). Pozemok aj s rodinným domom p. Š. bol zachytený aj z miesta obecnej komunikácie (bod č. 11 a fotografia č. 16), pričom je zrejmé, že časť pozemku susediaca s parc. č. XXX/X je porastená stromami a kríkmi a z tejto strany sa nachádza aj hospodárska budova (vodárnička), súd mal za to, že z tejto strany nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe vo vlastníctve žalobkyne. Pozemok parc. č. XXX/X končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a suseda p. R.. Na tomto mieste sa nachádza malá bránka na pozemok žalobkyne, ktorá svojou šírkou môže slúžiť len pre vstup osôb, nie na prejezd (fotografia č. 12). Pozemok parc. č. XXX/X a v pozadí XXX/X s rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve suseda p. R. sú z bodu 10 zachytené na fotografii č. 11. Je zrejmé, že pozemok v tejto časti tvorí záhrada s ovocným sadom, prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný nie je. Naopak, ako súd uviedol vyššie, pred realizáciou oplotenia zo strany žalovanej bola na prechod a prejazd k stavbe a pozemkom vo vlastníctve žalobkyne využívaná výlučne parc. č. XXX/X a časť parcely č. XXX/X - vo vlastníctve žalovanej (t.č. už včlenená do parc. č. XXX/ X), ktorá s parc. č. XXX/X susedí. Súd preto uzavrel, že zo zistení na mieste samom vyplynulo, že inak ako cez parc. č. XXX/X (v nevyhnutnom rozsahu) nie je možné zriadiť prístup ku stavbe vo vlastníctve žalobkyne, čo odôvodňuje zriadenie práva cesty cez vyznačenú časť pozemku parc. č. XXX/X podľa pripojeného geometrického plánu.

34. Súd pri rozhodovaní o práve cesty berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto je potrebné vziať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá vznikne vlastníkovi zaťaženého pozemku. Pri zohľadnení uvedeného súd konštatuje, že hoci žalovanej vznikne ujma spôsobená tým, že bude musieť posunúť realizované oplotenie v zmysle pripojeného geometrického plánu, je potrebné zdôrazniť, že žalovaná oplotenie zrealizovala bez toho, aby bolo zo strany stavebného úradu vydané stavebné povolenie. Z Rozhodnutia zo dňa 23.12.2016 vydaného Mestom H. č.k. XXX/XX/XXXX/PSK-G. súd zistil, že vo veci „Oplotenie rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X stavebný úrad konanie prerušil. Žalovaná napriek uvedeného postupovala v rozpore s právnymi predpismi, keď napriek prerušenému konaniu realizovala stavbu oplotenia, čím sa sama vystavila riziku, že stavba napokon povolená nebude. V prejednávanej veci teda nebolo na mieste zohľadniť finančnú ujmu žalovanej, ktorá vznikne povinnosťou prekládky nepovoleného oplotenia v dôsledku rešpektovania povinnosti vyplývajúcej z výkonu zriadeného práva cesty.

35. Následne súd skúmal, či navrhované vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zodpovedá kritériu, že by malo byť zriadené v nevyhnutnom rozsahu. Pôvodne predložený geometrický plán zo strany pôvodného žalobcu - č. XXX/XXXX vyhotoveného B.. T. na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X súd zistil, že červeným obdĺžnikom bol zameraný (vyznačený) navrhovaný prechod cez celú parcelu č. XXX/X, pričom v časti od komunikácie bol prechod široký 3,75 m a v zadnej časti 4,15 m. Takto vymedzené vecné bremeno by nepochybne obmedzilo žalovanú vo väčšej miere, než je nevyhnutné. Žalobkyňa však v konaní následne predložila nový geometrický plán č. XX/XXXX vypracovaný geodetickou kanceláriou B.. T. - B.. C., ktorý sa stal aj súčasťou rozsudku, podľa ktorého je rozsah práva prechodu cez parc. č. XXX/X zriadený v nevyhnutnom rozsahu v šírke 3 m tak, aby bol umožnený aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, že pôvodná parcela č. XXX/X bola včlenená do parc. č. XXX/X a od hranice parcely č. XXX/ X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne je červenou prerušovanou čiarou vyznačená plocha na oarc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, ktorá po pripočítaní šírky parc. č. XXX/X tvorí plochu, ktorá by mala slúžiť na práva cesty, ktorého sa domáha žalobkyňa. Tromi úsečkami pozdĺž celej vyznačenej plochy je zaznamenané, že šírka plochy na právo cesty je 3 m v každej zo zaznačených úsečiek. Z

vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že navrhované zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez vymedzenú plochu geometrickým plánom č. 17/2020 korešponduje s tým, že pomer výhody žalobkyne, ktorá bude môcť vymedzenú plochu pozemku využívať na právo cesty a pomer ujmy

- zásahu do vlastníctva žalovanej nie je nevyvážený.

36. Hoci z ustanovenia nevyplýva, či právo cesty má byť zriadené za náhradu alebo bez nej, tu súd odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn.: , podľa ktorého dotknutý vlastník zaťaženého pozemku má právo na náhradu, pričom táto náhrada musí byť primeraná ujme , ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Náhradu za zriadenie práva cesty súd určí aj bez návrhu. Žalobkyňa v konaní za účelom preukázať výšku náhrady za zriadené vecného bremeno predložila znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený B.. A. I.. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku č. XXX/X vo vyznačenej časti podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, a to na sumu 1.760,- eur. Všeobecnú hodnotu vecného bremena znalec stanovil ako kapitalizáciu hospodárskej ujmy ako jednorazovú odplatu pre časovo neobmedzené obdobie. Žalovaná uvedený znalecký posudok nespochybnila, ani nenavrhla (alebo nepredložila) súdu dôkaz, ktorým by preukázala inú výšku náhrady za vecné bremeno. Pokiaľ ide o elektronické podanie právneho zástupcu žalovanej zo dňa 17.05.2021, súd poukazuje na odôvodnenie v bode 18 až 20 rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú výšku náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré podľa názoru súdu dostatočne odškodňuje žalovanú v rozsahu, v akom žalobkyňa bude užívať časť parc. č. XXX/X, cez ktorú žalobkyňa bude realizovať právo cesty.

37. Na základe vyššieho uvedeného mal súd za to, že podmienky na zriadenie vecného bremena - práva cesty boli splnené a rozhodol tak, že zriadil v prospech vlastníka stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX, zapísaný na Okresnom úrade D., katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXX, kat. územie H. - vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vedenej Okresným úradom D., katastrálny odbor pre katastrálne územie H., podľa Geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 06.03.2020, na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom D., katastrálny odbor dňa 23.03.2020 pod sp. zn. I.-XXX/XXXX, vyhotoveného B.. R. T., autorizovaným geodetom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a súčasne zaviazal žalobkyňa na zaplatenie žalovanej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (výrok II. a III.)

38. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tu súd poukazuje na to, že podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena práva cesty, je žalobou, ktorou súd rozhoduje o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, pričom uvedený spôsob usporiadania vyplýva z ust. . V danom prípade nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, nakoľko nejde o určovaciu žalobu.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: žalobkyňa sa domáhala pôvodne zriadenia vecného bremena nielen v prospech vlastníka stavby dom súp. č. XXX , ale aj v prospech vlastníka pozemkov - parc. č. XXX, XXX, XXX a parc. č. XXX/X. Je nepochybné, že podľa je možné zriadiť vecné bremeno iba v prospech vlastníka stavby, nie pozemkov. V tejto časti žalobkyňa vzala žalobu späť a súd konanie zastavil (výrok I), z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Aj pokiaľ ide o rozsah samotného vecného bremena, pôvodný žalobca sa domáhal jeho zriadenia cez celú plochu pôvodnej parc. č. XXX/X, až neskôr rozsah limitoval predloženým znaleckým posudkom na

časť parcely č. XXX/X (do ktorej bola parc. č. XXX/X včlenená) a to tak, že plocha cez ktorú má byť vecné bremeno realizované bola menšia než pôvodne. Vo výsledku teda žalobkyňa bola úspešná čo do zriadenia vecného bremena ako takého (dosiahnutie účelu, pre ktorý bola žaloba podaná), avšak iba vo vzťahu k prístupu k stavbe, nie pozemkom, čo možno kvantitatívne rozdeliť tak, že žalobkyňa bola úspešná na 50% a súčasne je potrebné pričítať jej zavinenie za zastavenie konania v rozsahu 50%, výsledkom uvedeného súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. (výrok IV.) Súd prihliadol aj na to, že žalovaná v konaní preukázala, že pred podaním žaloby aktívne vyvíjala snahu dohodnúť sa s pôvodným žalobcom na zriadení vecného bremena, ktoré bolo bezodplatné, pričom predložila ňou podpísanú dohodu o zriadení vecného bremena in personam v prospech pôvodného žalobcu, čo pôvodný žalobca odmietol. Žalobkyňa súčasne sama uviedla, že pôvodne mali možnosť odkúpiť od cirkvi prístupový pozemok, ale neurobili to, lebo mali za to, že pozemok im patrí, neskôr už odkúpiť pozemok nemohli, lebo bol predaný žalovanej, ktorá si uplatnila predkupné právo. Hoci súd o trovách konania rozhodol v súlade s princípom pomeru úspechu v konaní, súd má za to, že je na mieste zdôrazniť aj zásadu podľa . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty naplnené boli, súd preto poskytol ochranu právu žalobkyne na plnohodnotný prístup k jej stavbe, nemohol však opomenúť ten aspekt, že pre žalovanú toto rozhodnutie predstavuje zásah do vlastníckych vzťahov, ktorý sama nezavinila, lebo svojím konaním ani opomenutím neučinila nič, čím by žalobkyňu v prístupe úmyselne obmedzila (hoci oplotenie bolo postavené bez stavebného povolenia, je potrebné mať na zreteli, že je situované na vlastnom pozemku žalovanej). Výrok tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania má svoje opodstatnenie aj podľa zásady, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( Exekučného poriadku).