Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-2-2021.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu : H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO : 43 838 286, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO : 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 246,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/9/2020-140 zo dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 30Cb/9/2020-160 zo dňa 20. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cb/9/2020-140 zo dňa 18. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 30Cb/9/2020-160 zo dňa 20. októbra 2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 246,18 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 66,18 eur od 1.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 180 eur od 24.7.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 246,18 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 26.4.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle NISSAN PATHFINDER, EVČ : KE XXXLG, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému H. S.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 9567228939. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodený dal svoje vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 1.606,07 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019094. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.6.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 25.6.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 1.539,89 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora pri výpočte náhrady škody bola stanovená výška priznanej ceny mechanickej a lakovacej práce v sume 20 eur/hod bez DPH a lakovacia konštanta vo výške 100 %. Nepriznaná suma 66,18 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 1.7.2019. V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Kia Sportage na obdobie od 5.6.2019 do 14.6.2019. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 9528741561. Náklady na použitie náhradného vozidla boli 540 eur, pričom poškodený uhradil faktúru za nájom náhradného vozidla v plnej výške priamo u žalobcu. Následne bola suma 540 eur uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319076. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 360 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora vzhľadom na rozsah poškodenia a pracnosť opravy stanovenej výrobcom bolo zapožičanie náhradného vozidla priznané po dobu maximálne 6 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Nepriznaná suma 180 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.6.2019.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodený bol teda dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedenými postúpeniami tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal, že žalobca síce predložil kópiu účtu o údajnom zaplatení faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným, avšak tento nepreukazuje skutočnosť, že faktúra za prenájom náhradného vozidla bola poškodeným uhradená ešte pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.6.2019. Navyše za relevantný doklad v takomto prípade možno považovať len doklad z elektronickej registračnej pokladnice. Žalovaný ďalej dôvodil, že žalobcom nebola relevantným spôsobom preukázaná ani účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným. Namietal i to, že od žalobcom uplatneného nároku za prenájom náhradného vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by nebolo poškodené. Tiež argumentoval, že v zmluvách o postúpení pohľadávok absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky a aj samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný. Napokon namietal aj dôvodnosť nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania argumentujúc tým, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie peňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z.z., účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017, v ktorom sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a teda do omeškania by sa mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval nárok žalobcu za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom podanej žaloby. Zdôraznil, že žalovaný uznal jeho nárok, resp. nárok poškodeného na náhradu škody a sporný ostal len rozsah náhrady. Preto opis priebehu nehody nepovažoval za rozhodujúci. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v žalobe uviedol všetky podstatné náležitosti, označil a predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Obranu žalovaného ohľadne nedostatkov náležitosti žaloby teda považoval za bezpredmetnú. Zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok. Akcentoval, že právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je škodová udalosť
a fakturácia predstavuje len vyčíslenie nároku. A keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, ktorá predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre, ako pred škodovou udalosťou. Tvrdenie žalovaného, že by poškodený musel v prípade opravy motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, považoval za nesúladné s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. K tvrdeniu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré ako postupník uzavrel s poškodeným ako postupcom, obsahujú jasné označenie ich účastníkov a identifikáciu postupovaných pohľadávok, ktoré sú v predmetných zmluvách špecifikované čo do výšky a dôvodu vzniku. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Tiež v článku III. zmlúv zmluvné strany vyhlasujú, že tieto zmluvy predstavujú ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ich podpisujú. Aj na základe uvedeného preto možno konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávky postúpiť.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 442 ods. 1; 797 ods. 3; 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody, právo na poistné plnenie, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a výšku úroku z omeškania. Ďalej podľa §§ 4 ods. 4; 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP) o práve poisteného voči poisťovateľovi a o povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v žalobe opísal skutkový stav dostatočne, keď uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, identifikoval poškodené motorové vozidlo aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým ju žalovaný zaregistroval. O tvrdených skutočnostiach predložil aj listinné dôkazy. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý súdu ukladá vyzvať stranu na doplnenie podania v prípade, ak z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Keďže žaloba mala všetky náležitosti podľa § 132 CSP a nasl. CSP a žalovaný zároveň nepredložil dôkazy, ktoré by umožňovali uplatňovaný nárok identifikovať inak, ako to spravil žalobca, procesnú obranu žalovaného, že žalobca nešpecifikoval základné údaje ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú.
7. Vo vzťahu k nároku žalobcu súd prvej inštancie argumentoval, že má svoj právny základ v § 15 ods.1 ZoPZP a § 442 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že nárok na plnenie vznikol poškodenému okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Nie je pritom podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží.
8. K procesnej obrane žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že zmluvy o postúpení pohľadávok majú písomnú formu a všetky zákonom stanovené náležitosti. Nepochybne z nich vyplýva, kto na koho postupuje pohľadávky, aká je výška postupovaných pohľadávok a aký je právny dôvod ich vzniku. Citoval pritom § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a aké sú jej obligatórne náležitosti - označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená. S poukazom na uvedené vyhodnotil obranu žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú.
9. Vo vzťahu k dôvodom krátenia plnenia žalovaným a k výške nároku žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že pri poistnej udalosti č. 9567228939 bolo vykonané krátenie uplatneného nároku z dôvodu stanovenia nižšej ceny za normohodinu mechanickej a lakovacej práce a priznanie lakovacej konštanty
vo výške 100 %. Vykonaným dokazovaním bolo ale preukázané, že žalovaný vo svojom oznámení bližšie nešpecifikoval a neoboznámil poškodeného s dôvodmi, prečo určil výšku priznanej ceny za mechanické a lakovacie práce vo výške 20 eur/hod bez DPH a z akých dôvodov nepriznal časť lakovacieho materiálu. Z cenníkov autoservisov predložených žalobcom pritom vyplynulo, že náklady na prácu účtované žalobcom ako opravcom neprevyšujú obvyklú cenu v danom regióne v porovnaní s inými opravcami pre konkrétnu značku a typ vozidla. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval, že náklady na prácu servisu neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko nebolo preukázané, že cena za normohodinu práce účtovaná žalobcom je nadhodnotená. Uzavrel, že faktúra predložená žalobcom predstavuje konkrétnu sumu - majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou.
10. Vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9528741561 súd prvej inštancie uviedol, že poškodený nevedel ovplyvniť dobu opravy svojho motorového vozidla. Nakoľko ale z dôvodu poistnej udalosti č. 9567228939 poškodený nemohol používať vlastné vozidlo od 5.6.2019 do 14.6.2019, bol nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného vozidla v sume 540 eur. Žalovaný neúčelnosť doby nájmu nepreukázal. Nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov na nájom náhradného vozidla pritom vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vozidlo. Dôvody krátenia plnenia zo strany žalovaným za nájom vozidla vyhodnotil súd prvej inštancie ako vágne.
11. Z dôvodov uvedených v odsekoch 6. - 10. tohto rozsudku uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 246,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,18 eur od 1.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 180 eur od 24.7.2019 do zaplatenia podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uviedol, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla (nahlásil škodovú udalosť a predložil žalovanému faktúry č. 319076 a č. 2019094). Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka, je poistné splatné do 15 dní, preto aj v časti úrokov z omeškania žalobe vyhovel.
12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávky, ktoré predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoje pohľadávky, no z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodeného vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Do omeškania by sa tak mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím o náhrade škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je
ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že s názorom žalovaného o arbitrárnosti rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasí, keďže arbitrárne rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon. Uvedené však nemožno tvrdiť o napadnutom rozsudku, ktorý obsahuje dostatok dôvodov aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Iba skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. Preto obranu žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za nedôvodnú a nepreukázanú. Vo vzťahu žalovaným namietanej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok a aktívnej vecnej legitimácii žalobcu dôvodil, že žalovaný v odvolaní, tak ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávky (faktúry za opravu poškodeného vozidla a prenájom náhradného vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvami o postúpení pohľadávok na žalobcu. Žalobca akcentoval, že nárok na náhradu škody vniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Preto tvrdenie žalovaného, že poškodený je dlžníkom žalobcu, podľa neho neobstojí. Súčasne poukázal na potrebu aplikácie princípu preferencie platnosti právnych úkonov s tým, že neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Ohľadne úrokov z omeškania dôvodil, že žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúr za opravu vozidla a prenájom náhradného vozidla a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom na to, že nárok na zaplatenie sumy 66,18 eur a sumy 180 eur eur mu žalovaný neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neposkytol mu plnenie riadne a včas a dostal sa preto s plnením do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí mu v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania dostal. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 11. novembra 2018, na ktorého závery žalovaný poukazuje, žalobca uviedol, že tento nemožno aplikovať na prejednávaný prípad aj z toho dôvodu, že úrok z omeškania si uplatnil podľa špeciálnej právnej normy - zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo žalovaným citovanej právnej vety predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto rozhodnutí nezaoberal tým, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.
15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 7.12.2020.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
18. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
20. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza :
23. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
24. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, z § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, ktorými sú označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
26. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodeného, ktoré v zmysle faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, resp. že by odporovali § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Vzhľadom na to, že žalovaný ako poisťovateľ, ktorý vykonáva povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, poškodený môže požadovať náhradu škody aj priamo od neho. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu.
27. Sumarizujúc závery uvedené v odseku 26. tohto rozsudku odvolací súd konštatuje, že poškodený bol veriteľom majúcim pohľadávky voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúce v náhrade vzniknutej škody, ktoré platne postúpil na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodeným a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzkov“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mal totiž poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu, pričom pre platné postúpenie na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodený uhradil náklady za opravu vozidla.
28. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V tejto súvislosti poukazuje i na princíp preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade boli postupované pohľadávky v zmluve riadne špecifikované, čo bolo správne ustálené aj súdom prvej inštancie. Pohľadávky poškodeného postúpené na žalobcu sa týkali tej časti súm fakturovaných servisom (žalobcom), ktorá ostala žalovaným
neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetné zmluvy sú neplatnými právnymi úkonmi.
29. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
30. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, t.j. do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
31. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
32. Z ust. § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému. Pokiaľ ale žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v tomto súdnom konaní zaplatiť poškodenému (resp. jeho právnemu nástupcovi) aj úrok z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Preto uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť, sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
33. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu, vrátane priznaného úroku z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).