Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-34-2020.pdf
PDF · 86.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava-Ružinov, IČO: 35 850 370, zastúpená: Malanta, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zaplatenie úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 75,78 € od 06.06.2020 do 16.07.2020 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2020 domáhal zaplatenia sumy 75,78 € s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 75,78 € od 08.04.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia. K žalobe pripojil 2 výzvy zo dňa 07.04.2020 a potvrdenie pošty zo dňa 10.08.2018.
2. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
3. Po výzve súdu podaním doručeným súdu dňa 20.07.2020 vzal žalobu čiastočne späť v časti úroku z omeškania od 08.04.2020 do 30.04.2020 a pripojil kópiu nedoručenej obálky podanej na prepravu dňa 08.04.2020, vrátenej 22.05.2020. Dňa 22.07.2020 doručil žalobca opätovne čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 75,78 €, ktorú žalovaná zaplatila dňa 16.07.20250.
4. V súlade s ustanovením § 145 ods. 3 CSP súd rozhoduje o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanej. Predmetom konania zostal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 75,78 € od 01.05.2020 do 16.07.2020 a náhrada trov konania.
5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 10.09.2020, ktorý bol dňa 21.09.2020 spolu so žalobou doručený žalovanej. Dňa 27.10.2020 bol zrušený pre podanie odporu žalovanou.
6. Žalovaná v odpore zo dňa 23.09.2020 uviedla, že po vyplatení preplatku v roku 2018 si nebola istá, pre prebiehajúce dedičské konanie, či jej preplatok za vodu patrí. Pracovník žalobcu v call centre ju ubezpečil, že jej preplatok patrí. Následne bola po dvoch rokoch vyzvaná na vrátenie preplatku, ktorý jej nepatrí, do 05.06.2020. Najskôr sa opätovne obrátila na call centrum, kde ju presmerovali na komunikáciu e-mailom. Dňa 12.06.2020 požiadala e-mailom žalobcu o opätovné prešetrenie, a ak by mala zaplatiť dlžnú sumu, požiadala o splátkový kalendár. Dňa 15.06.2020 jej oznámili, že žiadajú okamžitú úhradu, inak vec dajú na súd. Pretože nemohla zaplatiť obratom, požiadala o možnosť zaplatiť dlh najskôr dňa 14.07.2020. Žalobca na e-mail nereagoval. Napriek finančným ťažkostiam dňa 16.07.2020 zaplatila na účet žalobcu istinu. Pretože pochybil žalobca a nie žalovaná, cítila sa postupom žalobcu ponížená a zaskočená. Podľa platobného rozkazu má zaplatiť (na trovách konania) oveľa viac ako už zaplatila. Bola dlhodobo nezamestnaná z dôvodu zlého zdravotného stavu a poberala len dávky v hmotnej núdzi, v súčasnosti len invalidný dôchodok 220,- €. K odporu pripojila e-mailovú komunikáciu so žalobcom, výzvu na vrátenie istiny do 05.06.2020 a potvrdenie banky o zaplatení istiny.
7. Žalobca v podaní zo dňa 29.10.2020 zotrval na podanej žalobe a zopakoval argumentáciu k bezdôvodnému obohateniu žalovanej.
8. Žalovaná v podaní zo dňa 09.12.2020 zotrvala na podanom odpore. Naviac uviedla, že žalobcu žiadala o poskytnutie lehoty na vrátenie istiny, z dôvodu svojej zlej finančnej situácie o 25 dní, ale nepočkal a podal žalobu a to napriek tomu, že chybu spravil žalobca, ktorý jej poslal peniaze a telefonicky ju uistil, že ide o jej preplatok. Uplatnené trovy konania v platobnom rozkaze 105,48 € sú polovicou jej jediného mesačného príjmu 220,- €. Je samoživiteľka, táto suma je pre ňu neúnosná. K vyjadreniu pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznanom invalidnom dôchodku. Ďalej uviedla, že platí mesačne elektrinu 40,- €, koncesionárske poplatky 4,64 €, Telekom 50,- €, internet 13,50 €, lieky 5,- €, vodu 6,08 €, ročne daň z nehnuteľnosti 59,80 €. Od 4/2021 musí začať splácať odložené splátky úveru 110,- €, preto sa snaží nájsť si prácu.
9. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu uvedenými vyššie, vyjadrením strán sporu a zistil tento stav veci :
10. V bližšie neuvedenom dni v júli 2018 vyplatil žalobca žalovanej sumu 75,78 €. Kontrolou, po upozornení iným zákazníkom, zistil, že uvedená suma bola žalovanej vyplatená neoprávnene. Vyzval žalovanú na vrátenie istiny do 05.06.2020. Žalovaná zaplatila istinu 16.07.2020. V konaní nebolo sporné, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 06.06.2020, nakoľko obe strany predložili rovnakú výzvu zo dňa 07.04.2020.
11. Na pojednávaní žalovaná zopakovala vyššie uvedené námietky a uviedla, že je ochotná zaplatiť úroky z omeškania, na ktoré majú nárok, ale nesúhlasila s náhradou trov konania vzhľadom na svoju finančnú situáciu a tiež preto, že sa snažila predísť sporu.
12. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 06.06.2020 bola vo výške 0,00%.
13. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok žalobcu na úrok z omeškania. Nie je sporné, že žalovaná vrátila žalobcovi po jeho výzve neodôvodnene vyplatenú sumu 75,78 € dňa 16.07.2020. Rovnako nie je sporné, že žalobca dňa 07.04.2020 vyzval žalovanú na zaplatenie istiny do 05.06.2020. Nasledujúcim dňom 06.06.2020 sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal omeškanie žalovanej od 01.05.2020 do 05.06.2020. Spolu so žalobou síce predložil dve totožné výzvy zo dňa 07.04.2020 na zaplatenie istiny, jednu do 30.04.2020 a druhú do 05.06.2020, ale nijakým spôsobom nepreukázal aj doručenie oboch výziev z rovnakého dňa žalovanej. Žalovaná už k odporu pripojila výzvu na zaplatenie do 05.06.2020 a uviedla, že to bola jediná výzva, ktorá jej bola doručená. Žalobca na obranu žalovanej žiadnym spôsobom nereagoval. Preto súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 75,78 € od 06.06.2020 do 16.07.2020 (0,43 €) a vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania od 01.05.2020 do 05.06.2020 žalobu zamietol.
14. Podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2) Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, konanie bolo zastavené bez rozhodnutia súdu v časti istiny 75,78 € z dôvodu úhrady istiny žalovanou po podaní žaloby, ktorá zavinila zastavenie konania a teda nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi v tejto časti, zároveň bol žalobca úspešný v časti úroku z omeškania 5% ročne z istiny od 06.06.2020 do 16.07.2020 (0,43 €). V zostávajúcej časti žalobca zavinil zastavenie konania bez rozhodnutia súdu v časti úroku z omeškania 5% ročne od 08.04.2020 do 30.04.2020 (0,24 €), nakoľko vzal žalobu v tejto časti späť bez uvedenia dôvodu. Žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti úroku z omeškania 5% ročne z istiny od 01.05.2020 do 05.06.2020 (0,37 €). Žalobca bol v konaní úspešný v 99,2% a žalovaná bola úspešná v 0,8% t. j. v zastavenej a aj v zamietnutej časti istiny. Žalobca mal celkový úspech v konaní vo výške 98,4% (99,2% - 0,8%).
16. Súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo veci spolu 76,82 €, nielen istinu 75,78 € ale i príslušenstvo 1,04 €, nakoľko ak žalobca okrem istiny žiadal od žalovaného priznať aj príslušenstvo na ktoré nemá nárok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1MCdo1/2004 zo dňa 27.4.2004 sa venoval obdobnej problematike, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný a poukazuje na to, že úspech v konaní sa posudzuje podľa žalobného petitu.
17. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
18. Súd v danom prípade zistil, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd prevažne úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tieto dôvody spočívajú jednak v okolnostiach sporu, ktorý zavinil žalobca, nakoľko omylom zaslal preplatok žalovanej. Táto už po doručení výzvy požiadala o splátky s odôvodnení, že má jediný príjem 60 € dávky v hmotnej núdzi a keďže jej nevyhovel, uviedla termín, kedy dlh zaplatí. Žalobca pred uplynutím tejto lehoty podal žalobu na súd a žalovaná zaplatila dlh ešte pred tým, než jej bola doručená žaloba. Sporu sa snažila predísť aj tým, že si overovala či jej preplatok patrí už po jeho vyplatení v roku 2018. Z jej konania je zrejmé, že len okolnosť, že nemala finančné prostriedky na úhradu dlhu jej bránila v úhrade dlhu po výzve žalobcu, teda sporu sa snažila predísť. Zároveň žalovaná preukázala, že v súčasnosti má príjem len invalidný dôchodok 221,10 €, ktorý jej bol priznaný dňa 10.08.2020. Je slobodná, bezdetná, jej pravidelne sa opakujúce výdavky sú 120,- € mesačne. Z uvedeného vyplýva, že aj jej osobné, majetkové a sociálne pomery sú tiež dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).