Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Ľubice Spálovej a Mgr. Lucie Mizerovej, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený splnomocnencom: AENEA Legal, s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1. Ing. K. H., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, G. R., zastúpená splnomocnencom: Potásch & Potásch, s.r.o., so sídlom Jedľová 7/14037, Bratislava, IČO: 47 258 616, 2. Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, G. R., 3. D. B., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, 4. Ing. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXX/XX, G. R., zastúpený splnomocnencom Potásch & Potásch, s.r.o., so sídlom Jedľová 7/14037, Bratislava, IČO: 47 258 616, o zaplatenie 12.084,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1. a 4. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. septembra 2018, č.k. -105, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia konania p o t v r d z u j e a v napadnutej časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Žalobca má voči žalovaným 1. a 4. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným 1. až 4. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Zastavenie konania súd právne odôvodnil použitím ust. až 3 a s tým, že žalobca zobral žalobu proti žalovaným v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu dňa 23.2.2018, teda ešte pred prejednaním sporu, a preto súd nemal dôvod zisťovať súhlas, resp. nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a tak, že žalovaní 1. až 4. majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, keďže žalobca neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, tak procesne zodpovedá za výsledok konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznať žiadnej zo strán sporu a súčasne mu priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že podaním zo dňa 21.2.2018 zobral žalobcu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko zo strany žalovaných došlo k úhrade dlžnej sumy, vrátane príslušenstva a trov právneho zastúpenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v späťvzatí žaloby zo dňa 21.2.2018 uviedol dôvod, pre ktorý berie žalobu späť a žiada konanie zastaviť. Na základe zaslaného vyjadrenia žalovaných 1. a 4., ktorým vyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania, žalobca opätovne uviedol súdu, že zo strany žalovaných došlo k úhrade žalovanej sumy vrátane príslušenstva a trov konania, a preto žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná strana zavinila

zastavenie konania (uhradením dlžnej sumy v priebehu konania vrátane trov konania), žalobca bol toho názoru, že konajúci súd mal konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1. a 4., ktorí navrhli uznesenie v časti zastavenia konania zrušiť s tým, že v konaní sa bude ďalej pokračovať, pričom predmetom konania bude už len peňažné plnenie uplatnené v priebehu konania žalovanými 1. a 4. (5.904,65 Eur) a súčasne navrhli, aby im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že postup súdu, ktorý zastavil konanie vedené pod sp. zn. v celom rozsahu, je nesprávny a rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Odvolatelia už vo svojom odpore zo dňa 31.1.2018 deklarovali, že úhradu podľa platobného rozkazu uskutočnili nad rozsah právneho nároku žalobcu. Následne podaním zo dňa 10.4.2018 v súvislosti so späťvzatím žaloby uviedli, že nárok žalovaných 1. a 4., ktorý bol riadne uplatnený v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, predstavuje sumu 5.904,65 Eur a pre úplnosť dodali, že v rámci mimosúdnych rokovaní žalobca uznal, že žalovaní majú „preplatok“ na plneniach vo vzťahu k nemu, avšak ním vypočítaný preplatok (v rozsahu 2.223,61 Eur) vznikol na základe započítacích úkonov, ktoré žalovaní rozporujú. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 1. a 4. deklarujú rozsah plnenia (koľko si uplatňujú), ktorého sa domáhajú od žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa ich názoru potom nebol správny a zákonný postup prvoinštančného súdu, ktorý konanie zastavil v celej veci, a nechal bez povšimnutia nárok riadne uplatnený žalovanými 1. a 4. v priebehu konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1. a 4., ktorí považovali za legitímny návrh žalobcu, aby o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že stranám sporu náhrada trov konania nebude priznaná, alebo aby súd konanie o odvolaní žalobcu vo veci trov konania prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. . Ďalej navrhli, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov za podanie odvolania, keďže rozhodnutie súdu v tejto veci nie je rozhodnutím vo veci samej, je autonómnym rozhodnutím súdu bez právnej relevancie argumentácie strán sporu, t.j. žalovaní sa pred rozhodnutím súdu nemali možnosť vyjadriť k žiadnemu návrhu žalobcu k trovám konania. Ich priznanie by považovali za rozporné aj s čl. 3 ods. 2 druhá veta v spojitosti s .

6. K odvolaniu žalovaných 1. a 4. sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podaným odvolaním sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania tak, že on má nárok na náhradu trov konania vo výške 183,34 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sa podaným odvolaním domáhali svojho práva v zmysle vzájomného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.904,65 Eur, žalobca sa k meritu veci vyjadrí v rámci tohto konania, teda v rámci samostatne vyčleneného konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 366,68 Eur (2 úkony právnej služby vo výške 287,14 Eur - celý úkon vo výške 287,14 Eur, režijný paušál vo výške 2x 9,21 Eur a DPH vo výške 61,12 Eur).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými osobami - stranami sporu, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané ( a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolatelia v odvolaniach použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti zastavenia konania správne a nesprávnym je v časti výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo zaplatenie 12.084,51 Eur s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 10. januára 2018, č.k. -41, ktorým žalovaným uložil zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, ako i zaplatiť náhradu trov konania. Na základe vydaného platobného rozkazu v lehote na podanie odporu žalovaná 1. pohľadávku žalobcu uhradila v celom rozsahu vrátane trov konania. V zákonnej lehote na podanie odporu následne žalovaní 1. a 4. podali odpor, v ktorom uviedli, že po doručení platobného rozkazu z dôvodu prípadných ďalších negatívnych následkov spojených s neuhradením súm sumy uvedené vo výroku rozkazu spolu s trovami konania dňa 18.1.2018 uhradili. Poukázali však na to, že na platby v uvedenom rozsahu žalobca nemá nárok, a preto ku dňu predpísania predmetných plnení na

jednotlivé peňažné účty ich adresátov došlo k ich bezdôvodnému obohateniu v rozsahu, ktorý prevyšuje ich skutočný nárok. Vzhľadom na to mali žalovaní za to, že aktuálne (po uskutočnení úhrad) majú voči žalobcovi, resp. jemu právnemu zástupcovi, ako i voči Slovenskej republike (titulom súdneho poplatku) pohľadávky, o ktorých bude musieť byť rozhodnuté v priebehu súdneho konania - najmä ako o protipohľadávke, resp. vzájomnej pohľadávke, ak medzi žalobcom a žalovanými nedôjde k dohode, resp. k usporiadaniu ich vzájomných nárokov po zrušení platobného rozkazu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.2.2018 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, nakoľko zo strany žalovaných došlo k úhrade dlžnej sumy, vrátane príslušenstva a trov právneho zastúpenia. Na základe výzvy súdu sa žalovaní 1. a 4. vyjadrili k späťvzatiu žaloby žalobcom, pričom rozporovali nárok žalobcu na samotné peňažné plnenie tak, ako sa ho domáha súdnou cestou, keďže na takéto plnenie mu nevznikol právny nárok. V rámci požiadavky o vydanie bezdôvodného obohatenia odmietli akceptovať také započítacie úkony žalobcu, ktoré sa týkajú najmú sankčných položiek, na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodov uvedených v odpore. Nárok žalovaných, ktorý bol riadne uplatnený v odpore proti platobnému rozkazu, predstavuje sumu 5.904,65 Eur. Následne uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1. až 4. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť v celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak došlo k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby pred pojednávaním, a teda súd nemusel prihliadať na nesúhlas žalovaných so späťzatím žaloby.

13. Súd prvej inštancie však pochybil, pokiaľ zastavil konanie v celom rozsahu bez prihliadnutia na to, že žalovaní 1 a 4 v podanom odpore a následnom podaní po výzve súdu uplatnili voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.904,65 Eur.

14. Uvedený nedostatok následne súd odstránil uznesením zo dňa 25.10.2018, č.k. -142, ktorým vzájomný návrh žalovaných 1 a 4 vylúčil na samostatné konanie.

15. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Citované ustanovenie platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť a podobne. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, a aj na strane žalovaného.

17. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu

uspokojil, a to vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojim prejavom vôle zastavenie konania vyvolal.

18. Vzhľadom na to, že žalovaní po vydaní platobného rozkazu splnili povinnosti ním uložené, a teda v celom rozsahu uspokojili nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou, bolo dôvodným na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie zastaviť a vychádzať z toho, že žalovaní zavinili zastavenie konania, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S prihliadnutím na to, že žalovaní spolu s uplatneným nárokom uhradili i nárok na náhradu trov konania, bolo dôvodným o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť tak, že žalobcovi nebude priznaný voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

19. Nie je pravdou, že by žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol dôvod späťvzatia žaloby, keď tento z obsahu uvedeného podania jednoznačne vyplýva.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia konania z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil a v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania podľa zmenil tak, že žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , keď vychádzal z toho, že žalobca bol v odvolacom konaní na základe podaného odvolania zo strany žalobcu a žalovaných 1. a 4. úspešný v celom rozsahu a žalovaní 1. a 4. boli v odvolacom konaní neúspešní. Vzhľadom na to odvolací súd žalobcovi proti žalovaným 1. a 4. priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).