Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Sa-14-2020.pdf
PDF · 116.85 KB
No categories available
14Sa/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: X. V., bytom Y. nad X., Ul. V. XXX/X, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 23. októbra 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.októbra 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. augusta 2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2020, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.08.2020 vo veci zamietnutia jeho žiadosti zo dňa 08.02.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe opísal genézu rozhodovania správnych orgánov a to tak vo veci jeho žiadosti ako aj o jeho invalidnej dávke. Pričom poukázal na to, že všetky jeho odvolania a žaloby, ktoré v priebehu rozhodovania o jeho invalidnom dôchodku podal boli dôvodné, čo preukazujú rozhodnutia krajského súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré boli následne vydané. Okrem toho nesúhlasil s tvrdením poisťovne, že dňa 14.06.2006 bol jeho zdravotný stav prehodnotený podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. aj podľa zák.č. 100/1988 Zb. a bol uznaný za čiastočne invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Uvedené nie je podľa jeho názoru v súlade so skutočnosťou. Trval na tom, že bol prehodnotený len podľa zák.č. 461/2003 Z.z.
3. V tejto súvislosti poukázal na to, že rozhodnutím zo dňa 02.06.2005 mu bol plný invalidný dôchodok zvýšený na sumu 7375 Sk. Na základe lekárskej prehliadky zo dňa 14.06.2005 bol následne jeho zdravotný stav prehodnotený a podľa § 71 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. a bol naďalej uznaný za plne invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%, čo potvrdila aj pobočka Považská Bystrica. Taktiež mal za to, že žalovaný bezdôvodne poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 11.5.2006 o znížení invalidného dôchodku opakovane neprevzal. Súdy opakovane uviedli, že mu toto rozhodnutie nebolo doručované zákonným spôsobom a naviac je rozhodnutie nulitné v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 25/2006. Vzhľadom na túto nulitu ako aj nesprávne doručovanie zostalo v platnosti pôvodné rozhodnutie o výške invalidného dôchodku, t.j. rozhodnutie zo dňa 02.06.2005. Opakovane zdôrazňoval, že Sociálna poisťovňa nevydala právoplatné
rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku a ani krajský súd v rozhodnutí sp. zn. 12Sd/307/2013, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp.zn. 1So/125/2014 sa nezaoberali zákonnosťou odňatia plného invalidného dôchodku.
4. Žalobca ďalej opakovane uviedol, že nerozumie tomu, prečo Sociálna poisťovňa žiadala v konaní o vyplatenie doplatku prehodnotenie jeho zdravotného stavu, keď jeho žiadosť smerovala k vyplateniu nedoplatku, ktorý vznikol nesprávnym postupom, ktorý vznikol vydávaním a následným rušením jednotlivých vydaných rozhodnutí.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci jeho nároku o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013 tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ako aj prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 05.08.2020. Poukázal na to, že rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku žalobca dvakrát neprevzal v úložnej lehote, pričom došlo k jeho doručeniu na základe fikcie. Proti vyplácaniu invalidného dôchodku v zníženej sume žalobca podal opravný prostriedok.
6. Ďalej označil jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané. Konkrétne uviedol, že rozhodnutím zo dňa 13.07.2007 mal žalobca podľa §263a ods.5 a § 12 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 12.06.2006 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 v sume 3190 Sk mesačne, súčasne od 12.06.2006 mu zanikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 01.01.2004. Podľa rozhodnutia zo dňa 14.04.2008, po opätovnom preskúmaní zdravotného stavu žalobcu bolo rozhodnuté, že mu naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. Následne žalovaný poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 14Sd/157/2008-15 zo dňa 08.12.2008 boli zrušené rozhodnutia žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.04.2008 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.07.2007. V uvedenom rozsudku Krajský súd v Trenčíne zaviazal žalovaného vydať nové rozhodnutia o invalidnom dôchodku žalobcu, ktorým musí opätovne najprv rozhodnúť o odňatí invalidného dôchodku priznaného podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko rozhodnutie zo dňa 11.05.2006 neexistuje pre jeho rozpor s nálezom ústavného súdu č. 25/2006 zo dňa 11.07.2006. Rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.06.2009 bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. od 12.06.2006 odňatý invalidný dôchodok. Uvedeným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 14Sd/157/2008-15 zo dňa 08.12.2008. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 rozhodnutie žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.06.2009 potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu následne na základe podaného odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010 zrušil a vec vrátil žalovanému, ústrediu na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2010 bol žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov od 12.06.2006 odňatý invalidný dôchodok. Uvedeným rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010. Rozhodnutie žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2010 v spojení so zmenovým rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX zo dňa 22.03.2013 bolo rozsudkom Krajským súdom v Trenčíne, č.k. 15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.05.2013 zrušené a vrátené žalovanému, ústrediu na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 15Sd/53/2012-79 zo dňa 13.05.2013. Uvedeným rozhodnutím žalovaného, ústredia bolo rozhodnuté, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia od 18.01.2013 v sume 250,30 eur mesačne žalobcovi súčasne podľa § 293a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 529/2006 Z. z. zaniká od 18.01.2013 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj na invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 podľa § 263 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v sume 221,90 eur mesačne. Proti rozhodnutiu žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013 podal žalobca návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 uvedené rozhodnutie potvrdil s dátumom vzniku invalidity od 18.01.2013. Rozhodnutie krajského súdu následne na základe podaného odvolania potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.04.2016.
7. Ďalej uviedol, že žalobca požiadal neformálnou žiadosťou o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Listom bolo žalobcovi oznámené, že posudkový lekár sociálneho poistenia opätovne posúdi jeho zdravotný stav, ktorý zodpovedal vyššie uvedenému obdobiu. Listom zo dňa 11.06.2018 bolo žalobcovi oznámené, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 20.09.2013 nie je od 14.06.2005 invalidný podľa § 29 ods.3 písm. a) zák.č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne invalidný podľa § 37 ods.3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. Nakoľko tento stav trvá k 18.01.2013, jeho žiadosti je možné vyhovieť len vtedy, ak sa preukáže, že v uvedenom období bol invalidným podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., a to opätovným posúdením jeho zdravotného stavu. Následne bol vypracovaný posudok zo dňa 17.10.2018, ktorý neumožnil doplatok vyplatiť.
8. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) konštatoval, že žalovaný sa neustále odvoláva na rozhodnutia, ktoré nikdy nenadobudli právoplatnosť. Znova zdôraznil, že rozhodnutie zo dňa 11.06.2006 bolo opakovane súdmi vyhlásené za nulitné a preto nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Okrem toho predložil emailovú komunikáciu posudkového lekára s MUDr. M., ktorá podľa jeho názoru preukazuje neobjektívnosť posudkovej činnosti a aj preto bol v minulosti posudzovaný v MUDr. X. v K..
9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd o veci rozhodol po nariadení pojednávania, nakoľko žalobca jeho nariadenie výslovne žiadal. Po oboznámení sa s obsahom súdneho, administratívneho spisu a prednesov účastníkov na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je tu dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.
11. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.10.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.08.2020 týkajúce sa zamietnutia žiadosti žalobcu zo dňa 08.02.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Správne orgány vo veci rozhodovali po druhýkrát, potom ako správny súd rozsudkom sp. zn. 14Sa/23/2019 zo dňa 07.10.2019 ich rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.1999 priznala žalobcovi podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení invalidný dôchodok od 11.07.1999 v sume 159,99 eur (4.820 Sk) mesačne s tým, že žalobca tento dôchodok poberal s postupnými valorizáciami. Rozhodnutím zo dňa 2.6.2005 bola dávka zvýšená na 244,80 eur (7375 Sk). Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.05.2006 Sociálna poisťovňa znížila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 12.07.2006 na 104,86 eur (3.159 Sk) mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.06.2006 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zvýšila žalobcovi od 01.07.2006 invalidný dôchodok na 111,10 eur (3.347 Sk) mesačne.
13. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 18Sd/317/2006-33 zo dňa 19.11.2X07 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.06.2006 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Mal za nepochybné, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.05.2006 nikdy nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko toto rozhodnutie nikdy nemohlo byť žalobcovi s právnymi účinkami doručené. Krajský súd v tomto smere konštatoval, že žalovaný nemohol následne vydať
valorizačné (napadnuté) rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.06.2006, a preto je v platnosti stále pôvodné rozhodnutie o poslednej výške tzv. plného invalidného dôchodku žalobcu.
14. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.07.2007 rozhodla o tom, že žalobca má podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. od 12.06.2006 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 31.12.2003 v sume 105,89 eur (3.190 Sk) mesačne a súčasne, že mu od 12.06.2006 zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od X1.01.2004. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.04.2008 rozhodla o tom, že žalobcovi podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. aj po preskúmaní zdravotného stavu naďalej trvá nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31.12.2003 vrátane zvýšenia podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z..
15. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 14Sd/157/2X08-15 zo dňa 08.12.2008 rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.04.2008 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.07.2007 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. chýbajúce odôvodnenia. Zároveň uviedol, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11.05.2006 je nulitné v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR č. 25/2006 zo dňa 11.06.2006 z ktorého dôvodu neexistuje rozhodnutie, ktorým by bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok priznaný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre skrátenie hrubého čreva operačne o 25 centimetrov, pričom záver posudkového lekára z roku 2008 je o karcinóme konečníka (rekta).
16. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12.06.2009 žalobcovi podľa § 263 ods. 11, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala invalidný dôchodok od 12.06.2006.
17. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2009 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 9So/22/2010 zo dňa 26.05.2010 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 12Sd/129/2009-25 zo dňa 10.12.2009 zmenil tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.06.2009 zrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom súčasne účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu administratívnych spisov nevyplývajú také skutkové zistenia, ktoré odôvodňujú odňatie invalidného dôchodku žalobcu podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 12.06.2006.
18. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.09.2010 žalobcovi podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala invalidný dôchodok od 12.X6.2006. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.03.2013 priznal žalobcovi od 18.01.2013 invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia).
19. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 15Sd/53/2X12-79 zo dňa 13.05.2X13 rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.09.2010 a č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.03.2013 zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru, že žalovaný náležite nezistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude doplniť správne konanie tak, aby zdravotný stav žalobcu bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený. V tomto smere vzhliadol nutnosť opätovne sa zaoberať mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ), ako aj s dátumom skutočného vzniku invalidity u žalobcu.
2X. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.10.2013 priznal žalobcovi od 18.01.2013 invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia).
21. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.10.2013 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. 1So/125/2014 zo dňa 26.04.2016 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 12Sd/307/2013-28 zo dňa 03.07.2014 potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2019 podľa § 70, § 71, § 73, § 112 ods. 4, § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 08.02.2018 o doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013 nedoložil staršie lekárske vyšetrenia. Žalobca sa opakovane nedostavil k posúdeniu zdravotného stavu a podľa vyjadrenia posudkového lekára nemal z tohto obdobia ďalšie odborné nálezy, a preto Sociálna poisťovňa, ústredie posúdila zdravotný stav bez prítomnosti účastníka konania (žalobcu) pričom výsledok tohto posúdenia viedol k zamietnutiu žiadosti o doplatenie rozdielu.
23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom uviedol, že sociálnu poisťovňu nežiadal o prehodnotenie zdravotného stavu, ale o doplatenie rozdielu medzi plným invalidným a čiastočným invalidným dôchodkom, a to na základe toho, že mu plný invalidný dôchodok nebol odňatý zákonným spôsobom, na základe právoplatného rozhodnutia. Žalobca dôvodil, že rozhodnutie zo dňa 14.09.2010 nikdy nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko voči nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodol rozsudkom Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 15Sd/53/2012 zo dňa 13.05.2013 tak, že rozhodnutie zo dňa 14.09.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie sociálnej poisťovni. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sd/157/2008 zo dňa 08.12.2008, ktorým krajský súd okrem iného potvrdil, že neexistuje rozhodnutie, ktorým mu bol odňatý invalidný dôchodok. Od tohto rozsudku krajského súdu až do 18.01.2013 nebolo vydané žiadne iné právoplatné rozhodnutie sociálnej poisťovne o odňatí invalidného dôchodku. Žalobca žiadal o doplatenie rozdielu na invalidnom dôchodku od 12.06.2006 do 18.01.2013.
24. Podané odvolanie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., žalobcovi nie je možné doplatiť rozdiel na invalidnom dôchodku za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Konštatoval, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o jeho nároku na doplatenie rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 14Sa/23/2019. Správny súd v tomto konaní dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj ústredia je potrebné zrušiť, nakoľko obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Následne vo veci rozhodovalo ústredie dňa 5.8.2020 ako aj žalovaný dňa 23.10.2020. 25. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. srávny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
26. Správny súd opätovne konštatuje a zdôrazňuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne musí byť aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami
a dôkazmi, pričom svoje závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil, v prípade ak rozhoduje odvolací orgán je potrebné, aby sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. Nie je vecou správneho súdu, aby v prípade absencie takejto úvahy správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia, tento nedostatok odstraňoval tak, že úvahu správneho orgánu nahradí vlastnou, resp. je neprípustné, aby si správny súd v rámci súdneho prieskumu domýšľal dôvody, pre ktoré bolo odvolanie zamietnuté a to na základe obsahu administratívneho spisu a výsledkov dokazovania vykonaného v administratívnom konaní.
27. V prejednávanej veci sa žalobca žiadosťou zo dňa 08.02.2018 domáhal doplatenia rozdielu medzi invalidným dôchodkom a čiastočným invalidným dôchodkom za obdobie od 12.06.2006 do 18.01.2013. Mal pritom za to, že vzhľadom na to že od roku 2006 bolo opakovane rozhodované o jeho nároku na invalidný dôchodok, pričom jednotlivé rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť, došlo k nesprávnej výplate jeho invalidnej dávky. Trval na tom, že mu mala byť vyplácaná dávka podľa posledného právoplatného rozhodnutia, ktorým je podľa jeho názoru rozhodnutie o výške dôchodku zo dňa 2.6.2005.
28. Ako už bolo konštatované v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 14Sa/23/2019 zo dňa 7.10.2019, Sociálna poisťovňa od roku 2006 opakovane rozhodovala a posudzovala nárok resp. výšku invalidného dôchodku žalobcu. Uvedený stav vznikol tým, že jednotlivé vydané rozhodnutia boli opakovane podrobované súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, pričom opakovane dochádzalo k ich zrušeniu. Genéza jednotlivých rozhodnutí je pritom podrobne opísaná v odsekoch 12 až 21 tohto rozhodnutia.
29. Celý tento „ proces posudzovania“ bol zavŕšený vydaním rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013, ktorým bol žalobcovi od 18.01.2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 250,30 eur mesačne s tým, že mu súčasne od 18.01.2013 zaniká nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v sume 221,90 eur mesačne, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok, na ktorý žalobcovi vznikol nárok od 18.01.2013 (podľa § 263 ods. 1, § 82, § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a), ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 88/3/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Toto rozhodnutie bolo následne v rámci súdneho prieskumu vyhodnotené ako zákonné.
30. Po takomto ukončení rozhodovania Sociálnej poisťovne o nároku žalobcu, sa žalobca domáhal doplatenia rozdielu, ktorý mal vzniknúť v dôsledku neprehľadnej situácie ohľadne vydávaných a opakovane rušených rozhodnutí správnych orgánov. Predchádzajúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne ( ústredia aj generálneho riaditeľa) vydané v konaní o žiadosti žalobcu o zaplatenie boli zrušené tunajším súdom v konaní sp. zn. 14Sa/23/2019 s tým, že je potrebné, aby správne orgány pri svojom rozhodovaní uviedli konkrétne skutkové zistenia ohľadne toho, aká suma invalidného dôchodku bola žalobcovi vyplácaná v danom období a vyhodnotenie toho, aká suma mu mala byť vyplatená (vzhľadom na vydávané a neskôr zrušované rozhodnutia, ktoré boli v tejto veci vydané v období rokov 2006 až 2013 a obsah rozhodnutí súdov vydávaných v týchto právnych veciach) a to aj s poukazom na to, že nakoniec bol celý proces rozhodovania o jeho nároku na túto dávku zavŕšený rozhodnutím, ktoré sa týka výlučne obdobia po 18.1.2013. Okrem toho boli správne orgány zaviazané, aby riadne zodpovedali otázku nulity rozhodnutia zo dňa 11.5.2006, na ktorú sa žalobca odvolával. Správny súd v tomto konaní uzavrel, že správne orgány jasne a zrozumiteľne nevysvetlili svoj postoj k namietanej nulite rozhodnutia, resp. k tomu, že uvedené rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť. Neuviedli, prečo považujú túto ťažiskovú námietku žalobcu za nedôvodnú a v nadväznosti na uvedené nie je zrejmé, prečo považujú posúdenie zdravotného stavu žalobcu ( resp. závery posudkového lekára z roku 2013) za rozhodujúce pre posúdenie toho, či mu bola vzhľadom na neprehľadnú situáciu, ktorá vznikla opakovaným nezákonným rozhodovaním vo veci jeho invalidného dôchodku, vyplácaná dávka vo výške, ktorá mu prislúchala.
31. Správny súd je toho názoru, že preskúmavané rozhodnutia, ktoré boli vydané v rámci realizácie rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 14Sa/23/2019, sa dostatočne a dôsledne neriadili vyššie uvedeným právne záväzným názorom a opäť svoje rozhodovanie zaťažili vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v nedostatku dôvodov vydaných rozhodnutí.
32. Je bez pochybností, že žalobca mal za to, že opakovaným vydaním rozhodnutí, ktoré boli v rámci súdneho prieskumu zrušené pre nezákonnosť došlo k nesprávnej výplate jeho dávky, pričom podľa jeho názoru bol takto ukrátený na svojich právach. Z tohto dôvodu bolo potrebné, tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí súdu (sp. zn. 14Sa/23/2019), jasne a zrozumiteľne uviesť nielen jednotlivé rozhodnutia, ktoré boli vo veci vydané ( či už správnym orgánom alebo súdom), ale aj ich dopad na výšku dávky, ktorá mala byť žalobcovi vyplácaná resp. skutočnosť, či a kedy nadobudli právoplatnosť a boli teda pre účastníkov záväzné. Správny súd musí konštatovať, že opäť nebolo v rozhodnutí uvedené ani to, v akej sume bola v spornom období táto dávka žalobcovi vyplácaná a na podklade ktorého rozhodnutia, či bolo toto rozhodnutie právoplatné a podobne. Jedinou snahou o naplnenie právne záväzného názoru správneho súdu, bola určitá “úvaha” ohľadne právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 11.05.2006. Napriek uvedenému však stále nie je bez pochybností zrejmé, či pri posudzovaní žiadosti žalobcu správne orgány vychádzali zo záveru, že toto rozhodnutie je nulitné (tak ako bolo uvedené v odôvodnení rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn. 14Sd/157/2008 a sp. zn. 18Sd/317/2006), alebo má za to, že je právoplatné, nakoľko došlo k jeho doručeniu postupom podľa § 212 zák.č. 461/2003 Z.z. Správny súd na základe takéhoto odôvodnenia stále nedokázal urobiť záver, aký je vlastne postoj správnych orgánov k tomuto rozhodnutiu. Ak mali za to, že je právoplatné bolo potrebné objasniť kedy nadobudlo právoplatnosť a vysvetliť prečo neboli akceptované opakované závery súdov ohľadne nesprávneho doručovania a nulity tohto správneho aktu. Ako už bolo konštatované vyššie, správny súd doteraz nedostal ani len riadnu odpoveď na to, v akej sume a na poklade ktorého rozhodnutia bol v spornom období žalobcovi dôchodok vyplácaný. Dá sa však predpokladať, že to bolo práve v sume určenej rozhodnutím, ktoré bolo súdmi opakovane označené za nulitné.
33. Na druhej strane je potrebné riadne vyhodnotiť aj obsah rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2013, ktoré bolo podrobené súdnemu prieskumu a bolo vyhodnotené ako súladné so zákonom. Týmto rozhodnutím v spojení s rozhodnutiami súdov bola zavŕšená “ reťaz” rozhodnutí vo veci. Aj keď správny súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že sa týkalo výlučne obdobia po 18.1.2013, je treba upriamiť pozornosť na jeho výrok, ktorý sa dotýka aj invalidného dôchodku vyplácaného do 18.1.2013. Uvedené je taktiež potrebné riadne vyhodnotiť.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správne orgány nedoplnili svoje odôvodnenie v tom ohľade ako boli zaviazané súdom. Venovali sa predovšetkým opätovnému preskúmaniu zdravotného stavu žalobcu, pričom správny súd je toho názoru, že takéto preskúmavanie nemôže byť samé o sebe jedinou podmienkou pre riadne posúdenie žiadosti žalobcu. Predovšetkým správny súd poukazuje na to, že akýkoľvek výsledok posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia nie je rozhodnutím, ktoré by bolo pre účastníkov záväzné. Samé o sebe teda nepredstavuje rozhodnutie, z ktorého by bez ďalšieho vyplývala výška invalidného dôchodku žalobcu v určitom období. Nebolo pritom riadne objasnené, prečo by malo byť spätné posúdenie zdravotného stavu žalobcu pre posúdenie veci kľúčové.
35. S poukazom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú opäť zaťažené vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v ich nedostatočnom zdôvodnení a preto bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj I. stupňového správneho orgánu zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov bude v intenciách právne záväzného názoru správneho súdu, tak ako je uvedený v odsekoch 32. až 34., svoje rozhodnutie riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodniť.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).