Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-12-2021.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudcom JUDr. Stanislavom Vojtkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.5.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Y. v Michalovciach, trvale bytom Y. okres Michalovce,
j e v i n n ý , ž e
dňa 31.12.2020 o 23:50 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a bez príslušného vodičského oprávnenia viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev.č.: MI 213AN po ceste II/582 a následne po miestnej komunikácii v obci Kaluža, okres Michalovce, kde pri miestnom kostole bol zastavený a kontrolovaný hliadkou oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Michalovce, ktorou bol podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, pričom v čase o 23:53 hod. mu bola dychovou skúškou nameraná hodnota 0,53 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 289 ods. 1 za použitia § 117 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 a § 112 ods. 1 Trestného zákona ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Dňa 15.3.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na Y. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil obžalovanému Y. urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z tohto dôvodu súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a kládol obžalovanému tieto otázky.
Na otázku či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný činy jemu kladený za vinu, obžalovaný odpovedal „áno“.
Na otázku či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, obžalovaný odpovedal „áno“.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný ml. Ján Kažmir odpovedal na všetky položené otázky „áno“ a k tomu, že prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že sa nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste obžalovaného a to výsluchom svedkyne Moniky Kažmirovej a prečítaním listinných dôkazov.
Svedkyňa Y., matka obžalovaného, pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že so synom doposiaľ nemala nikdy žiadne problémy, syn ju rešpektuje a pomáha jej v domácnosti. Nikdy by ju nenapadlo, že sa jej syn dopustí trestného činu. Syn to urobil zrejme preto, lebo sa chcel vyrovnať svojim kamarátom, ktorí už boli plnoletí a mohli šoférovať auto. To, že si syn vypil bolo kvôli tomu, že v ten deň bol Silvester, inak jej syn nepožíva alkoholické nápoje. Následne svedkyňa uviedla, že sa môže za syna zaručiť, že sa v budúcnosti takéhoto konania viac nedopustí.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 25.1.2021 obžalovaný Y. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej druhom, nakoľko jeho rodičia sú rozvedení. Biologické ako aj emocionálne potreby obžalovaného sú naplnené. Matka si so synom rozumie a je medzi nimi pevná väzba. Rovnako sa o syna zaujíma aj jeho biologický otec a voju neprítomnosť sa snaží synovo kompenzovať. Obžalovaný je študentom tretieho ročníka Strednej odbornej školy technickej v Michalovciach, kde je zaradený do študijného odboru automechanik.
Podľa správy Strednej odbornej školy technickej v Michalovciach zo dňa 27.2.2021 obžalovaný študuje v učebnom odbore autoopravár mechanik, pričom v dosahovaných výsledkoch patrí k slabšiemu priemeru. Správanie na vyučovaní je v medziach školského poriadku, neboli zaznamenané žiadne vážne nedostatky v jeho prístupe k vyučovacím povinnostiam, v prístupe k spolužiakom, učiteľom a majstrom
odborného výcviku.. Žiak je spoločenskej povahy, komunikuje so spolužiakmi, v kolektíve je obľúbený, javí sa ako rozvážny typ s vlastným názorom a úsudkom. V tomto školskom roku nebol disciplinárne potrestaný.
Podľa správy o povesti obžalovaného Y. zo dňa 2.2.2021 obžalovaný je slobodný, pričom nebol prejednávaný Komisiou obecného zastupiteľstva.
Z odpisu registra trestov obžalovaného ml. Jána Kažmira vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil tým, že viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť, keďže mu bolo v tom čase v dychu namerané 0,53 mg/l alkoholu. Tento stav si pritom obžalovaný privodil sám, nakoľko pred jazdou motorovým vozidlom požil alkoholické nápoje. Po subjektívnej stránke konal obžalovaný v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu trestov a ich výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd mal zato, že vzhľadom na závažnosť trestného činu, pri ktorom obžalovaný mohol jazdou motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu ohroziť život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky, je potrebné obžalovanému aj napriek tomu, že doposiaľ nebol súdne trestaný, ukladať trest odňatia slobody. Ukladanie menej prísneho trestu, ako je trest povinnej práce prípadne peňažný trest, nehovoriac už o podmienečnom upustení od potrestania, by podľa názoru súdu nezodpovedalo spoločenskej nebezpečnosti takéhoto druhu trestného činu, ktorý je v zmysle trestného zákona charakterizovaný ako trestný čin všeobecne nebezpečný, a zároveň by povzbudilo ostatných páchateľov k páchaniu takejto trestnej činnosti uvedomujúc si hrozbu iba takéhoto menej prísneho trestu, prípadne žiadneho trestu. Z hľadiska generálnej prevencie je teda uloženie trestu odňatia slobody pri takomto všeobecne nebezpečnom trestnom čine spáchané v priamom úmysle nevyhnutné a to aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o mladistvého páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný.
Súd u obžalovaného znižoval podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby trestu odňatia slobody na jednu polovicu (až na 6 mesiacov), nakoľko obžalovaný spáchal prečin ako mladistvý. Súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, keďže obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, a poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil žiadnu. Vzhľadom k tomu, že prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižoval hornú hranicu na polovicu zníženej trestnej sadzby (6 mesiacov) o jednu tretinu, t.j. o 2 mesiacov, na 4 mesiace, pričom ako základ na zníženie tejto hornej hranice bral súd rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou na polovicu zníženej trestnej sadzby (0 mesiacov až 6 mesiacov), teda 6 mesiacov.
Súd teda ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 0 mesiacov až 4 mesiace.
Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených kritérií súd považoval trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov za dostatočný nato, aby viedol obžalovaného k náprave a vedeniu riadneho života a zároveň takýto trest bude preventívne pôsobiť aj na ostatných potenciálnych páchateľov takejto trestnej činnosti. V zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon tohto trestu nie je potrebný, berúc do úvahy najmä osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. Výkon trestu odňatia slobody mu preto podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s riadením motorového vozidla, bolo potrené mu uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Súd mu uložil tento trest s
prihliadnutím na závažnosť trestného činu, pri ktorom ohrozil život a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky, v trvaní 2 rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Michalovce.