Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/304/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30 807 484 proti povinnému: MPZ media, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Južná trieda 48, Košice, IČO: 31 668 682, o vymoženie 2.620,89 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorsky úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Mlynská 2, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26.04.2019, č.k. -14, takto

rozhodol:

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 26.04.2019, č.k. -14 (ďalej len "uznesenie") vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 23.11.2000 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Dňa 28.07.2016 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd citoval , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a uviedol, že lustráciou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 2797/V súd zistil, že povinný MPZ media, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 48, IČO: 31 668 682 bol dňa 20.06.2006 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd následne citoval ods. l Exekučného poriadku, , a (ďalej len „“) a uviedol, že za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že označený povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože došlo k jeho výmazu z Obchodného registra a zániku bez právneho nástupcu. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 15,14 Eur. Súd prvej inštancie skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.10.2000. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa uhrádza povinný. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. V danom

prípade je súd prvej inštancie toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, a teda že povinný bude ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, preto nemožno oprávneného na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnému, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v plnej výške a zaviazal k ich úhrade oprávneného.

4. Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že je zrejmé, že súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor citoval § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a poukázal na Uznesenie Krajského súdu sp. zn. zo dňa 30.05.2012 a následne Uznesenie Ústavného súdu zo dňa 20.09.2012, ktorý odmietol sťažnosť navrhovateľa ako neopodstatnenú, nakoľko pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je povinný súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie oprávnený. Z uvedených dôvodov žiadal aby trovy exekúcie v plnej výške priznal súdnemu exekútorovi a zaviazal k ich úhrade oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred l. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal súdny exekútor v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ods. l ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ods. l a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa

9. Súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia. Súdny exekútor v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku, ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l v spojení s ods. l tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : O ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).