Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-304-2020.pdf
PDF · 69.17 KB
Case nature
Subarea
13CoE/304/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská 10, Spišská Nová Ves, IČO: 30 807 484 proti povinnému: MPZ media, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Južná trieda 48, Košice, IČO: 31 668 682, o vymoženie 2.620,89 Eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Kešeľakom, Exekútorsky úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Mlynská 2, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 26.04.2019, č.k. 1Er/5528/2000-14, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 26.04.2019, č.k. 1Er/5528/2000-14 (ďalej len "uznesenie") vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 23.11.2000 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Dňa 28.07.2016 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. g), § 235 ods. 2 a § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že lustráciou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 2797/V súd zistil, že povinný MPZ media, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Južná trieda 48, IČO: 31 668 682 bol dňa 20.06.2006 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Súd následne citoval § 9a ods. l Exekučného poriadku, § 61, § 62 a § 161 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a uviedol, že za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 C. s. p. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že označený povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože došlo k jeho výmazu z Obchodného registra a zániku bez právneho nástupcu. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 15,14 Eur. Súd prvej inštancie skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.10.2000. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. V danom
prípade je súd prvej inštancie toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, a teda že povinný bude ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, preto nemožno oprávneného na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnému, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v plnej výške a zaviazal k ich úhrade oprávneného.
4. Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že je zrejmé, že súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor citoval § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a poukázal na Uznesenie Krajského súdu sp. zn. 21 CoE 94/2012 zo dňa 30.05.2012 a následne Uznesenie Ústavného súdu US 375/2012 zo dňa 20.09.2012, ktorý odmietol sťažnosť navrhovateľa ako neopodstatnenú, nakoľko pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je povinný súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie oprávnený. Z uvedených dôvodov žiadal aby trovy exekúcie v plnej výške priznal súdnemu exekútorovi a zaviazal k ich úhrade oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
5. Oprávnený sa k podanému odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.
6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred l. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal súdny exekútor v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. l C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. l C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p.
9. Súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia. Súdny exekútor v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku, ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie súdneho exekútora proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l C.s.p. v spojení s § 255 ods. l C.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : O (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).