Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-23-2021.pdf
PDF · 118.3 KB
Case nature
Subarea
25Co/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, reg. č. B 3608, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Šancová 1/A, Bratislava, proti žalovanej: Ing. F. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa Z.. X. F. XXXX/XX, X., zastúpenej advokátom: JUDr. Juraj Tibenský, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 18.03.2021, č. k. 21C/2/2021-71, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami: a) pozemkami - parcelami registra „C“ evidovanými na katastrálnej mape:
- parcelné číslo 5941/6 výmera 10 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18,
- parcelné číslo 5941/7 výmera 54 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18,
- parcelné číslo 5941/9 výmera 17 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18,
- parcelné číslo 5941/10 výmera 106 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18 a b) stavbou - súpisné číslo XXXX na parcele číslo 5941/10, popis stavby: rodinný dom druh stavby XX, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území X., okres Piešťany, obec Piešťany, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXXX, vo vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, najmä, aby tieto nepreviedla, nedarovala tretím osobám, nezaťažila záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom či záväzkovým právom v prospech tretích osôb, neprenajala alebo iným spôsobom nescudzila a nezaťažila alebo nevložila ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že medzi žalobcom a spoločnosťou SPV Granul, s. r. o., IČO: 48 104 736, Nová Osada 22, Dunajská Streda (ďalej len „dlžník“) bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach. Keďže si dlžník svoju povinnosť neplnil riadne a včas, uznal svoj záväzok, pričom žalobcovi bolo poskytnuté zabezpečenie predmetnej pohľadávky vo forme ručiteľského záväzku manžela žalovanej, p. J. F. (ďalej len „ručiteľ“). Následne bolo uznanie záväzku dlžníkom a predmetný ručiteľský záväzok aj predmetom notárskej zápisnice č. N 50/2019, Nz 1510/2019, NCRIs 1553/2019, ktorá zároveň predstavuje exekučný titul. Pohľadávka žalobcu sa aktuálne vymáha v exekučnom konaní vedenom na Okresom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 74Ek/331/2021, kde je exekučným titulom práve vyššie uvedená notárska zápisnica a jedným z povinných (okrem
dlžníka) je aj ručiteľ. Ručiteľ vlastnil v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutého uznesenia, ktoré na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a kúpnej zmluvy previedol na žalovanú, hoci mu bola známa existencia predmetnej pohľadávky, resp. jeho ručiteľský záväzok, ktorým bola pohľadávka žalobcu zabezpečená.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 325 ods. 1 a 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu, ktorým ručiteľ previedol svoje vlastnícke právo na žalovanú. Dlžník ani ručiteľ dobrovoľne neuhrádzajú predmetnú pohľadávku a preto sa konanie ručiteľa, týkajúce sa prevodu jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam javí ako konanie, ktorým sa chce zbaviť svojej zodpovednosti uhradiť svoje záväzky. Žalovaná nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty, a preto je tu dôvodná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, a tým teda aj uspokojenie pohľadávky žalobcu. Navyše toto tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že na liste vlastníctva, na ktorých sú predmetné nehnuteľnosti evidované, je vyznačená plomba na základe V 603/2021. Pokiaľ ide podmienku, že je dané reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu tým, že by žalovaná dotknutú nehnuteľnosť scudzila, prípadne zaťažila v prospech tretích osôb, súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj táto bolo osvedčená. Už len vychádzajúc z osvedčeného predpokladu, že predmetný právny úkon dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej dotknuté nehnuteľnosti nadobudla žalovaná, je odporovateľným právnym úkonom, je dôvodné predpokladať, že v snahe vyhnúť sa exekúcii môže dôjsť k ďalšiemu prevodu dotknutých nehnuteľností na tretie osoby. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu, že nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Žalovaná sa voči tomuto uzneseniu odvolala z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
5. Po prvé, žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto aj nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné. Žalobca pravdepodobne úmyselne a vedome v žalobe neuviedol, že jeho pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť zmarené napadnutým úkonom, je zabezpečená iným majetkom ďaleko ju prevyšujúcim. Odporovať možno len ukracujúcim právnym úkonom dlžníka a nie každému úkonu dlžníka, no v danom prípade k žiadnemu ukráteniu žalobcu neprišlo.
6. Po druhé, súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal len z tvrdení žalobcu, pravdepodobne v žalobe uvedených úmyselne a vedome nepravdivo a síce, že dlžník na svoj záväzok nesplnil ani cent a že pohľadávka žalobcu nie je krytá žiadnym iným majetkom postačujúcim na jej uspokojenie. Dlžník svoju pohľadávku splácal od roku 2015, čo je zrejmé aj z toho, že zo sumy poskytnutého úveru 1,7 mil. Eur žalobca nedoplatok vyčíslil na 1,1 mil. Eur. Rovnako je zrejmé, že žalobca by takýto úver v objeme 1,7 mil. Eur neposkytol bez primeraného zabezpečenia a tu treba uviesť, že toto zabezpečenie i naďalej v celom rozsahu trvá i keď zabezpečovaná pohľadávka je už nižšia cca o 1/3-inu.
7. Po tretie, žalovaná je naďalej výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti a tieto neprevádza. Neexistuje teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a ani obava, že by prípadná exekúcia bola ohrozená.
8. Po štvrté, neúčinný môže byť len platný právny úkon a ani prípadná neúčinnosť právneho úkonu nemá vplyv na platnosť úkonov vykonaných žalovanou. Je pravda, že ešte pred nariadením neodkladného opatrenia (nehovoriac o jeho doručení), žalovaná poskytla predmetné nehnuteľnosti do zálohu na účely zabezpečenia úveru, ktorý jej bol poskytnutý V.V. B., a.s. Návrh na vklad záložného práva bol podaný dňa 12.03.2021 pod V-603/2021. Tento úkon je nesporne platný, no napriek tomu a hoci vkladové konanie začalo skôr než bolo katastrálnemu odboru doručené neodkladné opatrenie, nie je ho možné dokončiť pre nariadené neodkladné opatrenie. V dôsledku nedôvodne nariadeného neodkladného opatrenia tak môže žalovanej vzniknúť nemalá škoda v prípade odstúpenia banky od poskytnutého úveru.
9. Po piate, aj v prípade, že by žalovaná nehnuteľnosti previedla, žalobca sa stále môže voči nej domáhať vydania prípadne získaného prospechu.
10. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom uznesení. Odvolanie treba odmietnuť, pretože z neho nie je zrejmý rozsah, v ktorom sa napadnuté uznesenie napáda a ani dôvod pre ktorý je odvolanie podané. Rovnako nie je zrejmé jeho právne subsumovanie pod zákonnú normu, pre ktorú je prípustné podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu. Ak odvolanie nebude odvolacím súdom odmietnuté, žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Žalobca namieta a popiera všetky tvrdenia žalovanej obsiahnuté v podanom odvolaní, tieto považuje za nedôvodné, skutkovo a právne nesprávne a v niektorých častiach vyslovene nepravdivé.
11. Po prvé, pohľadávka žalobcu vo výške 1,14 mil. Eur (bez príslušenstva v podobe úroku a nákladov na jej vymáhanie) nie je dostatočne zabezpečená a rozhodne nebude plne uspokojená s majetku dlžníka, či iného zabezpečenia uvádzaného žalovanou. Žalobca má za to, že je dôvodné a dôležité rozlišovať medzi zabezpečením pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a medzi zabezpečením pohľadávky žalobcu voči jednotlivým ručiteľom - teda aj voči manželovi žalovanej, ktorý s výnimkou prevedeného nehnuteľného majetku nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by mohol byť žalobca uspokojený v prebiehajúcom exekučnom konaní 328 EX 89/21. Dlžník nie je bonitnou spoločnosťou a už vôbec nie spoločnosťou, ktorej majetok je vo výške žalovanou uvádzaných 800.000,- Eur. Voči dlžníkovi je aktuálne vedených celkovo 6 exekučných konaní a žalobca je v poradí 5. veriteľom. Pravdepodobnosť uspokojenia žalobcu prostredníctvom exekučného konania z majetku dlžníka je aj s odkazom na vyjadrenie súdneho exekútora nulová. Popri vyššie uvedených exekučných konaniach existujú aj ďalší veritelia, ktorých pohľadávky sú zverejnené vo verejných registroch a ktorí tieto pohľadávky zatiaľ nevymáhajú voči dlžníkovi exekučne. Dlžník nie je zdravá obchodná spoločnosť aj z toho dôvodu, že aktuálne nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, čo potvrdzuje aj žalovaná vo svojom odvolaní. Výrobná činnosť dlžníka je celkom paralyzovaná, a to z dôvodu požiaru vo výrobnom areály dlžníka, ktorý celkom zničil nie len výrobnú halu ale výrobnú peletizačnú linku. Je nedôvodné a účelové tvrdenie, že čistá hodnota dlžníka je 800.000,- Eur a že čistá hodnota obchodného podielu ručiteľa (manžela žalovanej) je vo výške 400.000,- Eur. Žalobca považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že na obchodný podiel ručiteľa/povinného 3 v aktuálne prebiehajúcom exekučnom konaní č. 328EX 89/21 (p. J. F.) je platne zriadené záložné právo v prospech žalobcu. Preto je nedôvodné počítať s týmto obchodným podielom ako s čistým majetok spoločníka - p. F. - manžela žalovanej vo výške 400.000,- Eur. Ručiteľ nevlastní žiaden majetok z ktorého by mohol byť žalobca uspokojený a jediný majetok, ktorý v minulosti vlastnil, previedol na žalovanú, a to takým spôsobom a v takom čase, že je jednoznačne dôvodné domnievať sa, že tak urobil v snahe znemožniť exekučné uspokojenie z takéhoto majetku. Žalovaná ako ďalšie dostatočné zabezpečenie pohľadávky žalobcu uvádza nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú. L. Q., ktoré mali byť ohodnotené na sumu vo výške 619.000,- Eur. Od vypracovania znaleckého posudku č. 137/2014, ktorý predmetné nehnuteľnosti ohodnotil na túto sumu, tento areál postihli 2 masívne požiare. Posledný požiar nastal vo februári roku 2020 a celkom zničil výrobnú halu a peletizačnú linku dlžníka, ktoré boli založené v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Oba požiare boli masívne a celkom zničili výrobnú halu a peletizačnú linku žalobcu, teda nehnuteľnosti uvádzané žalovanou ako záloh, ktorý dostatočne zabezpečuje pohľadávky žalobcu. Navyše v čase druhého (doposiaľ posledného požiaru) nemal dlžník/záložca predmetný záloh poistený, teda nebola ani zriadená vinkulácia poistného plnenia v prospech žalobcu. Po druhom požiari teda došlo k zničeniu tohto zálohu bez toho, že bude vyplatené akékoľvek poistné plnenie v prospech žalobcu ako veriteľa dlžníka (s prípadnou zriadenou vinkuláciou poistného plnenia). Rovnako to platí aj pre peletizačnú linku. Žalovaná ako ďalšie dostatočné zabezpečenie pohľadávky žalobcu uvádza údajné pohľadávky hlavného dlžníka
- dlžníka, ktoré však nijako nešpecifikuje, ani nevyčísluje. Dlžník nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, preto logicky nemôže disponovať žiadnymi takýmito pohľadávkami voči tretím stranám. Žiadne takéto zabezpečenie v reálnej hodnote k dnešnému dňu (ani ku dňu podania žalobného návrhu) neexistuje (a neexistovalo) a preto nie je možné s úspechom tvrdiť, že ide o dostatočné zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na reálnu hodnotu majetku dlžníka je reálna hodnota obchodných podielov (ako uvádza žalovaná aj „čistého majetku“ dlžníka) na úrovni 0,00 Eur. Rovnako tak aj obchodný podiel ručiteľa, ktorý žalovaná ohodnotila svojím odhadom na úrovni 400.000,- Eur, je logicky reálne na úrovni 0,00 Eur.
12. Po druhé, nie je pravdou, že žalobca zavádzal súd prvej inštancie, keď uvádzal že dlžník neuhradil na uspokojenie pohľadávky žalobcu ani cent. Žalovaná celkom zrejme zamieňa pojem dlžník s úverovým dlžníkom. Žalobca mal dlžníkom na mysli ručiteľa, ktorý neuhradil dobrovoľne ani cent z pohľadávky.
13. Po tretie, z obsahu súdneho spisu síce nie je zrejmé, že by žalovaná prevádzala dotknuté nehnuteľnosti na ďalší subjekt (napríklad rodinného príslušníka), avšak je zrejmé, že má snahu tieto nehnuteľnosti zaťažiť a zriadiť k nim záložné právo v prospech tretieho subjektu. Táto skutočnosť je navyše celkom nesporná, keďže samotná žalovaná priznáva svoj úmysel zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam v ňou uvádzanej hodnote 206.000,- Eur na účely zabezpečenia pohľadávky tretieho subjektu (V. a.s.) vo výške 91.100,- Eur. Je preto nepochybné že už teraz žalovaná vykonáva úkony, ktorými zmenšuje rozsah majetku z ktorého by mohol byť žalobca v prípade úspechu v spore samotnom.
14. Po štvrté, skutočnosť, že žalovanej by mohla - ako ona uvádza - vzniknúť nemalá škoda, hoci žalobcovi nie je zrejmé, v čom by tá škoda mala spočívať a ako by mala vzniknúť, nie je odvolacím dôvodom a rovnako nie je dôvodom alebo argumentom na nedôvodnosť žalobného návrhu žalobcu alebo nesprávnosť napadnutého uznesenia.
15. Po piate, žalobca považuje argument žalovanej, že v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností by sa žalobca mohol voči nej domáhať vydania získaného prospechu, za právne nedostatočný a nedôvodný. Žalovaná si protirečí. Na jednej strane tvrdí, že nevykonáva žiadne úkony prevodu dotknutých nehnuteľností a tieto stále vlastní, ale následne pripúšťa priamo možnosť, že tieto v budúcnosti prevedie a aj keby tak urobila, nie je to právne relevantné. Toto tvrdenie je navyše právne nesprávne, pretože kvalita postavenia žalobcu v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, je samozrejme celkom iná než tá, keď žalovaná prevedie tieto nehnuteľnosti v hodnote ňou uvádzaných 206.000,- Eur (podľa odôvodneného názoru žalobcu je trhová hodnota týchto nehnuteľností ďaleko vyššia) napríklad na rodinného príslušníka a žalobca bude následne vymáhať svoju pohľadávku (ničím nezabezpečenú) súdnou cestou voči žalovanej., ktorá sa následne môže oddlžiť.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
17. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je určenie, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) uzavretá 19.01.2021 medzi žalovanou a ručiteľom, ako aj kúpna zmluva uzavretá medzi nimi v rovnaký deň, sú voči žalobcovi právne neúčinné.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalovanou uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Na úvod sa odvolací súd zaoberal otázkou nedostatkov odvolania, ktoré by podľa žalobcu mali viesť k jeho odmietnutiu. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením, že z odvolania nie je zrejmý rozsah, v ktorom sa napadnuté uznesenie napáda a ani dôvod pre ktorý je odvolanie podané (§ 363 CSP). V odvolaní sa na viacerých miestach spomína, že sa ním napáda dotknuté uznesenie súdu prvej inštancie „v celom rozsahu“. Čo sa týka odvolacích dôvodov, ako to už odvolací súd naznačil vyššie, z obsahu odvolania, ktoré je podľa § 124 ods. 1 CSP rozhodujúce pre posúdenie podania strany,
vyplýva, že žalovaná nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých sa napadnuté uznesenie zakladá. Tieto odvolacie námietky preto obsahovo zodpovedajú odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f) (nesprávne skutkové závery) a h) (nesprávne právne posúdenie veci). Napokon „právne subsumovanie pod zákonnú normu, pre ktorú je prípustné podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu“, je úlohou odvolacieho súdu, a nie odvolateľa, čo je zrejmé aj z toho, že nejde ani o všeobecnú, ani o osobitnú náležitosť odvolania (§ 363 v spojení s § 129 ods. 1 CSP).
20. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany nároku uplatňovaného v konaní o veci samej, buď potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1). Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh (§ 324 ods. 1). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP).
21. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
22. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v podstate z dôvodu, že boli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu, že nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv.
23. Žalovaná v odvolaní namietala, že pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť zmarené žalobou napadnutými právnymi úkonmi, je zabezpečená iným majetkom ďaleko ju prevyšujúcim. Toto tvrdenie žalobca poprel a vyvracal aj svojimi tvrdeniami podoprenými listinnými dôkazmi pripojenými k vyjadreniu k odvolaniu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, nie je účelom konania o neodkladnom opatrení zisťovať skutkový stav tzv. klasickým dokazovaním podľa § 185 a nasl. CSP, ale postačí, aby boli skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčené. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so žalobcom prednesenými tvrdeniami a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Tieto vyhodnotil postupom podľa § 191 CSP a jeho súvisiaci myšlienkový pochod je poznateľný z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto považuje napadnuté uznesenie na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení z hľadiska zistení skutkového charakteru za dostatočné. Prvá námietka žalovanej preto nemôže obstáť.
24. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za vhodné dodať, že tvrdenie žalovanej o inom majetku dlžníka nemá na posúdenie veci nijaký vplyv. Predmetom žaloby vo veci samej je odporovanie právnym úkonom, ktorými sa malo ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere. Ústredným pojmom pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je ukrátenie uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). Uspokojenie pohľadávky veriteľa tak môže byť ukrátené, ak dôjde k zmenšeniu majetku, z ktorého by mohla byť pohľadávka uspokojená. Nepochybne je majetok dlžníka tým prostriedkom, ktorý prichádza pri uspokojovaní pohľadávky veriteľa do úvahy ako prvý. Na majetok tretích osôb možno siahnuť, ak to zákon alebo dohoda účastníkov pripúšťa. Tak je to aj v prípade ručiteľského záväzku, ktorý umožňuje použiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi majetok patriaci tretej osobe - ručiteľovi (§ 303 Obchodného zákonníka, § 546 OZ). V prejednávanej veci smeruje pohľadávka žalobcu voči úverovému dlžníkovi (SPV Granul, s. r. o.) a bola zabezpečená viacerými spôsobmi. Záložné práva žalobcu, ktoré zaťažovali nehnuteľnosti, hnuteľný majetok a pohľadávky dlžníka, predstavovali len jednu časť zabezpečenia. Ďalšiu časť zabezpečenia tvoril práve ručiteľský záväzok manžela žalovanej obsiahnutý v dohode o ručení zo 17.01.2019, ktorý
manžel žalovanej aj uznal (čl. V notárskej zápisnice N 50/2019, Nz 1510/2019, č. l. 9), takže je potrebné vychádzať z predpokladu, že trvá. Na uspokojenie pohľadávky žalobcu tak možno použiť nielen majetok dlžníka, ale aj majetok ručiteľa. To ale na druhej strane zároveň znamená, že uspokojenie pohľadávky veriteľa môže byť ukrátené nielen v dôsledku úbytku majetku dlžníka, ale aj pre úbytok majetku ručiteľa. Úkony ručiteľa, ktorými sa tento zbavuje svojho majetku, majú zjavne priamy vplyv na to, či a v akom rozsahu bude veriteľ schopný sa domôcť uspokojenia svojej pohľadávky z majetku, na ktorý môže siahnuť vďaka zabezpečeniu pohľadávky prostredníctvom ručenia.
25. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy uzavretej s ručiteľom. Možno súhlasiť so žalovanou v tom rozsahu, že nie každý právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Otázka, či to tak je, najmä ak ukrátenie žalovaná spochybňuje, bude ale predmetom dokazovania vo veci samej. Z hľadiska osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia je podstatné, že veriteľ ako navrhovateľ neodkladného opatrenia môže v týchto prípadoch vychádzať len z údajov dostupných v katastri nehnuteľností, pretože verejnosť zbierky listín katastra nehnuteľností je obmedzená (§ 68 ods. 3 z. č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon). Keďže listiny, na základe ktorých došlo k zmene vlastníckeho práva, nie sú veriteľovi voľne dostupné, dôkazné bremeno na preukázanie, že protiplnenie za prevedené nehnuteľnosti je primerané, nemôže zaťažovať veriteľa. Uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej zmluvy v prejednávanej veci v spojení s údajmi z katastra nehnuteľností preto dostatočne odôvodňuje záver, že na účely konania o neodkladnom opatrenia bolo splnenie podmienok na ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu podľa § 42a ods. 1 OZ osvedčené. Ako už odvolací súd vysvetlil vyššie, tento záver nemôže zvrátiť ani tvrdenie žalovanej o ekvivalencii poskytnutých plnení v odvolaní, ku ktorému žalovaná navyše ani nepripojila ani jeden zo sporných právnych úkonov.
26. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že súd prvej inštancie vychádzal z nepravdivého tvrdenia, že dlžník na svoj záväzok nesplnil ani cent. Keďže žalobou sa vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov, ktorými sa mal zmenšiť majetok ručiteľa, dlžníkom v kontexte napadnutého uznesenia je tento ručiteľ, a nie dlžník z úverového vzťahu. Je nesporné (žalovaná v odvolaní netvrdila opak), že ručiteľ svoj ručiteľský záväzok nesplnil, v dôsledku čoho vychádza napadnuté uznesenie zo správneho predpokladu.
27. Nesprávny je aj názor žalovanej, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán a ani obava, že by prípadná exekúcia bola ohrozená, neexistuje, pretože je naďalej výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti a tieto neprevádza. V tejto súvislosti je dôležité zistenie prvoinštančného súdu, že žalovaná sa v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pokúšala nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Žalovaná to dokonca potvrdila aj v odvolaní, kde vysvetlila, že sa snažila zaťažiť nehnuteľnosti záložným právom v prospech tretej osoby (banky) na účely získania hypotekárneho úveru. Záložné právo umožňuje záložnému veriteľovi uspokojiť sa z predmetu zálohu, ak dlžník svoj záväzok nesplní včas a riadne (§ 151a OZ). Za okolností prejednávanej veci to znamená, že záložný veriteľ by mohol záložné právo vykonať napríklad predajom zálohu, čím by bola exekúcia žalobcovej pohľadávky nepochybne ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva priamo z toho, že žalovaná už iniciovala vkladové konanie, ktoré by mohlo skončiť povolením vkladu záložného práva v prospech tretej osoby. Neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom, ako takémuto výsledku zabrániť, pretože ak ho súd nariadi, konanie o návrhu na vklad sa obligatórne preruší [§ 31a písm. e) katastrálneho zákona].
28. Presvedčivá nie je ani argumentácia žalovanej vznikom prípadnej škody v prípade odstúpenia banky od poskytnutého úveru z dôvodu, že neodkladným opatrením bude znemožnený vklad záložného práva v prospech tejto banky do katastra nehnuteľností. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akú škodu má žalovaná na mysli. Žalovaná v odvolaní nijako nespresnila, na aký účel potrebuje poskytnutý úver a aké konkrétne následky by malo jeho neposkytnutie. Hoci princíp proporcionality musí byť v zásade zachovaný aj v prípade neodkladných opatrení, len na základe všeobecných tvrdení o „nemalej škode“, ktorej skutkový, či právny základ ostáva zahalený, nemožno dospieť k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia žalovanú neprimerane zaťaží v realizácii jej práv ako vlastníka sporných nehnuteľností.
29. Na správnosti napadnutého uznesenia nemení nič ani to, že žalobca by sa aj v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností mohol voči žalovanej domáhať vydania získaného prospechu. Toto tvrdenie sa
v podstate týka podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcej v obave, že exekúcia bude ohrozená. V prvom rade niet pochýb o tom, že riziko ohrozenia exekúcie je výrazne vyššie, ak je majetok povinného likvidný, než keď je tvorený nehnuteľnosťami. Žalovaná ďalej opomína, že predmetom odporovacej žaloby, o ktorej sa vedie konanie vo veci samej, nie je zaplatenie pohľadávky, ale určenie neúčinnosti právnych úkonov voči žalobcovi. Pokiaľ bude žalobca v spore úspešný, bude sa môcť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (§ 42b ods. 4 OZ). V danom prípade je vymedzenie tohto majetku zrejmé; je ním to, čo žalovaná od dlžníka odporovateľnými úkonmi nadobudla. Prvoradým cieľom citovaného ustanovenia je umožniť uspokojenie pohľadávky práve z tohto majetku. Je síce pravda, že ak daná osoba už dotknutým majetkom nedisponuje, zákon priznáva veriteľovi právo na náhradu (voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech), no toto právo má subsidiárnu povahu, pretože vzniká len vtedy, ak uspokojenie z ušlého majetku „nie je možné“. Zjavne teda nie je želateľné, aby právo veriteľa na náhradu dostalo de facto prednosť a aby sa osobe povinnej strpieť uspokojenie pohľadávky veriteľa umožnilo voľne prevádzať ušlý majetok na ďalšie osoby. Zároveň niet pochýb o tom, že sa tým postavenie veriteľa zhoršuje, pretože kým rozsah ušlého majetku možno pomerne ľahko ustáliť, o výške náhrady podľa § 42b ods. 4 in fine OZ to nemožno povedať.
30. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ich žalobca hodnoverne osvedčil tak, ako to požaduje § 325 ods. 1 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že neodkladné opatrenie bolo nariadené v súlade s § 328 ods. 1 CSP, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie vo výroku ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
31. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože žalobu treba meritórne prejednať, o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
32. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).