Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovanej V. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno a), písmeno d) s poukazom na ustanovenie písmeno b) , na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 17.05.2021, takto

rozhodol:

obžalovaná

V. B. J. A. I. M. G. F. Á. , narodená XX.XX.XXXX v P., trvale bytom W. M. F. XXX, na slobode, u z n á v a s a v i n n o u , ž e :

v presne nezistenom období najmenej však od roku 2011 do 22. augusta 2019 v obci Hajná Nová Ves okres A. v byte na prvom poschodí bytového domu s popisným číslom XXX a na iných miestach ako osoba blízka, najmä pod vplyvom alkoholických nápojov alebo omamných látok opakovane vulgárne nadávala do kuriev, špín, kričala, štípala, búchala o stenu, hádala sa, vyhrážala sa s nožom v ruke svojej dcére maloletej Q..F.., nar. XX.XX.XXXX, bila ju päsťou po chrbte, tvári, z čoho mala maloletá Q..F.. čierny chrbát, modriny na chrbte aj na rukách, opakovane jej hovorila, že „nie je jej dcéra“, musela sa starať o domácnosť, následkom čoho došlo u maloletej Q..F.. M.. XX.XX.XXXX k poškodeniu psychického zdravia a to k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, ktorej začiatky sú najmenej od roku 2018 a vznikla u nej na podklade dlhodobej úzkosti a strachu zo správania matky, ktorá jej spôsobovala psychické utrpenie, maloletá trpela a doteraz trpí duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života - pretrvávajúca úzkosť z očakávania zlého, ako aj telesné ekvivalenty úzkosti, najmä bolesť hlavy, kolapsové stavy a dissociatívne poruchy, vyžadujúce si pedopsychiatrickú starostlivosť a užívanie liekov proti úzkosti, rovnako sa neprimeraným spôsobom správala aj voči svojej dcére maloletej T..F.., M. XX.XX.XXXX, ktorej vulgárne nadávala, kričala na ňu, bila ju päsťou, tiež varechou, pričom v presne nezistenom období ju v izbe ich bytu zbila varechou, z čoho padla až na zem, vyhadzovala ju z domu, neposkytovala jej dostatočný pocit zázemia a bezpečia, dostatočne sa o ňu nestarala, následkom čoho došlo u maloletej T..F.., M.. XX.XX.XXXX k potlačeniu negatívnych zážitkov, somatizácii - telesným ekvivalentom úzkosti, ako i ku osobnostnej reakcii popierania, čo je príznakom emočnej poruchy so začiatkom v detstve a správanie svojej matky tak prežívala ako psychické utrpenie,

t e d a :

blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a spôsobila tým ťažkú ujmu na zdraví a spáchala čin závažnejším spôsobom konania

- po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l a :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno a), písmeno d) s poukazom na ustanovenie písmeno b) .

Z a t o j e j u k l a d á :

Podľa , za nezistených poľahčujúcich okolností podľa a nezistených priťažujúcich okolností podľa , postupom podľa , podľa , písmeno d) , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa , , výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa , písmeno b), písmeno f), písmeno j) , zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, príkaz osobne sa ospravedlniť poškodeným maloletej Q. F., narodenej XX.XX.XXXX a maloletej T. F., narodenej XX.XX.XXXX, obe bytom W. M. F. XXX, príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prokurátora prejednal trestnú vec obžalovanej V. B.. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne F. F., prečítaním výpovede svedka T. F. z prípravného konania, prehratím výpovedí maloletých poškodených Q. J. T. F. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov znalcov L.. V. F., L.. B. Q., L.. V. Y. ako aj prečítaním zápisníc z výsluchu znalcov a oboznámením na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov zabezpečených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku s úpravou skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie že je nevinná. Následne vypovedala, že je pravda čo sa jej kladie za vinu ale nie všetko. Bývali v W. M. F. pod nimi bývala sestra obžalovaného, Q. bola stále u nej, vždy bolo tak ako povedali oni. Deti ju nerešpektovali, preto musela na nich kričať a videli aj to ako druh kričí na ňu. Na ich výchovu bola sama. Druh sa staral ale na ňu nebral ohľad a cítila sa vnútorne utláčaná preto robila to, čo robila. Našla východisko v alkohole. To s nožom si nepamätá, bola pod vplyvom alkoholu. F. bol v D., nechal ju doma s deťmi 2 mesiace samú, starala sa sama o tri deti a jeho matku. O nič sa nezaujímal. Q. sa podobá do jeho rodiny, T. do jej, on ju týral a bil mesiac vkuse. O deti sa staral iba finančne. On sa o ňu nezaujímal, našiel si novú priateľku. T. bola problémová, keď ju zbila tak jej zháňala domáce úlohy. Od malička mala ADHD, chodila do špeciálnej škôlky, bola neposedná. T. bila, keď si zaslúžila ohľadom učenia. Nerešpektovali ju, tak ako sa ku nej správal on, tak sa ku nej správali aj deti. K Q. sa správala normálne. Bola tam rozdielna výchova čo sa týka Q. a T.. Vulgárne jej nenadávala, ale hádali sa spolu. Q. tiež vulgárne nadávala jej. Vyhrážala sa jej, že to povie otcovi, ako sa ku nej správajú. T. dala varechou, keď sa zle učila. Stále sa hádali. Požívala aj alkohol, iba raz jej druh našiel jointa, čo sa riešilo aj na sociálke. Na Q. kričala ohľadom učenia, školy. Nechce sa so ňou teraz stretávať. Deti píšu, že sa majú teraz dobre. Stále od druha odchádzala, pretože ju bil. Deti sa teraz možno majú lepšie. Sem-tam ich ubila, lebo bola na ne sama. Aj babka raz zbila T. palicou. Nechcela jesť to, čo bývalá svokra uvarila. Vulgárne jej nadávali. On má teraz Rumunku ako priateľku a ona je Slovenka a to bol problém. Jeho sestra nemôže mať deti a tak brávala prvú dcéru a nosila ju iba nakojiť. K Q. sa normálne správala, problém bol v tom, že bola najstaršia, tak toho najviac videla. Boli kamarátky. Nevie o tom, že by jej dala facku keď ju nechcela pustiť z domu. Určite to nebolo tak, že by mali z bitia psychické následky. Psychologička povedala, že to je z toho, v akom prostredí žili. Q. bila len tak výchovne. Dva dni na to, ako podala to trestné oznámenie, bral ju zo školy vrtuľník, prvýkrát ju bral vrtuľník, keď bola doma, telefonoval jej predtým otec, vulgárne jej nadával. Varechu používala iba pri T. pri učení. Bil ju aj otec. Možno výchovnú Q. dala tiež. Nikto ju doma nerešpektoval. Keď si druh našiel priateľku, deti sa začali viac hádať. Začalo to zhruba od roku 2017. Q. pociťovala, že robí

rozdiely medzi ňou a T.. T. bola od malička chorá, musela sa jej venovať. Chodila s ňou do nemocnice a Q. to pociťovala tak, že sa jej nevenuje. Rodina taktiež robila medzi nimi rozdiely. Predtým si sem-tam vypila. Bola párkrát opitá, bolo to následkom ich spolužitia. Nepamätá si presne odkedy. Chodila aj na stretnutia anonymných alkoholikov, odvtedy nepije. Mala pod vplyvom alkoholu aj výpadky pamäte. Keď si vypila, upratovala. Raz mala doma kamarátov a pili spolu. Druh mal vtedy novú priateľku z D.E.. Q. sa večer zobudila a povedala jej, aby to nehovorila otcovi. Nepamätá si, že by ju vtedy ubila. Pila pivo. V súčasnosti ju T. nechce vidieť. Q. sem-tam napíše. Stretli sa asi 3-4 krát. Môžu za to obaja rodičia, nikdy len jeden. Na výchovu detí bola sama a deti tým trpeli. Deti vedia, že je ich mama, stretnúť ich nenúti. Raz požila aj návykové látky, riešilo sa to na sociálke.

Svedkyňa F. F. vypovedala, že raz prišla ku nej Q., nevie presne, kedy a sedeli na posteli, Q. išla otvoriť dvere, skríkla a povedala, že tam bola mama a mala nožík v ruke. Triasla sa a bála sa. Povedala, že aj doma ju mama ohrozovala nožom. Q. odpadávala, vrtuľník ju zobral 2x, je psychicky zničená. Obžalovaná jej vždy hovorila, že ty si F., keď odišla do W., zobrala si so sebou iba T.. 6 mesiacov bola preč. Býva na 1. poschodí, oni bývali na druhom v bytovke v W. M. F.. Počula ako deťom nadávala, kričala po nich. Museli upratovať, nemali čas učiť sa. Pritom keď ich bila ona nebola. Obžalovaná im nadávala aj každý deň. Sťažovali sa, že musia upratovať, ak nechceli, tak ich zbila. Z matky majú strach dodnes. Boja sa, že ju uvidia a niečo im urobí. Keď obžalovaná bývala v W., tak bola aj pod vplyvom alkoholu. Deti jej našli alkohol. Mala vždy dva telefóny, deti raz našli nejaké čísla, dali jej ich do vačku a obžalovaná to zbadala, tak ju chytila za plecia a ťahala po chodbe. Ona sa o deti tiež starala. Deti teraz bývajú pri otcovi v meste. Obžalovaná odchádzala od detí aj v noci, raz aj jej vulgárne vynadala. Raz na Silvestra išla v noci do mesta. Volala aj Q. spolužiačkam aj susedom, aby boli pri deťoch. Policajtov volali aj 3krát. Obžalovaná si sadla na schody a posielala Q., aby jej išla kúpiť pivo. Keď povedala, že jej ho nepredajú, tak povedala, aby jej ho išla kúpiť babka. Modriny na deťoch nevidela. Konkrétne nadávky si nepamätá.

Svedok T. F. vypovedal, že sa všetko ohľadne týrania dcér dozvedel len sprostredkovane od dcéry Q., on bol vtedy pracovne stále na cestách a nevedel čo sa u nich doma deje. List, ktorý napísala Q. písala preto, aby mohol podať trestné oznámenie, keďže on nebol svedkom žiadne takého útoku ani týrania. Q. mala zdravotné problémy, odpadávala a lekári jej povedali, že to mohlo byť zo psychických problémov. Dcéry žijú teraz s ním, doma sa o tom teraz nerozprávajú, nechce im to pripomínať. Obe chodia k psychologičke, Q. na odporúčanie lekárov a T. preto, lebo sa nevie sústrediť na učenie.

Svedkyňa poškodená Q. F. vypovedala, že keď bývala s mamou, mala vždy s ňou problém. Otec bol v práci, nemohla mu nič povedať, pretože by ju zbila. Povedala mu to až keď sa od nich odišiel a bola u neho na prázdninách. Matka jej vykrikovala že nie je jej dcéra, útočila na ňu nožom, aj na babku. Jej krstná preto privolala políciu. Rok dozadu na Vianoce mali autonehodu, matka bola pod vplyvom drog a šoféroval jej brat, vtedy si udrela hlavu a prvýkrát odpadla. Odpadla asi 8 krát. V aute ju preberala kamarátka. Keď mala 5 rokov, mama ju zobrala k jej milencovi do Q., otec volal políciu, nechcela ju pustiť a rukami jej držala ústa. Za nič ju vedela zbiť, mala modriny po tele. Tiež aj jej sestra T.. Malú sestru V. nechala cez noc samú so sestrou kamarátky ktorá má 7 rokov. Niekoľko krát ich nechala všetky tri samé doma, keď bol otec v práci. Ubližovala aj otcovi. Otec sa s ňou potom rozišiel, ona odišla na pol roka a zobrala aj T.. Keď sa vrátila znovu začala piť alkohol, mala problémy s drogami. Kvôli nej teraz trpí psychickou poruchou, berie lieky, v škole odpadla a prišiel pre ňu vrtuľník. Keď odpadla, matka vykrikovala že si to vymýšľa. Raz v noci sedela so 4 chlapmi v obývačke opitá, ona im povedala nech idú preč a tak ju prefackala po tvári a hodila do steny. Raz spala aj vonku na ulici lebo prišla domov nadrogovaná a začala ju búchať a štípať vo vani. S modrinami nebola u lekára, chodila v teplákoch a tričku aby to nebolo vidno. Matka ich nechala v kine samé a odišla a potom ju niekoľko mesiacov nevidela. Matka jej nadávala že je kurva, vypočítavá špina, nie je jej dcéra, je F., iba T. je jej, ona ju neporodila, že bola chyba to že ju splodila a zničila jej celý život, ona si chcela ešte užívať. Nadávala jej takto aj keď bola triezva. Niekedy bola v pohode keď nič nebrala, potom jej to začalo chýbať a trieskala vecami, mali doma neporiadok. Ona sa starala o domácnosť a aj o malú sestru. Bila ju aj keď bola triezva. Takéto správanie bolo celý čas, aj keď bola malá. Potom chodila na sedenia anonymných alkoholikov a istý čas bolo dobre. Potom začala s drogami. Jej kamarát ju videl ako sa váľa po zemi pod vplyvom drog. To jej správanie sa opakovalo aj päťkrát do týždňa. Teraz sa s matkou nestretáva, matka jej píše smsky. Dvakrát sa stretli na pošte. Nechce sa s ňou stretávať, lebo sa jej bojí a nemá ju rada za to všetko. Ponižovala ju za to ako vyzerá. Vyvoláva v nej zlé pocity a spomienky. Navštevuje psychiatričku, bola na hospitalizácii v Q., odpadla, nemohla spávať. Matka v noci odchádzala z domu za zábavou a

nechávala ich s malou sestrou. Svedkom správania matky bola aj jej kamarátka, ktorej sa zverovala, videla aj ako jej dala facky. Posadila ju do kúta kde kľačala aj dve hodiny. Utekala z domu chodila do večera po vonku aby nemusela byť doma. Matka ju vyhadzovala z domu. Fyzické útoky si pamätá asi od svojich 5 rokov. Neskôr na ňu útočila skôr psychicky. Búchala ju po chrbte, po tvári, hodila do steny, po hlave jej dala. Aj päsťou. Mala modriny, na chrbte, na rukách. Videla ich len kamarátka a možno otec. Nebola u lekára, povedala že spadla. V škole si nič nevšimli. K malej sestre sa správala dobre. List v ktorom opísala konanie matky napísala preto aby sa to už vyriešilo a aby mala pokoj. Obťažuje ju keď jej matka posiela správy a nechce sa s ňou stretávať.

Svedkyňa poškodená T. F. vypovedala, že teraz býva s otcom, jeho priateľkou a sestrami, s matkou sa jej bývalo zle. Opila sa a bila ich aj babku, na Q. zaútočila s nožom. Matka pila alkohol keď otec nebol doma. Brala aj drogy, Q. našla v sedačke aj nejaké alobaly. Správala sa nim zle, keď sa opila. Bila ju aj Q.. Niekedy s varechou. Mala aj modriny. Častejšie bila Q.. Nevie prečo ich bila. Nadávala im a kričala po nich. Keď mala šesť-sedem rokov zobrala ju na S. a tam ju zbila. Musela chodiť jedávať k susedom a spala aj vonku. Spala aj u kamarátok. Keď jej dal otec nejaké drobné zobrala jej ich a prepila. Na S. stále pila alkohol. Keď nebola opitá správala sa niekedy dobre, niekedy zle, tak že nadávala a bila ich. Stále si niečo našla, skákala aj do otca. Raz keď sa opila a išla zabiť sestru tak tam bola aj babka. Aj babku raz bila. Drogy jej našli v kabelke. Ona o tom povedala iba otcovi až keď sa od nej odsťahovali a mama o tom nevedela. Ona sa jej bála. Stretla ju teraz na pošte. Nechce sa s ňou ale ďalej stretávať a hnevá sa na ňu za to čo robila. Hlavne za to, že išla zabiť jej sestru. Keď zbila Q. zbila aj ju. Stále ich bila, nevie presne koľkokrát a kedy. Bolo to veľakrát. Stalo sa že matka v noci odišla a malú sestru V. nechala iba s nimi. Nadávala im, asi všetky nadávky čo sú, vulgarizmy. Keď boli v kine aj s Q. a jej kamarátkou v polovici kina odišla a nechala Q. telefón a ukradla auto aj peniaze a nechala ich v kine. Ona otcovi nehovorila nič o tom čo im matka robila, lebo nechcela aby ju za to zbila.

Zo záverov znaleckého posudku znalca L.. V. F. vyplýva, že obžalovaná netrpela ani v súčasne dobe netrpí duševnou poruchou ani psychózou, ktorá by mala významný vplyv na jej rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Prekonala úzkostne - depresívnu poruchu, ktorá odznela a nemala žiadny forenzne významný vplyv na jej konanie. Nadužívanie kanabinoidov a alkoholu nemalo žiadny forenzne významný vplyv na jej rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Nikdy nebola závislá, bol u nej konštatovaný abúzus alkoholu a kanabinoidov. Po ich požití nevykazovala znaky takej agresivity že by z psychiatrického hľadiska jej správanie mohlo byť nebezpečné pre spoločnosť. Počas obdobia páchania skutku u nej došlo vždy k jednoduchej opitosti. Znalec vylúčil prítomnosť patickej alebo komplikovanej opitosti. Po požití návykových látok mohla svoje konanie ovládať ako aj rozpoznať jeho protiprávnosť. Je plne schopná chápať zmysel trestného konania. Neodporúča jej uložiť žiadne ochranné liečenie. Jej pobyt na slobode nie je aktuálne pre spoločnosť nebezpečný. Jej osobnosť je disharmonicky štruktúrovaná, histriónskych rysov. Zo znaleckého posudku a z výsluchu znalkyne L.. B. Q. vyplýva, že osobnosť Q. je vo vývine, emočne a sociálne nezrelá. Aktuálne je u nej depresívne prežívanie prejavujúce sa v oblasti afektivity, anhedóniou a v oblasti sociability. Pri psychickom nápore reaguje somaticky (bolesti hlavy, odpadávanie, vertigo), uzatvára sa do seba. V správaní prevažuje pudovosť, snaží sa o racionálnu kontrolu, ktorá však pri záťaži zlyháva, reaguje somaticky (bolesťami hlavy, zažívacími ťažkosťami). Sklamala sa v očakávaniach voči matke, je opatrná, drží si odstup. T. je vo vývine, emočne a sociálne nezrelá, s introvertnými tendenciami. Prevažuje anhedónia, nevýkonnosť, zlá nálada. Koná pudovo, ľahko podlieha aktuálnemu emočnému rozpoloženiu, má pocity obmedzenej hybnosti, jej myslenie a cítenie nie sú plne integrované. V sociálnej oblasti je pasívna. Má strach zo závislosti na iných, pravdepodobne v dôsledku hlbokého sklamania zo vzťahu s matkou. Výpovede Q. aj T. nesú pozitívne znaky všeobecnej ako špecifickej vierohodnosti. Preto ich možno považovať za vierohodné. S odstupom času vo výpovediach chýbajú niektoré detaily, čo je v dôsledku prirodzeného zabúdania ako aj podvedomej snahy o vytesnenie nepríjemných zážitkov. Nenachádza u dievčat sklony k fabuláciám ani konfabuláciám. Sú schopné riadne vnímať a zapamätať si prežité udalosti. Majú schopnosť objektívne vnímať a sú schopné posúdiť dôsledky svojho konania. Neboli ovplyvnené inou osobu. Vzťah obžalovanej k dcéram bol dlhodobo poznačený jej nespoľahlivosťou, nedbanlivosťou, sklamaniami a správaním, ktoré obe vnímajú ako ohrozujúce. K matke majú kritický a odmietavý postoj, keďže im nesaturovala potrebu bezpečia, lásky a istoty. Q. má k matke ambivalentný postoj, prevažuje odmietanie, hanbí sa za ňu, strápňuje ju pred kamarátmi, čím ju zraňuje. Mala matke snahu pomôcť, voči tomu ale matka zaujala odmietavý a útočný postoj, čím ju zas zranila. T. má k matke tvrdo odmietavý postoj, opakovane ju sklamala, nemá v nej istotu, nemá záujem o budovanie väzieb s ňou a je k nej ľahostajná. Od vyšetrenia 1.10.2019 sa ich

postoj k matke ešte zhoršil. Konanie matky u oboch dievčat poznačilo ich vývin, hlavne v oblasti blízkych sociálnych väzieb. V sociálnej oblasti sú pasívne, držia si odstup, nepripúšťajú si hlbšie emócie voči iným. Ak nebudú vystavené negatívnemu pôsobeniu matky a budú žiť v podporujúcom prostredí budú schopné sa vyrovnať s minulosťou. Tendencie k skrývaniu a skresľovaniu prežitého neboli nájdené. Q. prežívala správanie matky k nej ako psychické utrpenie. T. prežívala správanie matky nej a k jej sestrám ako psychické utrpenie.

Zo záverov znaleckých posudkov a z výsluchu znalkyne L.. V. Y. vyplýva, že poškodená T. F. v čase spáchania skutku ako aj v súčasnosti trpí psychickou poruchou porucha aktivity a pozornosti (ADHD). Súčasne trpí aj emočnou poruchou so začiatkom v detstve, pri vzniku ktorej sa uplatňuje psychotraumatizácia v dôsledku správania matky. Netrpí posttraumatickou stresovou poruchou (ďalej len PTSP). V dôsledku správania obžalovanej došlo u nej k potláčaniu negatívnych zážitkov, somatizácii (telesným ekvivalentom úzkosti) ako aj k osobnostnej reakcii popierania. Ide o príznaky emočnej poruchy so začiatkom v detstve. Súvisela so správaním obžalovanej voči nej ako osobe ale najmä s celkovo nevhodným správaním matky. Veľmi zle znášala najmä správanie obžalovanej voči sestre Q.. Narušenie nie je takého stupňa že by ovplyvňovalo jej obvyklý spôsob života. K závažným zmenám v osobnostnom vývoji nedošlo. Q. F. v dôsledku správania obžalovanej trpí PTSP. Vznikla u nej na základe dlhodobej úzkosti a strachu zo správania jej matky, ktoré u nej spôsobilo psychické utrpenie. Tento strach pretrváva doteraz a manifestuje v špecifických psychopatologických príznakoch. PTSP je ochorenie dlhodobého charakteru, začiatky možno vystopovať do roku 2018. Poškodená je osobnostne citovo aj vôľovo vyspelá a dokázala si udržať školský prospech a čiastočne a záujmovú sféru. V súčasnosti pre ňu predstavuje záťaž aj náhodne stretnutie s matkou resp. sms správy od nej. V dôsledku správania obžalovanej tak u nej došlo k poškodeniu psychického zdravia a to k rozvoju PTSP. Trpela ako aj trpí duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a to pretrvávajúca úzkosť z očakávania zlého, ako aj telesné ekvivalenty úzkosti (bolesť hlavy, kolapsové stavy) a dissociatívne poruchy (psychické ochrnutie pravej DK v decembri 2019). Psychické problémy si vyžiadali pedopsychiatrickú starostlivosť a užívanie liekov proti úzkosti. Na vývoj osobnosti poškodenej Q. nepriaznivo dlhodobo vplývala pociťovaná úzkosť v dôsledku správania obžalovanej, avšak závažne vývoj jej osobnosti nenarušila. S odbornou pomocou môže byť prognóza PTSP priaznivá.

Po vykonaní dokazovania v rozsahu rozhodovania súdu o treste súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami .

Súd v súlade s vykonaným dokazovaním upravil znenie skutkovej vety tak, že z nej vypustil časti - bila ju (Q.) silno varechou až ju pri tom zlomila a v lete roku 2019 dala maloletej Q..F.. facku, pretože ju nechcela pustiť von z bytu, nakoľko toto nevyplynulo z výpovedí poškodených ani z iných dôkazov. List, ktorý napísala mal. Q. a ktorý predložil otec poškodených pri podaní trestného oznámenia nie je takých dôkazom, ktorý by súd mohol brať do úvahy pri preukázaní skutkových okolností, keďže v podstate ide iba o výpoveď v listinnej podobe, ktorá nie je výpoveďou vykonanou zákonným spôsobom a následná výpoveď poškodenej Q. F. vykonaná zákonných spôsobom tieto dve skutočnosti nepotvrdila a nevyplynulo to ani z iných vykonaných dôkazov.

Trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa sek 1 písmeno a) sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň citlivosti a bezohľadnosti, vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Predpokladom trestného činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. U poškodenej Q. však tieto následky vznikli, pretože jej bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha.

Obžalovanú zo spáchania skutku usvedčuje jednak jej čiastočné priznanie, keď uviedla, že je pravda čo sa jej kladie za vinu ale nie všetko. Nepoprela, že T. zbila a to keď si zaslúžila ohľadom učenia. Bila ju varechou. Q. bila výchovne. Vulgárne nenadávala Q. a stále sa hádali, ohľadom učenia, školy. Raz jej druh našiel jointa. Sem-tam deti ubila, lebo bola na ne sama. Varechu používala iba pri T. pri učení. Nepoprela že mala pod vplyvom alkoholu aj výpadky pamäte. Obžalovaná svoje konanie zľahčovala a na svoju obranu uviedla, že bola na deti sama, druh nebol doma a o deti sa staral len finančne tak to nezvládala a útočisko hľadala v alkohole. Psychické následky u oboch dcér nezanechalo jej správanie ale celkové prostredie v ktorom žili, lebo ju jej druh bil a hádali sa. Túto obranu obžalovanej vyvracia výpoveď poškodených, jej maloletých dcér Q. J. T., ktoré podrobne popísali konanie obžalovanej voči nim, ktoré pociťovali zle a ohrozujúco. Q. uviedla, že fyzické útoky si pamätá asi od svojich 5 rokov. Obžalovaná ju búchala ju po chrbte, po tvári, hodila do steny, po hlave jej dala aj päsťou. Mala modriny, na chrbte, na rukách, chodila v teplákoch a tričku aby to nebolo vidno. Vykrikovala že nie je jej dcéra, útočila na ňu nožom. Za nič ju vedela zbiť. Posadila ju do kúta kde kľačala aj dve hodiny. Vyhadzovala ju z domu. Bila aj sestru T.. Matka v noci odchádzala z domu za zábavou a nechávala ich s malou sestrou. Pila alkohol, mala problémy s drogami. Raz v noci sedela so 4 chlapmi v obývačke opitá, ona im povedala nech idú preč a tak ju prefackala po tvári a hodila do steny. Raz spala aj vonku na ulici. Matka ich nechala v kine samé a odišla. Nadávala jej že je kurva, vypočítavá špina, nie je jej dcéra, že jej zničila celý život. Bila ju aj keď bola triezva. Takéto správanie bolo aj keď bola malá. Opakovalo sa aj päťkrát do týždňa. Matka v nej vyvoláva zlé pocity a spomienky. Dva krát odpadla a musel ju brať vrtuľník. Navštevuje psychiatričku, bola na hospitalizácii v Q., odpadla, nemohla spávať. Bála sa o jej správaní niečo povedať otcovi, lebo by ju zbila. T. vypovedala, že s obžalovanou sa jej bývalo zle, bývala opitá, brala aj drogy a bila ich aj babku, na Q. zaútočila s nožom. Keď zbila Q. zbila aj ju, bila ich stále. V noci odišla a malú sestru V. nechala iba s nimi. Vulgárne im nadávala. Keď boli v kine v polovici kina odišla a nechala Q. telefón a ukradla auto aj peniaze a nechala ich v kine. Bila ju aj Q., niekedy s varechou. Mala modriny. Častejšie bila Q.. Nadávala im a kričala po nich. Raz keď sa opila a išla zabiť sestru tak tam bola aj babka. Bála sa jej. Nechce sa s ňou ale ďalej stretávať a hnevá sa na ňu za to čo robila. Otcovi nehovorila nič o tom čo im matka robila, lebo nechcela aby ju za to zbila. Zo znaleckého posudku L.. Q. zároveň vyplýva, že výpovede oboch poškodených nesú pozitívne znaky všeobecnej ako špecifickej vierohodnosti a preto ich možno považovať za vierohodné, pričom u nich nenachádza sklony k fabuláciám ani konfabuláciám. Sú schopné riadne vnímať a zapamätať si prežité udalosti a neboli ovplyvnené inou osobu. Výpovede poškodených čiastočne potvrdzuje aj výpoveď svedkyne F. F., ktorá uviedla, že keď raz bola Q. u nej doma, obžalovaná na ňu chcela zaútočiť pod vplyvom alkoholu nožom, deti mali z nej strach. Počula ako im nadávala, deti sa sťažovali na jej správanie. Bola často pod vplyvom alkoholu a odchádzala od detí aj noci preč. Čo sa týka zmieňovaného útoku nožom proti poškodenej Q., tento skutok bol vyriešený v rámci priestupkového konania, kedy bola obžalovaná dňa 21.12.2016 postihnutá za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pokarhaním a nebol zrejme preto ani prokurátorom poňatý do skutkovej vety obžaloby.

Zo znaleckých posudkov tiež vyplýva, že obe poškodené prežívali správanie obžalovanej voči nim ako psychické utrpenie, v prípade Q. je v dôsledku správania matky aktuálne depresívne prežívanie. Pri psychickom nápore reaguje somaticky (bolesti hlavy, odpadávanie, vertigo), v dôsledku správania obžalovanej u nej došlo k poškodeniu psychického zdravia a to k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy. Trpela ako aj trpí duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a to pretrvávajúca úzkosť z očakávania zlého, ako aj telesné ekvivalenty úzkosti (bolesť hlavy, kolapsové stavy) a dissociatívne poruchy (psychické ochrnutie pravej DK v decembri 2019). Psychické problémy si u nej vyžiadali pedopsychiatrickú starostlivosť a užívanie liekov proti úzkosti. Obžalovaná tak svojim konaním spôsobila poškodenej Q. ťažkú ujmu na zdraví v zmysle písmeno i) , keďže v jej konania došlo u poškodenej Q. k poškodeniu psychického zdravia (rozvoju PTSP) ktoré si vyžiadalo liečenie, trpí duševnými bolesťami, ktoré ovplyvnili jej obvyklý spôsob života a príznaky PTSP možno u nej vystopovať najmenej do roku 2018. U poškodenej T. v dôsledku správania obžalovanej došlo u nej k potláčaniu negatívnych zážitkov, somatizácii (telesným ekvivalentom úzkosti) ako aj k osobnostnej reakcii popierania. Ide o príznaky emočnej poruchy so začiatkom v detstve. Súvisela so správaním obžalovanej voči nej ako osobe ale najmä s celkovo nevhodným správaním matky. Zároveň bolo preukázané, že obžalovaná sa protiprávneho konania voči poškodeným dopúšťala po dlhší čas a to najmenej od roku 2011 do 22. augusta 2019, ako vyplýva z výpovede poškodených Q. J. T. F., kedy Q. uviedla, že k fyzickým útokom dochádzalo od jej 5 rokov a v prípade T. odkedy si pamätá. Z vykonaného dokazovania tak mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchala

obžalovaná, ktorá svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), písmeno a), písmeno d) s poukazom na ustanovenie písmeno b) , keď blízkej osobe

- svojim dcéram Q. J. T. spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo ich fyzické alebo psychické zdravie a spôsobila tým ťažkú ujmu na zdraví (v prípade Q. posttraumatickú stresovú poruchu) a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas (najmenej od roku 2011 do 22. augusta 2019).

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaná trestný čin spáchala v priamom úmysle podľa písmeno a) , keďže svojim konaním - týraním blízkej a zverenej osoby, chcela porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení -4 a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy.

K osobe obžalovanej súd zistil, že je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Od 23.11.2019 je evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov veku. Trvalý pobyt má na adrese obec W. M. F.. Komisiou na ochranu verejného poriadku nebola riešená. Obžalovaná má v evidencii priestupkov doposiaľ 5 záznamov o priestupkoch, z toho 4 na úseku dopravy a jeden proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila voči poškodenej Q. F., keď na ňu zaútočila nožom. Doposiaľ nebola súdne trestaná. U obžalovanej prebehla úzkostne - depresívna porucha a bolo u nej zistené škodlivé užívanie alkoholu a kanabinoidov bez závislosti.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd u obžalovanej nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade tak súd aplikoval trestnú sadzbu podľa a to vo výmere 7 až 15 rokov. Súd ale u obžalovanej vzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu podľa , pričom vzal do úvahy okolnosti páchania skutku obžalovanou, ktorá sa ku skutku čiastočne doznala a podľa znaleckého posudku L.. V. F. prekonala úzkostne - depresívnu poruchu. Z jej výpovede ako aj z výpovede T. F. a poškodených vyplýva, že druh obžalovanej bol často odcestovaný a bola na výchovu detí sama, čo nezvládala a riešila to alkoholom a drogami. Poškodená T. bola neposedná a nepozorná, trpela ADHD ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku L.. Y. ako aj zo správy školy. Taktiež súd zohľadnil aj to, že obžalovaná nebola doposiaľ nikdy súdne trestaná a spáchané priestupky (okrem priestupku voči dcére Q.) nie sú aj s poukazom na uložené sankcie (blokové pokuty od 10 do 40 eur) závažnejšieho charakteru. S poukazom na tieto okolnosti ako aj bezúhonnú osobu obžalovanej, tak súd považoval uloženie trestu v rámci trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov za neprimerane prísne a preto obžalovanej podľa mimoriadne znížil trest. Pri zachovaní zákonného obmedzenia podľa písmeno d) , súd pokladal v prípade obžalovanej za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Zároveň s poukazom na osobu obžalovanej ktorá je bezúhonná a nikdy nebola vo výkone trestu odňatia slobody a na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval za potrebné jeho vykonanie, preto výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, stanovil nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe probačný dohľad a skúšobnú dobu určil na 5 rokov t.j. v maximálnej výmere. Obžalovanej uložil v rámci probačného dohľadu s poukazom na jej závislosť od alkoholu a kanabinoidov zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ďalej príkaz osobne sa ospravedlniť poškodeným Q. J. T. F. a príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a to s poukazom na charakter spáchanej trestnej činnosti a na závery znaleckého posudku znalca L.. V. F., podľa ktoré obžalovaná trpela úzkostne depresívnou poruchou a na jej osobnosť, ktorá je disharmonicky štruktúrovaná, histriónskych rysov. Uložený trest súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.