Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/51/2020

Potvrdené rozhodnutím 6Co/91/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1./ Y. R., U.. XX.X.XXXX, R. N.Ň. XXX, XXX XX, 2./ G. R., U.. X.X.XXXX, R. N. XXX, XXX XX, obaja právne zastúpení JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 10/20, IČO: 30687128, proti žalovanému: B. R., U.. X.X.XXXX, R. N. XX, XXX XX, zastúpenému JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, so sídlom v Sobranciach, Michalovská 89, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17. mája 2021 sp.zn. 25C/51/2020 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 17. mája 2021 č.k. 25C/51/2020-81. Žalobcovia majú nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Petrom Bodom v spore žalobcov 1./ Y. 2./ G., právne zastúpený JUDr. Helena Knopová, advokát, Štúrova 10/20, 040 01 Košice - Juh, IČO: 30687128, proti žalovanému B. právne zastúpený JUDr. Ľuboslav Zoľák, advokát, Michalovská 89, Sobrance 073 01, o zaplatenie 5100,00 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 4.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.500,- eur od 22.1.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia 5100,00 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 22.1.2020 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.6.2019 im žalovaný prenajal rodinný dom súp. č. XX, v obci Drahňov., okres Michalovce. Za užívanie domu bolo dohodnuté mesačné nájomné vo výške 1000,00 Eur a zároveň bolo v zmluve dohodnuté, že po uhradení piatich splátok po 1000,00 Eur mesačne budú maž možnosť prenajatý dom od žalovaného odkúpiť. Žalovanému zaplatili celkovo 4500,00 Eur na nájomnom, 5000,00 Eur ako depozit a 600,00 Eur za uzatvorenie zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy elektrickej energie, správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia a inštaláciu nového hlavného ističa. Následne navštívili právnika za účelom spísania kúpnopredajnej zmluvy , kde im bolo oznámené, že nie je možné predmetný dom odkúpiť nakoľko žalovaný nie je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ale len podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16 z celku. Predmetná skutočnosť vyplýva z LV č. XXX, k.ú. N. okres Michalovce. Podľa žalobcov im žalovaný predstieral existenciu vlastníctva k rodinnému domu v N. súp. č. XX, čo je v rozpore so skutočným stavom veci, nakoľko žalovaný je iba podielovým spoluvlastníkom v nepatrnom podiele. Týmto svojím konaním žalobcov úmyselne uviedol do hrubého omylu, nakoľko mu je známe, že okrem neho predmetný rodinný dom vlastnia ďalší siedmi spoluvlastníci, a to jednak fyzické osoby, jednak MNV N. a aj Slovenský pozemkový fond ( SPF). Uviedli, že v prípade ich skoršej vedomosti o vyššie uvedených skutočnostiach ešte pred uzavretím nájomnej zmluvy, by jednoznačne nemali záujem túto uzavrieť. Vzhľadom na uvedené majú za to, že nájomná zmluva je neplatná s poukazom na a žalovaný tým, že prijal majetkový prospech z neplatnej zmluvy bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcov. Žalovaný vrátil sumu 5000,00 Eur dňa 16.1.2020 a preto si žalobou uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5100,00 Eur aj s úrokom z omeškania.

2. Žalobcovia podali žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý výzvou zo dňa 28.2.202 vyzval právneho zástupcu žalobcov aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy preukázali, že žalobcovia investovali sumu 600,00 Eur , ktorá je súčasťou uplatňovanej istiny, za uzatvorenie zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy elektrickej energie, správu o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia a inštaláciu nového hlavného ističa. Právny zástupca žalobcov podaním na čl. 24 zobral návrh na začatie konania v časti 600,00 Eur späť z dôvodu, že požadované doklady nevedia predložiť a vo zvyšnej časti naďalej zotrval na podanej žalobe. V súlade so znením ust. o upomínacom konaní platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tej časti zastavilo. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 11.5.2020 platobný rozkaz pod sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcov neuznáva v celom rozsahu, nakoľko má za to, že nájomná zmluva z 21.6.2019 je platná. Uviedol, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a na základe tohto podielového spoluvlastníctva má v zmysle právo s touto nehnuteľnosťou nakladať. Potvrdil, že sa pri uzatváraní nájomnej zmluvy so žalobcami dohodol, že ak sa mu podarí vysporiadať vlastnícke vzťahy s ostanými spoluvlastníkmi k predmetu nájmu, uzavrú kúpnu zmluvu, pričom z kúpnej ceny sa odpočíta depozit. Uviedol, že žalobcovia rodinný dom užívali , dokonca predmet nájmu v rozpore s článkom II. nájomnej zmluvy prenajali tretej osobe, a tak v rodinnom dome žili dve rodiny do 30.11.2019. Následne žalovaný vrátil depozit 5000,00 Eur pretože sa mu nepodarilo vlastnícke vzťahy k rodinnému domu vysporiadať pričom uviedol, že pred úhradou depozitu sa so žalobcami ústne dohodli na takomto postupe a zároveň žalobcovia mu oznámili, že sumu vo výške 4500,00 Eur si nebudú nárokovať vrátiť, nakoľko to bola úhrada nájmu za užívanie nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobcov sa nezakladajú na pravde a ich zámerom je obohatiť sa na úkor žalovaného pričom žalobcovia bez akéhokoľvek obmedzenia užívali rodinný dom a k nemu prislúchajúce pozemky, ktoré následne prenajali tretej osobe. Vzhľadom na uvedené považuje nárok žalobcov za bezdôvodný a neopodstatnený a navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia, prostredníctvom právnej zástupkyne, v rámci vyjadrenia sa k odporu uviedli, že tvrdenia žalovaného sú účelové a z hľadiska predmetu súdneho sporu právne irelevantné. Poukázali na to, že v zmysle právnej úpravy sa prenájom nehnuteľnosti považuje za hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorej sa musia podielový spoluvlastníci buď dohodnúť alebo hlasovať, pričom pri hlasovaní sa uplatní tzv. princíp majority. Platí, že žiadny podielový spoluvlastník nemôže dať nehnuteľnosť sám do prenájmu bez vedomosti ostatných podielových spoluvlastníkov. Žalovaný teda nebol nikdy oprávnený uzavrieť predmetnú nájomnú zmluvu v pozícii prenajímateľa a tým, že predstieral existenciu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, čo je v rozpore so skutočným stavom veci, žalobcov úmyselne uviedol do hrubého omylu, nakoľko mu bolo známe, že okrem neho predmetný dom vlastnia ďalší siedmi spoluvlastníci, ktorú skutočnosť aj sám potvrdil. Preto je nájomná zmluva zo dňa 21.6.2019 neplatná a žalovaný je povinný vydať prijaté bezdôvodné obohatenie vo výške 4500,00 Eur.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených v odpore a navrhol aby súd žalobu zamietol.

5. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.5.2021.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe aj na písomných vyjadreniach v celom rozsahu. V konaní ide o bezdôvodne obohatenie na strane žalovaného, ktoré je v zmysle ustanovení povinný vydať. Bolo preukázané, že mu peniaze boli zaplatené, bolo to plnenie z neplatnej nájomnej zmluvy. Uviedol, že nie nájomcovia si mali zistiť aký je stav, ale predovšetkým si to mal zistiť žalovaný aký je stav a mal vedieť, že nie je vlastníkom tej nehnuteľnosti a táto nájomná zmluva nikdy nemala byť ani uzavretá, takže je neplatná. Má zato, že zo všetkých listín ako aj zo všetkých vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie titulom plnenia z neplatnej nájomnej zmluvy. Navrhol, aby ho súd zaviazal v zmysle žaloby vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 4.500 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

7. Právny zástupca žalovaného namietal tvrdenie žalobcov, že nájomná zmluva bola uzavretá v omyle, pretože žalovaný jednoznačne pred žalobcami pred uzavretím zmluvy uviedol, že je len spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti a pokiaľ sa mu podarí vyriešiť vlastnícke vzťahy, mohlo by dôjsť aj k predaju tejto nehnuteľnosti žalobcom. Žalobcovia o tomto vedeli, užívali na základe tejto nájomnej zmluvy predmetnú nehnuteľnosť. Dokonca v rozpore s ustanovením zmluvy umožnili alebo dali do podnájmu ďalším

osobám túto nehnuteľnosť, teda táto zmluva nemohla byť uzavretá v omyle a teda z toho dôvodu žiada, aby súd žalobu zamietol, pretože zo zmluvy o prenájme bolo plnenie a žalobcovia v plnom rozsahu využili túto nehnuteľnosť za tým účelom, za akým bola uzatvorená nájomná zmluva.

8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a to nájomná zmluva čl. 10-12, doklady o zaplatení čl. 13, výpis z LV č. XXX čl. 14, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia čl. 15, výpis z účtu čl. 16, čiastočné späťvzatie žaloby čl. 24, PR čl. 28-29, odpor proti PR čl. 56-57, vyjadrenie žalobcov čl. 62-63, vyjadrenia žalovaného čl. 70 a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 21.6.2019 žalobcovia a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je rodinný dom v obci N.v súp. č. XX,

10. Z článku I . predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na úhrade nájomného vo výške 1000,00 Eur mesačne.

11. Z predložených dokladov o úhrade vyplýva, že žalobcovia uhradili žalovanému 4500,00 Eur. /čl. 13/

12.Z výpisu z LV č. 418 vyplýva, že rodinný dom súp. č..a parcele č. XX, k.ú N. obec N. okres Michalovce, ktorý je predmetom nájomnej zmluvy, je v spoluvlastníctve 7 subjektov a jedným z nich v podiele 1/16 k celku je žalovaný. /čl. 14/

13. Dňa 13.1.2020 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvali žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov v sume 10 100,00 Eur v lehote 5 dní , titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že uzavretá nájomná zmluva je neplatná.

14. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

15. Podľa ( ďalej len ) Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

17. Podľa Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

18. Podľa Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( ). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

19. Podľa Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa , Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa , Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobcovia a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúci sa v k.ú N. , okres Michalovce, LV č. 418. Tento rodinný dom má 7 spoluvlastníkov, pričom žalovaný je jedným z týchto spoluvlastníkov o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/16. Žalobcovia zaplatili žalovanému titulom úhrady nájomného 4500,00 Eur. Žalovaný podpísal predmetnú nájomnú zmluvu sám, bez ostatných spoluvlastníkov. Súd z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov má preukázané, že žalobkyňa v 1. rade pôvodne označená ako Y. nar.1X.X.XXX7, bytom N. sa volá Y. 25. Žalobcovia namietli, že nájomná zmluva je neplatná, pretože bola urobená v omyle. Omyl je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k ustanoveniu . Právna podstata omylu vo vôli spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. Dôvodom neplatnosti je, ak ho konajúca osoba urobila v omyle. Omyl vo vôli je nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. Omyl vo vôli spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré vzniknú z právneho úkonu. Právne významné následky sú spojené len s podstatným omylom.

26. V predmetnom spore si žalobcovia mysleli resp. boli presvedčený, že tým, že podpísali nájomnú zmluvu so žalovaným, majú právo užívať nehnuteľnosť na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli s vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti v súlade so zákonom a na základe takto uzavretej zmluvy platili dohodnuté nájomné. V skutočnosti však predmetnú nehnuteľnosť užívali na základe neplatnej nájomnej zmluvy, ( pretože ju na strane prenajímateľa neuzavreli všetci spoluvlastníci a žalovaný nebol oprávnený zmluvu uzavrieť sám) čo ak by bolo žalobcom známe, takú zmluvu by bezpochyby neuzavreli. Z uzavretej nájomnej zmluvy nevznikli také právne následky o akých mali nájomcovia predstavu a súd musí prijať záver, že zmluva bola uzavretá v omyle.

27. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia , sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. 28. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný).

29. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobcovia sa listom zo dňa 13.1.2020 dovolali neplatnosti právneho úkonu ( nájomnej zmluvy zo dňa 21.6.2019) a vzhľadom k tomu, že tento úkon bol urobený v omyle je neplatným v zmysle .

30. Súd ďalej poukazuje na to, že predmetná nájomná zmluva je neplatná aj z dôvodu podľa , pretože svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. V súlade s o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Nehnuteľnosť , ktorá je predmetom nájomnej zmluvy , je preukázateľne v podielovom spoluvlastníctve 7 subjektov a teda o nakladaní ( prenajatí) predmetnej nehnuteľnosti mali rozhodnúť všetci spoluvlastníci. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu sám, bez toho, aby na to bol splnomocnený zo strany ostatných spoluvlastníkov ( čo ani nerozporoval). Súd ďalej uvádza, že vzhľadom na uvedené mali byť v záhlaví zmluvy na strane prenajímateľa uvedení všetci spoluvlastníci čomu tak nie je. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie musí súd prijať záver, že uzavretá nájomná zmluva odporuje svojím obsahom a účelom zákonu a za použitia ide o neplatný právny úkon.

31. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobcovia zaplatili žalovanému na základe nájomnej zmluvy titulom nájomného 4500,00 Eur. Keďže nájomné plnili žalovanému na základe neplatného právneho úkonu, je tento prijaté finančné prostriedky v sume 4500,00 Eur povinný vydať, pretože sa takto bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov. Vzhľadom na uvedené, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom 4500,00 Eur.

32. Podľa ,, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,0 % ročne odo dňa požadovaného žalobcami v súlade s ust. , s poukazom na ust. Nariadenia vlády SR č.87 /1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovia vyzvali žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 5 dní listom zo dňa 13.1.2020. Dňa 16.1.2020 vykonal žalovaný úhradu 5000,00 Eur teda najneskôr v tento deň mu bol list preukázateľne doručený. Po uplynutí 5 dní od tohto dňa je žalovaný preukázateľne v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia.

34. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol vykonanie dôkazu a to výsluchom žalobcov. Súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Strana sporu teda má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v , . Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo Súd uvádza, že návrh na vykonanie dokazovania žalovaný neuviedol ani v odpore, ani v duplike, ale až na pojednávaní t.j. rok po podaní žaloby resp. pol roka po doručení žaloby žalovanému, napriek tomu, že argumentáciu žalobcov poznal, pričom bol poučený o možných následkoch takéhoto neskorého konania. Vzhľadom na uvedené súd na návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcov neprihliadol. Mimo to je súd toho názoru, že vykonanie tohto dôkazu by bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie ostatnými dôkazmi zbytočné a nehospodárne.

35. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobcovia prenajatú nehnuteľnosť užívali, a teda mali platiť nájomné, tak súd uvádza, že v prípade bezdôvodného obohatenia - plnenia z neplatného právneho úkonu - je každý z účastníkov zmluvy povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Je zrejmé, že žalobcom bolo poskytnuté plnenie - možnosť užívať nehnuteľnosť - a mali by z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy, vydať prenajímateľom bezdôvodné obohatenie (vo výške všeobecnej

hodnoty nájomného) . Avšak predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený žalobcami, ktorý súd posúdil ako dôvodný a nie nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (ten nebol v konaní uplatnený podľa ). Súd taktiež nemal za preukázané (nebolo to ani tvrdené), že nárok žalobcov voči žalovanému prípadne zanikol. Prípadný nárok žalovaného nebol v konaní uplatnený ani vzájomnou žalobou ani kompenzačnou námietkou a preto súd o tomto nároku nerozhodoval.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalobcom, ktorý mali vo veci úspech. Tým že zobrali žalobu späť v časti 600,00 Eur, pretože nevedeli vydokladovať úhradu danej sumy, zavinili zastavenie konania v tejto časti a sú v tejto časti neúspešní. Keďže žalobcovia boli vo zvyšnej časti úspešní t.j. v 88 % a žalovaný bol úspešný v 12 %, súd priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 % ( 88 - 12).

37. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.