Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_4T-59-2020.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci obžalovanej I. Č., narodenej XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Q. XX, B. H., pre zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b / Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17. mája 2021 takto
rozhodol:
Obžalovaná:
I. Č. J. X. R. B. D. Á. , rodená G., narodená XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Q. XX, B. H.,
u z n á v a s a v i n n o u , ž e
po tom, čo dňa 03.02.2016, 10.01.2017 a 06.02.2018 predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním, ktorými deklarovala splnenie podmienok k poskytnutiu príspevku na bývanie napriek tomu, že z jej strany nebola obci Q. uhradená daň z nehnuteľnosti a ani poplatky za komunálny odpad a teda nespĺňala podmienky uvedené v § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018 poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov príspevok na bývanie, ktorý je súčasťou dávky v hmotnej núdzi, pričom následným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. H.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, jej bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom vo vyššej sume ako patrila za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018 v sume 4.192,40 Eur, čím takto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, spôsobila škodu vo výške 4.192,40 Eur, t e d a
vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke ich splnenia a takým činom spôsobila väčšiu škodu a spáchala ho závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 225 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti, za analogického použitia § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal na tunajšom dňa XX.XX.XXXX pod spisovou značkou Pv XXX/XX/XXXX obžalobu na obžalovanú I. Č. pre skutok právne posúdený ako zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b / Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po tom, čo dňa 03.02.2016, 10.01.2017 a 06.02.2018 predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním, ktorými deklarovala splnenie podmienok k poskytnutiu príspevku na bývanie napriek tomu, že z jej strany nebola obci Frička uhradená daň z nehnuteľnosti a ani poplatky za komunálny odpad a teda nespĺňala podmienky uvedené v § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018 poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov príspevok na bývanie, ktorý je súčasťou dávky v hmotnej núdzi, pričom následným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. H.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, jej bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi poskytnutú neprávom vo vyššej sume ako patrila za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018 v sume 4.192,40 Eur, čím takto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, spôsobila škodu vo výške 4.192,40 Eur.
Po preskúmaní obsahu podanej obžaloby a obsahu súdneho spisu súd vo veci vydal trestný rozkaz číslo konania XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému obžalovaná podala v zákonnej lehote odpor zo dňa 15.01.2021. Po podaní odporu súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom súd umožnil obžalovanej Marcele Čechovej po zákonnom poučení o jej procesných právach podľa § 34 odsek 1, § 121 odsek 2 Trestného poriadku, trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, vrátane následkov vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku, urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku, kde obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaná odpovedala na všetky otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené jej v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku, zhodne ÁNO, pričom neboli pochybnosti o tom, že by položeným otázkam nerozumela a ani o tom, že by nerozumela o práve urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku, po zistení stanoviska prokurátora (§ 257 odsek 6 Trestného poriadku) a obhajcu súd vyhlásil uznesenie, ktorým podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej Marcely Čechovej (ďalej len obžalovaná), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vina obžalovanej zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak bola dokázaná, súd na hlavnom pojednávaní pokračoval ďalej v dokazovaní len k otázke uloženia trestu a to z dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. V zmysle § 269 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní oboznámil čítaním listinné dôkazy a to so závermi znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný Forenzou - znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o. týkajúce sa vyšetrenia duševného stavu obžalovanej I. Č. (č.l. 104), so správou obce Q. (č.l. 201), s ospravedlnením poškodeného (č.l. 249), s odpismi registra trestov obžalovanej č.l. 202, 256, s výpisom z evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR (č. l. 203) a s výpisom z Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č.l. 257-258).
Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 29.07.2020, vypracovaného Forenzou - znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o., týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu obžalovanej, boli pre súd dôležite konštatovania znalca, že obžalovaná v čase spáchania skutku bola schopná rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bola schopná svoje konanie ovládať, pričom ani jedna z týchto zložiek nebola u obžalovanej v čase páchania znížená. Taktiež bolo dôležité konštatovanie, že obžalovaná nie je duševne chorá a je schopná chápať zmysel trestného konania, pričom táto nemá črty osobnosti, ktoré by boli rizikové z pohľadu protispoločenského konania v budúcnosti.
Z oboznámeného ospravedlnenie poškodeného zo dňa 08.04.2021 súd zistil, že poškodený si neuplatňuje náhradu škody, keďže v rámci správneho konania bola právoplatným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov číslo H.G.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX obžalovanej uložená povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018 v celkovej sume 4 192,40 eura.
Obžalovaná sa k vykonaným dôkazom nevyjadrila, návrhy na doplnenie dokazovania a pripomienky k vykonanému dokazovaniu nemala, tieto nemal ani obhajca ani prokurátor.
Prokurátor, s poukázaním na odôvodnenie odporu obžalovanej proti trestnému rozkazu, v záverečnej reči k uloženiu trestu navrhoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov s probačným dohľadom a určením primeranej skúšobnej doby. Podmienky pre aplikáciu § 39 odsek 2 písmeno d/ a odsek 4 Trestného zákona a ani na žiadnu inú analógiu pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovanej, podľa vyjadrenia prokurátora, splnené neboli.
Obhajca obžalovanej v záverečnej reči navrhoval uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aplikáciou § 39 či už odsek 1 alebo odsek 4 Trestného zákona vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovanej, pretože použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti stačí aj trest kratšieho trvania. Trest odňatia slobody navrhoval podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná spáchanie skutku priznala, konanie úprimne oľutovala a doposiaľ nebola právoplatne odsúdená a viedla riadny život.
Obžalovaná v záverečnej reči svoje konanie oľutovala.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok represie) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest musí zároveň vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pretože obžalovanej bol ukladaný trest za zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, za ktorý zákon v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov a neustanovuje iný druh trestu, preto súd musel uložiť trest odňatia slobody (§ 34 odsek 6 Trestného zákona). Pri určovaní druhu a výmery trestu musel súd prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zároveň sa riadil úvahou, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom podľa § 39 odsek 2
písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku po prijatí takého vyhlásenia súdom, keďže páchateľ (procesne ako obžalovaná) nedovolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. 4 zo dňa 27.6.2017, sp. zn. Tpj 55/2016).
Na dotknuté priznanie, ak je spojené s úprimným oľutovaním, je možné prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť a to aj napriek mimoriadnemu zníženiu trestu, nejde o rozpor s ustanovením § 38 odsek 1 Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
U obžalovanej ako na poľahčujúcu okolnosť súd (podľa § 36 písmeno j/, písmeno l Trestného zákona) prihliadol na to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd nezistil.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila vinu zo spáchania skutku, vyhlásenie obžalovanej súd prijal, v záverečnej reči svoje konanie oľutovala. Vzhľadom na uvedenú úvahu s odkazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej s prihliadnutím, že doposiaľ nebola právoplatne odsúdená, doposiaľ bola iba raz riešená v priestupkovom konaní, že sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona a znížil dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, t. j. 36 mesiacov o 1/3 t.j. o 12 mesiacov, ktorá sa tým upravila na 24 mesiacov, t. j. 2 roky.
Pri takomto mimoriadnom znížení trestu súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 2 dvoch rokov, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd u obžalovanej podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch rokov.
Pri takomto mimoriadnom znížení trestu mal súd vykonanými dôkazmi preukázané, že uložený podmienečný trest odňatia slobody u obžalovanej je pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby docieliť nápravu obžalovanej, pre docielenie potreby viesť ju k vedeniu riadneho života v budúcnosti, na vyjadrenie jej morálneho odsúdenia spoločnosťou ako aj na odradenie iných od páchania trestnej činnosti považuje postačujúci.
Poškodený sa nepripojil k trestnému stíhaniu ani si neuplatnil náhradu škody, preto súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.