Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-10-2020.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Subarea
20CoE/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín, so sídlom Jilemnického 1, Trenčín, IČO: 00 735 817, proti povinnému: B. H., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom A. XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Klaudia Boorová Dzuriková, so sídlom Mlynská 3, 957 01 Bánovce nad Bebravou, pod sp. zn. EX 1039/2010, o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 9Er/107/2010 - 9 zo dňa 29. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zastavil exekúciu. V II. výroku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 EUR. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádzajúc z obchodného vestníka mal preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 05.12.2018 pod č.k. 25OdK/244/2018 vyhlásil na majetok povinného konkurz. Súd postupoval v zmysle § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej podľa § 57 ods. 2, § 200, § 203 § 243h ods. 1 zákona č. 233/2015 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného predstavuje dôvod, aby sa rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze a keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd rozhodol o zastavení exekúcie. Súd konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 243j Exekučného poriadku, pre ktoré by súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nemal priznať. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 a DPH 20% vo výške 6,64 EUR. Okresný súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu vyčíslil správne a v zmysle vyhlášky, a z toho dôvodu mu ich okresný súd priznal v celej výške, a to 39,83 EUR s DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok označený
- Odvolanie proti uzneseniu číslu 9Er/107/2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uvádza, že exekučný titul, na základe ktorého vznikla pohľadávka oprávneného nadobudol právoplatnosť pred 31.08.2008, teda v čase platnosti a účinnosti § 88 zákona č. 372/1990Zb., podľa ktorého možno rozhodnutie o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V danej veci je zjavné, že pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní po uplynutí trojročnej lehoty. Oprávnený ďalej konštatoval, že súd zastavil exekúciu z dôvodu, že
3. Na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o zastavení exekúcie však súd rozhodol takmer 10 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Oprávnený poukazuje na súdnu judikatúru, s ohľadom na fakt, pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu ako aj postup exekútora nemôže ovplyvniť. Oprávnený má za to, že súdny exekútor bezdôvodne predlžoval exekučné konanie a neprimeraným spôsobom tak navýšil trovy exekúcie na úkor oprávneného. Exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom a nepredložil súdu vec na zastavenie po uplynutí prekluzívnej lehoty. Súčasne s ignorovaním prekluzívnej lehoty, neprihliadol súd ani na skutočnosť, že dňom 01.01.2015 na § 9b zákona č.180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy došlo k zániku pohľadávok zrušených rozpočtových organizácií Krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré prešli na MV SR ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. V závere oprávnený navrhuje súdu, aby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná a súčasne rozhodol, že neprizná súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
4. Súd prvej inštancie šetrením zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25OdK/244/2018 zo dňa 05.12.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení tejto exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
5. Vyjadrenie k odvolaniu súdny exekútor ani povinný nepodali.
6. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 358 CSP odmietnuť ako odvolanie podané len proti odôvodneniu rozhodnutia a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa 9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Na mieste je konštatovať, že z podaného odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie aj proti odôvodneniu výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie, bez toho, že by spochybňoval potrebu zastavenia exekúcie. Z obsahu podaného odvolania je ďalej zrejmé, že oprávnený mal záujem na zastavení exekúcie, tak ako to bolo uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, ale z iného právneho dôvodu, a to že namiesto § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku mal byť aplikovaný § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia je potrebné zdôrazniť, že na základe právnej interpretácie ustanovenia § 359 CSP je potrebné vyvodiť, že záväzné účinky
pre účastníkov konania má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie, nakoľko odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Preto v tejto časti odvolanie oprávneného odmietol podľa § 358 CSP ako podané len proti odôvodneniu rozhodnutia.
13. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené, v zmysle § 357 CSP, odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa.
14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
15. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
16. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.
17. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.
18. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 29.3.2019, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol v zmysle § 358 a § 386 písm. c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).