Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: N.. T. T., X. XXX XX B. T., J. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK so sídlom 040 01 Košice, Stará Baštová 2, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, so sídlom 816 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 09. 2020, č. XXX XXX XXXX X, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 09. 2020 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 20. 05. 2020, č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 12. 09. 2020, č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení, zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 20. 05. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o sociálnom poistení) zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 05. 03. 2020 z dôvodu, že nesplnil podmienky pre jeho priznanie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, t. j. nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia, keďže ku dňu 07. 01. 2020 získal iba 11 rokov a 166 dní obdobia dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že doba jeho služobného pomeru v rozsahu 24 rokov a 158 dní, za ktorú mu bol priznaný výsluhový dôchodok, nebola zaradená do I. a II. kategórie funkcií, táto sa za obdobie dôchodkového poistenia nepovažuje a ustanovenie citovaného zákona sa na neho nevzťahuje.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa stotožnil s jeho právnym posúdením predmetnej veci, vzhľadom na ktorú skutočnosť, vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, považoval za potrebné toto rozhodnutie potvrdiť. Konštatoval, že žiadosťou zo dňa 05. 03. 2020 žalobca požiadal o starobný dôchodok ku dňu 07. 01. 2020. Dôchodkový vek podľa dovŕšil dňa 07. 01. 2019. Ku dňu 07. 01. 2020 menovaný získal 4 181 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 11 rokov a 166 dní obdobia dôchodkového poistenia. Citujúc ustanovenia a zákona o sociálnom poistení uviedol, že z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 25. 11. 2003 vyplýva, že žalobcovi bol od 06. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa , a , pričom pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba v rozsahu 24 rokov a 158 dní. Pretože menovaný získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, na nárok

na starobný dôchodok mu nebola zhodnotená doba konania základnej vojenskej služby od 30. 09. 1978 do 29. 09. 1980 a doba služobného pomeru od 01. 07. 1981 do 05. 12. 2003, t. j. v rozsahu 24 rokov a 158 dní. Keďže ku dňu 07. 01. 2020 celkovo získal iba 11 rokov a 166 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia, podmienky nároku na starobný dôchodok nesplnil.

3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 05. 10. 2020, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. 10. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 09. 2020 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, Bratislava zo dňa 20. 05. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V žalobe uviedol, že priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby aj obdobie výkonu služby v ozbrojenom zbore bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Podľa jeho názoru nárok na starobný dôchodok mu nespochybniteľne vznikol, pretože bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov a tiež splnil aj druhú podmienku dovŕšenia dôchodkového veku. Žalovaná mu odmieta zohľadniť obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 166 dní, získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, čím dochádza k porušeniu jeho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pretože toto obdobie by potom nebolo zohľadnené v žiadnom dôchodkovom systéme. S poukazom na SR, čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, publikovaného v Zbierke a judikatúru Najvyššieho súdu SR považoval postup žalovanej za nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keďže táto uvedené nevzala do úvahy a zamietla jeho žiadosť o starobný dôchodok, hoci pre jeho priznanie splnil podmienky, t. j. dovŕšil dôchodkový vek a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. V dôsledku tohto postupu, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj ďalších, ktoré v žalobe špecifikoval, žalovaná nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, lebo im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky, alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Zdôraznil, že žalovaná týmto svojim postupom, t. j. nerešpektovaním právneho názoru Najvyššieho súdu SR vystavuje účastníkov konania právnej neistote, porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania a tým aj porušenia princípu predvídateľnosti práva.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 11. 2020 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvala na všetkých dôvodoch, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a tieto zopakovala s tým, že žalobné námietky žalobcu opodstatnené nie sú, preto napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne.

6. V replike zo dňa 08. 12. 2020 žalobca zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v správnej žalobe s tým, že opodstatnenosť jeho nároku dokumentuje aj množstvo ďalších rozsudkov či už krajských súdov, resp. Najvyššieho súdu SR, ktoré špecifikoval.

7. Žalovaná na repliku žalobcu, ktorá jej bola doručená, duplikou nereagovala.

8. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, obsahom pripojených administratívnych spisov a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.

9. Z administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobca žiadosťou, spísanou dňa 05. 03. 2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 07. 01. 2020.

10. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia v Bratislave zn. -8904 zo dňa 25. 11. 2003 vyplýva, že žalobcovi bol od 06. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa , a Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu 24 rokov a 158 dní. Zamestnanie bolo zaradené do III. pracovnej kategórie, čo vyplýva aj z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v centrálnej evidencii Sociálnej poisťovne.

11. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 02. 03. 2016 vyplýva, že zamestnanie žalobcu

- funkcia colníka nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I. ani II. kategórii funkcií, čo korešponduje aj s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, nachádzajúcimi sa v administratívnom spise.

12. Žalobca dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 62 rokov a 6 mesiacov veku dňa 07. 01. 2020. O starobný dôchodok požiadal od uvedeného dňa, ku ktorému získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 4 181 dní obdobia dôchodkového poistenia , t. j. 11 rokov a 166 dní, ako to vyplýva aj z evidenčných listov dôchodkového poistenia žalobcu, dokumentujúcich trvanie jeho dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme.

13. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ust. § 255 ods. 5 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 cit. zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 65a ods. 1 cit. zákona ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, právne účinky

a) dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,

b) priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

17. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov je dovŕšenie dôchodkového veku, právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 274 ods. 1 cit. zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

19. Podľa o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

20. Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. a II. kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol dôchodkový vek.

21. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

22. Podľa a 3 SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa s tým, že podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.

23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejneného v Zbierke ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi účastníkmi konania je sporné to, či dobu výkonu služby žalobcu ako colníka v rozsahu, zakladajúcom nárok na jeho výsluhový dôchodok (24 rokov a 158 dní), ktoré zamestnanie bolo zaradené do tretej pracovnej kategórie a za ktoré obdobie mu bol priznaný aj výsluhový dôchodok, je potrebné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. z 15. 08. 2012, z 15. 04. 2015, zo dňa 16. 11. 2016, ako aj ďalšie), ktorá sa zaoberá danou problematikou.

27. V rozsudku sp. zn. zo dňa 26. 04. 2017 Najvyšší súd SR uviedol, že:

„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. ), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný

starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec.

Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ.

Nová právna úprava, obsiahnutá v vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

Ustanovenie nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa , ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa až 45 a tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bol od X. priznaný výsluhový dôchodok podľa , pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.10.1972 do 12.03.2004, t.j. 31 rokov a 164 dní a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1970 do 30.09.1972, t.j. 2 roky. Za toto obdobie nepatrí navrhovateľovi zodpovedajúca časť starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by celú dobu jeho poistenia bolo potrebné hodnotiť vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným

postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

28. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR, citujúc závery, obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. z 15.08.2012, konštatoval, že:

„Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa , pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl.33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“

29. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 13. 08. 2013) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny orgán pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd.

30. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného odvolacím súdom musí nižší správny súd, ako aj správne orgány výslovne uviesť argumentáciu, ktorá by takýto postup ústavno-konformným spôsobom odôvodňovala, t. j. mala by vychádzať najmä zo zásadnej zmeny právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou ústavného alebo medzinárodného súdneho orgánu), či zo zistenia odlišného skutkového stavu. Ak tak neurobí, potom svojím postupom vyvoláva vadu, ktorá má podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo porušuje zásadu legitímneho očakávania účastníka.

31. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. -8904 zo dňa 25. 11. 2003 od 06. 12. 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa ustanovenia , a , pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 24 rokov a 158 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia vo všeobecnom systému dôchodkového poistenia v rozsahu 11 rokov a 166 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov a 6 mesiacov. Žalovaná jeho žiadosť zamietla aj napriek ustálenej judikatúre súdov, v zmysle ktorej poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.

32. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej, s poukazom na citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR, dospel k záveru, že Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne i správny orgán prvého stupňa pri hodnotení celkovej doby dôchodkového poistenia žalobcu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu jeho rozhodnutie zo dňa 12. 09. 2020 č. XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, Bratislava zo dňa 20. 05. 2020, č. XXX XXX XXXX X podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok, stanovených v v spojení s , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok ku dňu 07. 01. 2020 s tým, že v zmysle je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

35. V súlade s o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, )